Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/236/2017 z 1. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2018, sp. zn. 5S/236/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017201971.1 Krajský súd Bratislava | 5S/236/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1017201971.1 | 2018-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4afc2702-252c-4a29-b90f-3432ad4adfd4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201971.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/236/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201971
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201971.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: N.. P. Š., bytom V. XX, XXX
XX X., proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, cesta na Červený most 6, 814 06
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2017/18856-2/74255/50/NEM
zo dňa 22.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobkyni súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Dňa 19.01.2017 podala N.. P. Š., vlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese Ž. B. Č.. X
X., súpisné číslo XXX, popisné číslo XXX, v k. ú. U. T., obec X., zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX žiadosť o vydanie rozhodnutia týkajúceho sa zámeru stavebnej úpravy uvedenej nehnuteľnosti
v rozsahu existujúcich veľkosti a výplni okenných otvorov orientovaných do verejného priestranstva Z.,
navrhnutá výmena existujúcich výplní fasádových otvorov na druhom, treťom a štvrtom nadzemnom
podlaží a čiastočná úprava fasád domu.

2. Krajský pamiatkový úrad Bratislava, prerokovali dňa 24.01.2017 zámer Pamiatkovej komisii za účasti
vlastníčky uvedenej nehnuteľnosti a konalo sa ústne pojednávanie a bola vykonaná miesta ohliadka.

3. Nakoľko Krajský pamiatkový ústav Bratislava posúdil podanie ako neúplné, vyzval listom zo dňa
02.02.2017 vlastníčku nehnuteľnosti, aby podanie v určenej lehote doplnila o listinné dôkazy a do tejto
doby konanie rozhodnutím zo dňa 02.02.2017 prerušil.
Vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti doplnila podanie listami zo dňa 20.02.2017, 06.03.2017 a
08.03.2017.

4. Dňa 25.04.2017 vydal Krajský pamiatkový úrad v Bratislave rozhodnutie č. j.
KPUBA-2017/4260-12/27581/MIC, v ktorom navrhovaný zámer úpravy predmetnej nehnuteľnosti
posúdil ako prístupný a z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom určil podmienky na jeho
realizáciu.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žiadateľka 17.05.2017 odvolanie, ktoré doplnila listom zo dňa
19.05.2017.



Predmetom odvolania bol nesúhlas vlastníčky uvedenej nehnuteľnosti s napadnutým rozhodnutím,
ktoré považovala za nezákonné, nepreskúmateľné a nevykonateľné. Ďalej uviedla, že predmetná
nehnuteľnosť nie je národná kultúrna pamiatka, je prestavená v duchu petržalskej výstavby a jej
zaradenie do zoznamu nehnuteľností, ktoré sú vytipované na zápis za národnú kultúrnu pamiatku do
Ústredného zoznamu pamiatkového fondu je omyl. Ďalej uviedla, že vhodnou údržbou predmetnej
nehnuteľnosti chce vytvoriť priestor pre dlhodobú udržateľnosť ekonomických nákladov a namietala
ohľadne požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy.

6. O odvolaní rozhodol Pamiatkový úrad Slovenskej republiky dňa 22.09.2017 rozhodnutím pod č.
PUSR-2017/18856-2/74255/50/NEM, ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
zo dňa 25.04.2017, č. KPUBA-2017/4260-12/27581/MIC v zmysle § 32 ods. 5 a ods. 7 pamiatkového
zákona tak, že zámer úpravy nehnuteľnosti na Ž. B.T. X v X., súpisné číslo XXX, parcela č. XXX, k. ú.
X. - U. T., nachádzajúcej sa na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava v rozsahu výmeny okenných
otvorov na treťom, štvrtom nadzemnom podlaží orientovaných do ulice je z hľadiska záujmov chránených
pamiatkovým zákonom prípustný pri dodržiavaní nasledovných podmienok. Podmienky boli uvedené vo
výroku rozhodnutia pod bodom 1 - 9.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy druhého stupňa čiastočne akceptoval
námietky vlastníčky nehnuteľnosti. Správny orgán neposudzoval predmetnú budovu ako národnú
kultúrnu pamiatku, ale ako nehnuteľnosť v pamiatkovom území MPR Bratislava. Upustil od povinnosti
vykonať architektonicko-historický výskum a priamo v napadnutom rozhodnutí konkretizoval podmienky
prípustnosti výmeny výplne okenných otvorov na treťom a štvrtom nadzemnom podlaží. Poznamenal,
že výklady a vstupy na prvom nadzemnom podlaží súvisia s oknami v druhom nadzemnom podlaží,
ktoré vytvárajú zvýšené prízemie, ktoré tam v minulosti bolo. Keďže patria k sebe ako celok, bolo o nich
rozhodnuté v inom rozhodnutí.
Uvedeným rozhodnutím orgánu verejnej správy druhého stupňa v rozhodnutí rozhodol zachovať veľkosť
a umiestnenie okenných otvorov, výmenu poškodených okenných výplní realizovať formou voľnej repliky.
Nové okenné výplne budú drevené s bielym náterom alebo drevohliníkové s bielou povrchovou úpravou,
mať rozmery a proporcie okenných rámov a okenných tabúl súčasných okenných výplní, viackrídlové s
členením podľa súčasných okenných výplní, osadené v špaletách v rovnakej polohe k lícu fasády ako
sú súčasné okenné výplne a budú dnu otvárané, resp. výklopné.

