{"guid": "36ea8d33-1bbe-4a31-ac17-0d7c716d50c7:021b168a-26b3-4559-86e3-06221fb0b5e6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7218205047.1", "spisova_znacka": "5CoPr/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/8/2019 z 14. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. októbra 2019, sp. zn. 5CoPr/8/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7218205047.1", "identifikacne_cislo": "7218205047", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Dubcová", "sudca_id": 87, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-dubcova-87", "datum_vydania": "2019-10-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/021b168a-26b3-4559-86e3-06221fb0b5e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7218205047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7218205047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7218205047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218205047
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7218205047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobcu Y. M., W.. XX.XX.XXXX, L. Č..XXX, I. L.
W. U., zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Karol Ševec, Prešov, Hlavná 29, IČO: 37 941 721, proti
žalovanému HZ Metal s.r.o., Krompachy, Stará Maša 63, IČO: 36 600 423, zastúpený JUDr. Mariánom
Rušinom, PhD., Košice, Letná 47, IČO: 423 29 230, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 41Cpr/24/2018-126 z 27.2.2019 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je    rozsudok v spojení s opravným uznesením.
Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žalovanému  proti
žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 29.5.2018 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný v podaní  z 23.7.2018, kde žiadal
žalobu zamietnuť, že 11.9.2018 žalobca doručil repliku a po oboznámení sa s predloženými listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom  žalobcu,  konateľa a výsluchom svedkov  uzavrel, že medzi
stranami sporu nie je sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe  Pracovnej   zmluvy   z
30.3.2007, s účinnosťou od 1.4.2007,  ako robotník a v priebehu druhého polroka roku  2017 bez zmeny
pracovnej zmluvy  pracoval aj ako nočný strážnik. Medzi stranami sporu taktiež nie je sporné, že žalobca
po čerpaní mesačnej dovolenky a  ukončení práceneschopnosti 19.3.2018 doniesol  do kancelárie
žalovaného potvrdenie o ukončení práceneschopnosti, opustil pracovisko, a od 20.3.2018 - 28.3.2018
sa  na pracovisko vôbec nedostavil. Z listiny označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“
z 28.3.2018 mal preukázané, že žalovaný ukončil so žalobcom okamžite pracovný pomer, že dôvodom
je skutočnosť, že 19.3.2018 sa žalobca dostavil na pracovisko, t.j. do sídla zamestnávateľa obchodnej
spoločnosti „ZH metal s.r.o.“, Stará Maša 63, 053 42 Krompachy, avšak bezdôvodne z pracoviska odišiel,
pričom v dňoch 20.3.2018 - 28.3.2018 sa na pracovisko vôbec nedostavil, pričom vôbec neodpovedal
na telefonáty konateľa zamestnávateľa T. Q.. Podľa zamestnávateľa bezdôvodné opustenie pracoviska
19.3.2018 a neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku v dňoch  20.3.2018 - 28.3.2018  je závažným
porušením  pracovnej disciplíny podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP. Okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo žalobcovi doručené 2.4.2018, že žalobca žiadal žalovaného doporučeným listom z 28.3.2018 o
prideľovanie práce konštatujúc, že zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa
pracovnej zmluvy, a že žalobca 3.4.2018  oznámil žalovanému , že nesúhlasí s okamžitým skončením
pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené 2.4.2018 z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Ďalej súd citoval čl. 5, § 81 písm. a), b), § 47 ods.1 písm. b), § 68 ods.1, § 70, § 74, § 77
Zákonníka práce  a uviedol, že pre posúdenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny  a teda



aj pre jeho právnu kvalifikáciu ako porušenie pracovnej disciplíny závažné alebo menej závažné,  treba
vziať do úvahy všetky významné okolnosti a to najmä  funkciu, ktorú zamestnanec zastával,  doterajší
postoj zamestnanca pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, stav dodržiavania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa, mieru zavinenia zamestnanca a
dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (napr. NS SR sp.zn. 3Cdo 63/2003, sp.zn.
