Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/135/2018 z 15. 7. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. júla 2019, sp. zn. 30S/135/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200403.1 Krajský súd Žilina | 30S/135/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200403.1 | 2019-07-15 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 366 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a053a1ff-9d7a-4e19-9ef6-2b103e94106d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200403.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/135/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200403
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200403.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v
právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dolný Kubín, so sídlom Radlinského č. 1713/36, Dolný Kubín,
proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 1651/2, Dolný Kubín, o
preskúmanie súladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Dolný Kubín č. 1/2010 zo dňa 25.02.2010
v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 10.06.2010 a v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 10/2013
zo dňa 12.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.10.2018, doručenou správnemu súdu dňa 02.10.2018 domáhal
vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o pravidlách času
predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín prijatého dňa 25.02.2010
(ďalej len VZN č. 1/2010), a jeho doplnkov - Dodatku č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č.
1/2010 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín
prijatého dňa 10.06.2010 (ďalej len Dodatok č. 1 k VZN č. 1/2010) a Všeobecne záväzného nariadenia
č. 10/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o
pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín prijatého
dňa 12.09.2013 (ďalej len VZN č. 10/2013) v celom rozsahu s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení). Žalobca
udáva, že na základe podnetu preskúmal označené VZN v znení jeho doplnkov, pričom konštatoval, že
týmito Všeobecne záväznými nariadeniami v celom rozsahu bol porušený zákon a to s poukazom na
ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Z uvedeného dôvodu proti VZN č. 1/2010 a jeho
Dodatku č. 1 k VZN č. 1/2010 a doplnku VZN č. 10/2013 bol podaný protest prokurátora č. Pd 32/18/5503
z 05.04.2018. Žalovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva 28.06.2018 uznesením č. 349/2018
protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca v žalobe ďalej cituje ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 3 písm. d), h),
§ 6 ods. 1, § 11 ods. 4 písm. g) zákona o obecnom zriadení. Uvádza, že osobitnými právnymi predpismi
súvisiacimi s predmetom úpravy VZN č. 1/2010 a jeho doplnkov sú zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č.
355/2007 Z. z.) a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku
a vibrácií v životnom prostrední (ďalej len vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.). Obec v zmysle ust. § 6
ods. 1 zákona o obecnom zriadení môže vydávať nariadenia len na základe splnomocnenia zákonom
a v jeho medziach, či ide o výkon samosprávy alebo o veci, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy.
Žalobca konštatuje, že zákon o obecnom zriadení žiadne takéto splnomocnenie pre obce neobsahuje.
Zákon len všeobecne upravuje demonštratívnym výpočtom oprávnenia orgánov obce medzi ktoré patrí



aj právo vydávať nariadenia a to v rámci rôznych oblastí spoločenského života obce. Preto je postup obce
priamo v rozpore aj s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Obce sú povinné pri ukladaní
povinností a zákazov plne rešpektovať ich zákonné medze, striktne dodržiavať platnú právnu úpravu a
postupovať tak, aby prijatím VZN nekonali nad rámec svojej normotvornej právomoci, ktorá im je zverená
Ústavou SR (článok 68 a 71 ods. 2). Predmetnými VZN žalovaný upravil čas predaja v obchodoch a časy
prevádzky služieb vrátane vymedzenia základných pojmov ako prevádzkareň, podnikateľ, prevádzková
doba, nočný čas, denný čas, porušenie nočného kľudu, hluk, exteriérové sedenie a iné. Taktiež upravil
sankcie za porušenie VZN. Na takýto postup, či už ide o vymedzenie vlastných pojmov alebo povinností
prevádzkovateľov obchodu a služieb, či o určenie kontrolných orgánov a ukladanie sankcií za porušenie
ustanovení VZN nemá žalovaný žiadne zákonné splnomocnenie. Zákon o obecnom zriadení síce
upravuje oprávnenia obce všeobecne aj na danom úseku, avšak neudeľuje obciam oprávnenie upraviť
tento druh spoločenských vzťahov vo forme VZN. Obec takouto formou (formou VZN) môže upraviť len
tie oblasti, na ktoré ju zmocní konkrétny právny predpis (zákon). Na predmetnú sféru sa vzťahuje zákon
č. 355/2007 a vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z.. Ani jeden z tých právnych predpisov neumožňuje
obci odlišnú resp. doplňujúcu úpravu spoločenských vzťahov, ako je tu zákonodarcom dané. Obec
musí rešpektovať zákonné požiadavky kladené na normotvornú činnosť obce a zohľadňovať aj účel a
charakter VZN. Účelom VZN v tej ktorej oblasti môže byť len úprava otázok, ktoré neboli právne upravené
a ktoré zákon umožňuje upraviť orgánom územnej samosprávy. Ak obec nemá zákonné splnomocnenie
na úpravu tých ktorých spoločenských vzťahov formou VZN, môže tak urobiť iným zákonne prípustným
prostriedkom (usmernenie, opatrenie a iné).