8. Orgán verejnej správy druhého stupňa v napadnutom rozhodnutí určil, že výmena okenných výplní
sa bude realizovať podľa projektovej dokumentácie, ktorá bude obsahovať aj zameranie súčasných
drevených okenných výplní vrátane ich osadenia v špaletách a spôsobu ich otvárania.

9. Podmienky, že projektovú dokumentáciu musí vyhotoviť autorizovaná osoba a KPÚ Bratislava k nej
vydá záväzné stanovisko, ako aj ďalšie podmienky určené v napadnutom rozhodnutí vyplývajú priamo
z pamiatkového zákona.
Napadnuté rozhodnutie korešponduje s názorom odbornej pamiatkovej komisie KPÚ Bratislava, že okná
majú byť ponechané v existujúcej veľkosti, profilácii a tvare, aby sa nemenil terajší architektonický výraz
predmetnej budovy.

10. Pamiatkový úrad SR zdôraznil, že výplne okenných odporov (drevené okná), ktoré sú z obdobia
socializmu, nie sú síce kópiami pôvodných okien, ale z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt nie sú
rušivé. Fasáda je z konca 18 alebo začiatkom 19. Storočia, kedy mala predmetná budova tri nadzemné
podlažia. V 60. rokoch minulého storočia bolo vnútra predmetnej budovy vybúrané tak, že zostali len
obvodové múry a do tohto obalu sa namiesto troch podlaží vložili štyri. Došlo tak k disproporcii, ktorá
sa dnes prejavu nesúladom medzi oknami umiestnenými na fasáde a interiérom, kde výška okenných
parapetov v treťom nadzemnom podlaží je nižšia ako pôvodne bola a do okenných otvorov na druhom
nadzemnom podlaží zasahuje stropná doska takým spôsobom, že sa nedajú otvoriť okná.
Pokiaľ by sa fasáda prispôsobila nevhodne vytvoreným podlažiam, musela by byť celá zmenená a to
z hľadiska ochrany hodnôt pamiatkového fondu nie je prípustné, lebo v pamiatkových rezerváciách sú
historické fasády chránené. V prípade predmetnej budovy je historicky hodnotná fasáda, ktorá je staršia
ako jej zle urobené jadro. Z tohto dôvodu, aj keď fasáda je hodnotná, predmetná budova nemôže byť
vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, lebo jej chýba pôvodné historické jadro - pôvodná dispozícia.



II.
Žalobné dôvody

11. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.11.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2017/18856-2/74255/50/NEM zo dňa 22.09.2017 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa
25.04.2017, č. KPUBA-2017/4260-12/27581/MIC zmenil tak, že výmena okenných otvorov na treťom
a štvrtom nadzemnom podlaží je prípustná pri dodržaní deviatich podmienok uvedených vo výroku
rozhodnutia.

12. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že s podmienkami v rozhodnutí žalovaného zo dňa 22.09.2017 nesúhlasí
a má za to, že žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav veci a rozhodol nadrámec svojich právomocí.
Pri posudzovaní veci bola opomenutá vyhláška č. 532/2002 Z.z., § 31 ods. 2, kde sa hovorí, že okenný
parapet v obytnej o pobytnej miestnosti, pod ktorým je voľný vonkajší priestor hlbší ako 0,5 metra, musí
byť vysoký najmenej 850 mm alebo musí byť vybavený zábradlím do tejto výšky. V zmysle uvedeného
musí byť na oknách od druhého poschodia vyššie umiestnené zábradlie, ktoré by v tomto prípade
zásadne zmenilo vonkajší vzhľad budovy. Vyhláška ani zákon však neuvádzajú bližšiu špecifikáciu
predmetného zábradlia ani jeho financovanie. O takéto práce žalobkyňa nežiadala, nakoľko by prišlo k
zmene vonkajšieho vzhľadu budovy.