2Cdo 194/2004 ). O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom
pracovnom čase  neplní svoje pracovné povinnosti  vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu
neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného
pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v
práci môže byť pre zamestnávateľa  dôvodom okamžitého skončenia  pracovného pomeru  pre
porušenie pracovnej disciplíny  zvlášť hrubým spôsobom  podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP. Skutočnosti,
ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu, zvyčajne nenastávajú v dôsledku jednorazového,
ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšom, inokedy v dlhšom období (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 29.4.2010 sp.zn. 5Cdo 95/2009). Je nepochybné, že  skončenie pracovného
pomeru zamestnancovi zo strany zamestnávateľa, je vážnym zásahom do pracovnoprávneho vzťahu a
krajným riešením, ktoré  musí byť  zamestnávateľom  odôvodnené  a nevyhnutné. Keďže  predmetom
tohto sporu je individuálny pracovnoprávny spor so slabšou stratou, v predmetnej veci súd vykonal
dokazovanie, prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo, vyhodnotil dôkazy jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti a  dospel k záveru, že žalobe žalobcu o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného  pomeru  nemožno vyhovieť. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v prejednávanej
veci okamžité skončenie pracovného pomeru má všetky  zákonom predpísané formálne náležitosti, má
predpísanú písomnú formu, bolo žalobcovi riadne doručené. Keďže  u žalovaného nepôsobí odborová
organizácia,  odbory ani zástupcovia zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu
neprejednávali. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vyhodnotil, že žalobca porušil závažným
(hrubým) spôsobom pracovnú disciplínu. Žalobca svojim konaním  počnúc 19.3.2018 nepochybne
porušil základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z § 81  písm. a), b) Zákonníka práce, podľa
ktorých zamestnanec je povinný zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených v súlade s právnymi
predpismi, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať
z neho až po skončení pracovného času. Judikatúra považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny
neospravedlnenú účasť  zamestnanca na pracovisku. Podľa Najvyššieho súdu SR povinnosť  dodržiavať
pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru
(§ 47 ods.1 písm. b/  Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených  právnymi predpismi
(najmä § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 1033/2015). Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo
(a nie je to sporné ani medzi stranami sporu), žalobca 19.3.2018 bez akéhokoľvek ospravedlnenia
bezdôvodne opustil pracovisko a na pracovisku sa už počas pracovnej doby 19.3.2018  nenachádzal
(a teda v dohodnutom pracovnom čase neplnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovného
pomeru z dôvodu neprítomnosti na pracovisku. Taktiež  v dňoch  od 20.3.2018 - 28.3.2018 sa žalobca
bez ospravedlnenia a uvedenia dôvodu   na svoje pracovisko vôbec  nedostavil (a teda znovu v
dohodnutom pracovnom čase neplnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru
z dôvodu neprítomnosti na pracovisku) , za čo mu žalovaný vykázal za uvedené dni neospravedlnenú
absenciu v práci. V zhode s názorom „žalobcu“ neospravedlnenú absenciu v práci 19.3.2018 a od
20.3.2018 - 28.3.2018  vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré
bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce a žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zamietol.
Keďže súd o základe nároku (t.j. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru) rozhodol tak,
že žalobu zamietol, požadovanými mzdovými nárokmi žalobcu vyplývajúcimi z neplatného skončenia
pracovného pomeru, sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ďalej nezaoberal. Záverom považoval
za potrebné doplniť, že z účastníckej výpovede žalobcu  nepochybne vyplynulo, že medzi žalobcom
a žalovaným vznikli  rozpory z dôvodu údajného nevyplatenia miezd, príplatkov za prácu vo sviatok,
nadčas, stravného a v poslednom rade i z dôvodu podania podnetu na žalovaného Inšpekcii práce. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca bol zrejme nespokojný so spôsobom svojho ohodnotenia, preto chcel
od žalovaného odísť, čo vyplýva aj z vyjadrenia svedkov, že „žalobca raz chcel odísť, raz chcel zostať...“
Na pojednávaní žalobca ako dôvod podania žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvádzal nevyplatenie miezd žalovaným. Otázkou vyplatenia (nevyplatenia)  mzdových nárokov
sa súd v prejednávanej veci nezaoberal a to z dôvodu, že nevyplatenie mzdových nárokov nemá žiaden
súvis s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného z dôvodu závažného



porušenia pracovnej disciplíny,  ktoré je predmetom tohto konania. Taktiež súd nevykonal žalobcom
navrhnutý dôkaz „predložiť príchody a odchody nočných strážnikov za obdobie od augusta 2017 do
marca 2018“, nakoľko tento dôkaz nepovažoval za potrebný (nie je sporné, že žalovaný vykonával aj
prácu nočného strážnika bez zmeny pracovnej zmluvy) a tento dôkaz taktiež nesúvisí s predmetom tohto
konania, ktorým je  okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP tak,
že žalovanému  priznal nárok na náhradu trov konania  v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní  v celom
rozsahu  úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 158-160) z dôvodu podľa § 365 ods.1
písm. f) a h) CSP. Úvodom poukázal, že správne označenie žalovaného podľa obchodného registra
čo do obchodného mena má byť \"HZ Metal s.r.o.\" a nie iba HZ Metal s.r.o., ako je to v záhlaví
napadnutého rozsudku. Nesprávne označenia žalovaného jej aj na jeho všetkých vyjadreniach vo veci
samej, ako aj splnomocnení na zastupovanie pre právneho zástupcu. „Prvostupňový“ súd zamietol
žalobu z dôvodu, že porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu a to pre jeho absenciu v práci
19.3.2018 a 20.3.2018 - 28.3.2018. Teda v dohodnutom pracovnom čase si neplnil pracovné povinnosti
vyplývajúce mu z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na pracovisku. Napadnutý rozsudok
pokladá za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. V čase neprideľovania mu práce pracoval ako
nočný strážnik podľa ústnej dohody so zamestnávateľom a to, že zamestnávateľ - žalovaný nevypracoval
písomný dodatok k pracovnej zmluve nemôže byť vyhodnotené v jeho neprospech, keď žalovaný ako
zamestnávateľ si nesplnil svoje povinnosti dané Zákonníkom práce. To, že pracoval ako nočný strážnik
je nesporné a vyplýva to aj z vyjadrenia žalovaného z 23.7.2018 v bode 3 na druhej strane je jasne
a zreteľne uvedené, že u žalovaného pracoval ako nočný strážnik. Taktiež zo zápisnice OR PZ SNV
ČVS:ORP-426/2-VYS-SN-2018 z 13.6.2018 o vypočutí nebohého konateľa žalovaného T. Q. vyplýva
(strana 4 tretí odsek zdola), že ako strážnik pracoval dva dni a dva dni mal voľno. Z toho vyplýva,
že pracoval na zmeny, ktoré mu určoval neb. T. Q.. Ako nočný strážnik pracoval počas pracovných
„dňoch“ od 16:00 hod. do 7:00 hod. a počas víkendov a sviatkov nepretržite. To že, pracoval v uvedenom
čase a kedy zmeny mal vykonávať mu určoval nebohý konateľ žalovaného, čo jednoznačne vyplýva
z výpovede konateľa Y. A.. Preto je logické, že po doručení potvrdenia o ukončení práceneschopnosti
odišiel domov, nakoľko jeho pracovný čas bol ako už uviedol. Čakal na pokyn zamestnávateľa a ak
neprichádzal, vyzval ho doporučeným listom z 23.3.2018 (a nie 28.3.2018 ako sa uvádza v odôvodnení
rozsudku odseku 8.) S uvedenou skutočnosťou sa súd „prvého stupňa“ vôbec nevysporiadal, preto je
odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Poznamenal, že svedkyne T. A.
