{"guid": "3722350b-677b-44a0-a97e-194c4aca30d3:8b2df72e-11ce-4186-9ce2-97af2cd804c3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7111211793.1", "spisova_znacka": "6Co/183/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/183/2012 z 24. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. júna 2013, sp. zn. 6Co/183/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7111211793.1", "identifikacne_cislo": "7111211793", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 961, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-961", "datum_vydania": "2013-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b2df72e-11ce-4186-9ce2-97af2cd804c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111211793.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7111211793.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7111211793.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/183/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111211793
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111211793.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu: I.. Š. J.S., súdneho exekútora
so sídlom Exekútorského úradu E. T., T. XX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group,
IČO: 31 595 545, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, o zaplatenie 4.702,91 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30.3.2012, č.k. 19C/93/2011-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

N e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 30.3.2012,
č.k. 19C/93/2011-49 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
4.702,91 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.7.2009 do zaplatenia. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 788 ods. 1, § 822
Občianskeho zákonníka, § 33 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 30.6.2004 vzal za preukázané, že
žalobca ako súdny exekútor bol povinne poistený na základe písomnej poistnej zmluvy č. 0001410003,
uzavretej dňa 12.11.2002 medzi žalovaným a Slovenskou komorou exekútorov  s tým, že žalobca
ako súdny exekútor pristúpil k predmetnej poistnej zmluve písomne dňa 23.1.2003 ohľadom poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone exekútorského úradu v roku 2003. Z vykonaného
dokazovania mal za nesporné, že v súvislosti s exekučným konaním, vedeným žalobcom ako súdnym
exekútorom pod sp. zn. Ex 90/03, žalobca bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.6.2007
č.k. 5Co/411/2006-113, (ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2006, č.k.
22C/81/2003-69) zaviazaný na zaplatenie peňažnej čiastky 4.702,91 € (141.680,- Sk) s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalobcovi PB Capital, a.s.. Rozsudkom Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.3.2009 sp. zn. 4Cdo/275/2007 bolo zamietnuté dovolanie žalovaného (v tomto
konaní žalobcu). Z obsahu odôvodnenia rozsudku dovolacieho súdu bolo zistené, že v tomto konaní sa
žalobca (PB Capital, a.s.) svojou žalobou zo dňa 12.8.2003 domáhal, aby bol žalovaný (žalobca v tomto
konaní) zaviazaný na zaplatenie sumy 4.702,91 € z titulu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo
dôjsť tým, že predmetná suma bola nedôvodne odpísaná z účtu žalobcu na účet žalovaného titulom
predbežných trov exekúcie. Žalovaný ako súdny exekútor dňa 26.2.2003 požiadal Okresný súd Košice
I o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a okresný súd dňa 17.3.2003 v konaní vedenom pod