13. V bode 1 podmienok napadnutého rozhodnutia zo dňa 22.09.2017 je stanovené zachovanie veľkosti
okenných otvorov. Okenné otvory na druhom poschodí boli predchádzajúcim vlastníkom vybudované
tak, že podlahy sú nad úrovňou spodnej hrany okien a okná sa nedajú otvárať. Osadiť nové okná pod
úrovňou podlahy by znamenalo ich znefunkčnenie a neplnili by tým základnú funkciu, ktorá prináleží
oknám. Tou je okrem presvetlenia aj vetranie.

14. V bode 2 podmienok, žalovaný stanovil, že okná budú dvojkrídlové. Vo svojej žiadosti žalobkyňa
požadovala jednokrídlové vyklápacie okná. Osadením jednokrídlových len vyklápacích okien by bola
splnená podmienka daná vyhláškou č. 532/2002 Z.z. v § 31 ods. 2, nevznikol by voľný vonkajší priestor
a nemohlo by dôjsť k vypadnutiu osôb z okien.
Celé odôvodnenie žalobkynej požiadavky postavil žalovaný na tvrdení, že je nevhodná pre tento typ
objektu, čo považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné.

15. Ďalej žalobkyňa uviedla, že občan Slovenskej republiky v zmysle stavebného zákona § 139b
ods. 15 a ods. 15b, na výmenu okien nepotrebuje ani ohlásenie stavebnému úradu. Z uvedeného
dôvodu jej nie je jasné, prečo Pamiatkový úrad SR vo svojom rozhodnutí v bode 6, 7, 8, uviedol, že je
potrebná projektová dokumentácia spracovaná autorizovanou osobou, čím výrazne zasiahol do mojich
vlastníckych práv.

16. V súlade s § 29 ods. 1 pamiatkového zákona je Krajský pamiatkový úrad, ako aj Pamiatkový úrad
SR povinný spolupracovať s vlastníkmi nehnuteľností na zachovanie pamiatkových hodnôt, ale aj ich
dobrého technického, prevádzkového a estetického stavu.
Z podanej žiadosti, ako aj množstva nesprávnych rozhodnutí je jasné, že o spolupráci zo strany
pamiatkových úradov sa nedá hovoriť. Dotknuté správne orgány vôbec nezaujíma dobrý technický
a prevádzkový stav jej objektu. Nariaďujú materiály po technickej a prevádzkovej stránke výslovne
nevhodné pre daný objekt alebo dokonca také, ktoré nie sú na slovenskom trhu dostupné.
Žalobkyňa má za to, že týmto žalovaný zasiahol do jej vlastníckych práv nadrámec kompetencií
udelených mu zákonom.
Vydanými rozhodnutiami bola ako vlastníčka pozbavená svojho práva proti svojej vôli a nemôže
realizovať svoje práva a slobodne disponovať svojím vlastníctvom.

17. V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR, výkon vlastníckych práv znamená nielen majetok mať
(vlastniť), ale ním právne relevantným spôsobom nakladať na účel, pre ktorý bol nadobudnutý (nález
ÚS SR z 25.05.1990, sp. zn. PL.US 37/97).

18. V súlade s § 128 ods. 2 občianskeho zákonníka možno vo verejnom záujme vlastnícke právo
obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.



Zásah do vlastníckeho práva môže byť len najnevyhnutnejší zásah z hľadiska trvania, intenzity a miery
obmedzení a za náhradu.

19. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
22.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.03.2018 uviedol, čo
sa týka námietky žalobkyne, ktorá namietala, že KPÚ Bratislava, prerokoval dňa 24.01.2017 žiadosť
žalobkyne ústne bez jej účasti v pamiatkovej komisii a vykonal obhliadku uviedol, že pamiatková
komisia KPÚ Bratislava je poradným orgánom a na svojom jednom rokovaní posudzuje viacero zámerov
a žiadosti rôznych vlastníkov. KPÚ Bratislava nie je pri vydávaní rozhodnutí viazaný stanoviskom
pamiatkovej komisie. Môže stanovisko pamiatkovej komisie považovať za jeden z podkladov, o ktorý
opiera svoju správnu úvahu.
KPÚ Bratislava pri vydávaní rozhodnutia vychádzal najmä z dokumentu „Zásady ochrany pamiatkových
hodnôt pre vybrané sektory Pamiatkovej rezervácie Bratislava“ z roku 2012, z miestnej obhliadky a
ústneho pojednávania vykonávaného za účasti žalobkyne a jej zástupcu, z doplnenia žiadosti a z
písomnej komunikácie so žalobkyňou vrátane dôkazov, ktoré žalobkyňa doložila na podporu svojich
tvrdení v správnom konaní.

21. Predmetnú budovu žalovaný neposudzoval ako Národnú kultúrnu pamiatku, čo uviedol v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolacom konaní oproti prvostupňovému správnemu orgánu
upustil od povinnosti žalobkyne vykonať na predmetnej budove architektonicko-historický výskum,
ktorého vykonanie žalobkyňa namietala. KPÚ Bratislava a žalovaný vyhľadávaním v archívnych
materiáloch a v historických mapách zistili, že predmetná budova bola postavená v druhej polovici 18.
storočia s klasicistickou úpravou uličných fasád v 19. storočí a napriek svojim poškodeniam po druhej
svetovej vojne boli niektoré drevené časti budovy zachované.
Dobové fotografie tiež nasvedčujú, že sa zachovali vertikálne konštrukcie predmetnej budovy z
druhej polovice 18. storočia. Keďže žalobkyňa toto popiera, nespochybniteľnú odpoveď by mohol
dať architektonicko-historický výskum. jeho vykonanie žalobkyňa odmieta s tvrdením, že by fasádu
predmetnej budovy výrazne poškodil.
S týmto tvrdením sa žalovaný nestotožňuje, lebo architektonicko-historický výskum by bol vykonaný
nedeštruktívnymi metódami, ale aj deštruktívnymi metódami, pretože len sondy môžu potvrdiť alebo
poprieť existenciu historických konštrukcií stavby. Konkrétny počet sond by nebol veľký, napr. by stačili
jedna, dve sondy z každej strany, ak by potvrdili pôvodné konštrukcie na štvrtom nadzemnom podlaží.
Z toho by vyplynulo aj zachovanie pôvodných konštrukcií v nižších podlažiach.

22. Žalobkyňa ďalej poukázala v žalobe na rozdielny prístup žalovaného k nej ako vlastníčke predmetnej
budovy a k ostatným vlastníkom vedľajších budov, ktoré majú vymenené okná, ktoré nijakým spôsobom
alebo použitým materiálom nenesú stopy repliky pôvodných okien ani pôvodného materiálu.

23. K tejto námietke žalovaný uvádza, že žalobkyňa bližšie nešpecifikuje, ktoré budovy na Hurbanovom
námestí má na mysli. Okenné výplne tvoria neoddeliteľnú súčasť architektonického výrazu objektu.
Pokiaľ je stavba moderná, okenné výplne sú tiež moderné, t. j. z toho istého obdobia. Požadovať, aby
na funkcionalistickom dome v prvej polovici 20. storočia boli historické okná, ktoré tam nikdy neboli z
dôvodu, že dom sa nachádza v pamiatkovom území je neopodstatnené a nelogické.
Ak je v susedstve moderný objekt úradu práce aj jeho architektonický výraz má byť moderný, súdobý.
Nemožno preto porovnávať dom žalobkyne a dom úradu práce, lebo oba vznikli v inej dobe.

24. K ďalšej námietke žalobkyne, čo sa týka veľkosť a otvárania okien žalovaný uviedol, že napadnutým
rozhodnutím povolil dvojkrídlové okná dnu otvárané, resp. výklopné okná. To preto, aby sa výklopné okná
mohli použiť tam, kde nie je možné ich otvárať dovnútra. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí netvrdí, že
požiadavka žalobkyne je nevhodná pre tento typ objektu, ale žalovaný v rozhodnutí cituje z dokumentu
„Zásady ochrany pre vybrané sektory pamiatkovej rezervácie Bratislava“ z roku 2012, z ktorého vyplýva,
že je potrebné zachovať historické detaily exteriéru, vrátane výplne otvorov. Aj teraz sú tam dvojkrídlové



