Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/161/2015 z 16. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. augusta 2016, sp. zn. 6S/161/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201092.3
Krajský súd Bratislava | 6S/161/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1015201092.3 | 2016-08-16 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc341b90-f90d-4059-a555-27c11057d335
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201092.3

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/161/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201092
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201092.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: VINÁRSTVO Viničky,
s.r.o., Ladmovce 186, 076 34 Ladmovce, IČO: 36 588 016, v zastúpení: GHS Legal, s.r.o., advokátska
kancelária, Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. z. 11089/2015, č. sp. 1556/2015-640 zo dňa 29.04.2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného 11089/2015, č. sp. 1556/2015-640 zo
dňa 29.04.2015 ako aj rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry č. 600/133-R/2013/1 zo dňa
05.02.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) Správneho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.04.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v
prvom stupni Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým
prvostupňový orgán podľa čl. 73 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 v spojení s § 31 ods. 7
zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „zákon o rozpočtových pravidlách“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnutý
finančný príspevok v sume X.XXX.XXX,XX Eur. Zároveň v zmysle § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových
pravidlách prvostupňový orgán uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy
X.XXX.XXX,XX Eur za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom
vykonateľnosti rozhodnutia až do zaplatenia.

2. Prvostupňový orgán, s odkazom na správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej aj ako
„OLAF“), uložil povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok z dôvodu porušenia finančnej disciplíny
žalobcu podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá
uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 ako aj podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových
pravidlách.

II.
Žaloba



3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový orgán ako i žalovaný svojim postupom a
následným vydaním rozhodnutí ukrátili žalobcu na jeho právach.

4. Dôvodil, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nepostačujúce na posúdenie veci.
Na podporu tohto tvrdenia žalobca uviedol, že v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 na
základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KE 001311 zo dňa 21.10.2008 v
znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.08.2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 25.02.2011 bol žalobcovi poskytnutý
nenávratný finančný príspevok na financovanie projektu „Výrobné a skladovacie priestory na výrobu
vína”, kód projektu: 120KE0800131. Podľa tvrdenia prvostupňového orgánu mu bola dňa 03.12.2012
doručená Záverečná správa OLAF (ďalej len „správa OLAF”), na základe ktorej bola dňa 28.01.2013
vyhotovená Správa o nezrovnalosti. Táto správa bola podkladom pre rozhodnutie prvostupňového
orgánu č. 600/133-R/2013 zo dňa 08.04.2013, ktoré po odvolaní žalobcu žalovaný rozhodnutím č.
z. 29530/2013, č. sp. 3834/2013-640 zo dňa 28.10.2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.
Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie uvedené v bode 1 a žalovaný napadnuté rozhodnutie,
ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca zdôraznil, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní
postupoval v rozpore v ust. § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď žiadnym spôsobom
nezisťoval skutočný stav veci a pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal výlučne len zo správy OLAF.
Žalobca namietal, že s týmto postupom prvostupňového orgánu sa žalovaný stotožnil.

5. Podľa názoru žalobcu ani samotná správa OLAF neobsahuje správne zistený skutkový stav. V tejto
správe sa OLAF domnieva, že spoločnoti LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. a RESCUE SERVICE, s.r.o. boli
do dodávateľského reťazca zaradené výhradne s cieľom umelo zvýšiť cenu tovaru, ktorý nakupovali od
skutočného dodávateľa vybavenia - spoločnosti VIN.TECH, s.r.o. Žalobca dôvodil, že v čase konania
verejného obstarávania, predmetom ktorého bolo dodanie tovau, bola spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN,
s.r.o. schopná ponúknuť lepšiu cenu tovaru, ktorý kúpila od spoločnosti VIN.TECH, s.r.o., než keby
priamym dodávateľom bola samotná spoločnosť VIN.TECH, s.r.o. Podľa žalobcu OLAF absolútne
nezohľadnil tvrdenia žalobcu a z opisu skutkového stavu vynechal spoločnosť ROYAL SLOVAKIA, s.r.o.,
ktorá v čase dodávania tovaru bola schopná zabezpečiť jeho prekládku, vynesenie a uskladnenie, keďže
žalobca ešte nemal vytvorené podmienky na jeho riadne uskladnenie. Spoločnosť RESCUE SERVICE,
s.r.o. vstúpila do celého procesu až na záver, keď sa riešilo prebratie tovaru v priestoroch žalobcu. Vtedy
sa zistilo, že spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. nemá potrebné vybavenie na prebratie a kontrolu
tovaru, a preto žalobca navrhol spoluprácu so spoločnosťou RESCUE SERVICE, s.r.o., ktorá potrebným
vybavením disponovala. V tejto súvilosti žalobca zdôraznil, že týmto reťazením spoločností nedošlo k
zvýšeniu ceny tovaru. Každá odmena dodávateľa z reťazca bola vyplatená na úkor zníženia odplaty
pre spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. Žalobca preto spochybnil záver OLAF-u o predražení ceny
o 47% a zároveň poukázal na to, že v správe nie je nikde uvedený výpočet, na základe ktorého OLAF
k tomuto záveru dospel.

6. Ďalej žalobca namietal tú časť správy OLAF, na ktorú odkazuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
t.j., že majiteľ spoločnosti ZAMMA-SUDY SLOVAKIA, s.r.o. V. O. po dlhej diskusii s vyšetrovateľmi
vyjadril názor, že ponuku nepredložila jeho spoločnosť a že ide o falzifikát. Žalovaný sa podľa žalobcu
nezaoberal skutočnosťou, že OLAF vo svojej správe nikde nevysvetil, v čom spočívala dlhá diskusia
s vyšetrovateľmi a ako p. O. dospel k záveru, že ide o falzifikát, keďže pri svojom výsluchu ako
svedok v trestnom konaní vedenom na Prezídiu PZ, NAKA, národná protikorupčná jednotka, expozitúra
Bratislava, dňa 20.03.2013 sa k rovnakému dokumentu (súťažnej ponuke) vyjadril tak, že nemôže
odprisahať, že táto ponuka bola robená v jeho spoločnosti (ZAMMA-SUDY SLOVAKIA, s.r.o.), ale nevie
to ani vylúčiť, keďže podpisy a pečiatka vyzerajú ako jeho. Žalobca tiež namietal, že správa OLAF len
konštatuje pravdepodobné porušenie právnych predpisov, čo podľa žalobcu nemôže byť považované
za spoľahlivé skutkové zistenie v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku. Mal za to, že OLAF vo svojej
správe na str. 11 odkazuje na potrebu preverenia jeho zistení príslušnými slovenskými orgánmi, čo mal
v danom prípade byť prvostupňový orgán. Zdôraznil, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný zistenia
uvedené v správe OLAF neoverovali a pri rozhodovaní sa s nimi bez akejkoľvek pochybnosti stotožnili.
Podľa žalobcu správa OLAF nemôže byť jediným dôkazným prostriedkom a podkladom rozhodnutia.

7. S poukazom na § 33 ods. 2 správneho poriadku žalobca uviedol, že ani jeden zo správnych orgánov
žalobcu žiadnym spôsobom neoboznámili s obsahom správy OLAF, ako ani správy o nezrovnalosti



(bod 4), čím mu neumožnili sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V tejto
súvislosti podľa žalobcu obrana žalovaného s poukazom na § 23 ods. 1 správneho poriadku, t.j.
na jeho možnosť nahliadnuť do spisu, neobstojí. Tiež na tomto mieste žalobca spochybňoval názor
žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého správa o nezrovnalosti (bod 4) bola
správne doručená dňa 07.02.2013 ako príloha listu „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č.
600/133/2013” zo dňa 29.01.2013, a to uložením na pošte, keďže sa toto doručovanie spravovalo
zmluvou a nie správnym poriadkom. Žalobca mal za to, že aj keby si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
oznámiť zmenu svojho sídla, tak z rôznej písomnej komunikácie medzi prvostupňovým orgánom a
žalobcom, ktorá predchádzala dňu doručenia žiadosti, je zrejmé, že prvostupňový orgán mal vedomosť o
novom sídle žalobcu. Preto považoval konanie prvostupňového orgánu a následne žalovaného v tomto
smere za účelové.

8. Žalobca s poukazom na § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku považoval obe rozhodnutia správnych
orgánov za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal za to, že v celom texte
rozhodnutí sa iba v rôznych súvislostiach uvádzajú rôzne vnútroštátne a európske normy, avšak priamy
súvis medzi údajnými skutkami žalobcu a porušením právneho predpisu sa nikde nenachádza. Okrem
jednej výnimky, a to odkazu na § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách.

9. Podľa žalobcu bola v konaní žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti dôvodil, že pri výkone
kontroly, ktorej výsledkom bola správa OLAF, a teda aj správa o nezrovnalosti (bod 4), došlo k porušeniu
viacerých právnych noriem, a to Nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z
25.05.1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a
zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie (ďalej len „zákon
č. 528/2008 Z.z.”) . Žalobca uviedol, že OLAF vypracoval dňa 12.07.2011 Správu o kontrole a inšpekcií
na mieste, v ktorej nie sú uvedené žiadne zistené nedostatky ani označenie všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sa porušili, a teda ani žiadna lehota na podanie námietok. V súvislosti s
nedoručením správy o nezrovnalosti (bod 4) sa žalobca s odkazom na § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008
Z.z. nestotožňoval so žalovaným a jeho argumentáciou poukazujúcou na § 26 ods. 9 zákona č.
528/2008 Z.z. Výklad tohto zákonného ustanovenia žalovaným považoval žalobca za účelovo tendenčný
a navyše upozornil na vyššie uvedené doručovanie tejto správy ako prílohu žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov (bod 7).

10. Záverom žalobca namietal porušenie čl. 3 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V tejto súvislosti dôvodil, že z rozhodnutí správnych
orgánov síce nie je zrejmé k spáchaniu akých nezrovnalostí zo strany žalobcu malo dôjsť, avšak mal za
to, že všetky údajné nezrovnalosti mohli nastať len do roku 2010.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 12.08.2015, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca opätovne tým istým spôsobom a z
tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní proti provstupňovému rozhodnutiu, napáda aj napadnuté
rozhodnutie. Mal za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nezákonnosť postupu
žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

