Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/904/2015 z 24. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. októbra 2016, sp. zn. 6Co/904/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3114209076.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/904/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3114209076.1 | 2016-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b14aa63-cd28-42bb-a0b8-ce476093613e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114209076.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/904/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209076
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114209076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: C. C., bydliskom W. XXXX/X, P.,
štátnej občianky SR, zastúpenej S. kanceláriou I.. S., proti žalovanému: C. C., bydliskom G. XXXX, D.
P., štátnemu občanovi SR, zastúpenému I.. G. V., advokátom so sídlom J. XXX/XX, P., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 06. augusta 2015, č. k. 18C/82/2014-140, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov - účastníkov, ktoré zaniklo dňa 05.05.2011 vyporiadal nasledovne: byt č. XX nachádzajúci
sa v P., k. ú. P., vchod č. X, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parc. č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom P., katastrálnym odborom pre k. ú. P. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov
každému v podiele 1, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku parc. registra "C" číslo
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom M. úradom
P., katastrálnym odborom pre k. ú. P. prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov každému v
podiele 1/2, záväzok účastníkov voči E. titulom investície do nehnuteľnosti vo výške 2.742,85 eur prikázal
do podielového spoluvlastníctva účastníkov každému v podiele 1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 3.393,22 eur, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania si súd prvej
inštancie vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadala o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať byt č. XX
nachádzajúci sa v P., k. ú. P., vchod č. X, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom M.
úradom P., katastrálnym odborom pre k. ú. P. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na
pozemku parc. registra "C" číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, zapísaný
na LV č. XXXX vedenom M. úradom P., katastrálnym odborom pre k. ú. P.. Súčasne žiadala, aby jej
žalovaný na vyrovnanie zaplatil sumu vo výške, ako bude určená na základe vykonaného dokazovania
a nahradil trovy konania. Dôvodila tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným, ktoré vzniklo
uzavretím manželstva dňa 10.08.1996, zaniklo rozsudkom pod č. k. 19C/29/2011-17 zo dňa 26.04.2011,



právoplatným dňa 05.05.2011. Za trvania manželstva so žalovaným nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti, ktoré žiadala vyporiadať na základe kúpnej zmluvy od C. P.
za kúpnu cenu vo výške 24.019,- Sk. Na základe predbežnej dohody so žalovaným, že po zániku ich
manželstva byt pripadne do výlučného vlastníctva ich syna, byt so súhlasom žalovaného zrekonštruovala
za svoje výlučné finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur, z ktorého dôvodu si uplatňuje i nárok na
náhradu nákladov, ktoré vynaložila na túto rekonštrukciu. Hnuteľné veci tvoriace vnútorné vybavenie
bytu č. XX každý z nich užíva na základe ich dohody. Taktiež im za trvania manželstva vznikol
záväzok na vrátenie poskytnutého úveru, a to na základe zmluvy o účelovom splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého zostatková istina ku dňu
15.04.2014 predstavuje sumu vo výške 42.853,80 eur. Finančné prostriedky vo výške 47.467,30 eur
získané z úveru použil výlučne žalovaný. Iný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nenadobudli. Poprela, že by kúpu kupónovej knižky, z ktorej bola uhradená časť kúpnej ceny
bytu, hradili rodičia žalovaného a spochybnila faktúru č. XXXXXXXX, na základe ktorej došlo k úhrade
plastových okien a dverí. Poukázala na to, že na predmetnej faktúre v časti dodávateľ je uvedené sídlo,
ktoré nekorešponduje so sídlom uvedeným na pečiatke dodávateľa a ani so zápisom v Obchodnom
registri. Tiež je nesprávne uvedené číslo živnostenského registra. Na faktúre dodávateľ sa uvádza dátum
splatnosti, ktorý sa zhoduje s dátumom vystavenia faktúry, čo v bežnej praxi nie je obvyklé. Má za to,
že predmetná faktúra nemá všetky náležitosti podľa ustanovenia § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o
DPH. Verzia účtovného softvéru, v ktorom bola faktúra spracovaná, bola daná do obehu od 15.07.2013,
t. j. 6 rokov po tom, ako mala byť dotknutá faktúra vystavená a splatná.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil dôvodiac, že chce, aby predmetný byt bol prevedený na ich syna
K.. Byt pôvodne užíval jeho starý otec, potom užívanie prešlo na neho. Spochybnil, že byt patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko byt síce kúpil už za trvania manželstva, ale z
prostriedkov, ktoré mu darovali jeho rodičia. Počas konania žiadal, aby bol dotknutý byt prikázaný do
podielového spoluvlastníctva oboch s tým, že jeho podiel by mal byť vyšší, nakoľko sa rozhodujúcou
mierou zaslúžil o nadobudnutie tohto bytu, a to tým, že pred kúpou bytu bol jeho jediným nájomcom,
pričom nájom na neho prešiel z jeho starého otca a tiež preto, že byt bol zakúpený z finančných
prostriedkov jeho rodičov. Potvrdil, že jednu kupónovú knižku vlastnil on a druhú žalobkyňa, ale tieto
knižky boli zakúpené jeho rodičmi. Doplatok za byt sa taktiež realizoval z prostriedkov jeho rodičov.
Predmetný byt v roku 2007 aj zhodnotil, keď došlo k výmene okien a dverí v hodnote asi 82.000,- Sk, ktorá
suma bola rovnako investovaná jeho rodičmi. Investíciu vykonanú žalobkyňou uznával vo výške 5.200,-
eur, čo zahŕňa rekonštrukciu jadra a kuchynskej linky. Ostatné položky nesúvisia s rekonštrukciou.
Vykonaná investícia zo strany žalobkyne nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže
bola vykonaná až po rozvode manželstva.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu dňa 10.08.1996 uzavreli
manželstvo, ktoré bolo rozsudkom pod č. k. 19C/29/2011-17 zo dňa 26.04.2011, právoplatným dňa
05.05.2011, rozvedené.

5. Listom zo dňa 13.12.1996 oznámila spoločnosť P., s. r. o., žalovanému, že na základe jeho žiadosti
došlo k prechodu nájmu bytu č. XX na ul. W. v P. z dôvodu trvalého opustenia spoločnej domácnosti
jeho starým otcom E. Y.. Dňa 07.01.1997 uzavrel žalovaný so spoločnosťou P., s. r. o., nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol byt č. XX v dome súp. č. XXXX na W. ulici v P..

6. Strany sporu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.1997 ako kupujúci, nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov byt č. XX nS. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na W. ulici v P. spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu zapísaného na LV č. XXXX a
pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 366 m2, zapísaného na LV č. X vo veľkosti XX/XXXX. Kúpna cena
bola dojednaná vo výške 24.019,- Sk, na ktorej úhradu použili účastníci dva dlhopisy FNM v celkovej
sume 16.320,- Sk a zvyšok kúpnej ceny vo výške 7.699,- Sk uhradili v hotovosti v pokladni MsÚ P..
Z potvrdenia C. P. zo dňa 07.05.1997 vyplýva, že uznesením č. XX C. zastupiteľstva v P. zo dňa
09.07.1997 bol schválený odpredaj bytu č. XX v dome súp. č. XXXX na W. ulici v P., C. C. a manželke
C. C..

7. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre k. ú P. vyplýva,
že strany sporu sú vlastníkmi bytu č. XX vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX
postaveného na parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, a to v podiele 1/1.



Z výpisu z LV č. XXXX vedeného M. úradom P., katastrálnym odborom, pre k. ú. P. vyplýva, že sú tiež
spoluvlastníkmi pozemku parc č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2 v podiele
XX/XXXX.

8. Zo súboru pokladničných dokladov predložených žalobkyňou je zrejmé, že v období od augusta 2011
do novembra 2011 obstarala stavebný materiál, nábytok a elektrospotrebiče, ktoré podľa predloženej
fotodokumentácie využila na rekonštrukciu predmetného bytu.

9. Z faktúry č. XXXXXXXX je zrejmé, že dodávateľ M. L., s. r. o., fakturoval odberateľovi C. C. výmenu
plastových okien vo výške 82.631,20,- Sk (2.742,85 eur). Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
30.07.2007 vyplýva, že úhradu faktúry č. XXXXXXXX vo výške 82.631,20,- Sk (2.742,85 eur) vykonala
E. C..

10. Z výsluchu svedkyne E. C. vyplynulo, že v dotknutom byte býval žalovaný so svojim starým otcom
a tento sa rozhodol previesť byt na žalovaného. Keď došlo k odkúpeniu bytu, žalovaný bol už ženatý.
Vtedy ona a jej manžel dali žalovanému kupónové knižky, na ktoré spoločne šetrili, aby žalovaný za
tieto zaplatil časť kúpnej ceny a zvyšok kúpnej ceny taktiež doplatila ona s manželom. Byt kupovali pre
svojho syna (žalovaného) a boli to teda prostriedky dané len jemu. Žalobkyňa sa do bytu nasťahovala
asi po roku od jeho kúpy, pretože dovtedy sa tam nasťahovať nechcela. Zdôraznila, že ich úmyslom
bolo dať dieťaťu bývanie, ale jej manžel bol morálne založený, preto trval na tom, aby bol byt napísaný
na oboch manželov.

11. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 143, 149 ods. 1, § 150 Občianskeho
zákonníka s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. BSM v danom prípade zaniklo rozvodom manželstva strán
sporu, títo sa na jeho vyporiadaní nedohodli, a preto bolo potrebné ho vyporiadať na základe žaloby,
ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch rokov. Prioritne zisťoval majetok, ktorý BSM
tvorí. Strany zhodne tvrdili, že za trvania manželstva nadobudli len byt č. X4 vo vchode č. X na X.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX na W. ulici v P. so spoluvlastníckym podielom na pozemku
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 368 m2, v k. ú. P. a hnuteľné veci, ktoré si po
rozvode manželstva vzájomnou dohodou rozdelili a tieto v zmysle dohody každý užíva. Keďže žalovaný
namietal, že byt do BSM nepatrí, nakoľko bol zakúpený z finančných prostriedkov, ktoré mu darovali
jeho rodičia, súd riešil prednostne túto otázku. Keďže z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21.07.1997 medzi
stranami sporu ako kupujúcimi a Mestom P. ako predávajúcim výslovne vyplýva, že títo nadobúdajú
byt do BSM, súd ustálil, že dotknutý byt patrí do ich BSM účastníkov, a to aj napriek tomu, že kúpna
cena bola hradená z väčšej časti výlučnými prostriedkami žalovaného (v ostatnej časti bola hradená
z výlučných prostriedkov žalobkyne). Kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili vôľu
nadobudnúť danú nehnuteľnosť do BSM, ktorá vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť
patrí, alebo nepatrí do ich BSM.

12. Po ustálení masy majetku patriaceho do BSM pristúpil súd k jeho vyporiadaniu podľa zásad
stanovených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov.
Žalobkyňa pôvodne navrhovala, aby predmetný byt pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného,
neskôr obe strany zhodne navrhli prikázať byt do ich podielového spoluvlastníctva, preto súd usúdiac, že
prikázanie predmetných nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva, je najschodnejším riešením
ich vlastníckych vzťahov a preto tieto do ich podielového spoluvlastníctva prikázal.

13. V otázke určenia výšky podielov vychádzal súd zo zásady rovnosti podielov, podľa ktorej podiely
oboch manželov sú rovnaké. Uviedol, že disparita na majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je však namieste len za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie
a udržanie majetku značnej hodnoty. Pre úvahu súdu o rovnosti, respektíve nerovnosti podielov
účastníkov v konaní o vyporiadanie spoločného majetku je významné, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, nie však čím a v akej výške prispel
na nadobudnutie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku. Preto ak žalovaný argumentoval,
že jeho podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach má byť vyšší z dôvodu úhrady väčšej časti kúpnej
ceny z jeho výlučných prostriedkov, resp. podľa jeho názoru celej kúpnej ceny, nemožno takémuto
argumentu prisvedčiť. Nerovnosť podielov sa žalovaný snažil odôvodniť aj tým, že on sám sa pričinil o
nadobudnutie predmetného bytu, keď v ňom býval ešte spolu so svojim starým otcom, pričom následne



sa práve on stal jeho jediným nájomcom. Ani tento dôvod nepovažoval súd za taký, ktorý by odôvodňoval
prijať záver o disparite podielov, pre ktoré sa predpokladá určité aktívne vyvíjanie úsilia k zabezpečeniu
majetku. Len samotná skutočnosť, že žalovaný býval v spoločnej domácnosti s pôvodným nájomcom,
pričom na základe zákonného ustanovenia sa neskôr on stal nájomcom predmetného bytu (v konečnom
dôsledku sa obe strany stali spoločnými nájomcami bytu, nakoľko k prechodu nájmu bytu došlo až
po uzavretí ich manželstva ), nemôže byť dôvodom pre porušenie zásady rovnosti podielov, nakoľko
chýba práve uvádzaný aktívny prístup a zvýšené úsilie vedúce k nadobudnutiu predmetného majetku.
S poukazom na uvedené súd prikázal dotknuté nehnuteľnosti každému z nich v podiele 1.

14. Ďalej súd v súlade so zásadou refundácie nákladov na spoločný, alebo oddelený majetok skúmal, či v
danom prípade došlo k vynaloženiu výlučných prostriedkov niektorého z bývalých manželov na spoločný
majetok, príp. spoločných prostriedkov na oddelený majetok niektorého z nich. Zásada rovnosti a zásada
refundácie nákladov sú dve rozdielne hľadiská, ktoré nemožno zamieňať, ani zmiešavať. V konaní
žalovaný tvrdil, že predmetný byt bol zakúpený výlučne z jeho prostriedkov. Vykonaným dokazovaním
však súd dospel k záveru, že tomu tak nebolo. Z potvrdenia predávajúceho zo dňa 07.05.1997
jednoznačne vyplynulo, že časť kúpnej ceny vo výške 16.320,- Sk (541,72 eur) bola uhradená z dvoch
dlhopisov, ktoré, ako potvrdili obe strany, oba mali rovnakú hodnotu, t. j. 8.160,- Sk (270,86 eur) a ich
majiteľmi boli C. C. a C. C. (strany sporu). V konečnom dôsledku medzi nimi ani nebolo sporné, že
každý z nich vlastnil jeden dlhopis. Spornou zostala otázka, či dlhopis vo vlastníctve žalobkyne táto
zakúpila zo svojich finančných prostriedkov, alebo jej bol tento darovaný rodičmi žalovaného, čo je však
bez významu na danú otázku, keďže v oboch prípadoch by dlhopis nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva.

15. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že finančné prostriedky z dlhopisov patrili do
výlučného vlastníctva každého z manželov. Zvyšok úhrady kúpnej ceny vo výške 7.699,- Sk (255,56
eur) patril do výlučného vlastníctva žalovaného, ktoré získal darovaním od svojich rodičov, čo vyplynulo
najmä z výpovede svedkyne E. pričom túto skutočnosť ani jeden z účastníkov nespochybňoval. Žalovaný
sa teda na kúpnej cene bytu vrátane pozemku podieľal výlučnými prostriedkami vo výške 15.859,- Sk
(8.160,- Sk hodnota dlhopisu + 7.699,- Sk ostatný dar rodičov (526,42 eur) a žalobkyňa sa podieľala
výlučnými prostriedkami vo výške 8.160,- Sk (270,86 eur). V zmysle zásady refundácie nákladov
je potom žalovaný povinný nahradiť žalobkyni náklady pochádzajúce z jej výlučného vlastníctva
pripadajúce na jeho podiel vo výške 135,43 eur (4.080,- Sk) (8.160,- Sk : 2 = 4.080,- Sk) a žalobkyňa
žalovanému rovnako náklady pochádzajúce z jeho výlučného vlastníctva pripadajúce na jej podiel
vo výške 263,21 eur (7.928,50,- Sk) (15.859,- Sk : 2 = 7.928,50,- Sk). Po vzájomnom započítaní
vzájomných pohľadávok účastníkov, je potom žalobkyňa povinná žalovanému uhradiť sumu 127,78 eur
(263,21 eur - 135,43 eur). Žalobkyňa síce už po zániku BSM investovala do rekonštrukcie dotknutého
bytu svoje ďalšie výlučné prostriedky, t. j. investovala do spoločného majetku, avšak v rámci širšieho
vyporiadania BSM súd pristúpil i k vyporiadaniu tejto jej investície, nakoľko vykonanou investíciou sa
zhodnotil i podiel žalovaného. Zo žalobkyňou predložených pokladničných dokladov súd zistil, že na
predmetnú rekonštrukciu vynaložila celkovo 9.072 eur, pričom si uplatnila len sumu vo výške 7.324,52
eur. V tejto sume nezohľadnila cenu hnuteľných vecí, ktoré v súčasnosti užíva a cenu pohonných
hmôt, ktorú sumu vynaložila pri rekonštrukcii nehnuteľnosti. Súd však po preskúmaní predložených
pokladničných dokladov nezohľadnil ani cenu lustrov a stropnice, ktoré žalobkyňa zakúpila, aplikačnej
pištole, valčeka mikrofaser, štetcov, diamantového kotúča, záslepiek, valca molitanového, koberca B.,
zálohovej platby za dvere 96,- eur (suma zohľadnená v celkovej sume za dvere vo výške 320,39 eur),
koberca K., brúsneho plátna, igelitových vriec a prenájmu vozíka. Investíciou do nehnuteľnosti sa totiž
rozumie vynaloženie finančných prostriedkov na zhodnotenie danej nehnuteľnosti, t. j. vykonanie prác,
ktoré s ňou budú spojené. Je nepochybné, že žalobkyňa štetce, vrecia, valčeky, brúsne plátno a pod.
zakúpila v súvislosti s rekonštrukciou a na jej vykonanie, avšak tieto predmety v nehnuteľnosti nezostali
zabudované, je možné ich použiť aj pri ďalších iných prácach, a preto náklady na ne nemôžu byť
súčasťou investície vykonanej do bytu. Rovnako to platí aj o lustroch a kobercoch, ktoré zakúpila. Tie
aj napriek tomu, že ich z bytu neodniesla, sú naďalej v jej výlučnom vlastníctve a nepovažujú sa za
investíciu do bytu. Na základe uvedeného súd ustálil hodnotu vykonanej investície vo výške 7.042 eur.
Žalovaný je preto povinný nahradiť navrhovateľke polovicu týchto nákladov vo výške 3.521 eur, ktoré
boli investované aj do jeho majetku. Keďže žalobkyňa má pohľadávku voči žalovanému vo výške 3.521
eur a žalovaný voči nej vo výške 127,78 eur, započítal súd tieto ich vzájomné pohľadávky, výsledkom
čoho je tá skutočnosť, že žalovaný je povinný žalobkyni uhradiť sumu 3.393,22 eur.