sp. zn. 29Er/151/03 vydal poverenie a vykonaním exekúcie poveril žalovaného, ktorému bolo poverenie
doručené 1.4.2003. Žalovaný sa z písomného oznámenia zo dňa 6.3.2003 dozvedel, že 3.3.2003 bola
vymáhaná suma uhradená povinným. Návrh na zastavenie exekúcie povinný (žalobca - PB Capital,
a.s.) doručil súdu a súdnemu exekútorovi 8.4.2003. Dovolací súd uzavrel, že je nepochybné, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, keď tento i napriek tomu, že už 6.3.2003 mal
vedomosť o zaplatení vymáhanej sumy a ako osoba znalá práva musel vedieť o právnych dôsledkoch
vyplývajúcich z tejto skutočnosti (zastavenie exekúcie), vydal dňa 2.4.2003 upovedomenie o začatí
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a 24.4.2003 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
a príkaz na náhradu trov exekúcie, hoci pre takýto postup už nebol žiaden zákonný dôvod. Dovolací
súd preto uzavrel, že žalovaný (v tomto konaní žalobca) zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym
postupom, teda z titulu zodpovednosti za škodu. Pokiaľ si žalobca predmetnú čiastku uplatňoval voči
žalovanej ako poisťovni na základe uzatvoreného poistného zmluvného vzťahu v súvislosti s poistením
zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných právnych predpisov, žalovaná
odmietla plniť poistné plnenie s poukazom na to, že v danom prípade platí výluka z poistenia v
zmysle Čl. 3  ods. 2 písm. a) Zvláštnej časti Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VOP“) -
poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných právnych predpisov.
Za kľúčovú považoval súd prvého stupňa otázku posúdenia, či v danom prípade je daná výluka z
poistného plnenia alebo táto výluka v danom prípade daná nie je. Pri posúdení tejto otázky vychádzal
zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len Najvyššieho súdu SR) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4Cdo/275/2007, kde dovolací súd v súvislosti s namietaným postupom súdneho exekútora
konštatoval, že zo strany žalovaného (v tomto konaní žalobcu) nepochybne došlo k porušeniu právnej
povinnosti. Pokiaľ teda poistná udalosť spočívala v úhrade čiastky, ktorá bola priznaná v konaní ako
náhrada škody titulom zodpovednosti súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti (z dôvodov
bližšie špecifikovaných v rozhodnutí dovolacieho súdu), nepochybne ide o prípad tzv. výluky z poistného
plnenia. Súdny exekútor totiž uplatňovanú škodu voči žalovanej ako poisťovni prevzal nad rámec
stanovený právnymi predpismi. V prípade, pokiaľ by súd prvého stupňa mal sám v rámci predmetnej
žaloby postup súdneho exekútora posúdiť (prevzatie uplatňovanej škody v podobe trov exekúcie na
základe vydaného príkazu na ich úhradu v exekučnom konaní), odhliadnuc od existencie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/275/2007, súd prvého stupňa posúdil
predmetný postup súdneho exekútora v exekučnom konaní totožným spôsobom ako dovolací súd.
Pokiaľ mal súdny exekútor poznatok o tom, že medzičasom došlo k úhrade vymáhanej sumy, ako osoba
znalá práva mal totiž postupovať v exekučnom konaní s odbornou starostlivosťou a nevykonávať ďalej
exekúciu vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie, nakoľko pre takýto postup už nebol žiaden zákonný
dôvod. Do úvahy v danom prípade prichádzalo zastavenie exekúcie, v ktorom prípade by exekútor mal
nárok na odmenu vo výške podľa § 14 vyhl.č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006, podľa ktorého
pri zastavení exekúcie sa odmena exekútora určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených a paušálnou
sumou za jednotlivé úkony. Na strane žalobcu išlo o nesprávny postup, za ktorý je zodpovedný priamo v
zmysle Exekučného poriadku. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Súd
mal v konaní za preukázané, že súdny exekútor ako zodpovedný subjekt porušil právnu povinnosť, keď
si vyúčtoval trovy exekúcie nad rámec zákona. Žalovaná preto postupovala správne, pokiaľ nevykonala
poistné plnenie na základe oznámenia poistnej udalosti zo strany žalobcu, keďže v danom prípade
na predmetnú poistnú udalosť za vzťahuje tzv. výluka z poistenia podľa Čl. 3 ods. 2 písm. a) VOP
- Zvláštnej časti - poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných
právnych predpisov.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešnej žalovanej trovy konania
nevznikli, náhradu trov konania jej nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok a zaviazať žalovanú zaplatiť mu 4.702,91 € s
príslušenstvom. Pokiaľ súd prvého stupňa uzavrel, že v prejednávanej veci ide o prípad tzv. výluky
z poistného plnenia podľa Čl. 3, ods. 2 písm. a) Zvláštnej časti VOP, keďže uplatňovanú škodu voči
žalovanej žalobca prevzal nad rámec stanovený právnymi predpismi, s takýmto právnym posúdením
veci vyslovil žalobca nesúhlas. Konštatoval, že súd prvého stupňa správne ustálil skutkový stav. Z
rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/275/2007 totiž nepochybne
vyplýva, že spôsobil povinnému v exekučnom konaní škodu. Najvyšší súd tým korigoval právny záver
odvolacieho súdu, podľa ktorého malo ísť zo strany žalobcu o získanie bezdôvodného obohatenia.



