Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/416/2016 z 5. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 5. septembra 2017, sp. zn. 17Co/416/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3513203119.3 Krajský súd Trenčín | 17Co/416/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3513203119.3 | 2017-09-05 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/86a7db39-d904-46cd-a40a-507c166bea21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3513203119.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/416/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203119
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3513203119.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: CD P., s.r.o., so sídlom N. XXX/X,
U., XXX XX D., F. republika proti žalovanej: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. nad C., T. XXXX/XX,
o zaplatenie 729,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 19. januára 2016 2016, č.k. 3C/83/2013-118, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške
0,19% zastavil. V zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí
konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vo výške 749,19
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 729,19 eura od 10.05.2011 do
09.08.2011, čo predstavuje sumu 172,32 eura, zo sumy 729,19 eura od 10.08.2011 do zaplatenia,
6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 749,17 eura od 22.06.2011 do 09.08.20111, čo predstavuje
6,05 eur, zo sumy 729,19 eura do 10.08.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy vo výške 2,5 eura. Svoju žalobu dôvodil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 09.12.2010 na zmenkovú sumu 749,19 eur,
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 10.05.2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenie".
Podotkol, že predmetnú zmenku predložil žalovanej ako vystaviteľke k zaplateniu, pričom žalovaná
doposiaľ nezaplatila ano zmenkovú sumu, ani úroky. Po nariadení pojednávania vzal žalobca žalobu
čiastočne späť, a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, preto súd konanie podľa § 96
ods. 1 O.s.p. v tejto časti zastavil. Po preskúmaní veci súd uviedol, že zmenka vychádza zo zmluvy o
úvere uzavretej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom,
má teda pôvod v spotrebiteľskom vzťahu. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 09.12.2010 uzatvorila
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. so žalovanou na predtlačenom formulári zmluvu o úvere, podľa ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 300,- eur). V bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov



veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatný celý dlh. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 09.12.2010 na rad Pohotovosť
s.r.o., súd zistil, že zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku
nachádza číslo zmluvy 307600370. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky
boli spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Žalovanou tak bola vystavená
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola v súlade s bodom 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vystavená ako blankozmenka. Zmenková suma s dátumom začiatku
úročenia zmenkovej sumy bola do zmenky doplnená dodatočne. Po preskúmaní zmluvy o úvere, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v
nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, niekoľkonásobné
zmluvné pokuty, vrátane tzv. "poplatku z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka", blankozmenky) a zároveň
sú zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len
povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy,
vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (obsah i účel) prieči dobrým mravom
a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým
mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z tohto dôvodu nemohlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu
13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek
tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Žalobcovi nie je možné priznať ním uplatnený nárok nielen
z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy o úvere, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ale aj preto,
že vychádza zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri uzavretí zmenkovej zmluvy
vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
totiž vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. Jeho práva nesmú byť oslabené
nepoužitím právneho predpisu, ktorý je na jeho prospech (§ 52 ods. 2 Obč. zák.), ale ani zmluvným
vytvorením nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa (§ 53ods. 1 Obč. zák.). Zákonné i zmluvné inštitúty,
ktoré v iných vzťahoch majú za následok dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej
strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. Indosament zmenky
je práve takým inštitútom, ktorý má účinky významného oslabenia jednej strany zmenkovej zmluvy
- pri vlastnej zmenke v zásade oslabenie postavenia zmenkového dlžníka (§ 17 ZZŠ). Súd citoval
ďalej článok I. §11 ods. 1, 2 a § 17 ZZŠ. Uviedol, že z ustanovenia článku I § 11 ZZŠ vyplýva, že
zo zákona je každá zmenka prevoditeľná indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text
"nie na rad". Prevoditeľnosť zmenky nastáva zo zákona. V zmysle ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ má
potom indosament zmenky tie účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom
zmenky sa tak spotrebiteľ ako zmenkový dlžník dostáva do situácie že sa nemôže dovolávať zákonnej
ochrany svojich práv ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu (napríklad poukazom na
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa mohli premietnuť do zmenkovej
sumy a podobne), ibaže by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho
škodu, čo môže byť veľmi ťažké, prakticky nemožné. Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci
v zmenkovej zmluve prevoditeľnosť zmenky indosamentom vylúčili (§ 11 ods. 2 ZZŠ), čo by malo za
následok, že spotrebiteľ ako zmenkový dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastníckych vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky.
Ustanovenie § 11 ods. 2 ZZŠ umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom tak predstavuje práve
také ustanovenie, ktoré je na prospech spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák. sa preto v prípade
zmenky vychádzajúcej zo spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom musí ako spotrebiteľovi
prospešnejšie použiť vždy. Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so
zákonom a tým jej neplatnosť podľa § 39 Obč. zák.. Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka
spotrebiteľského vzťahu a z ktorej je zmenkovým dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11ods.
2 ZZŠ je porušením povinnosti použiť v spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je v
prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Obč. zák.), čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy (kauzy zmenky)
podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
Úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, na ktoré jej vznikol nárok podľa § 142 ods.