16. Poslednou otázkou, ktorá v konaní súd riešil, bola rekonštrukcia bytu počas ich manželstva,
predmetom ktorej bola výmena okien a bezpečnostných dverí. Z príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 30.07.2007 súd zistil, že táto rekonštrukcia bola uhradená E., matkou žalovaného, vo výške
82.631,20,- Sk (2.742,85 eur). S poukazom na túto skutočnosť súd vyhodnotil, že sa jedná o pohľadávku
tretej osoby voči stranám sporu a túto vyporiadal tak, že záväzok vyplývajúci z pohľadávky E. C. prikázal
každému z nich v jednej polovici. Žalobkyňa sa snažila sumu tejto investície spochybniť tvrdeniami,
že faktúra bola vystavovaná dodatočne, nakoľko softwérová licencia programu, v ktorom bola faktúra
vyhotovená, bola daná do prevádzky až v roku 2013 a tiež, že investícia nepredstavovala sumu 2.742,85
eur a nebola hradená E. C. avšak žalovaný o úhrade uvedenej sumy E. C. predložil príjmový pokladničný
doklad, ktorého pravdivosť súd nemal dôvod spochybňovať. Žalobkyňa síce aj tento doklad spochybnila,
avšak na preukázanie svojej pochybnosti nenavrhla vykonať žiaden dôkaz.

17. Lehotu na splnenie povinnosti, 2 mesiace od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160
ods. 1 O.s.p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p..

19. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupca navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d)
OSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
a v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci) namietal, že pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM viackrát apeloval na žalobkyňu,
aby byt, ktorý bol predmetom vyporiadania bol prevedený do výlučného vlastníctva ich jediného syna
K., čím chcel zabrániť jeho speňažovaniu, s čím však táto nesúhlasila. Nájomcom predmetného bytu
bol pôvodne starý otec žalovaného, neskôr na základe dohody rodinných príslušníkov sa týmto stal
žalovaný, za čo sa tomuto zaviazal, že sa o starého otca počas staroby až do jeho smrti postará,
čo skutočne dodržal, v čom vidí žalovaný zvýšené úsilie a zásluhu jeho samotného na nadobudnutí
predmetného bytu v porovnaní so žalobkyňou, ktorá sa do bytu nasťahovala až po uplynutí cca jedného
roka od uzatvorenia manželstva, pričom nemala o užívanie tohto bytu záujem, naviac až po výrazných
rekonštrukciách, ktoré na byte prebehli ( výmena okien, nové podlahy, nové celkové vystierkovanie bytu),
čo bolo hradené výlučne z ušetrených prostriedkov žalovaného a za finančnej pomoci jeho rodičov). Po
dohode so starými rodičmi žalovaného sa mal výlučným vlastníkom bytu stať žalovaný, avšak z dôvodu,
že v čase kúpy bytu od C. P. už bol ženatý so žalobkyňou, musel byť tento byt v zmysle platnej legislatívy
nadobudnutý kúpnou zmluvou do BSM oboch. Už vtedy sa však so žalobkyňou dohodol, že keby v
budúcnosti došlo k ich rozvodu, nebude táto od žalovaného žiadať vyporiadanie tohto bytu. Predmetný
byt síce kúpil so žalobkyňou za trvania manželstva, avšak z finančných prostriedkov, ktoré mu darovali
jeho rodičia. V čase kúpy bytu bola žalobkyňa nezamestnaná, nemala žiadne financie, aj kupónová
knižka vedená na jej meno bola hradená z prostriedkov jeho rodičov. Kúpna cena za byt vo výške
24.019,- eur bola hradená z darovaných finančných prostriedkov rodičov žalovaného, ktorí darovali
odporcovi finančné prostriedky vo výške 2.000,- eur na kúpu kupónových knižiek a n doplatenie kúpnej
ceny vo výške 7.699,- eur. I preto sa žalovaný domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
úhradu kúpnej ceny za predmetný byt vo vzťahu k vyporiadaniu BSM manželov. Žalovaný nesúhlasí
s tým, aby byt bol prikázaný do ich podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1, nakoľko sa
domnieva, že jeho zásluha na nadobudnutí bytu je neporovnateľne vyššia oproti zásluhe žalobkyne.
Podľa jeho názoru tu mala byť použitá zásada disparity, práve vo vzťahu k tejto skutočnosti. Rovnako
nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti vyporiadania vnesených investícii z vlastného
majetku každého z manželov do spoločného majetku manželov. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok
na náhradu nákladov vo výške 10.000,- eur, ktoré podľa jej tvrdenia využila na rekonštrukciu bytu.
Je pravda, že na tejto rekonštrukcii sa dohodli, avšak neskôr žalobkyňa názor zmenila, trvala na
nadobudnutí bytu do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že jej vyplatí finančnú hotovosť podľa
rozhodnutia súdu. Rekonštrukcia bola podmienená tým, že byt dostane do výlučného vlastníctva syn
K. Z tohto pohľadu teda žalobkyňa, keďže nakoniec k tomuto nedošlo, vykonala rekonštrukciu bytu bez
súhlasu žalovaného. Keďže táto bola vykonaná až po rozvode manželstva, nejedná sa o zhodnotenie
spoločného majetku nadobudnuté počas manželstva, ale podľa jeho názoru si tento nárok žalobkyňa
mala uplatniť v samostatnom konaní. Súd prvej inštancie nesprávne priznal tejto právo vo vzťahu k
vneseným výlučným prostriedkom z jej strany do spoločného majetku vo výške 7.042,- eur, pričom
pôvodne si uplatňovala 10.000,- eur a neskôr 9.072,- eur. Rekonštrukciu bytového jadra, kuchynskej