okná, takže nemožno hovoriť o budúcom znížení presvetlenia priestorov. Problémom je skutočnosť,
že plastové okná, ktoré požaduje žalobkyňa majú širší rám a každé delenie okien zmenšuje presklenú
plochu. Pokiaľ by žalobkyňa realizovala okenné výplne z dreva, tento problém by nevznikol.
Prvotná príčina súčasných problémov vznikla nevhodnou prestavbou interiéru predmetnej budovy v
období socializmu. Z hľadiska ochrany pamiatkového fondu by bolo najvhodnejšie, aby sa prestaval
interiér predmetnej budovy a tým by sa mohol dosiahnuť aj súlad s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Išlo by
však pre žalobkyňu o finančne náročné riešenie a znížila by sa aj výmera obytnej plochy v predmetnej
budove.

25. Čo sa týka okenných parapetov, tieto boli zle nastavené, čo sa týka výšky a sú výsledkom nevhodnej
prestavby v 60. rokoch. Jediné vhodné riešenie z hľadiska ochrany pamiatkového fondu by bolo
prinavrátiť predmetnej budove pôvodnú podlažnosť, ta ako to bolo navrhnuté aj v dokumentácii z konca
80. rokov. Nie štyri nadzemné podlažia, ale tri nadzemné podlažia, ktoré boli v predmetnej budove pred
prestavbou v 60. rokov.

26. Ďalšou námietkou žalobkyne v žalobe bolo, že podľa § 139b ods. 15 písm. a/, písm. b/ stavebného
zákona na výmenu okien nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu. Preto žalobkyni nie je
jasné, prečo žalovaný v napadnutom rozhodnutí v bodoch 6, 7, 8, uviedol, že je potrebná projektová
dokumentácia spracovaná autorizovanou osobou.

27. Žalovaný na túto námietku žalobkyne vo vyjadrení uviedol, že pri výmene okenných výplní sa
môže zmeniť vzhľad budovy vrátane jeho architektonického výrazu a preto krajské pamiatkové úrady
posudzujú výmenu okenných výplní ako zámeru úpravy nehnuteľností podľa § 32 ods. 5 pamiatkového
zákona a vydávajú rozhodnutia podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona.

28. Ďalej žalovaný uviedol, že to, či je k výmene okenných výplní na objekte v pamiatkovom
území potrebná projektová dokumentácia alebo postačia grafické zdokumentovanie riešenia závisí od
konkrétnych okolností každého prípadu, ktorého posúdenie je v kompetencii krajského pamiatkového
úradu podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona. Ak sa výmenou okenných výplní mení architektonický
vzhľad budovy, ak materiály a osadenie nových okenných výplní nie sú úplne totožné s nahrádzanými
výplňami, je k výmene okenných výplní spravidla potrebná projektová dokumentácia. To, či postačuje
grafické zdokumentovanie výmeny okenných výplní alebo je potrebná projektová dokumentácia
nemožno paušalizovať, lebo príslušný krajský pamiatkový úrad musí zohľadňovať množstvo konkrétnych
okolností každého jednotlivého prípadu.

29. K ďalšiemu tvrdeniu žalobkyne, že rozhodnutie KPÚ Bratislava a žalovaného sú diametrálne odlišné
a preto nie je možné hovoriť o verejnom záujme, ale o rôznych názoroch niekoľkých osôb z daných
úradov, žalovaný uviedol, že sa s týmto názorom nestotožňuje a iba akceptoval námietku žalobkyne
uplatnenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že architektonicko-historický výskum by ju
nadmerne finančne zaťažil a preto sám vykonal niektoré nevyhnutné zisťovania v archívnych materiáloch
a na základe nich a celého spisového materiálu priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia určil vzhľad,
členenie, veľkosť, materiál aj spôsob otvárania a osadenia okenných výplní.

30. Ďalšou námietkou žalobkyne bolo, že preukázala, že účel možno dosiahnuť aj iným riešením, ktoré
by spĺňalo všetky stavebno-technické normy a nijako by neohrozovalo historické hodnoty, ktoré podľa
tvrdenia žalobkyne, predmetná budova ani nemá a preto je toho názoru, že vydanými rozhodnutiami
žalovaný, ako aj KPÚ Bratislava porušil zákon.