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 10.12.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. V konaní nie sporné, že VZN bolo prijaté pri výkone samosprávnej pôsobnosti mesta v zmysle
§ 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. V zmysle § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 a písm. b) zákona o obecnom
zriadení obec vo veciach územnej samosprávy ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode
a času prevádzky služieb (ods. 3 písm. i)) a môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako v písm.
a). Žalovaný ďalej uvádza, že podaný protest je veľmi všeobecný, nejasný a absolútne nepresvedčivý.
Nekonkretizuje, ktoré ustanovenia VZN mali byť v rozpore so zákonom a ktoré by bolo potrebné zmeniť,
z akého konkrétneho dôvodu ani neuvádza akým spôsobom. Odôvodnenie tak dostatočne jasne a
zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Pojmy definované v
článku II VZN ako prevádzkareň, podnikateľ, denný a nočný čas, hluk, herňa nie sú „vlastné“ pojmy
definované mestom. Buď ide o definície doslovne prevzaté z príslušných právnych predpisov alebo o
definície vychádzajúce z príslušných právnych predpisov, pričom sú vždy definované iba v ich medziach.
Pojem prevádzkareň je definovaný v § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(ďalej len živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Pojem podnikateľ je definovaný v § 2
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
Obchodný zákonník). Denný a nočný čas vychádza z ustanovenia § 13n ods. 2 zákona č. 596/2002 Z. z.
o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane zdravia ľudí). Definíciu
pojmu hluk obsahuje vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z. v ustanovení § 2 písm. c). Rovnako definícia
pojmu herňa vychádza zo zákonnej definície § 2 písm. o) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č.
171/2005 Z. z.). Všetky uvedené pojmy sú definované výlučne na účely VZN a slúžia pre jeho jednotnú
aplikáciu dotknutými osobami, teda ide o pojmoslovie určené len účely VZN. VZN ako právny predpis
nižšej právnej sily upravujúci základné právne vzťahy v oblasti, ktoré rieši musí byť jasné, zrozumiteľné,
terminologicky presné a jednotné a musí spĺňať základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí jasné
vyjadrenie jeho obsahu tak, aby umožnilo fyzickým a právnickým osobám prispôsobiť svoje správanie v
rámci jeho medzí. Právna teória pri tvorbe všeobecne záväzných nariadení kvituje odôvodnené výnimky,
kedy je možné akceptovať definovanie pojmov. Ide najmä o situácie, keď sa „technike prepisovania“ nedá
vyhnúť z dôvodov kvality právneho jazyka, jednoznačnosti výkladu, systematickosti textu a ucelenej
logickosti tohto podzákonného právneho predpisu. Žalovaný poukazuje najmä na článok 4 ods. 2 a 3
legislatívnych pravidiel tvorby zákonom č. 19/1997 Z. z., v zmysle ktorých musí byť zákon zrozumiteľný,
prehľadne usporiadaný a stručný. Pri jeho tvorbe sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú
primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu. Účelom normotvorby obce pri príprave a schvaľovaní
VZN je pripraviť ich znenie a štruktúru tak, aby boli pre ich adresátov adresné, jednoznačné a ľahko
pochopiteľné. Počas celej doby účinnosti protestom napadnutého VZN nebol práve z dôvodu jeho
jednoznačnosti, ľahkej pochopiteľnosti a zrozumiteľnosti problém s jeho dodržiavaním a rešpektovaním
dotknutými podnikateľmi. Žalovaný ďalej poukazuje na ustanovenie § 27b písm. a), § 27b ods. 2 zákona
o obecnom zriadení v spojení s § 27b ods. 5 citovaného zákona. Udáva, že sankcie upravené v článku



VII ods. 2 VZN vychádzajú priamo z citovaného ustanovenia zákona o obecnom zriadení. Naviac aj
zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii priamo v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že obecná polícia
je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného
prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení
obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Zákon o obecnom zriadení ustanovuje každej
obci obligatórnu povinnosť všeobecne záväzným nariadením ustanoviť pravidlá času predaja v obchode
a času prevádzky služieb. Nepochybne bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa takto obcou ustanovené
pravidlá aj dodržiavali. Aby bolo možné dosiahnuť účel VZN je teda potrebné v ňom ustanoviť aj určité
predovšetkým oznamovacie povinnosti. Tieto sú uvedené vo VZN v článku III ods. 2 až 4 a článku
IV ods. 1 a 4. Ide o povinnosť oznámiť mestu prevádzkovú dobu, dodržiavať oznámenú prevádzkovú
dobu, zabezpečiť, aby činnosťou prevádzky nebol ohrozený alebo narušený verejný poriadok. VZN
tiež ustanovuje, aké náležitostí má obsahovať oznámenie prevádzkového času mestu a oznamovaciu
povinnosť v prípade jednorazovej zmeny prevádzkového času z dôvodu uzavretej spoločnosti. Z
uvedeného vyplýva, že ide čisto o povinnosti úzko súvisiace so stanovenými pravidlami času predaja
v obchode a času prevádzky služieb. Mesto v žiadnom prípade VZN neukladá podnikateľom žiadne
povinnosti v rozpore so zákonom. Protest bol podaný v čase, keď do účinnosti vstúpila novela zákona o
obecnom zriadení č. 70/2018, ktoré bolo s účinnosťou od 01.04.2018 výrazne zmenené aj ustanovenie
§ 4 daného zákona. Žalovaný ďalej cituje ustanovenie § 4 ods. 5 písm. a) bod 3, ustanovenie § 4 ods. 5
písm. b), § 4 ods. 3 písm. d), i), n) zákona o obecnom zriadení. Zákon o obecnom zriadení účinný v čase
prijatia VZN v § 4 ods. 3 písm. i) ustanovoval, že: „obec plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára
podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky
služieb a spravuje trhoviská.“ Žalovaný prijal napadnuté VZN na základe uvedené ustanovenia. Prijatím
zákona č. 70/2018 Z. z. sa však z možností obce prijať VZN, ktorým ustanoví pravidlá času predaja
v obchode a času prevádzky služieb, s účinnosťou od 01.04.2018 stala obligatórna povinnosť každej
obce. Zároveň bola obciam ponechaná aj fakultatívna možnosť ustanoviť nariadením aj iné podrobnosti.
Hlavným zmyslom tejto obligatórnej povinnosti každej obce je jednoznačné posilnenie samosprávnej
pôsobnosti obce, ktorá v posledných rokoch začala strácať svoj význam. Žalovaný záverom zdôrazňuje,
že ak sa nesúlad všeobecne záväzného nariadenia obce s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom nepreukáže, je potrebné takéto VZN plne rešpektovať a nezasahovať
do samosprávnej činnosti obce.

3. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu 03.01.2019 zotrval na podanej žalobe. Opakuje, že aj
v rámci výkonu samosprávnej činnosti obce, ani v rámci výkonu prenesenej štátnej správy nie je mestu
umožnené odlišne upravovať zákonom stanovené pojmy, ani ukladať nové povinnosti, príkazy a zákazy,
ktoré zákonná úprava neobsahuje. Opakovane upriamuje pozornosť na ust. § 6 ods. 1, 2 zákona o
obecnom zriadení a účel sledovaný zákonodarcom (VZN nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými
zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami).