linky zo strany žalobkyne nespochybňuje žalovaný do výšky 5.200,- eur, pretože bola reálne vykonaná.
Predloženie zostávajúcich bločkov je zámerne nadhodnotené a s rekonštrukciou nesúvisiace. Všetky
elektrospotrebiče, ktoré žalobkyňa uviedla ako investíciu do rekonštrukcie bytu si zobrala po rozvode do
svojej držby. V kuchynskej zostave umiestnenej v byte sú v súčasnosti zabudované elektrospotrebiče,
ktoré kúpil žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov, čím sa súd dostatočne nezaoberal. Namietal
tiež rekonštrukciu plastových okien a vchodových bezpečnostných dverí do bytu vo výške 82.631,20
eur, ktorú súd vyhodnotil ako pohľadávku tretej osoby matky žalovaného E. voči účastníkom súdneho
konania a túto vyporiadal tak, že záväzok vyplývajúci z tejto pohľadávky prikázal každému z nich po 1.
Žalovaný i svedkyňa E. C. zhodne vypovedali, že finančné prostriedky na rekonštrukciu plastových okien
a bezpečnostných dverí boli darované zo strany matky žalovaného E. C. a jej manžela ich synovi C. C.,
teda žalovanému, jedná sa teda o výlučné prostriedky zo strany žalovaného vnesené do spoločného
majetku manželov počas manželstva, a teda mali byť odpočítané od spoločného majetku patriaceho do
BSM manželov.

20. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému
odvolaniu považovala rozsudok súdu prvej inštancie za v celom rozsahu správny a navrhovala ho
potvrdiť s tým, že žalovaný bude zaviazaný nahradiť jej trovy odvolacieho konania. S dôvodmi odvolania
v celom rozsahu nesúhlasila. Uviedla, že nemá záujem svoj spoluvlastnícky podiel v byte predať, ani
iným spôsobom speňažiť, naopak práve týmto spôsobom nedôjde k tomu, aby bolo na byte zriadené
záložné právo, k čomu smeroval žalovaný, ktorý sám z bytu profituje potom, ako ju prinútil z neho odísť
a od februára 2015 ho dal do prenájmu bez toho, aby ju o tom informoval. K skutočnosti uvádzanej
žalovaným, že medzi nimi bola dohoda o tom, že prevedú byt do vlastníctva svojho syna uviedla, že v
tomto smere zmenila svoje rozhodnutie vzhľadom na postoj ich syna, ktorý nespravodlivo a neprávom
na ňu verbálne zaútočil, prejavil voči nej hrubú neúctu, čím sa ich vzťah zhoršil. Pokiaľ žalovaný dôvod
na uplatnenie disparity vo vzťahu k veľkosti podielov poukazuje na to, že sa staral o svojho starého
otca, túto skutočnosť namietala, pretože podľa jej vedomosti sa o tohto starala sestra odporcu a nie
žalovaný. Nesúhlasila s jeho tvrdeniami, že nemala záujem o užívanie bytu, ani s tým, že by si určila
akékoľvek podmienky súvisiace s rekonštrukciou bytu. Upresnila, že pred jej nasťahovaním boli obielené
v byte kuchyňa a spálňa, položená časť dreveného obkladu nad kuchynskou linkou. Dôvod, prečo sa
do bytu nenasťahovala ihneď po uzatvorení manželstva spočíval v tom, že sa starala o ich spoločného
syna, ktorý mal v čase keď žalovaný odišiel z ich spoločnej domácnosti (kde žili u rodičov žalobkyne) 9
mesiacov a žalobkyňa sa musela o neho starať a neboli v byte vytvorené podmienky na to, aby sa tam
s dieťaťom mohla nasťahovať. Pokiaľ ide o zmieňovanú kupónovú knižku, túto si zakúpila sama ešte
v čase, keď bola slobodná, za vlastné prostriedky, čo v konaní preukázala. V tomto smere poukázala
na stranu 6 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Byt kúpili spoločne, použili na to finančné
prostriedky z dlhopisov, ktoré patrili do výlučného vlastníctva každého z manželov a zvyšok kúpnej ceny
bol uhradený z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Z kúpnej ceny zo dňa
21.07.1997 vyplýva, že nadobudli byt do BSM napriek tomu, že kúpna cena bola hradená z väčšej časti
výlučných prostriedkov žalovaného (v ostatnej časti bola hradená z výlučných prostriedkov žalobkyne).
K takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie, ktorý sa s tým vysporiadal na strane 5. rozhodnutia.
Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že jeho zásluha na nadobudnutí bytu bola neporovnateľne vyššia,
oproti jej zásluhe a že pri vyporiadení BSM by teda mala byť použitá zásada disparity. Súd prvej inštancie
sa s touto otázkou vysporiadal a správne dospel k záveru, že dôvod na takýto postup nie je. Žalobkyňa sa
vo väčšej miere, viac ako 9 rokov, starala o chod spoločnej domácnosti, ako aj o rodinu a predovšetkým o
spoločného syna, pretože žalovaný opustil spoločnú domácnosť v čase, keď spolu bývali v predmetnom
byte a v čase, keď ich syn mal 9 rokov. V tomto období vykonala aj časť rekonštrukčných prác na byte,
výmenu podláh v obývačke, spálni, výmenu interiérových dverí v spálni, detskej izbe, výmenu toalety na
WC a stierkovanie, ktoré vykonala výlučne za pomoci svojich rodičov, ktorí to aj uhradili a tieto náklady
neuplatňovala z dôvodu, že boli vykonané ešte počas manželstva a v súčasnej dobe už premlčané.
Tvrdenia žalovaného o zvýšených zásluhách neobstoja, naopak bola to žalobkyňa, ktorá sa svojou
starostlivosťou o domácnosť a rodinu zaslúžila o tom, aby byt bol v takom stave, v akom sa nachádza. K
tvrdeniu, že rekonštrukcia bytu vykonaná žalobkyňou po rozvode manželstva, z ktorého dôvodu nemá
podľa žalovaného patriť do BSM uviedla, že rekonštrukciou bol zhodnotený celý byt, teda spoločný
majetok, rovnako teda aj podiel žalovaného, a preto mala právo si tieto náklady uplatniť, pričom v sume
7.324,52 eur zhodnotila skutočnosť, že do tejto neboli pojaté hnuteľné veci, ktoré v súčasnosti užíva.
V sume ustálenej z tohto titulu, súdom prvej inštancie neboli započítané elektrospotrebiče tak, ako to
tvrdí žalovaný, čo považuje ona za účelové a zavádzajúce. Pokiaľ ide o rekonštrukciu plastových okien
trvá na tom, že faktúra za výmenu plastových okien bola vystavená dodatočne, investícia nepredstavuje