12. Zdôraznil, že dôkladne preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že bolo
vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní sa dostatočne zistil a preukázal skutkový
stav, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnený. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový
orgán v rámci konania o neoprávnenej platbe dostatočne preveril skutočnosti uvedené v správe OLAF,
pričom sa s nimi plne stotožnil. Zastával názor, že žalobcom namietané skutočnosti nepreukazujú
nesprávnosť záverov OLAF konštatovaných v jeho správe. Zároveň dodal, že zo spisového materiálu vo
veci neoprávnenej platby je zrejmé, že OLAF vykonal u žalobcu kontrolu  v súlade s ust. čl. 3 Nariadenia
(ES) č. 1073/1999 (bod 9) a čl. 9 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES, EURATOM) č. 2988/1995 (bod 10). Poukázal
na čl. 9 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 1073/1999, podľa ktorého správy predstavujú prípustný dôkaz v
správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné,
rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými



administratívnymi inšpektormi. S poukazom na čl. 1 ods. 2 Nariadenia (ES, EURATOM) č. 2988/1995
žalovaný konštatoval, že zo správy OLAF jasne vyplýva, že kontroly vykonané u žalobcu odhalili závažné
nezrovnalosti a možný podvod týkajúci sa približne 47% celkovej sumy rozpočtu predmetného projektu.
Tiež žalovaný s poukazom na čl. 8 ods. 3 Nariadenia (ES, EURATOM) č. 2185/1996 z 11.11.1996 o
kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávanách Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov
Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi, zastával názor, že správa OLAF je
prípustným a dostatočne relevantným dôkazom v správnom konaní, ktorá bola v súlade s čl. 9 ods. 3
Nariadenia (ES) č. 1073/1999 predložená prvostupňovému orgánu dňa 03.12.2012. Dôvodil, že správa
OLAF obsahuje konkrétne zistenia nezrovnalostí zo strany žalobcu (s odkazom na konkrétne porušenia),
právne posúdenie oprávnenosti, ako aj záver a odporúčania na prijatie potrebných opatrení.

13. Ďalej žalovaný uviedol, že v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku je plne v kompetencii správneho
orgánu rozhodnúť o zadovážení a získaní dôkazných prostriedkov na zistenie skutkového stavu veci
a zaobstaraní podkladov pre svoje rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len nárhmi účastníkov konania.
Podľa žalovaného je dôkazné bremeno práve na účastníkovi konania, ktorý je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Pokiaľ žalobca mal k dispozícii dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie
žalovaného, resp. by relevantným spôsobom vyvrátili skutočnosti preukázané a úradne zaznamenané
v správe OLAF, mal ich riadne v včas v priebehu správneho konania preukázať.

14. Žalovaný poukázal na to, že listom zo dňa 31.03.2015 zaslal žalobcovi výzvu v súlade s § 33 ods.
2 správneho poriadku. Dňa 14.04.2015 nahliadol právny zástupca žalobcu do administratívneho spisu
prvostupňového orgánu, ako aj do spisu žalovaného, a bola mu odovzdaná kópia predkladacej správy
prvostupňového orgánu. Listom zo dňa 17.04.2015 žalobca predložil svoje vyjadrenie, čím uplatnil svoje
právo vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia.

15. Uviedol, že správa OLAF obsahuje jasné konštatovania odhalenia závažnej nezrovnalosti (s
možnosťou podvodu). Vymoženie vyplatenia neoprávnenej platby v plnej sume OLAF podľa žalovaného
odporúča z dôvodu, že akákoľvek iná sankcia by mohla žalobcu motivovať k podvodu, keďže by sa
potenciálni prijímatelia snažili umelo zvýšiť sumu výdavkov na projekt s cieľom vyhnúť sa povinnosti
poskytnúť spolufinancovanie a v snahe zaistiť, aby sa v rozhodnutí o poskytnutí pomoci stanovila čo
najvyššia suma.

16. Podľa názoru žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v súlade s § 47 ods. 3 správneho
poriadku, bol riadne uvedený priamy súvis medzi zistenými porušeniami žalobcu a porušením právnych
predpisov národného ako aj komunitárneho práva.

17. V ďalšom žalovaný poukázal na § 24g ods. 2 a § 26 ods. 9 zákona č. 528/2008 Z.z. a konštatoval, že
v správe OLAF bolo vyslovené podozrenie z podvodu podľa § 221 Trestného zákona, čo môže zakladať
dôvod nepredloženia správy o nezrovnalosti (bod 4) žalobcovi. Taktiež v súlade s čl. 9 ods. 2 prvá veta
Nariadenia (ES) č. 1073/1999 bol uvedený postup podľa žalovaného oprávnený aj v prípade správy
OLAF.

18. S poukazom na čl. VII ods. 14 písm. a/ zmluvy v znení jej dodatkov (bod 4) žalovaný trval na
tom, že žalobca, ako konečný prijímateľ, sa zaviazal informovať prvostupňový orgán o akejkoľvek
zmene identifikačných údajov, medzi ktoré patrí aj adresa žalobcu. Keďže tak žalobca neurobil, všetka
korešpondencia mu bola legitímne zasielaná na adresu uvedenú v zmluve v znení jej dodatkov (R. XXX/
X, XXX XX N.). S odkazom na § 23 ods. 1 správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca mal právo
nazerať do spisov a túto možnosť mal podľa žalovaného kedykoľvek od momentu, keď sa preukázateľne
dozvedel o konaní prvostupňového orgánu vo veci neoprávnenej platby.