4. Žalovaný v súdnom ustanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal súlad všeobecne záväzného nariadenia žalovaného
podľa ustanovenia § 357 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania a za splnenia procesných
podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) a contrario SSP, keď žiaden z účastníkov nepožadoval nariadenie
pojednávania. Dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ustanovenia § 366 CSP a
vychádzajúc z nasledovných úvah:

6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), konanie pred
správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie
pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.



Podľa § 357 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach
a) územnej samosprávy so zákonom alebo
b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

Podľa § 366 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

7. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že mestské zastupiteľstvo mesta Dolný Kubín
uznesením č. 286/2010 zo dňa 25.02.2010 schválilo „Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Dolný Kubín
o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín č. 1/2010“.
Na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Dolný Kubín dňa 10.06.2010 uznesením č. 311/2010 bol
prijatý „Dodatok č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 1/2010 o pravidlách času predaja v obchode
a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín“. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta
Dolný Kubín dňa 12.09.2013 uznesením č. 192/2013 bolo schválené Všeobecne záväzné nariadenie
č. 10/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mesta Dolný Kubín č. 1/2010 o
pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín. Predmetné
všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2010 v znení jeho Dodatku č. 1 a zmeny Všeobecne záväzným
nariadením č. 10/2013 (ďalej len preskúmavané Všeobecne záväzné nariadenie o pravidlách času
predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín v platnom znení) je členené
do desiatich článkov s označením článok I Úvodné ustanovenie, čl. II Vymedzenie základných pojmov
(prevádzkareň, podnikateľ, prevádzková doba, nočný čas, denný čas, porušenie nočného kľudu, hluk,
obytné územia a plochy, herňa), čl. III Všeobecné pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky
služieb, čl. IV Oznámenie a osobitné určenie času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čl.
V Zrušenie prevádzkarne, čl. VI Kontrolná činnosť, čl. VII Sankcie, čl. VIII Zrušovacie ustanovenie, čl.
IX Prechodné a záverečné ustanovenia, čl. X Účinnosť. V článkoch III, IV sú (okrem iného) upravené
povinnosti adresátov právnej normy (právnických a fyzických osôb oprávnených na podnikanie v
prevádzkarniach na území mesta Dolný Kubín) súvisiace s vymedzením času predaja v obchode a času
prevádzky služieb (napr. povinnosť oznámiť prevádzkový čas, zmenu prevádzkového času, povinnosť
dodržiavať oznámený prevádzkový čas atď.) V článku V povinnosti informovať žalovaného o tom, kto
a kde je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom v súvislosti so zrušením prevádzkarne. V článku
VII upravuje žalovaný skutkovú podstatu iného správneho deliktu k naplneniu ktorej dôjde porušením
povinností ustanovených všeobecne záväzným nariadením, ak takým konaním bude narušený verejný
poriadok.

8. Na úvod považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že pre správny súd vymedzuje hranice súdneho
prieskumu ustanovenie § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je súd viazaný žalobnými bodmi, ak ďalej nie
je ustanovené inak. Rozsahom a dôvodmi žaloby nie je správny súd viazaný len vo veciach taxatívne
stanovených v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Konanie o preskúmanie súladu všeobecne záväzného
nariadenia obce so zákonom podľa § 357 a nasl. SSP nepatrí ku konaniam, v ktorých zákonodarca
stanovil výnimku z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby.