sumu vo výške 2.742,85 eur, ale napriek tomu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, v ktorom
ich záväzok voči E. titulom tejto investície bol prikázaný do ich podielového spoluvlastníctva, každému v
1. Ako nepravdivé označuje tvrdenia žalovaného, že tieto finančné prostriedky boli darované zo strany
matky otca žalovanému, nakoľko z príjmového pokladničného dokladu je preukázané, že predmetnú
sumu uhradila matka žalovaného E. C.. V tomto smere poukázala na rozpornosť tvrdenia žalovaného a
svedkyne, títo najskôr tvrdili, že platba za okná a dvere bola uhradená oboma rodičmi žalovaného (otec
žalovaného však zomrel v roku 2006, teda rok pred výmenou okien) neskôr tvrdili, že to uhradila E. C.
a nakoniec malo ísť o dar. K výmene okien došlo v roku 2007, čo znamená, že predmetný záväzok voči
E. je v konečnom dôsledku už aj premlčaný.

21. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne reagovať na písomné vyjadrenie podané žalobkyňou.

22. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

23. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

25. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

27. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

29. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

31. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

32. V preskúmavanej veci podal žalovaný odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

33. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom



nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

34. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

35. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

36. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových
a právnych záveroch (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

37. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

38. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

39. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

40. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia § 143, § 149 a §
150 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a BSM strán sporu po rozvode ich manželstva v súlade
so zásadami v citovaných zákonných ustanoveniach uvedených, vyporiadal. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2
OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

41. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

42. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

43. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného,
jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne pri vyporiadaní BSM nevychádzal zo zásady
disparity podielov na spoločnom majetku vzhľadom k tomu, že on sa vo väčšej miere zaslúžil
o nadobudnutie vyporiadavaných nehnuteľností, ďalej že nesprávne do vyporiadania zahrnul tiež



žalobkyňou uplatnené náklady na rekonštrukciu bytu, ktorá prebehla až po rozvode ich manželstva a v
konečnom dôsledku, že sumu 82.631,20,- Sk (2.742,85 eur) vynaloženú na rekonštrukciu vchodových
dverí do bytu a výmenu plastových okien, posúdil ako pohľadávku tretej osoby ( jeho matky E. C.) voči
nim, záväzok z ktorej prikázal do ich podielov, napriek tomu, že z jej strany išlo o dar adresovaný výlučne
jemu.

44. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalovaný prezentoval v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.