E. Y. L. ako vyplýva z ich výpovede ani nevedeli, že pracoval výlučne ako nočný strážnik v rozhodnom
období, čo vyplýva jednoznačne z výpovede konateľa žalovaného Y. A., z výsluchu na polícii neb.
T. Q. a v konaní to nebolo ani sporné. Uvedené svedkyne, túto rozhodnú skutočnosť ani nevedeli,
pričom mali na starosti administratívu žalovaného. Ak pracoval od 16.00 do 7.00 hod. ho nemohli
ani v práci stretávať. Rozhodne poprel, že ho neb. T. Q. kontaktoval, aby nastúpil na zmenu a ak
by to urobil, nemusel by ho o tom písomne vyzývať a nastúpil by do práce, nakoľko ako vyplýva zo
súdneho konania bol bez problémový zamestnanec žalovaného. Výpovede svedkýň T. A., ktorá je
manželkou konateľa žalovaného a Y. L. hodnotí ako účelové, ako svedkýň, ktoré sú ekonomicky závislé
na žalovanom v regióne s veľkou nezamestnanosťou. Údajne, že mu neb. T. Q. volal, obe svedkyne
vedia len sprostredkovane, čiže nevedia potvrdiť pravdivosť tejto skutočnosti. Podľa svedkyne L., mu
mal volať neb. Q. a on nemal zdvihnúť telefón, odkiaľ uvedená svedkyňa vie, že nebohý volal práve jemu
a ak sa nedovolal znamená, že mu nič neoznámil. Tvrdenie o tom, že mi žalovaný volal sú nepravdivé,
ak by ho chcel žalovaný skutočne vyzvať na nástup zmeny a na túto skutočnosť, si zabezpečiť dôkazom,
určite by mu poslal SMS, pretože SMS správy si bežne posielali. Ani s uvedenou skutočnosť sa súd
„prvého stupňa“ nevysporiadal, preto pokladá odôvodnenie napadnutého rozsudku za nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné. Zo zápisnice OR PZ SNV ČVS:ORP-426/2-VYS-SN-2018 z 13.6.2018 je zrejmé,
že práve žalovaný chcel s nim skončiť pracovný pomer ku dňu 1.3.2018 (v polovici strany 2.). Nevie sa
zbaviť dojmu, že zamestnávateľ to, že mu neprideľoval prácu len využil v jeho neprospech, aby mohol s
nim rozviazať pracovný pomer. Čo vyplýva aj z obsahu sms (ktoré sa nachádzajú v súdnom spise), ktoré
mu preposlal ráno 19.3.2018, kde oznámil ukončenie maródky a žiadal od neho doplatenie mzdových
nárokov. Na čo mu žalovaný odpovedal, aby podpísal skončenie pracovného pomeru a podpísanie
skončenia pracovného pomeru podmieňoval vyplatením mu jeho mzdových nárokov a dokonca sa aj
vyhrážal, že za neho neodvedie odvody za mesiac marec 2018. Poznamenal, že obsah SMS správ
žalovaný ani nepoprel. Ani s uvedenou skutočnosť sa súd „prvého stupňa“ nevysporiadal, preto pokladá
odôvodnenie za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Trvá na tom, že pracoval od augusta 2017 do



skončenia jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa len ako nočný strážnik a ako nočný strážnik sa
nikde nezapisoval do dochádzky u zamestnávateľa. Ak by pracoval nielen ako nočný strážnik, musel
by sa zapisovať do knihy dochádzky u žalovaného, ako ostatní jeho zamestnanci. Žalovaný takýto
dôkaz do spisu nedoložil, takže tvrdenie súdu, že vykonával aj prácu nočného strážnika, z čoho logicky
vyplýva, že aj inú prácu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a tvrdenie súdu sa nezakladá na
pravde. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou základného práva
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR jej aj právo účastníka konania - žalobcu na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Potreba náležite odôvodniť rozhodnutie je daná tiež
vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný
a že rozhodnutie je kontrolovateľné verejnosťou. Trvá na tom, že od augusta 2017 až do momentu
okamžitého skončenia pracovného pomeru s nim pracoval ako nočný strážnik, zmeny mu určoval
žalovaný ako zamestnávateľ, tie mu v rozhodnom období neurčil, takže neporušil pracovnú disciplínu.