19. K žalobcom poukazovanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 2988/1995 (bod 10
odôvodnenia rozsudku) žalovaný uviedol, že toto ustanovenie sa uplatňuje na konania začaté
prvostupňovým orgánom voči príjemcom pomoci Únie po tom, ako prvostupňový orgán konštatuje
nezrovnalosti. Keďže prvostupňový orgán konštatoval nezrovnalosti v záverečnej správe zo dňa
28.01.2013 a táto správa bola prílohou žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, pričom následne bolo
začaté správne konanie o neoprávnenej platbe, žalovaný zastával názor, že aj napriek vadám, ktoré
konštatoval vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.10.2013 (bod 4), žalobca mal vedomosť o nezrovnalostiach
už v čase doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, najneskôr však v čase vydania



rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 08.04.2013 (bod 4). Preto žalovaný považoval premlčaciu
dobu za zachovanú.  V tejto súvislosti poukázal aj na článok XI ods. 1 Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku zo dňa 15. 10. 2008 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 5. 3. 2009 a Dodatku číslo 2
zo dňa 22. 6. 2009, podľa ktorého záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od podpísania
zmluvy, k ich zániku došlo teda až 16. 10. 2013. Premlčacia doba je zachovaná.
IV.
Konanie na správnom orgáne

20. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03.12.2012 bola prvostupňovému orgánu
doručená správa OLAF č. OF/2011/0021, v ktorej OLAF v súvislosti s poskytnutím nenávratného
finančného príspevku v zmysle zmluvy v znení jej dodatkov (bod 4) dospel k záveru, že vykonané kontroly
odhalili závažné nezrovnalosti a možný podvod, ktoré sa týkajú približne 47% celkovej sumy rozpočtu
projektu. Vzhľadom na povahu a závažnosť nezrovnalostí a výšku finančnej škody OLAF odporučil
úplné zrušenie zmluvy a vymoženie vyplatenej sumy v plnej výške. Na základe toho prvostupňový orgán
vyhotovil dňa 28.01.2013 Správu o nezrovnalosti, referencia 1391400004, pričom pri jej vyhotovení
vychádzal z podkladov zistených kontrolou OLAF, s ktorými sa plne stotožnil. Listom zo dňa 29.01.2013
č. j. 600/133/2013 zaslal prvostupňový orgán žalobcovi žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov v
sume X.XXX.XXX,XX Eur.

21. Prvostupňový orgán vydal dňa 08.04.2013 rozhodnutie č. 600/133-R/2013, v ktorom uložil
žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok v sume X.XXX.XXX,XX Eur. Po odvolaní
žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil rozhodnutím č. 29530/2013
zo dňa 28.10.2013 a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dôvodom bola absencia
riadneho oznámenia začiatku správneho konania a zisťovania stavu veci, ktoré nie je viazané len
návrhmi účastníkov konania, ale vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Následne
prvostupňový orgán v danej veci začal dňa 05.12.2014 nové správne konanie v súlade s čl. 73 Nariadenia
(ES) č. 796/2004. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19.12.2014, v
ktorom poukázal na uplynutie 5-ročnej lehoty podľa čl. IX. predmetnej zmluvy, čím došlo k zániku práva
s nárokom a príslušné orgány sú povinné na túto skutočnosť prihliadať ex offo. Túto obranu žalobcu
prvostupňový orgán prelamoval s poukazom na čl. 73 ods. 1, 3 a 5 Nariadenia (ES) č. 796/2004.

22. Prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia č. 600/133-R/2013/1 zo dňa 05.02.2015 vychádzal
z podkladov zistených OLAF, ktorý v súvislosti s projektom vykonal kontroly na mieste spoločnosti
LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. (vybavenie na spracovanie vína), ZAMMA SUDY, s.r.o. (vybavenie na
spracovanie vína), ARPROG, a.s. (neúspešný uchádzač na stavebné práce), SMS Košice, a.s. predtým
R.A.T., a.s. (neúspešný uchádzač na stavebné práce). Uvedenou kontrolou OLAF bolo zistené, že
spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. nemá žiadnu kanceláriu, sídli v obytnom dome, v čase kontroly
nevykonával žiadnu činnosť a z predložených dokladov vyplynulo, že v minulosti vykonala tri užšie
súťaže výlučne so spoločnosťami, ktorých vlastníkom bol konateľ žalobcu. So spoločnosťou RESCUE
SERVICE, s.r.o., ktorej majiteľom bol konateľ žalobcu, uzatvorila spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o.
zmluvu na zaistenie dopravy strojov, keďže podľa vyjadrenia štatutárneho zástupcu vlastnými silami
zaistiť dopravu nevedela. OLAF sa domnieval, že obidve spoločnosti boli do dodávateľského reťazca
zaradené výhradne s cieľom umelo navýšiť cenu tovaru, ktorý sa nakupoval od skutočného dodávateľa
vybavenia, a to spoločnosti VIN TECH, s.r.o.Táto spoločnosť stroje vyrobené v Taliansku predala
spoločnosti RESCUE SERVICE, s.r.o., ktorá ich predala ďalej spoločnosti LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o.,
ktorá ich ďalej predala žalobcovi. OLAF dospel k záveru, že práce, resp. dodanie tovaru alebo služieb,
vykonané žalobcom alebo akoukoľvek spoločnosťou, ktorú vlastní alebo riadi osoba, ktorá je zároveň
majiteľom alebo konateľom žalobcu, nie sú oprávnené na spolufinancovanie EÚ. V tomto prípade malo
dôjsť k jasnému konfliktu záujmov. Majiteľ spoločnosti ZAMMA SUDY, s.r.o. p. V. O. po diskusii OLAF-u
nepotvrdil pravosť ponuky z 25.03.2008, ktorú mala vypracovať táto spoločnosť a ktorá bola pripojená k
žiadosti o nenávratný finančný príspevok k projektu č. 120KE0800131 a vyjadril názor, že ide o falzifikát.
Zástupca spoločnosti ARPROG, a.s. potvrdil pravosť súťažnej ponuky, ktorú žalobca predložil vo svojej
žiadosti o nenávratný finančný príspevok pri obstaraní stavby hlavnej budovy sídla spoločnosti. OLAF
nemohol vykonať kontrolu spoločnosti SMS Košice, a.s., keďže vlastníctvo spoločnosti bolo prevedené
na osobu bez domova a účtovníctvo a administratívne dokumenty spoločnosti neboli dostupné.