1 O.s.p., pretože si náhradu trov konania neuplatnila. V zastavenej časti rozhodol o trovách konania
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

2. Proti rozsudku, v jeho zamietavej časti, podal v zákonnej lehote žalobca. Ako odvolací dôvod uviedol
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že žalovaný nedoručil súdu prvej inštancie odpoveď
(čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), no súd napriek tomu nevyhovel návrhu, čo je v rozpore s čl. 7 ods.
3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v stanovenej lehote, súd
vydá rozsudok, ktorým rozhodne o pohľadávke alebo protipohľadávke. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie nad rámec oboznámenia predloženej zmenky a toto ďalšie dokazovanie vykonal bez
návrhu účastníkov pričom neboli splnené podmienky ustanovenia § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. pre
výnimočné vykonanie nenavrhovaných dôkazov. Toto dokazovanie naviac vykonal súd prvej inštancie
výlučne na ťarchu žalobcu iba preto, aby získal pre seba dostatočný podklad na zamietnutie návrhu.
Došlo tak k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces garantovaný v č. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo veci
bolo pritom možné rozhodnúť len na základe predloženej zmenky, z ktorej uplatnené právo vyplýva bez
ďalšieho vzhľadom na jej povahu cenného papiera. Pre neexistenciu obrany zo strany žalovaného bol
tak okresný súd dokonca povinný urobiť a nemohol neexistenciu tvrdení žalovaného nahradiť vlastným
postupom, pretože tým porušil zásadu kontradiktórnosti súdneho konania. Súd prvej inštancie tiež
vôbec neuviedol dôvody vykonania iných ako navrhovaných dôkazov. Poukázal na to, že je majiteľom
platnej zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu.
Nemá, a na uplatnenie práva zo zmenky ani nepotrebuje mať, žiadne iné informácie či dokumenty
súvisiace s inými vzťahmi medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Záväzok zo zmenky je
samostatným abstraktným záväzkom a nemožno ho podmieňovať inými skutočnosťami ako sú uvedené
na zmenke. Toto súd ignoroval a ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej
len ZZŠ) neaplikoval a nezaoberal sa tak vôbec predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ,
podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. V zmenkových vzťahoch tak žalovaný nie je oprávnený vznášať
voči majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.
Ak táto obrana nie je dovolená žalovanému, o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu. Kauzálne
námietky vo všeobecnosti nemôžu byť vznesené zo strany súdu, pretože majú hmotnoprávny charakter
a zo strany súdu tak dochádza k porušeniu rovnosti strán sporu. Pre uvedené dôvody tak súd prvej
inštancie nemohol vôbec vychádzať z kauzálnych námietok, a pokiaľ na ich základe prijal záver o
neplatnosti zmenky, resp. neopodstatnenosti uplatnenej pohľadávky a neprípustnosti návrhu, nie je tento
jeho záver správny. Podľa čl. 4 Nariadenia je pohľadávka neopodstatnená a návrh neprípustný výlučne
z dôvodov tam uvedených pričom ani jeden z nich neprichádza v danom prípade do úvahy. Vychádzajúc
z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 mal
žalobca za to, že zmenkový záväzok je úplne samostatný a od záväzku, ktorý bol dôvodom jeho
vzniku oddelený. Ani pri zabezpečovacej zmenke tak nie je daná jej akcesorická povaha k inému
záväzku. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom
nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Napadnuté rozhodnutie považoval ďalej aj za prekvapivé
a tým spôsobujúce odňatie možnosti konať pred súdom. Na podporu svojich tvrdení citoval rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré v obdobných veciach prijali
závery v prospech odvolacích tvrdení žalobcu a konštatovali dôvodnosť obdobných návrhov žalobcu.
Uvedené dôvody odvolania právne kvalifikoval podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (iná vada
s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci), § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (nesprávne právne
posúdenie veci).