9. Správny súd posudzoval súlad všeobecne záväzného nariadenia so zákonom o obecnom zriadení v
znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho súdu t. j. k 16.07.2019. Ustanovenie § 135 ods. 1 SSP v
danom prípade použiť nemožno, keďže predmet prieskumu správneho súdu netvorí individuálny správny
akt. Rovnako nemožno aplikovať ustanovenie § 135 ods. 2 SSP, keďže konanie o súlade všeobecne
záväzného nariadenia so zákonom (§ 6 ods. 1 písm. h) SSP) nespadá do taxatívneho výpočtu v ňom
obsiahnutých konaní. Vychádzajúc zo zmyslu ustanovenia § 367 ods. 3 SSP, t. j. účelu sledovaného
daným ustanovením, ktorým je uvedenie všeobecne záväzného nariadenia do súladu so zákonom s tým,
že pokiaľ nebude zosúladené, stratí platnosť, má správny súd za to, že by bolo v rozpore so zmyslom
daného ustanovenia „zosúlaďovať“ preskúmavané všeobecne záväzné nariadenie s neaktuálnym
právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať súlad všeobecne záväzného nariadenia
vychádzajúc z aktuálneho právneho stavu.



10. Prokurátor sa žalobou domáhal vyslovenia nesúladu celého preskúmavaného všeobecne záväzného
nariadenia o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Dolný Kubín
v platnom znení s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

11. Pri preskúmavaní súladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom je správny súd viazaný
návrhom žalobcu, a preto výrok rozsudku nemôže správny súd formulovať nad rámec žalobného návrhu
t. j. aj vo vzťahu k ďalším ustanoveniam zákona o obecnom zriadení resp. konkrétnym ustanoveniam
iných zákonov (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svzn/1/2015 zo dňa
29.11.2016). Predmet tohto správneho súdneho prieskumu teda tvorí posúdenie súladu celého obsahu
preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom
zriadení. Správny súd v intenciách daného prieskumu dospel k záveru, že obsah všeobecne záväzného
nariadenia tomuto ustanoveniu neodporuje, pričom vychádzal z nasledovných úvah:

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len zákon o obecnom zriadení), obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia;
nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a
medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

13. Správny súd je toho názoru, že citované ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení je len
všeobecným ustanovením o povinnosti prijať také všeobecne záväzné nariadenie, ktoré nie je v rozpore
so zákonmi. Toto ustanovenie len odkazuje na to, že všeobecne záväzné nariadenie prijaté v rámci
kompetencie obce prijímať všeobecne záväzné nariadenia vo veciach územnej samosprávy nemôže byť
v rozpore so zákonmi vo všeobecnosti. V danom prípade preto v rámci právneho zdôvodnenia žaloby
(a najmä formulácie petitu) bolo potrebné konkretizovať ustanovenie (ustanovenia) zákona (zákonov),
s ktorým majú byť konkrétne články všeobecne záväzného nariadenia v rozpore, pretože samotný
poukaz na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ako na „odkazovú normu“ bez ďalšieho
nepostačuje. Žalobca však konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, s ktorými majú byť jednotlivé
články VZN v rozpore, v žalobe neuviedol.

14. Správny súd teda posúdil dôvodnosť jednotlivých žalobných bodov, ako ich žalobca uviedol v žalobe
a v celom rozsahu ich vyhodnotil ako nedôvodné. Prokurátor v dôvodoch žaloby uviedol, že formou
všeobecne záväzného nariadenia žalovaný upravil časť predaja v obchode, časy prevádzky služieb,
vymedzil základné pojmy, upravil sankcie za porušenie všeobecne záväzného nariadenia s tým, že
zákon o obecnom zriadení síce upravuje oprávnenie obce všeobecne aj na danom úseku (ktorý žalobca
bližšie neoznačuje), avšak neudeľuje obciam oprávnenie upraviť tento okruh spoločenských vzťahov vo
forme všeobecne záväzného nariadenia. Na predmetnú sféru sa podľa názoru žalobcu vzťahuje zákon
č. 355/2007 Z.z. o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhláška Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku,
infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

15. Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení, obec vo veciach územnej samosprávy
ustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb [odsek 3 písm. i)].

Podľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 5. zákona o obecnom zriadení, obec vo veciach územnej samosprávy
ustanoví nariadením činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo
na určitom mieste [odsek 3 písm. n)].

Podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na
úseku ochrany spotrebiteľa 5d) a utvára podmienky na zásobovanie obce; spravuje trhoviská.
5d) Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje
verejný poriadok v obci.

