Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/143/2018 z 17. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. októbra 2018, sp. zn. 7CoE/143/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7817200671.1 Krajský súd Košice | 7CoE/143/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7817200671.1 | 2018-10-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1939aaaa-931c-45df-a6e3-f9c21629a59d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7817200671.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/143/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817200671
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817200671.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ
s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate
s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul. č. 25 proti povinnému Š.I. K.R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, v konaní o vymoženie 70,00 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er 49/2017-26 zo dňa 26.01.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn.
SRSAspA 03332/15 zo dňa 16.02.2016.

3. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 29.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 705803107 , na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť
oprávnenému spolu s príslušným poplatkom v pravidelných mesačných splátkach.

4. Následne súd citoval ust. § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1 a 3,4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uviedol, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania
je spotrebiteľskou zmluvou.

5. Súd poukázal na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere t.j. dňa
29.11.2013, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).



6. Súd považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f)a h) CSP a namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka a uviedol, že rozhodcovská zmluva bola nepochybne nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou
a nevyžaduje od povinného , aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zastával
názor, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Stály rozhodcovský súd povinnému
riadne doručil všetky písomnosti , ku ktorým sa mal povinný možnosť vyjadriť. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14NcC 10/2011 zo dňa 30.05.2011 a na odbornú literatúru týkajúcu
sa prípustnosti rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch. Uviedol, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od zmluvy o úvere.
Len na základe skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere nie je podľa jeho názoru možné dospieť k záveru, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná. Povinný bol pri podpisovaní rozhodcovskej zmluvy poučený o možnosti
jej odmietnutia ako aj o následkoch jej podpísania, pričom sám dobrovoľne rozhodcovskú zmluvu
podpísal. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave sp. zn. SRSAspA
03332/15 zo dňa 16.02.2016 s právoplatnosťou dňa 11.07.2016 a vykonateľnosťou dňa 01.09.2016,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 70,00 Eur, úrok v sume 74,46
Eur, poplatok v sume 235,40 Eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 70,00 Eur od 02.08.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,00 Eur od 08.12.2014 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur, poplatok za upomienku vo výške 10,00 Eur, trovy rozhodcovského
konania vo výške 117,21 Eur v mesačných splátkach vo výške 80 Eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

13. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 705803107 zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi
účastníkmi konania vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur, ktorý sa povinný
zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392 Eur t.j. celkovo 792 Eur
najneskôr do 7.12.2014.



14. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

15. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, t.j. v dobe
uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.



20. Podľa ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti,

21. V danom prípade bol spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi založený na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2013 ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

22. Vzhľadom na to, že v spise absentuje rozhodcovská doložka resp. zmluva, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, odvolací súd výzvou zo dňa
21.08.2018 vyzval oprávneného na predloženie predmetnej rozhodcovskej doložky v lehote 10 dní
od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného účinne doručená dňa
22.08.2018, čo vyplýva z údajov na doručenke. Doposiaľ však oprávnený rozhodcovskú doložku/ zmluvu
odvolaciemu súdu nepredložil.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej
doložky, ktorá by zakladala právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, a preto ani rozsudok rozhodcovského súdu nebol
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné nariadiť výkon exekúcie. Uvedená
skutočnosť odôvodňuje zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

24. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazoval
na rozhodcovskú doložku, ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď sa uvedená
rozhodcovská doložka v spise nenachádzala, pretože vo výroku bolo rozhodnutie súdu vecne správne.

25. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).