45. Súd prvej inštancie sa predovšetkým správne zaoberal skutkovým tvrdením žalovaného
spočívajúcim v tom, že byt a podiel na spoločných častiach bytového domu a pozemku do BSM nepatrí,
pričom jeho záver, že dotknuté nehnuteľnosti patria do ich BSM (vychádzajúc z kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 21.07.1997 medzi stranami sporu ako kupujúcimi a Mestom P. ako predávajúcim z ktorej vyplýva,
že títo nadobúdajú byt do BSM, čím obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť danú nehnuteľnosť do BSM,
napriek tomu, že kúpna cena bola hradená z väčšej časti výlučnými prostriedkami žalovaného - v ostatnej
časti bola hradená z výlučných prostriedkov žalobkyne), aj odvolací súd považuje za správny. Ich takto
jednoznačne prejavená vôľa, bola totiž rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí, alebo
nepatrí do ich BSM. Rovnako správne súd prvej inštancie v otázke určenia výšky podielov bývalých
manželov na spoločnom majetku, vychádzal zo zásady rovnosti podielov, keďže disparita na majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje výnimku z tejto zásady a je namieste len
za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej
hodnoty, keď v skutočnostiach tvrdených žalovaným (úhrada väčšej časti kúpnej ceny z jeho výlučných
prostriedkov, spolužitie v domácnosti s predchádzajúcim nájomcom) odôvodňujúcich podľa neho takýto
postup, relevantné dôvody v zmysle uvedeného nevzhliadol, s ktorým názorom sa odvolací súd plne
identifikuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ v odvolacom
konaní, ako ďalší dôvod pre takýto postup žalovaný uvádza starostlivosť o predchádzajúceho nájomcu
(jeho starého otca), takáto skutočnosť nielenže z vykonaného dokazovania nevyplynula, ale v tomto
smere žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie skutkové tvrdenia ani neprodukoval.
Keďže tieto skutočnosti neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, bolo by ich možné v odvolacom
konaní uplatniť len za splnenia podmienok uvedených v ust. § 366 CSP (predtým § 205a OSP) o ktorý
prípad však v preskúmavanej veci nejde.

46. Ako nespôsobilú v prospech žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, vyhodnotil
odvolací súd tiež jeho námietku spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie do vyporiadania zahrnul
tiež investíciu žalobkyne do rekonštrukcie ich bytu, ktorá sa realizovala po rozvode ich manželstva
a ktorej hodnotu ustálil vo výške 7.042,- eur (v ktorej mali byť zahrnuté tiež spotrebiče, ktoré si
žalobkyňa odniesla). Je síce pravdou, že žalobkyňa síce už po zániku BSM investovala do rekonštrukcie
dotknutého bytu svoje výlučné finančné prostriedky, t. j. investovala do spoločného majetku, avšak v
rámci širšieho vyporiadania BSM súd prvej inštancie nepochybil, keď pristúpil aj k vyporiadaniu tejto jej
investície, nakoľko touto sa zhodnotil aj podiel žalovaného. Tvrdenia žalovaného o tom, že s touto
rekonštrukciou súhlasil len za podmienky, že byt následne prevedú do vlastníctva ich syna, je z hľadiska
správnosti tohto postupu bez právneho významu. Nedôvodne tiež žalovaný namieta, že do hodnoty tejto
investície ustálenej vo výške 7.042,- eur sú zahrnuté tiež elektrospotrebiče, ktoré si žalobkyňa z bytu
odniesla. Z prehľadu (súpisu) investícií na čl. 114-115 spisu totiž vyplýva, že hodnota týchto, nie je
súčasťou výslednej sumy, ktorá bola po ustálení súdom predmetom vyporiadania.

47. Nedôvodne tiež žalovaný v konečnom dôsledku namietal (ne)správnosť záveru súdu prvej
inštancie, ktorý náklady na rekonštrukciu bytu (výmena plastových okien, vchodové dvere) vyhodnotil
ako pohľadávku tretej osoby (E. C.) voči stranám sporu a túto vyporiadal tak, že záväzok vyplývajúci z
pohľadávky Viery Mlynekovej prikázal každému z nich v jednej polovici zo strany žalovaného tvrdiac,
že išlo o dar jeho matky výlučne jeho osobe. V prospech takéhoto záveru výsledky vykonaného
dokazovania nenasvedčujú. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.07.2007 jednoznačne
vyplýva, že rekonštrukcia bola uhradená E., matkou žalovaného, vo výške 82.631,20,- Sk (2.742,85 eur),
pričom žiaden hodnoverný dôkaz o tom, že by malo ísť o výlučný dar z jej strany žalovaným v konaní
produkovaný nebol, naopak, meniace sa a navzájom protichodné tvrdenia žalovaného a svedkyne
v tomto smere, v prospech hodnovernosti takéhoto tvrdenia rozhodne nenasvedčujú. Z uvedených



dôvodov tiež v tomto smere, sa odvolací súd identifikuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej
inštancie, na ktorý v podrobnostiach odkazuje.

48. Rozsudok súdu prvej inštancie je teda vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy
vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).