16. Správny súd je toho názoru, že zákon o obecnom zriadení v ustanovení § 4 ods. 5 upravuje okruh
otázok, ktoré je obec povinná (§ 4 ods. 5 písm. a) zákona o obecnom zriadení) upraviť všeobecne



záväzným nariadením a okruh otázok, ktoré je obec oprávnená (§ 4 ods. 5 písm. b) zákona o obecnom
zriadení) upraviť všeobecne záväzným nariadením. Z dôvodovej správy k predmetnej právnej úprave
(t. j. dôvodovej správy k novele zákona o obecnom zriadení zverejnenej v Zbierke zákonov pod č.
70/2018 Z.z.) účinnej od 01.04.2018 je zrejmé, že zákonodarca v záujme prehľadnosti a komplexnosti
úpravy koncentroval do jediného paragrafu kogentné a fakultatívne splnomocňovacie ustanovenia na
vydanie všeobecne záväzných nariadení obcí vo veciach územnej samosprávy s tým, že predmetné
ustanovenia majú „zodpovedajúci hmotnoprávny základ problematiky“ v príslušných ustanoveniach
zákona o obecnom zriadení. Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o obecnom zriadení je preto potrebné
vykladať v kontexte celého zákona o obecnom zriadení a najmä ustanovenia § 4 ods. 3 vymedzujúceho
základné samosprávne funkcie a právomoci obce.

17. Vychádzajúc z ustanovení citovaných v bode 15. tohto rozsudku má správny súd za to, že
námietka žalobcu o absencii oprávnenia obce upraviť formou všeobecne záväzného nariadenia
spoločenské vzťahy, ktoré tvorili predmet úpravy preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia je
nedôvodná. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že táto námietka žalobcu má len všeobecný charakter.
Problematiku všeobecne záväzného nariadenia čo do obsahu reglementovaných spoločenských
vzťahov na miestnej úrovni tvorilo stanovenie „pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky
služieb“. Táto problematika, ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 5 písm. a) bod 3. zákona o
obecnom zriadení v nadväznosti na citované ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení,
obligatórne má byť predmetnom právnej úpravy na miestnej úrovni. Citované ustanovenie § 5 písm. a)
bod 3. zákona o obecnom zriadení zakotvuje povinnosť obce formou všeobecne záväzného nariadenia
upraviť dané pravidlá.

18. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti je normatívne záväzným právnym aktom, je
výsledkom normotvornej činnosti obce. Normatívny právny akt obsahuje právnu normu, či právne normy,
prehlásenia, definície právnych pojmov, záväzné interpretačné ustanovenia, odkazy na už existujúcu
právnu úpravu atď.. Všeobecne záväzné nariadenie vo všeobecnosti by malo obsahovať v záujme
zachovania svojej zrozumiteľnosti a prehľadnosti, ako aj stručnosti, len ustanovenia s normatívnym
obsahom. Všeobecne záväzné nariadenie je teda právnym aktom obsahujúcim právne normy. Pod
právnou normou možno rozumieť všeobecne záväzné pravidlo správania sa najčastejšie v podobe
zákazu, príkazu alebo dovolenia. Pojem „pravidlá“ obsiahnutý v citovanom ustanovení § 4 ods. 5 písm.
a) bod 3. zákona o obecnom zriadení je v intenciách vyššie uvedených právne teoretických postulátov
preto potrebné vykladať, vychádzajúc z definície všeobecne záväzného nariadenia ako normatívneho
právneho aktu, ako pravidlá správania sa. Pri zadefinovaní „pravidiel“ sa obec nezaobíde bez stanovenia
povinností subjektom práva - stanovení pravidiel správania sa. Otázkou je, ako by mohlo všeobecne
záväzné nariadenie spĺňať všeobecné požiadavky na normatívny právny akt bez možnosti obsiahnuť
v tomto akte ustanovenia normatívneho charakteru. Pokiaľ by správny súd pristúpil k takému výkladu
obsahu pojmu „pravidlá“, podľa ktorého by pod stanovením pravidiel v zmysle citovaného ustanovenia §
4 ods. 5 písm. a) bod 3. nebolo možné rozumieť súčasne (okrem vymedzenia časového rozpätia služieb)
aj úpravu povinností subjektov práva v súvislosti s úpravou daného rozpätia, potom by splnomocňovacie
ustanovenie § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona o obecnom zriadení stratilo svoj význam. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že právne predpisy nemožno vykladať tak, aby sa ich výkladom poprel
zmysel ich existencie. Takýmto výkladom by správny súd súčasne znemožnil obci realizovať jej základné
samosprávne funkcie garantované zákonom o obecnom zriadení, okrem iných aj oprávnenie obce plniť
úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa, utvárať podmienky pre zásobovanie obce, ako aj správu trhovísk
podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení, na ktoré ustanovenie § 4 ods. 5 písm. a) bod 3.
zákona o obecnom zriadení priamo odkazuje.