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) v napadnutej časti, t.j. v časti, v ktorej bola žaloba žalobcu v zostávajúcej
časti zamietnutá a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým
súd konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% zastavil, odvolací súd



nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku súdu prvej inštancie odvolanie žalobcu nesmerovalo, a tak
nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalobcom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré
považoval za správne a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje. Na
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

6. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej "vnútroštátny súd") je uplatňovať popri vnútroštátnom
práve aj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať
jednotne. Právo Spoločenstva má tú zvláštnosť, že mení právomoci vnútroštátneho súdu v jeho vzťahu
k zákonom.

7. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ďalej len "Súdny dvor" vo veci Simmeathal II
(29.03.1978, 106/77), pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: "Každý vnútroštátny súd je v medziach
svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto právneho
systému vznikajú jednotlivcom". Podľa názoru ESD by účinnosť komunitárneho práva bola "oslabená",
keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím,
či ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať
vnútroštátny súd za "všeobecný komunitárny súd", ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu súdu členského štátu
a súdu Spoločenstva.

8. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne
prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom
možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto
smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho
spoločenstva).

9. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva
a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo
mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha
režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických,
neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle článku 6 smernice 93/13/EHS, súd
aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím sa má zabrániť tomu,
aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa
v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať odradzujúci účinok, smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov,
alebo dodávateľov.

10. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku
(effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia
všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny
súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej za účelom
splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom rozsahu
v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený touto smernicou a
dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

11. V prejednávanom spore zmenka vznikla na zabezpečenie záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy
- spotrebiteľská zmenka. Pri spotrebiteľskej zmenke sa berie do úvahy aj kauza právneho vzťahu, z
ktorého zmenka vznikla. Súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok, z ktorej zmenka vznikla
a zmluvných podmienok jej vyplnenia, súd vykoná ex offo. Uvedené platí aj v právnych veciach podľa
nariadenia č. 861/2001, kde je spotrebiteľ žalovaným.

12. Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím súdnej ochrany.
Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy



založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba
musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

13. Zákon o ochrane spotrebiteľa zakotvil definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8).
Konanie v rozpore s čestnou obchodnou praxou, je teda nielen konaním proti dobrým mravom, ale
explicitne proti zákonu.

14. V danej právnej veci správne súd prvej inštancie vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa a žalobcu
ako jeho nástupcu, ako odporujúce dobrým mravom. Javí sa, že žalobca očakával, že v predmetnej
veci bez ďalšieho budú uznané nároky, pritom dobre mohol vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období
odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného poriadku.

15. Smernica č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

16. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje také konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby
spotrebiteľ vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k
vykonaniu takéhoto plnenia (§ 7 a násl. ZOS).

17. Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy napĺňa práve žalobca. Pôvodne žiadaný zmenkový úrok
0,25% denne predstavuje 91,25% ročne. Tento úrok má sankčnú povahu, pretože je priamo spojený
s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky. Aby sa tento úrok mohol podradiť pod
inštitút neprimeranej sankcie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v čiernom zozname (§ 53
ods. 4 písm. k/ OZ) postačí, že má čo i len čiastočne sankčnú povahu.

18. Konanie pôvodného veriteľa odporuje základným hodnotovým pravidlám, vyžadovaných väčšinou
spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ). To platí aj pre žalobcu,
na ktorého boli práva zo zmenky postúpené.

19. Žalobca pri tisícoch postúpení si musel byť dobre vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a násl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods. 1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, osobné prepojenie
cez totožného právneho zástupcu, a žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil
spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalobca konal vedome na škodu žalovanej. Preto ani striktné zmenkové
právo (§ 17 ZaŠZ) nepredstavuje prekážku, aby sa zohľadnil skutočný hospodársky cieľ právneho
vzťahu so žalovanou (spotrebiteľská úverová zmluva) a tým aj vznikol dôvod na opatrenie súdu
smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných zmluvných klauzúl (čl. 6 smernice).

21. Medzi základné princípy právneho štátu patrí aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ktorá spočíva
v tom, že súdy rozhodujú v podobných veciach analogicky, a teda zo samotného skutkového stavu je
možné očakávať podobné rozhodnutie, ako v iných, už rozhodnutých veciach.
22. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si žalovaná si náhradu týchto trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania
nevyplývajú.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).