23. Prvostupňový orgán sa plne stotožnil so zisteniami a závermi zistenými v správe OLAF. Podľa čl. 9
ods. 2 Nariadenia č. 1073/1999 správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v



správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné.
Na základe uvedeného prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca získal výhody, ktoré nie sú v súlade
s cieľmi režimu podpory ES, a tým porušil čl. 5 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania Nariadenia (ES) č. 1698/2005, ako aj finančnú disciplínu podľa § 31
ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách.

24. Žalovaný a prvostupňový orgán vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia,
pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k
jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veci

25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

29. Podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách porušením finančnej disciplíny je
porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

30. Podľa § 31 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú
disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za
porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za
podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto
podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm.
b).

31. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006 zo 7. decembra 2006, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných
postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka bez toho, aby boli dotknuté
osobitné ustanovenia, žiadna platba sa neuskutoční v prospech príjemcov, u ktorých sa zistí, že umelo
vytvorili podmienky požadované na poskytnutie týchto platieb a tak získali výhodu, ktorá nie je v súlade
s cieľmi režimu podpory.



32. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania
nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,
ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti,
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných
programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje
pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania
alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po
každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok
premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne
konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1. Lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu
sankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady
prerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho konania sú upravené príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho práva. Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie dlhšie doby a lehoty
ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.

33. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev na účely ochrany finančných záujmov Európskych
spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení
a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.

34. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev "Nezrovnalosť" je akékoľvek porušenie ustanovenia
práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho
je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,
buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

35. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev bez ohľadu na kontroly uskutočnené členskými štátmi v
súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami a bez ohľadu na
kontroly uskutočnené inštitúciami spoločenstva v súlade so Zmluvou o ES, najmä s jej článkom 188c,
Komisia uskutoční na vlastnú zodpovednosť kontroly:
a) súladu správnej praxe s predpismi spoločenstva;
b) existencie potrebnej podkladovej dokumentácie a jej súladu s príjmami a výdavkami spoločenstva,
ako sú uvedené v článku 1;
c) okolností, za akých sa finančné transakcie vykonávajú a kontrolujú

36. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o
kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov
Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi,  inšpektori Komisie majú za takých
istých podmienok ako inšpektori vnútroštátnej správy a v súlade s vnútroštátnou legislatívou prístup ku
všetkým informáciám a dokumentom o skúmaných operáciách, ktoré sú potrebné na náležité vykonanie
miestnych kontrol a inšpekcií. Majú k dispozícii tie isté inšpekčné zariadenia ako inšpektori vnútroštátnej
správy a predovšetkým môžu kopírovať príslušné doklady. Kontroly a inšpekcie na mieste sa týkajú
najmä:
- účtovných kníh a dokladov, ako napríklad faktúr, zoznamov zmluvných podmienok,
výplatných pások, výkazov použitého materiálu a vykonanej práce a bankových výpisov, ktoré
majú hospodárske subjekty,
- počítačových dát,
- výrobných, baliacich a expedičných systémov a metód,
- fyzickej kontroly druhu a množstva tovaru alebo ukončených operácií,
- preberania a kontrolovania vzoriek,
- postupu prác a investícií, na ktoré sa poskytli finančné prostriedky a využívanie ukončených
investícií,
- rozpočtových a účtovných dokumentov,
- finančnej a technickej implementácie dotovaných projektov.



37. Podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o
kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov
Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi inšpektori Komisie zabezpečia, aby
sa pri vypracovaní ich správy zohľadnili procesné požiadavky stanovené štátnou legislatívou daného
členského štátu. Materiál a podporné dokumenty uvedené v článku 7 prikladajú k uvedeným správam.
Takto pripravené správy tvoria prijateľný dôkaz v správnom alebo súdnom konaní členského štátu, keď
je to potrebné, tak isto a za tých istých podmienok ako administratívne správy vypracované inšpektormi
vnútroštátnej správy. Podliehajú tým istým pravidlám vyhodnocovania ako pravidlá aplikované na
administratívne správy vypracované inšpektormi vnútroštátnej správy a majú rovnakú platnosť ako tieto
správy. V prípade spoločne vykonanej inšpekcie, v zmysle druhého odseku článku 4, sa požaduje, aby
štátni inšpektori, ktorí sa zúčastnili operácie, spolupodpísali správu vypracovanú inšpektormi Komisie.

38. Podľa Článku 73 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004,
1. Ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky
vypočítané podľa odseku 3. 2. Členské štáty môžu rozhodnúť, že vrátenie nenáležitých platieb sa
vykoná odpočítaním tejto čiastky od akýchkoľvek záloh alebo platieb na základe režimov podpory
uvedených v hlave III a IV nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktoré sa majú uhradiť poľnohospodárovi po
dátume rozhodnutia o vrátení. Farmár však môže splatiť čiastku aj bez čakania na odpočet. 3. Úroky
sa vypočítajú za obdobie, ktoré uplynie medzi oznámením poľnohospodárovi, že má čiastku vrátiť a
splatením, alebo odpočtom. Úroková miera sa vypočíta podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale
nesmie byť nižšia, než úroková miera uplatniteľná na vrátenie čiastok podľa vnútroštátnych ustanovení.

39. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu
alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému
orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

40. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 528/2008 Z.z. správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá
prijímateľovi alebo riadiacemu orgánu podľa odsekov 3 až 6 ak štatutárny orgán, zamestnanec, alebo
osoba konajúca v mene a na účet prijímateľa, partnera alebo riadiaceho orgánu je podozrivá zo
spáchania trestného činu.

41. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

42. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

43. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

44. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

45. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.



46. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

47. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to
znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý
proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne
konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie
správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp "rovnosti zbraní", "kontradiktórnosť
súdneho konania", "právo osobnej prítomnosti na konaní" a "zákaz inkriminácie vlastnej osoby". V
ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich
je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri
rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv,
ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho
konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho
poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z
obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny
orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

49. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí
prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán
nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).
Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie
úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia
správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležité odôvodniť v odôvodnení
rozhodnutia (47 ods. 3 správneho poriadku). Súd v  žiadnom prípade nespochybňuje právomoc
správneho orgánu určovať rozsah zisťovaných skutočností, ako aj výber dôkazných prostriedkov,
ktorá vyplýva z jeho vrchnostenského postavenia, z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je správne
konanie založené a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, to však neznamená, že
hodnotenie dôkazov má byť prejavom svojvôle správneho orgánu, práve naopak. Ako vyplýva z
judikatúry Najvyššieho súdu SR ( napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sžo 87/2008) správny orgán môže pristúpiť
k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal úkony s
cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.

50. V danom prípade oba správne orgány opreli svoje rozhodnutia o závery OLAF premietnuté do jeho
správy. Táto správa bola základom a v podstate jediným dôkazom, na základe ktorého správne orgány
deklarovali závery vyjadrené vo svojich rozhodnutiach. Predmetom správy OLAF boli výsledky externého
vyšetrovania s cieľom prešetriť údajné nezrovnalosti súvisiace s financovaním piatich projektov, ktoré
boli financované z fondov EÚ, medzi nimi aj projekt č. 120KE0800131 týkajúci sa žalobcu. OLAF na
základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že vykonané kontroly odhalili závažné nezrovnalosti a
možný podvod, ktoré sa týkajú približne 47% celkovej sumy rozpočtu projetku. Na základe toho OLAF
odporučil úplné zrušenie zmluvy o financovaní projektu č. 120KE0800131 a vymôcť vyplatenú sumu v
plnej výške.

51. Podľa zistení OLAF spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. dodala žalobcovi stroje a technológie na
spracovanie hrozna a výrobu vína v celkovej hodnote X,X mil. Eur. Spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN,
s.r.o. predložila ponuku v rámci užšej súťaže organizovanej žalobcom po predchádzajúcej dohode
so spoločnosťou VIN.TECH, s.r.o., ktorá mala dodať príslušné vybavenie (ako subdodávateľ). Dňa



28.04.2008 uzavrel žalobca, v zastúpení štatutárnym zástupcom p. Š. M., so spoločnosťou LOGISTIC
ZEMPLÍN, s.r.o. zmluvu o dodaní veľkého množstva strojov a vybavenia. Podľa tretieho dodatku k
zmluve bola hodnota dodaného vybavenia X.XXX.XXX Eur bez DPH. Spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN,
s.r.o, sa dňa 01.07.2010 dohodla na zadaní celej získanej zákazky subdodávateľovi, spoločnosti
RESCUE SERVICE, s.r.o., ktorú zastupoval jej vlastník p. Š. M.. Podľa kúpnej zmluvy spoločnosť
RESCUE SERVICE, s.r.o. dodávala vybavenie za sumu X.XXX.XXX,XX Eur, čo bolo doložené
príslušnými faktúrami. Podľa vysvetlenia štatutárneho zástupcu spoločnosti LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o.
bolo toto rozhodnutie prijaté z dôvodu, že táto spoločnosť nebola schopná vlatnými silami zaistiť
dopravu strojov, keďže terén v okolí budúceho vinárskeho spracovateľského komplexu bol ťažko
prístupný. Pomoc mal ponúknuť p. M., a to s odkazom na jeho ďalšiu spoločnosť (RESCUE SERVICE,
s.r.o.), ktorá je schopná zabezpečiť dopravu vybavenia. V rámci postúpenia objednávky na spoločnosť
RESCUE SERVICE, s.r.o. si spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. ponechala 0,5% celkovej hodnoty
pôvodnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Ďalej zo správy OLAF vyplýva, že počas jeho šetrenia
sa ukázalo, že spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. nemá žiadnu kanceláriu a sídli v bytovom
dome. Okrem troch užších súťaží organizovaných spoločnosťami TOKAJSKÁ SPOLOČNOSŤ VINIČKY,
s.r.o., VINAHRADNÍCKA SPOLOČNOSŤ, s.r.o. a žalobcom sa spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o.
nezúčastnila v žiadnom inom verejnom obstarávaní a v súčasnosti nevykonáva žiadnu podnikateľskú
činnosť. Z účtovných záznamov vyplýva, že obchodovala výlučne so spoločnosťami, ktorých vlastníkom
bol p. Š. M., alebo nakupovala vybavenie od iných podnikateľských subjektov, aby ho mohla týmto
spoločnostiam predať.