So závermi Najvyššieho súdu SR sa síce nestotožňuje (a naďalej s nimi nesúhlasí), ale z nedostatku
inej možnosti je z neho potrebné vychádzať. Rozhodujúcou právnou otázkou sa v konaní preto stala
správna interpretácia a aplikácia Čl. 3 ods. 2 písm. a) Zvláštnej časti VOP. Je tomu tak preto, že
Občiansky zákonník upravuje síce poistnú zmluvu ako osobitný zmluvný typ, avšak všetky konkrétne
náležitosti poistného vzťahu musia vyplývať z individuálnej poistnej zmluvy, ako aj zo všeobecných
poistných podmienok podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o prípady výluky z povinnosti
poisťovne, v zmysle VOP ide jednak o zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne, o zodpovednosť
za škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi predpismi a napokon o zodpovednosť za škodu
prevzatú v zmluve. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nesprávne interpretoval a aplikoval
uvedené ustanovenia, keďže za zodpovednosť za škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi
predpismi treba považovať prípad, pokiaľ by žalobca požadoval od poisťovne plnenie v rozsahu
vyššom ako je zistená škoda podľa šetrenia poisťovne. V danom prípade však výška škody je pevne
ustálená právoplatnými rozhodnutiami súdov, podľa ktorých aj škodu nahradil. Suma, ktorú od žalovanej
požaduje, presne zodpovedá sume náhrady škody, ktorú mal spôsobiť. V žiadnom prípade preto nejde
o zodpovednosť za škodu, ktorá by bola prevzatá nad rámec stanovený právnymi predpismi. Pokiaľ súd
prvého stupňa považuje za škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi predpismi okolnosť, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu právnej povinnosti, v tej súvislosti uviedol, že pojem „prevziať škodu“
je neinterpretovateľný. V skutočnosti treba operovať s pojmom „prevziať zodpovednosť za škodu“.
Dotknutý článok VOP treba vykladať vychádzajúc zo skutočnosti, že je úpravou poistenia zodpovednosti
za škodu. Podstatné preto je, či poistený škodu naozaj spôsobil, a či za ňu podľa právnych predpisov
zodpovedá. Ak škodu spôsobil, avšak prevzal za ňu zodpovednosť v rozsahu prevyšujúcom rámec
stanovený právnymi predpismi (napríklad uhradil poškodenému viac, než bola objektívna výška škody),
potom je výluka zo zodpovednosti poisťovne na mieste. K tomu však nedošlo.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.), preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25.6.2013 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti
číslo dverí 202/2.poschodie (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 214
ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní označil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, keď súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie; zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).



Žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvého
stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal. Odvolacie námietky žalobcu nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto:

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä:

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poistného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno
od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť
len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom pri uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne až uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo
v poistných podmienok ustanovené inak, ten, ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa platnej právnej úpravy poistnej zmluvy poistné podmienky sú obsiahnuté v samotnej poistnej
zmluve, ale aj v poistných podmienkach (všeobecných alebo osobitných), ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť poistnej zmluvy a sú záväzné, za splnenia predpokladov uvedených v § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ide o jediný prípad, kedy občiansko-právna úprava umožňuje, aby všeobecné podmienky boli



súčasťou zmluvy. Obsah práv a povinností vyplývajúcich z poistenia preto treba odvodzovať z obsahu
poistnej zmluvy a poistných podmienok, pokiaľ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Správne okresný súd uzavrel, že v prejednávanej veci Všeobecné poistné podmienky -Zvláštna časť -
poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných právnych predpisov, sú
neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy zo dňa 12.11.2002, ktorá sa vo všeobecných ustanoveniach
na tieto poistné podmienky odvoláva, sú preto záväzné.

Podľa Čl. 3, bod 2 písm. a) VOP - Zvláštna časť poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej
činnosti podľa osobitných právnych predpisov, poisťovňa nenahradí škodu spôsobenú úmyselne alebo
prevzatú nad rámec stanovený právnymi  predpismi alebo prevzatú v zmluve.

Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom VOP, uskutočneným súdom prvého stupňa, ktorý z Čl. 3, bod
2 písm. a) vyvodil, že žalovaná v prejednávanej veci nie je povinná plniť z poistnej zmluvy, keďže ide
o výluku z poistenia.