19. Naviac správny súd uvádza, že obsah preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia je
realizáciou nielen funkcií obce v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i) zákona, k úprave
ktorých je povinná obec prijať v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. všeobecne
záväzné nariadenie, ale aj funkcie v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. n) zákona o
obecnom zriadení, t.j. zabezpečovať verejný poriadok v obci. Rovnako v rámci napĺňania tejto funkcie je
obec oprávnená a zároveň povinná prijať všeobecne záväzné nariadenie a upraviť tak činnosti, ktorých
vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste (cit. ust. § 4 ods. 5
písm. a) bod 5. v spojení s cit. ust. § 4 ods. 3 písm. n) zákona o obecnom zriadení).



20. Správny súd je toho názoru, že okruh spoločenských vzťahov upravených preskúmavaným
všeobecným záväzným nariadením spadá do oblasti samosprávnych funkcií obce, k úprave ktorých je
obec legitimovaná zákonom o obecnom zriadení (§ 4 ods. 5 písm. a) bod 3. a bod 5.) formou všeobecne
záväzného nariadenia. V konkrétnom prípade obmedzením prevádzkovej doby pohostinských zariadení,
ako aj stanovením súvisiacich pravidiel správania sa (uvedené správny súd konštatuje len vo všeobecnej
rovine vzhľadom na všeobecný charakter námietok žalobcu) v súvislosti s úpravou prevádzkového času
obec nielenže na danom úseku neprekročila zákonom danú právomoc, ale plnila zákonom stanovenú
povinnosť upraviť vo veciach územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením okruh otázok
vymedzených v ustanovení § 4 ods. 5 písm. a) bod 3. a 5. zákona o obecnom zriadení.

21. Na okraj je potrebné poznamenať, že obec chrániaca verejný záujem nemôže neprihliadať na
celkový vzrastajúci trend zriaďovania prevádzok (najmä pohostinských zariadení, herní atď.) ktoré
svojou prevádzkou, najmä v nočných hodinách, narúšajú pokojné bývanie. Negatívne dôsledky
zasahujúce do práva občanov na ochranu súkromia a nerušeného užívania ich obydlia sa pritom nedarí
účinne eliminovať (ani postihovať) inými prostriedkami regulácie (napr. zákazom nadmerného hluku,
atď.), rovnako ani následným postihom podľa priestupkového zákona. V konkrétnom prípade obec
obmedzením prevádzkovej doby pohostinských zariadení chráni nielen verejný záujem, ale súčasne
aj právo na pokojné bývanie a spánok, ako súčasť práva na ochranu súkromného a rodinného života
v širšom slova zmysle (článok 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Je potrebné pripomenúť,
že žiadne zo základných ľudských práv a slobôd nepredstavuje samostatnú a izolovanú hodnotu, ale
sa vždy nachádza v určitom vzťahu k iným základným právam a slobodám, preto nemožno ani právo
podnikať a prevádzkovať inú hospodársku činnosť v zmysle článku 26 Listiny chápať ako základné právo
celkom oddelené od práv iných, ale je potrebné prihliadať aj k iným základným právam.