52. Na základe uvedeného OLAF vo svojej správe vyjadril domnienku, že spoločnosť LOGISTIC
ZEMPLÍN, s.r.o. a spoločnosť RESCUE SERVICE, s.r.o. boli do dodávateľského reťazca zaradené
výlučne s cieľom umelo zvýšiť cenu tovaru, ktorý sa nakupoval od skutočného dodávateľa vybavenia,
t.j. spoločnosti VIN.TECH, s.r.o. OLAF mal za to, že došlo k jasnému konfliktu záujmov. Podľa OLAF
je nepravdepodobné, že cena vybavenia bola primeraná, obzvlášť vzhľadom na skutočnosť, že všetky
stroje a vybavenie boli dodané prostredníctvom spoločnosti RESCUE SERVICE, s.r.o. ktorá je priamo
prepojená s prijímateľom (žalobcom). Tiež bolo obsahom správy OLAF zistenie, že majiteľ spoločnosti
ZAMMA-SUDY SLOVAKIA, s.r.o. (p. V. O.), ktorá mala vypracovať ponuku zo dňa 25.03.2008, ktorú
žalobca použil vo svojej žiadosti o nenávratný finančný príspevok k projektu č. 120KE0800131, potvrdil
pravosť svojho podpisu na kópii ponuky, ale nebol schopný potvrdiť pravosť samotného dokumetnu. Po
dlhej diskucii s vyšetrovateľmi mal však vyjadriť názor, že ponuku nepredložila jeho spoločnosť a že ide
o falzifikát.

53. Súd v danom prípade zastáva názor, že v predmetnom správnom konaní sa správne orgány dopustili
porušenia vyššie uvedených zásad správneho konania, predovšetkým zásady materiálnej pravdy (bod
47 a 48 odôvodnenia tohto rozsudku). Podľa názoru súdu nebolo na vydanie napadnutého rozhodnutia
(predtým rozhodnutia prvostupňového orgánu) v správnom konaní zabezpečených dostatok podkladov,
aby bol deklarovaný skutkový stav náležite objasnený. Automatické prevzatie záverov vyjadrených v
správe OLAF bez ďalšieho súd považuje za takú vadu, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia
prvostupňového orgánu a z neho vychádzajúceho napadnutého rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na postavenie OLAF v právnom poriadku Slovenskej republiky, v rámci ktorého závery
z jeho šetrení nemôžu sami o sebe vyvolávať účinky rozhodnutia slovenského správneho orgánu.
V zmysle komunitárneho práva (bod 37 odôvodnenia tohto rozsudku) tvorí správa OLAF „prijateľný
dôkaz“ v správnom konaní. Komisie pritom majú povinnosť zabezpečiť, aby sa pri vypracovaní správy
zohľadnili procesné požiadavky stanovené štátnou legislatívou daného členského štátu. Všetky použité
podklady musia byť k správe priložené. Z uvedeného je nepochybné, že postup oboch správnych
orgánov v tomto konaní musí byť v súlade so správnym poriadkom platným v Slovenskej republike.
Súd nemohol preskúmať obsahovú správnosť záverov a úvahy oboch napadnutých rozhodnutí, nakoľko
sa v administratívnom spise žiadne z dokumentov, na ktoré sa správa OLAF odvoláva a ktoré tvoria
základ pre obe rozhodnutia správnych orgánov nenachádzajú. A to i napriek tomu, ako je uvedené
vyššie, že použité podklady musia byť k správe priložené. Uvedené zakladá  dôvod na zrušenie
rozhodnutí oboch správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP, keďže skutkový stav, ktorý
vzali správne orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v
nich nemá oporu. To znamená, že pokiaľ správny orgán uznal správu OLAF a závery v nej vyjadrené
ako jediný dôkaz v správnom konaní bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, nie je tento jeho
postup správny. A to aj s ohľadom na tvrdenia OLAF v predmetnej správe, kedy OLAF na viacerých
miestach vyjadril presvedčenia, predpoklady a domnienky, ktoré správne orgány bez toho, aby preverili



uvedené závery vykonaním nevyhnutného dokazovania, prijali za relevantné ako podklad na vydanie
napadnutých rozhodnutí. Príkladmo súd uvádza nepreskúmateľnosť záveru OLAF vyjadreného v jeho
správe týkajúceho sa rozsahu možného podvodu na celkovej sume projektu (47%). V správe OLAF a
následne aj v oboch napadnutých rozhodnutiach totiž absentuje akýkoľvek vzorec výpočtu, ktorým by
OLAF dospel k uvedenému percentuálnemu bodu.

54. Podľa názoru súdu sa správnym orgánom navyše nepodarilo odstrániť pochybnosti namietané
žalobcom v súvislosti so závermi vyjadrenými v správe OLAF. A to napríklad s tou časťou správy OLAF,
v ktorej je vyjadrenie p. V. O., majiteľa spoločnosť ZAMMA-SUDY SLOVAKIA, s.r.o., o pravosti kópie
ponuky jeho spoločnosti zo dňa 25.03.2008. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný, ako
aj prvostupňový orgán, sa nezaoberali skutočnosťou, že OLAF vo svojej správe na žiadnom mieste
neuvádza, v čom spočívala dlhá diskusia s vyšetrovateľmi a ako p. O. dospel k záveru, že ide o falzifikát,
a to aj vzhľadom na žalobcom poukazovaný výsluch p. O. ako svedka v trestnom konaní vedenom
na Prezídiu PZ, NAKA, národná protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava, dňa 20.03.2013 (bod 6
odôvodnenia tohto rozsudku).