Vychádzajúc totiž z obsahu VOP, tieto pozostávajú zo 7 Článkov (rozsah poistenia, poistná udalosť,
výluky z poistenia, plnenie poisťovne, povinnosti poisteného, zánik poistenia a prechod práv).

Pokiaľ v Čl. 2 VOP je uvedená definícia poistnej udalosti, teda je v nej špecifikovaný predmet poistenia,
tzn. určenie, na ktoré sa poistenie vzťahuje, Čl. 3 v nadväznosti na Čl. 2 upravuje tzv. výluky z poistenia,
teda negatívne vymedzenie poistnej udalosti, t.j. prípady, kedy poisťovňa nenahradí škodu, alebo nie je
povinná plniť. V týchto prípadoch preto nejde o poistnú udalosť a z tohto dôvodu nevzniká povinnosť
poisťovne plniť.

V zmysle Čl. 3, bod 2 písm. a) VOP je tomu tak vtedy, ak škoda (poisteným) bola vo vzťahu ku
poškodenému spôsobená úmyselne, alebo ak škoda (poisteným) bola prevzatá nad rámec stanovený
právnymi predpismi, alebo ktorú (poistený) prevzal zmluvou.

Vyššie uvedené zmluvné ustanovenie možno vyložiť tak, že ide teda o prípady, pokiaľ poistený spôsobil
škodu úmyselne, alebo táto vznikla prekročením zákonom stanovených povinností, alebo povinnosť na
jej náhradu vznikla na základe zmluvného záväzku poisteného nahradiť škodu poškodenému.

Správne preto uzavrel súd prvého stupňa, že pokiaľ škoda v prejednávanej veci vznikla zo strany žalobcu
tým, že v exekučnom konaní prekročil rámec stanovený právnymi predpismi, respektíve z jeho strany
došlo k porušeniu právnej povinnosti vydaním exekučného príkazu na úhradu trov exekúcie napriek
tomu, že na to nebol žiaden zákonný dôvod, ide o výluku z poistenia, teda o prípad, kedy nejde o poistnú
udalosť a z toho dôvodu poisťovňa (žalovaná) nie je povinná plniť.

Neobstojí námietka žalobcu, že zodpovednosť za škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi
predpismi, o ktorej pojednáva Čl. 3, ods. 2 písm. a) VOP sa vzťahuje na prípad, pokiaľ by žalobca
požadoval od poisťovne plnenie v rozsahu vyššom ako je zistená škoda podľa jej šetrenia. Ide totiž o
prípad, kedy by išlo o poistnú udalosť, ale poisťovňa nie je povinná plniť. Tieto prípady sú upravené v Čl.
4 VOP, ktorý upravuje plnenie poisťovne, teda prípady, kedy poisťovňa napriek vzniku poistnej udalosti
je alebo nie je povinná plniť.

Zo systematického zaradenia Článkov 1 až 7 vo VOP je zrejmé, že poisťovňa v Čl. 3 bod 2 písm. a)
uviedla prípady výluky z poistenia, a  prípady, kedy poisťovňa napriek poistnej udalosti nie je povinná
plniť, sú upravené v Čl. 4 VOP.



Čl. 4 VOP nepamätá na prípad uvedený žalovaným v odvolaní, teda na prípad, kedy by žalobca
požadoval od poisťovne plnenie v rozsahu vyššom ako je zistená škoda podľa šetrenia poisťovne.
Odvolacie námietky sa týkajú práve plnenia poisťovne, ktoré je upravené v Čl. 4 VOP, nie v Čl. 3 ako sa
mylne domnieva žalobca. Stanovenie podmienok plnenia poisťovne je vždy obsahom konkrétnej poistnej
zmluvy, prípadne poistných podmienok a v prejednávanej veci sú tieto upravené v Čl. 4.

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ obsah práv
a povinností, vyplývajúcich z predmetného poistného vzťahu vyložil v súlade s obsahom poistných
podmienok.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu
prvého stupňa rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1, O.s.p. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
a úspešná žalovaná trovy odvolacieho konania si neuplatnila. Preto odvolací súd rozhodol tak, že
nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/93/2011", "guid": "960f5532-672f-49da-bf78-972c0387c0dc:35453ec2-613b-47b1-800f-8a4c16541ea5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}