22. Pokiaľ ďalej žalobca dôvodil, že spoločenské vzťahy upravené predmetným všeobecným záväzným
nariadením sú predmetom úpravy zákona č. 355/2007 Z. z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č.
549/2007 Z. z., opätovne však bez bližšieho zdôvodnenia a poukazu na konkrétne zákonné ustanovenia,
uvedenej námietke správny súd nemohol vyhovieť. Vo všeobecnosti totiž úprava určitých spoločenských
vzťahov v zákone, bez ďalšieho hlbšieho zdôvodnenia, nemôže byť sama o sebe dôvodom, aby tieto
spoločenské vzťahy (najmä vzhľadom na potrebu úpravy miestnych pomerov) pri zákonnom zmocnení
na vydanie VZN nemohli byť regulované VZN. Žalobca neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré by bola
úprava jednotlivých základných pojmov obsiahnutá v preskúmavanom všeobecne záväznom nariadení
napr. čo do zvolenej formy „prevzatia“ ustanovení iných zákonov (absencia citácie a pod.) resp.
prevzatého obsahu (jeho nepresnosť, neúplnosť, neaktuálnosť) v rozpore s konkrétnym ustanovením
toho ktorého zákona.

23. Žalobca ďalej namietal, že obec vo VZN vymedzila vlastné pojmy, na čo nemala zákonné zmocnenie.
Táto námietka nie je jednoznačná a nie je z nej najmä zrejmé, či mal na mysli, že žalovaný pojmy
prevzal z jednotlivých zákonov (či prevzal jednotlivé legálne definície pojmov) alebo vlastnou činnosťou
upravil jednotlivé pojmy. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že žalovaný pojmy prevzal z iných zákonov, možno
vo všeobecnosti konštatovať, že citácia zákonných ustanovení vo všeobecne záväznom nariadení
nie je vylúčená. Naopak správny súd ju považuje za prospešnú tam, kde pomáha adresátovi normy
pochopiť význam právnej úpravy ako celku, t.j. tam, kde je na prospech všeobecnej zrozumiteľnosti
VZN. Prísne lipnutie na „čistote“ právnych noriem a vylúčení možnosti obsiahnuť vo VZN ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu vzďaľuje právo adresátom normy, je na úkor pochopiteľnosti
a nepochybne aj rešpektovania VZN jej adresátmi. Príkazy, zákazy a podobne je možné do všeobecne
záväzného nariadenia preberať, ak je zrejmé, že ide o citáciu právneho predpisu tak, aby nehrozil
duplicitný postih a pri zmene právnej úpravy priamy rozpor so zákonom. V tomto smere však v
žalobe absentovalo akékoľvek skutkové a právne zdôvodnenie, prečo nebolo možné konkrétny pojem
obsiahnuť v predmetnom preskúmavanom všeobecne záväznom nariadení resp. obsiahnuť vo forme
zvolenej žalovaným.

24. Pokiaľ žalobca mal na mysli, že obec vo VZN zaviedla pojmy s vlastným obsahom, ktorý sama
vytvorila, toto tvrdenie taktiež nebolo viac rozvinuté. Nie je zrejmé, ktorý konkrétny pojem mal žalovaný
vymedziť sám, t.j. bez toho, že by ho prebral ako legálnu definíciu z určitého zákona. Správnemu
súdu však neprináleží nahrádzať aktivitu žalobcu a dopĺňať zdôvodnenie žaloby vlastnými úvahami.
Takýmto postupom by konal v príkrom rozpore s princípom rovnosti účastníkov správneho súdneho
konania. Správny súd je viazaný žalobným návrhom čo do rozsahu namietaného nesúladu VZN, aj čo



do žalobcom označeného ustanovenia zákona, s ktorým má byť VZN v rozpore. V prejednávanej veci
žalobca požadoval vysloviť nesúlad celého obsahu všeobecne záväzného nariadenia s ustanovením §
6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Správny súd, ako rozviedol podrobne vyššie, nesúlad všeobecne
záväzného nariadenia s citovaným ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení nezistil, preto
žalobu s poukazom na § 366 SSP zamietol ako nedôvodnú.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.

Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.