S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe vyhovel a priznal mu trovy celého konania alebo zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že od 20.4.2018 doteraz je
evidovaný na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Spišská Nová Ves, ako uchádzač o zamestnanie a
poberal po dobu šiestich mesiacov podporu v nezamestnanosti a v súčasnosti požiadal uvedený úrad
o pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko nemá žiadny príjem od novembra 2018 doteraz, uvedený úrad mu
priznal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi rozhodnutím zo 11.3.2019 a pre prípad ak súd potvrdí
uvedený rozsudok ako správny, navrhol, aby zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko sa nachádzam v hmotnej núdzi a má zato, že je to dôvod hodný
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému.
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
6.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky  možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
7.Podľa § 220 ods.2 CSP  v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
8.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí
stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť



alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom  rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
9.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený.
10.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na
ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
11.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
12.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
13.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
14.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že po
skončení PN, čakal na pokyn žalovaného, kedy má nastúpiť do práce a keďže pokyn neprichádzal,
tak ho listom z 23.3.2018 vyzval na prideľovanie práce a rovnako, že sa nevysporiadal, že s tým, že
žalovaný podmieňoval vyplatenie jeho mzdových nárokov podpísaním skončenia pracovného pomeru.
Tvrdenia žalobcu sú neopodstatnené, lebo súd v bode 29. jasne zaujal stanovisko ku konaniu žalobcu,
ktoré jednoznačne vyhodnotil.
15.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k
porušeniu jeho  práva na spravodlivý proces.
16.Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia,
pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/184/2010).
17.„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasni skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\". (Uznesenie NS SR zo 16.11.2011, sp.
zn. 6 Cdo 145/2011)



18.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
19.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
20.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
21.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
22.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
23.Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
24.Vyššie uvedené závery vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktoré
správne poukazuje aj prvoinštančný súd.
25.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné,
že žalobca vychádzajúc z § 81 písm. b) Zák. práce je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného
času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Žalobca
prvý krát hrubo porušil pracovnú disciplínu v deň, keď priniesol doklad o skončení práceneschopnosti a z
pracoviska odišiel, pretože už vtedy bol povinný vykonávať prácu, prípadne dožadovať sa jej pridelenia.



Výzvu, ktorú zaslal žalovanému je absolútne nedôvodná, lebo zamestnávateľ má povinnosť prideľovať
prácu zamestnancovi, ktorý je prítomný na pracovisku. Je mylný a neopodstatnený názor žalobcu, že
žalovaný ho mal vyzvať, aby do práce nastúpil, pričom čakal celý týždeň od 19.3.2018 do 23.3.2018
(od pondelka do piatka) na takúto výzvu. Takéto konanie žalobcu je neakceptovateľné vo vzťahu k
žalovanému a ten postupoval správne, ak neprítomnosť žalobcu v práci vyhodnotil ako neospravedlnenú
absenciu a vyvodil z toho právne následky, ktoré vyústili do okamžitého skončenia pracovného pomeru.
26.Sms správy, ktorých prepis žalobca predložil súdu ako dôkaz, sú ničím neovereným tvrdením žalobcu
a vo vzťahu k jeho povinnosti byť prítomný na pracovisku, prípadne k jeho absenciám, žiadnym
relevantným spôsobom tieto skutočnosti neovplyvňujú, preto ak súd takýto dôkaz nevyhodnocoval a
neprihliadal na neho postupoval správne a hospodárne.
27.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
28.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná
žalovanému.
32.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}