{"guid": "371aa286-2966-45d5-b52e-542db7036264:f2f93068-0d4f-419b-b552-1bf5135805a6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116226034.1", "spisova_znacka": "25Co/20/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/20/2017 z 1. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. mája 2017, sp. zn. 25Co/20/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116226034.1", "identifikacne_cislo": "8116226034", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Mariana Pondelová", "sudca_id": 255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mariana-pondelova-255", "datum_vydania": "2017-05-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2f93068-0d4f-419b-b552-1bf5135805a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116226034.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116226034.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116226034.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226034
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116226034.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: G. T.O., L.. XX.X.XXXX, J. R. X, XXX
XX G., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovaným: 1. BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432
105, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. IČO: 50 361
368 Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, 2. Technická univerzita v Košiciach, Letná 9, 042 00 Košice,
IČO: 00 397 610, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že návrh na nariadenie  neodkladného
opatrenia proti žalovanému v 1. rade  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto:

„Žalovaný v 1. rade je   p o v i n n ý   zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa
dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/
LCLXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 29.10.2009, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalovaný v 2. rade je   p o v i n n ý   zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody
o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXX/LCLXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 29.10.2009.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žiadna zo strán na náhradu trov konania   n e m
á   p r á v o“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 12.12.2016, doručenou súdu
16.12.2016, sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť „zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXX/LCLXXXXXXXX, z 29.10.2009, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu“, a nahradiť mu trovy konania.
Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1.
rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne žalovanému v 2. rade
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

3. Ďalej uviedol, že na základe  žalobcom uvedených a osvedčených skutočností má za to, že je
potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia zatiaľ
postačujúco osvedčil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má byť ich právnym podkladom, a voči
účinkom ktorej sa domáha ochrany, je neurčitá, nešpecifikuje určite a zrozumiteľne zabezpečovanú



pohľadávku spôsobom umožňujúcim jej nepochybné určenie, vrátane jej výšky. To je v zmysle
ustanovení § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyhnutná obsahová náležitosť tohto právneho
úkonu. Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi zabezpečované
touto dohodou tak, ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a neurčito tak, že
veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby
úplného splatenia všetkých pohľadávok voči dlžníkovi. Takéto neurčité dojednanie je neplatné a z jeho
doslovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej
pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného dohodou podľa svojho dodatočného uváženia,
sám jednostranne diktuje. Taktiež uviedol, že pred rozhodnutím súdu vo veci samej sa zatiaľ tiež
javí, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť tiež považovaná za neplatnú ako neprijateľná zmluvná
podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, keď jej všeobecná formulácia neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie jeho pohľadávky
aj v časti, v ktorej môže byť sporná, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie preto, aby získal
takto zaplatené prostriedky späť a od takéhoto postupu môže byť dodatočnými neprimeranými nákladmi
aj ťažkosťami aj odradený. Keďže v prejednávanom prípade je konanie vo veci samej vedené o určenie,
že žalovaný v 1. rade nemá právo na zrážky zo mzdy a vzhľadom na uvedené vyššie je pravdepodobné,
že výkon a ďalšie plnenie z tejto dohody o zrážkach zo mzdy je neoprávnené a bez dočasnej ochrany
formou nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, že sa pozícia žalobcu ďalej zhorší,
ak by zamestnávateľ na základe dohody o zrážkach zo mzdy tieto vykonával a súd má za to, že boli
dostatočne osvedčené dôvody potreby okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Ak je pritom
mzda zdrojom obživy žalobcu, neoprávnene vykonávané zrážky môžu citeľne ovplyvniť jeho život a
spôsobiť mu ujmu a na druhej strane žalovanému v 1. rade, ktorý je podnikateľom, a ktorého predmetom
podnikania podľa výpisu z obchodného registra je okrem iného aj faktoring a forfaiting a leasing spojený
s financovaním, podľa názoru súdu pozastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu, nezasiahne do
jeho práv neprimerane závažným spôsobom, nepovažoval preto súd požadovaný rozsah neodkladného
opatrenia zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ani za zjavne neprimeraný a žalovanému uložil
povinnosť dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zdržať sa uplatňovania zrážok
zo mzdy žalobcu.

4. Žalobca za stranu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia označil ako žalovaného v 2. rade
aj svojho zamestnávateľa, ktorý podľa žalobcu na podklade napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy,
vykonáva zrážky z jeho mzdy v prospech žalovaného v 1. rade a voči ktorému sa domáha iba vydania
neodkladného opatrenia zdržať sa vykonávať zrážky zo mzdy. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy sa
tak, ako už bolo uvedené, javí ako neplatná a žalobca nemá inú možnosť, ako ich inak zastaviť, súd za
účelom dovŕšenia v zmysle potrebnej bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu, vyhovel jeho návrhu aj v
tejto časti a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na
podklade napadnutej dohody. Toto neodkladné opatrenie v tejto časti bude trvať, dokiaľ nebude zrušené.
Žalovaný v 2. rade podľa dispozície žalobcu v ďalšom konaní stranou sporu vo veci samej, nie je.

5. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodoval v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok ), podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania,
rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Podľa § 251 CSP, trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním, alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomerov jej úspechu vo veci. Keďže žalobca si podľa obsahu žaloby voči žalovanému v 2. rade
žiadne konkrétne práva vo veci samej, ani náhradu trov konania neuplatňoval,  a žalovaný v 2. rade
voči žalobcovi doposiaľ žiadne svoje práva v konaní nebránil, a teda ani žiadne s tým súvisiace výdavky
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva voči žalobcovi podľa obsahu súdneho spisu
nevznikli, žiaden z nich právo na náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi nemá.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol,
že žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 1. rade z dôvodu,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014, uzatvorenej medzi spoločnosťou
BENCONT INVESTMENTS s.r.o.  a spoločnosťou BENCONT COLECTION, a.s., došlo k postúpeniu
pohľadávky zo zmluvy o úvere číslo XXXXLCLXXXXXXXX a oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalobcovi písomne oznámené. Z uvedeného dôvodu je nutné konštatovať, že predmetné konanie trpí
nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 1. rade a neodstrániteľná vada konania
spôsobuje, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Žiadal preto,



aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 16.1.2017 zmenil tak, že návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a konanie vo veci  zastavil a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 1. rade trovy
konania.

7. Žalovaný v 2. rade odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prešov nepodal.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaným v 1. rade  nevyjadril.

9. K podanému odvolaniu sa nevyjadril ani žalovaný v 2. rade.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP  (a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade,  je dôvodné.

11. Podľa ustanovení § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

12. Podľa ustanovení § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na
základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia
porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.

14. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie
tohto práva.

15. Žalobca sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný v 1. rade zdržal použitia dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy č. XXXXLCLXXXXXXXX. Žalobu odôvodnil tým, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná a umožňuje veriteľovi od žalobcu vymôcť plnenie, na ktoré nemá nárok.

16. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdu, či iným nezávislým tribunálom.
V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla  podnikatelia.
Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje,
vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex  offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-10006/77
Siementhal).

18. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky  neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá,  alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.



19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo
veci C-30/12, Valéria Marcinová/Pohotovosť, s.r.o..

20. Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

21. Článok 4 a 14 Smernice Rady 87/12/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonom iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu, súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

22. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu, boli
dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy č. XXXX/LCLXXXXXXXX,
uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1.rade v ktorej článku 3, bod
6, obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť právneho predchodcu žalovaného v 1. rade,
adresovaná žalovanému v 2. rade - zamestnávateľovi žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy na základe
zmluvy o úvere č. XXXX/LCLXXXXXXXX zo dňa 29.10.2009.

23. Nie je sporné, že právny predchodca žalovaného, resp. žalovaný, predložil žiadosť zamestnávateľovi
žalobcu, t. j.  žalovanému v 2. rade, o výkon zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach
zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1. rade. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade
na základe neobmedzenej vôle, môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu (dohody o
zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so
svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Neodkladné opatrenie
je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.

24.  Odvolací súd sa však   zaoberal v ďalšom  aj  otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.
rade vo vzťahu k jeho tvrdeniam  o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.

25.  Odvolací súd uvádza, že okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

26.  Neodkladným opatrením sa žalobca voči žalovanému v 1. rade domáha uloženia povinnosti
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaný v 1.rade v podanom odvolaní
tento nedostatok pasívnej vecnej legitimácie namieta. Predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok
postupcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.  na postupníka BENCONT COLLECTOIN ,a.s. zo dňa
15.12.2014, ktorej predmetom podľa priloženej prílohy je aj zmluva č.XXXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, súčasne predložil súdu oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.10.2016, ktoré malo byť podľa pripojeného podacieho hárku doručované
žalobcovi.

27. Odvolací súd preto konštatuje, že  v konaní nie je zatiaľ dostatočne osvedčené, že žalovanému v 1.
rade svedčí pasívna vecná legitimácia  pričom  samotný žalobca ani nereagoval na podané odvolanie
žalovaným v 1. rade, ktoré mu súd prvej inštancie doručil.



28.  Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení  v napadnutej
časti  postupom podľa  § 388 CSP tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia proti
žalovanému v 1. rade z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

29.   Zároveň vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade odvolací súd udáva, že tento je
zamestnávateľom žalobcu. Ide o subjekt, ktorý je v prípade predloženia dohody o zrážkach zo mzdy
a pochybnosť žalovaného v 1. rade povinný vykonávať zo mzdy zrážky a preto je pre účely konania o
nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená danosť pasívnej legitimácie  žalovaného v 2. rade.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}