55. Súd navyše zdôrazňuje, že v administratívnom spise sa nachádzajú správy z kontroly na mieste
zo dňa 02.09.2010 a 18.05.2011 vypracované prvostupňovým orgánom, z ktorej záverov vyplýva,
že u žalobcu v súvislosti s predmetným projektom neboli zistené neoprávnené výdavky. V kontexte
uvedeného bolo povinnosťou správnych orgánov vysvetliť a zvlášť reagovať aj na túto skutočnosť, teda
dôkladne zistiť skutkový stav v danej veci, ktorý sa oproti predchádzajúcim zisteniam tak radikálne
zmenil. Zistenie skutkového stavu preto súd považoval nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191
ods. 1 písm. e/ SSP).

56. K žalobcom namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku (neoboznámenie so správou
OLAF a správou o nezrovnalosti) súd uvádza, že v kontexte uvedených nedostatkov v konaní oboch
správnych orgánov, vzhľadom na výrok tohto rozsudku (konania sa vracia žalovanému) a vzhľadom
na skutočnosť, že v čase vydania tohto rozhodnutia už žalobca disponuje uvedenými dokumentmi,
nepovažuje toto súd za podstatný dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí.

57. V súvislosti so žalobcom poukazovaným porušením čl. 3 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z
18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (uplynutie
premlčacej doby) súd uvádza, že vydaním aktu týkajúceho sa vyšetrovania alebo právneho konania
v súvislosti s nezrovnalosťou (v tomto prípade správy o nezrovnalosti zo dňa 28.01.2013, ktorá bola
prílohou žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 29.01.2013 a následným oznámením o
začatí správneho konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby zo dňa 06.03.2013) došlo k prerušeniu
premlčacej doby. Ak žalobca tvrdí, že nemal vedomosť o nezrovnalostiach, nakoľko mu správa o
nezrovnalostiach zo dňa 28. 01. 2013 a žiadosť o vrátenie neoprávnenej platby nebola doručená v
súlade so zákonom, súd uvádza, že  žalobca mal preukázateľne vedomosť o nezrovnalostiach už v čase
doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcu číslo 600/133-R/2013 zo dňa 08. 04. 2013, doručené
žalobcovi dňa 12.07.2013 (doručenka tvorí súčasť admin. spisu), ktoré bolo neskôr žalovaným zrušené
a vrátené na nové konanie. Skutočnosť, že žalobca toto rozhodnutie prevzal, voči tomuto rozhodnutiu
sa kvalifikovane odvolal jednoznačne svedčí o tom že mal vedomosť, respektíve bol upovedomený
o konaní, ktoré v tejto veci prebieha na prvostupňovom orgáne, čo možno považovať za splnenie
podmienky stanovenej v uvedenom ustanovení (upovedomenie o akte správneho orgánu).  Po vydaní
týchto aktov začala premlčacia doba následne plynúť znova.

58. Kontrola z agentúry OLAF na mieste u žalobcu prebehla dňa 12. 7. 2011. Podľa čl. 3 Nariadenia
Rady 2988/95 premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti. V prípade
pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa
nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného
skončenia programu. Posledná platba bola žalobcovi podľa záverečnej správy OLAF poskytnutá dňa
14. 06. 2011.  Preto súd považuje premlčaciu dobu v zmysle čl. 3 uvedeného nariadenia, vzhľadom na
skutočnosti uvedené v bode  57 za zachovanú.

59. Navyše, ako je uvedené v článku XI ods. 1 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
zo dňa 15. 10. 2008 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 5. 3. 2009 a Dodatku číslo 2 zo dňa 22. 6. 2009,



záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od podpísania zmluvy, k ich zániku došlo teda až
16. 10. 2013.

60. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu BB-3
T31/2015, ktorým bol konateľ žalobcu Š. M. uznaný za vineného zo spáchania pokračovacieho zločinu
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona a  pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1, ods. 6 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 11 rokov a peňažný trest vo výmere XXX.XXX Eur. Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, škodu vo
výške XXX.XXX,XX Eur. Preštudovaním uvedeného rozsudku súd zistil, že sa týka rovnakého predmetu
sporu ( projektu " Výrobné a skladovacie priestory na výrobu vína"), avšak v trestnom konaní bol
konateľ žalobcu odsúdený na základe dôvodov, ktoré sú odlišné od žalobných námietok a zistení oboch
správnych orgánov v správnom konaní. Uvedený rozsudok špecializovaného trestného súdu preto
nemožno považovať za podstatný dôkaz v tomto súdnom konaní.

61. K námietke žalobcu ohľadoch údajnej korupcie na správnom orgáne 1. stupňa súd uvádza,
že táto nebola predmetom skúmania tunajšieho súdu, nemohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia a sama osebe nebola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí.

62. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm.
e/ a f/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku
vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. Bude potrebné hlavne
doplniť administratívny spis o príslušné doklady, ktoré boli podkladom záverečnej správy OLAF a ktoré
sú preto aj  podkladom správneho rozhodnutia. Správny orgán na základe všetkých zhromaždených
dokladov tieto vyhodnotí, podrobí ich správnej úvahe a na základe takto zisteného skutkového stavu
vydá nové rozhodnutie.

63. Záverom súd zdôrazňuje, že správa OLAF je nepochybne relevantným a dôležitým podkladom k
správnemu konaniu prvostupňového správneho orgánu a predstavuje záväzok príslušného správneho
orgánu na území Slovenskej republiky sa ňou riadne zaoberať a na jej základe začať správne konanie,
avšak za súčasného  dodržiavania ústavných princípov a zákonných postupov.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).