31. K tejto námietke sa vyjadril žalovaný, že žalobkyňa sa mýli, keď tvrdí, že predmetná budova nemá
pamiatkové hodnoty. Žalobkyňa ako laik nevie posúdiť pamiatkové hodnoty predmetnej budovy napriek
tomu, že jej ich snažil KPÚ Bratislava, ako aj žalovaný vysvetliť na spoločných stretnutiach. Predmetná
budova má historické, architektonické a urbanistické hodnoty. Svojím vekom a architektonickým
vzhľadom spolu s ostatnými historickými budovami dotvára uličný interiér a historické prostredie
chráneného pamiatkového územia a spolu vytvárajú pamiatkové hodnoty MPR Bratislava.

32. Realizáciou návrhu žalobkyne by došlo k zmene fasády a tým aj k zmene architektonického vzhľadu
predmetnej budovy. Žalovaný by uvítal, keby sa v predmetnej budove prinavrátil jej architektonický
historický vzhľad z polovice 18. storočia, resp. jej výraz z pred druhej svetovej vojny. Žalovaný však



takýto zámer neposudzoval, ale naopak maximálne sa snažil vyjsť žalobkyni v ústrety tým, že napadnuté
rozhodnutie zohľadňuje minimalizáciu nákladov na výmenu okenných výplní. Na základe uvedených
skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so
zákonom.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

36. Podľa § 2 ods. 1 pamiatkového zákona „pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. "

37. Podľa § 2 ods. 1 pamiatkového zákona je „pamiatkový fond súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky', pamiatkové rezervácie a
pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za
kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. ”

38. Podľa § 16 ods. 1 pamiatkového zákona „pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým
sídelným usporiadaním, a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so
skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky
vymedziť. "

39. Podľa § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona „Vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou
pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme,
je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej
kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny".

40. Podľa § 29 ods. 1 pamiatkového zákona je „základná ochrana pamiatkového územia súhrn činností
a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi
nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový
a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo
urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.“

41. Podľa § 29 ods. 2 pamiatkového zákona „krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany
pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany
podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany
kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa
osobitného predpisu".

42. Podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona „pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku
alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza
v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského
pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného



rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia
o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve
ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v
pamiatkovom území. "

43. Podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona „v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad
uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný a určí
podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia,
výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový
úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej
dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok
úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti. "

44. Podľa § 32 ods. 10 pamiatkového zákona „pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú
dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko
o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území“.

45. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti“) postupy a opatrenia podľa odseku
1 tohto zákona sa nevzťahujú na budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo
historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek
na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad.

46. Podľa § 2 ods. 4 zákona o energetickej náročnosti budovami podľa odseku 2 písm. a) sú najmä
budovy
a) vyhlásené za národné kultúrne pamiatky,
b) v pamiatkovej rezervácii alebo v pamiatkovej zóne ako -súčasť historického sídelného usporiadania,
c) uvedené do užívania pred 1. januárom 1947.
Z vyššie uvedených úvodných ustanovení zákona o energetickej hospodárnosti vyplýva, že na
nehnuteľnosti v pamiatkových územiach sa tento zákon nevzťahuje.
47. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu
v Bratislave č. j. KPÚBA-2017/4260-12/27581/MIC zo dňa 25.04.2017 a rozhodnutie žalovaného č.
PUSR-2017/18856-2/74255/50/NEM zo dňa 22.09.2017.

48. Krajský pamiatkový úrad vyššie citovaným rozhodnutím posúdil žalobkyňou predložený zámer
posudzovaných stavebných, resp. udržiavacích prác týkajúcich sa budovy s adresou Ž. B.T. Č.. X X.
a to výmeny časti fasádnych výplní orientovaných do verejného priestranstva ulice podľa § 32 ods.
7 pamiatkového zákona z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt danej nehnuteľnosti a územia PR
Bratislava za prípustný v rozsahu existujúcich výplní okenných otvorov orientovaných do verejného
priestranstva Ž. B. (uličné fasády - hlavná a časť bočnej fasády) údržba, úprava alebo výmena
existujúcich výplní fasádnych otvorov na druhom, treťom, štvrtom nadzemnom podlaží domu s adresou
Ž. B. Č.. X v X. s podmienkami pod bodom 1 až 5, ktoré sú uvedené v danom rozhodnutí.

49. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Pamiatkový
úrad Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 22.09.2017, ktorým zmenil rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa zo dňa 25.04.2017 tak, že zámer úpravy nehnuteľnosti na Ž. B. Č.. X v X., súpisné
číslo XXX, parcela č. XXX, k. ú. X. - U. T. nachádzajúcej sa na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava
v rozsahu výmeny okenných otvorov na treťom, štvrtom nadzemnom podlaží orientovaných do ulice je z
hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný pri dodržaní nasledujúcich podmienok,
ktoré boli vymenované pod bodom 1 až 9 uvedeného rozhodnutia.

50. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo
svojom odvolaní.



51. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné.

52. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy uviedla, že
rozhodnutie považuje za protizákonné a nevykonateľné a že na jeho základe nie je možné výmenu okien
vykonať. Poukázala na to, že predmetná budova nie je národnou kultúrnou pamiatkou, žiada upustiť od
jej historizácie a že rozhodnutie zasahuje do jej vlastníckeho práva. Žalobkyňa nesúhlasila s nariadením
architektonicko-historického výskumu a nesúhlasila s povinnosťou predložiť projektovú dokumentáciu
spracovanú autorizovanou osobou.
Súd má za to, že žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobkyne a akceptoval a upustil
od povinnosti vykonať architektonicko-historický výskum.

53. V zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej
len pamiatkový zákon) každý vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území je povinný s touto nakladať
a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty konkrétneho pamiatkového územia, pričom je
povinný riadiť sa rozhodnutiami a záväznými stanoviskami príslušného krajského pamiatkového úradu
a to aj v prípade, ak práce podliehajú iba ohláseniu stavebnému úradu.
Nehnuteľnosť, ktorú vlastní žalobkyňa nachádzajúca sa na Ž. B. Č.. X v X., súpisné číslo XXX sa
nachádza na území Pamiatkovej rezervácie Bratislava.

54. V zmysle príslušných ustanovení pamiatkového zákona v prípade úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území je každý vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území povinný pred začatím
stavebných prác požiadať o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
Príslušný krajský pamiatkový úrad rozhodne o prípustnosti plánovaného zámeru a určí podmienky jeho
prípravy a realizácie.
Pokiaľ je predmetom vlastníckeho práva nehnuteľnosť v pamiatkovom území jej vlastník je vo
výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom, ktorého cieľom je ochrana
pamiatkového fondu.
Ústava Slovenskej republiky vymedzuje vzťah vlastníctva a ochrany pamiatkového fondu v článku 20
odsek 3 Ústavy: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužívať na ujmu práv iných, alebo v rozpore so
všeobecne záväznými záujmami chránenými zákonom.

55. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgánu sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

56. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikli nedôvodné rozdiely.

57. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

58. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

59. Súd má za to, že vyššie citované ustanovenia správneho poriadku žalovaný aplikoval a dodržal.
Správny bol aj výrok daného rozhodnutia.

60. Čo sa týka aplikácii ustanovení pamiatkového zákona súd nevzhliadol žiadne pochybenia zo strany
žalovaného.



Podľa § 32 ods. 10 pamiatkového zákona pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť pripravenú a
projektovú dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné
stanovisko o každej pripravovanej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii, obnovy a úpravy
nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
V zmysle príslušných ustanovení pamiatkového zákona žalovaný postupoval. Tak ako už bolo vyššie
uvedené upustil od povinnosti vykonať architektonicko-historický výskum a čiastočne ho urobil sám.
Čo sa týka okenných výplni na objekte, ak je objekt v pamiatkovom území je na pamiatkovom úrade,
ktorý rozhodne, či postačuje grafické zobrazenie alebo je potrebná projektová dokumentácia. Posúdenie
závisí od viacerých okolností každého prípadu.
Súd dal za pravdu žalovanému, že najvhodnejšie riešenie z hľadiska ochrany budovy by bolo
prinavrátenie pôvodnej podlažnosti budovy na tri nadzemné podlažia. V tom prípade by boli zachované
aj výšky okenných parapetných dosiek a jednotného systému otvárania okien.
Týmto by bol budove prinavrátený pôvodný architektonický vzhľad.
Správne orgány zohľadnili skutočnosť, že prinavrátenie pôvodného vzhľadu a vnútorného usporiadania
podlaží by bolo pre žalobkyňu finančne náročné a súd má za to, že zohľadnili jej požiadavky v maximálnej
miere v akej sa dali a navrhol okenné výplne, tak aby náklady na výmenu okenných výplni boli čo
najnižšie.

61. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.
Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so
zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v
celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.