Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/56/2014 z 26. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. mája 2014, sp. zn. 14CoE/56/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113221047.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/56/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113221047.1 | 2014-05-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 písm. r) OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0eb72ca-16f3-477d-8be1-de44d502156a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113221047.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113221047
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113221047.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného K. B. a.s., so sídlom
O. Z.. č. X, XXX XX B. X, IČO: XX XXX XXX, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2,
811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX
B. B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
exekútorského úradu Ulica 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. EX 3287/13, o vymoženie
pohľadávky vo výške 763,53 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2Er/2284/2013-29 zo dňa 13.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1195 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZoRK“) a § 45 ods. 2 ZoRK spolu s použitím európskej
právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Súd
mal za preukázané, že povinný dňa 16.04.2008 na základe Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej
karty V. požiadal oprávneného o vydanie kreditnej karty V. a oprávnený dňa 16.04.2008 túto žiadosť
akceptoval priamo na žiadosti a vydal povinnému kreditnú kartu V. s celkovým úverovým rámcom
vo výške 663,88 € (20.000,- Sk) Žiadosť povinného spolu s akceptáciou žiadosti oprávneným tvoria
spolu Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 16.04.2008. Zmluvu o karte uzavretá
medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku súd
považoval za zmluvu spotrebiteľskú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred
neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné
podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o
štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvou o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Súd nemal
pochybnosť o tom, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke priamo v Zmluve o karte a ustanovenie
bodu 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo súd prihliadal ex offo.
Súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Uviedol, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa
21.03.2012). Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v danej veci bola založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.



Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Poznamenal, že banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a to tak, aby klient mal možnosť voľby,
či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený ponúkol
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) a povinný s touto
rozhodcovskou doložkou súhlasil. V prípade, ak by povinný s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil,
mohol ju v zmysle obchodných podmienok vypovedať v lehote 30 dní odo dňa podpisu Zmluvy o
úvere. Povinný však takto dojednanú rozhodcovskú doložku v lehote nevypovedal. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie KS Banská Bystrica, sp. zn. 2CoE/333/2011, rozhodnutie KS v Prešove sp.
zn. 9CoE/18/2010 a rozhodnutie KS v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/2009. Domnieva sa, že nenastala
ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona,
neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a
návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia sú v súlade s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu
účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 Exekučný poriadok) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (zákon
o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Podľa citovaného ustanovenia, odseku 2, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,
ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu



podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom
konaní).

Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení, a to tak Exekučného poriadku, ako aj zákona
o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak
predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok zaväzujúci na
plnenie podľa zmenky), je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať
aj z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.

Návrhom datovaným dňa 12.07.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z
iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2012-2425 zo dňa 09.04.2013.
Predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
karty. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej
zmluvy a jej súčasti - vec právne posúdil tak, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je
nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne svoje rozhodnutie zdôvodnil.
Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a s v súlade s početnou
judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08,
C-227/08) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu
medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do
slovenskej legislatívy sa prebrali (aproximovali) viaceré smernice Rady EÚ a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať
jednak v užšom a jednak v širšom ponímaní. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je
nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere. Aj keď je možné pripustiť,
že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka platného v danom čase (ku dňu 06.03.2008) ustanovovalo,
že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a
na druhej strane spotrebiteľ, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník
(ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti však nie
je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc
z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy
je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o
užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok K. B. a.s., podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi
nimi vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s
konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie jedným rozhodcom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdal
svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej



neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom
popred individuálne dojednaná a nemal tak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Garancia tak, ako je uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach, že klient má právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky a
to písomne do 30 dní, nestačí na to, aby sa oprávnený vyvinil z toho, že neobmedzil povinného
na individuálnych právach, pretože nejde o individuálne dojednanie, ale o ustanovenie opakovane
dojednané vo viacerých zmluvách. Na uvedenom nemení nič ani obsah vyjadrenia žiadateľa (povinného)
- držiteľa celkového úverového rámca a žiadateľa - držiteľa dodatkovej kreditnej karty zo dňa 16.04.2008.
Z obsahu je zrejmé, že aj toto vyjadrenie bolo pripravené bankou, nakoľko je vyhotovené ako
formulárové tlačivo bankou a žiadateľom na znak súhlasu podpísané a navyše obsah Vyjadrenia
žiadateľa (povinného) je totožný s obsahom Rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 4.9 Všeobecných
obchodných podmienok K. B., a.s..

Odvolací súd len pre úplnosť podotýka, že pokiaľ ide o výklad k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka obsiahnutý v dôvodovej správe k danému novelizovanému ustanoveniu, z
citovaného výkladu vyplýva len to, že ochrana práv spotrebiteľa je posilnená a zabezpečená v tom
zmysle, že aj napriek existencii rozhodcovskej doložky dohodnutej podľa znenia § 53 ods. 4 písm. r/,
je nedotknuté právo a možnosť spotrebiteľa uplatňovať svoje práva na všeobecnom súde, a to popri
zachovanej možnosti voľby eventuálne aj rozhodcovského konania, avšak táto voľba je výlučne na
strane spotrebiteľa. Toto konštatovanie však nič nemení na skutočnosti, že ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r/ OZ takéto zmluvné dojednanie považuje výslovne za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve a vychádzajúc zo zákonného znenia - neprijateľná podmienka obsiahnutá v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné