{"guid": "36df2b5d-f68f-4aaa-ae0b-742976f5eec2:bc514138-b514-4f38-9570-2a178937c274", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2", "spisova_znacka": "23To/44/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/44/2013 z 23. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. novembra 2014, sp. zn. 23To/44/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2", "identifikacne_cislo": "3712010092", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Cakoci", "sudca_id": 22, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-cakoci-22", "datum_vydania": "2014-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc514138-b514-4f38-9570-2a178937c274", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

R.. W. N.
nar. XX.XX.XXXX v B. Z., trvale bytom B. Z., X. XXXX/XXX

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T/25/2012-530 zo dňa 09.01.2013
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného  z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/25/2012-530 zo dňa 09.01.2013  bol
obžalovaný  R.. W. N.  uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3  písm. a) Tr. zák., pretože
ako zamestnanec spoločnosti EMOS F. s.r.o. B. Z. si v období od mesiaca december 2007 do konca roku
2008 prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre obchodné centrum T. II N. a
to tak, že tieto ním vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v sídle zamestnávateľa
v elektronickej alebo listinnej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol
zamestnávateľovi vydať, čím spoločnosti S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716,
spôsobil škodu vo výške 18.809,- eur.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.  s prihliadnutím na
§ 36 písm. j) Tr. zák.  na trest  6 mesiacov odňatia slobody. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.   mu
súd  výkon trestu podmienečne odložil  a podľa §50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na jeden
rok.  Podľa § 287  ods. 1  Tr. por.  bol obžalovaný zaviazaný nahradiť  poškodenému  S. F. s.r.o., so
sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716,  škodu  vo výške 18.809 €.  Podľa § 288 ods. 2 Tr. por.  bol
poškodený S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716, so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa  nenadobudol právoplatnosť,  pretože obžalovaný  proti nemu podal
odvolanie  ihneď po jeho vyhlásení  do zápisnice o hlavnom pojednávaní.  Odvolanie zdôvodnil
prostredníctvom obhajcu a smerovalo proti všetkým výrokom.   Podstata námietok obžalovaného
smerovala k tomu, že sa nedopustil  žalovanej trestnej činnosti.  Namietal,  že  poškodený  ako štatutárny
zástupca  spoločnosti S. F. s.r.o.,  pri doplnení trestného oznámenia  na polícii  si vymienil  doručovanie
písomností jej určených  na adresu trvalého bydliska.  Poukazoval tiež na to, že  pokiaľ bol  poverený
príslušník  PZ  po podaní námietky zaujatosti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.05.2011



vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,  tak úkony boli vykonávané zaujatou osobou. Ďalej
uviedol,  že podal sťažnosť  proti uzneseniu   o vznesení obvinenia, pričom o tejto sťažnosti  rozhodol
ten istý prokurátor, ktorý dal pokyn k vydaniu uznesenia zo dňa 16.02.2009, preto podľa jeho názoru
o sťažnosti mal rozhodnúť  nadriadený prokurátor. Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody,  tu namieta
odborné vyjadrenie  zo dňa 09.07.2009,  ktoré bolo vypracované  pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia.  Súd prvého stupňa  oproti odbornému vyjadreniu  znížil náhradu škody  len o mzdu za jeden
mesiac december 2008 a skutočnosť, že od 28.10.2008  zamestnávateľ  obžalovanému neprideľoval
prácu,  nebral do úvahy. Navrhol, aby ho odvolací súd  v zmysle § 322  ods. 3 Tr. por.  z dôvodu
uvedeného  v § 285 písm. a) Tr. por.  spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu  sa vyjadril  aj  konateľ spoločnosti  S. F. s.r.o., Ing. X. H., ktorý uviedol,  že  doručovanie
písomností  bolo na jeho  žiadosť  dohodnuté  s povereným príslušníkom PZ  na adresu trvalého bydliska,
uvedené  vo výpise z Obchodného registra  ako aj v občianskom preukaze.  Týmto doručovaním  nebol
nikto poškodený ani zvýhodnený.   Námietky  postupne vznášané obžalovaným  boli nezmyselné a viedli
k zbytočným prieťahom v konaní.  Obžalovaný  žiadne podstatné tvrdenia   obžaloby ako aj svedkov
nevyvrátil.

Prokurátor krajskej prokuratúry  v konaní o odvolaní  napadnutý rozsudok  súdu prvého stupňa  považuje
za zákonný a dôvodný,  preto navrhol odvolanie obžalovaného  podľa § 319 Tr. por.  ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.  preskúmal  zákonnosť a odôvodnenosť  napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým  odvolateľ podal odvolanie,  ako aj správnosť postupu konania,  ktoré mu
predchádzalo  a dospel k záveru, že odvolanie  nie je dôvodné.

K námietkam obžalovaného  senát krajského súdu uvádza,  je pravdou, že  poškodený Ing. X. H. ako
štatutárny zástupca spoločnosti S. F. s.r.o.,  B. Z.  pri doplnení trestného oznámenia na polícii  si vymienil,
že písomnosti spoločnosti  mu budú doručované  na adresu trvalého bydliska,  uvedenú  v Obchodnom
registri, pričom v danom prípade  nie je rozhodujúce, kde si poškodený, ktorý bol štatutárny zástupca
spoločnosti, nechal doručiť poštu.  Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči poverenému príslušníkovi PZ,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.05.2011,  pričom bol vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania, k tomu je potrebné uviesť, že aj  keď poverený príslušník  bol  dňa 24.05.2011
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,  jeho  úkony  vykonané do tohto momentu sú
úkony platné a zákonné. Je pravdou, že obvinenému bolo vznesené obvinenie takmer po 5 mesiacoch,
pričom  ustanovenie § 206 ods. 1 Tr. por. hovorí, že  ak  je po začatí trestného stíhania  dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba,  policajt bez meškania vydá  uznesenie o
vznesení obvinenia,  odvolací súd však nezistil, že by táto okolnosť mala vplyv  na zákonnosť vykonaných
dôkazov.  K námietke obvineného, že podal sťažnosť  proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom o
tejto námietke rozhodol  ten istý prokurátor,  ktorý dal pokyn  k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia
je  potrebné uviesť,  že zo spisového materiálu nevyplýva, že by prokurátor dal pokyn príslušníkovi PZ
na  vydanie  uznesenia o vznesení obvinenia, preto rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry  je  v
súlade so zákonom.  Pokiaľ ide o uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia pod ČVS:ORP-1210/
OSV-PB-2008,  predmetné rozhodnutie  netvorí prekážku veci rozhodnutej a následne potom  ostatné
dôvody sú  irelevantné.

Okresný súd náležite zistil a ustálil skutkový stav  ako predpoklad  potrebný na jeho rozhodnutie, pričom
postupoval v súlade so zákonom.  Na hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy,  vypočul obžalovaného  R.. W. N.,  svedkov  R.. X. H.,  R.. Z. B.,  W. W.,  R.. Y. B.,  F.
O.,  L. E.,  E. W., prečítal výpovede  svedkyne W.,  F.,  oboznámil zápisnicu  o konfrontácii  medzi
obžalovaným a poškodeným,  odborné vyjadrenie  k výške škody  ako aj ostatné listinné dôkazy a tieto
aj objektívne a správne vyhodnotil  podľa svojho vnútorného presvedčenia  založeného na  starostlivom
uvážení  všetkých okolností prípadu,  jednotlivo i v celkovom súhrne,  tak ako mu to ukladá  ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam  a právnym záverom.  Okresný súd v
súlade s ustanovením  § 168 ods. 1 Tr. por.  v odôvodnení  napadnutého rozsudku  vysvetlil, o ktoré
skutočnosti oprel svoje závery   pri uznaní viny obžalovaného R.. W. N..  Z výpovede  svedka  R.. X.
H. vyplýva,  že obžalovaný  v polovici roku 2007  bol poverený  ako riešiteľ  turniketového pohonu  k
tzv. karuselovým dverám, pričom mu bol  zakúpený  aj softvér do počítača a program F..  Zároveň bol
uvoľnený zo všetkých   zákaziek  a mal  možnosť plne sa venovať  zadanej vývojovej úlohe.  Pokiaľ



obžalovaný tvrdil, že bol vyťažený aj inými zákazkami a že mal prácu vykonávať aj doma,  jeho tvrdenie
vyvracajú  svedkovia  R.. H., W., O.,  E., W. a usvedčujú obžalovaného, že  mal výlučne  po celý čas
pracovať  len na tejto  zadanej vývojovej úlohe. Svedok potvrdil, že keď sa obžalovaného pýtal ako
prebieha výskum,  obžalovaný odpovedal, že  na úlohe pracuje.  Problém nastal až v októbri 2008,
po prebratí skutočnej  reálnej zákazky  pre firmu   T. II N., kde sa mal tento pohon  v motorovej
časti dverí použiť.  Na  požiadanie  R.. H.  ako nadriadeného obžalovaného, ktorý  nariadil  Ing. B.,
aby preveril, či sa  v počítači obžalovaného nachádza  predmetná dokumentácia, tento po vykonaní
previerky mu oznámil,  že  v počítači obžalovaného  sa nenachádza   predmetná dokumentácia.  R..
H.  požadoval od obžalovaného  príslušnú dokumentáciu,  pričom obžalovaný sa  začal vyhovárať, že
dokumentáciu má doma a v podstate až do dňa realizácie zákazky  R.. H.  žiadne výsledky  vývojovej
práce, či už v listinnej, alebo elektronickej podobe neodovzdal, pričom na vývojovej úlohe pracoval cca
11 mesiacov  a sám potvrdil, že zadanú vývojovú úlohu splnil. M. W. W.,  F. O. a L. E. potvrdili, že
pokiaľ  aj potrebovali nejakú dokumentáciu, aby im obžalovaný dal,  dostali len samostatný konkrétny
údaj, ale nikomu obžalovaný  nedal  v hmotnej podobe  výsledok svojho vývoja.  Z výpovede svedka
E. W. vyplynulo,  že pokiaľ niekto niečo vo firme  spraví,  postup  je taký,  že to zálohuje na CD
disku a tiež do zálohového súboru.  K skúškam karuselových dverí  bola potrebná dokumentácia, ktorú
musel dodatočne nakresliť  R.. B.,  podľa skutočných súčiastok, ktoré boli vyrobené.  Z odborného
vyjadrenia  č. 580/2009  vypracovaného spoločnosťou V., s.r.o.,  W.,  je zrejmé, že toto sa zaoberalo
všeobecnou hodnotou  výkresovej dokumentácie spoločnosti S. F. s.r.o.,  a tiež vzniknutou škodou.
Celková škoda bola   stanovená na sumu  20.236,67 €, pričom znalec vychádzal z doby, po ktorú
obžalovaný predmetnú  vývojovú dokumentáciu spracovával,  aj celý rok 2008  a teda aj mzdové náklady
za celý rok 2008. Keďže z odborného vyjadrenia  vyplynulo,  že obžalovaný v mesiaci december 2008
už na uvedenej úlohe nepracoval,  správne mu súd prvého stupňa tieto náklady nezohľadnil.  Zo správy
skúšok certifikovanej spoločnosti  Y., a.s. Z.,  vyplynulo,  že žiadateľ pre účely skúšok, t.j. spoločnosť
S. F. s.r.o.,  k skúške predložil  13 výkresov, technické údaje o výrobku,  na základe ktorých   uvedená
spoločnosť  vykonala  príslušné merania, aby výrobok mohol byť daný do prevádzky.  Pokiaľ ide  o
neskoršie tvrdenia obžalovaného, že  s Ing. B., jeho družkou  dali do počítača v práci  koncom októbra
2008  predmetnú dokumentáciu,  toto tvrdenie  je  v rozpore  s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi
a vyznieva  účelovo a tendenčne v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Na základe vykonaného dokazovania  mal súd  jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako
zamestnanec spoločnosti  S. F.,  s.r.o.  B. Z. v období od  mesiaca december 2007 do konca roku 2008
si prisvojil  výkresovú dokumentáciu  vyvíjaných karuselových dverí pre T. centrum T. II N.,   že ním
vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom  priamo  v sídle zamestnávateľa v elektronickej
alebo listovej podobe,  ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol  zamestnávateľovi
vydať, pričom  výsledky vývojovej práce si ponechal pre seba, za ktoré bol odmeňovaný, čím spôsobil
uvedenej spoločnosti škodu  vo výške 18.809 €.  Pokiaľ ide o ďalšie dôvody,  odvolací súd odkazuje na
podrobné  odôvodnenie  napadnutého rozsudku,  ktoré si osvojil.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu,  okresný súd nepochybil, keď konanie
obžalovaného  R.. W.  N.  po právnej stránke kvalifikoval  ako  prečin krádeže  podľa § 212  ods. 1,
3 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil  a spôsobil tak na
cudzom majetku väčšiu škodu.

Ani v postupe súdu prvého stupňa  pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd  žiadne také
pochybenia,  ktoré by odôvodňovali  prípadné zrušenie napadnutého rozsudku tak, ako sa toho domáhal
obžalovaný. Správne vychádzal zo zásad  uvedených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák.,  pričom prihliadol na
spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku,   poľahčujúcu okolnosť, osobu páchateľa, jeho pomery,
ako aj možnosti nápravy. O osobe obžalovaného mal súd zistené,  že doposiaľ  súdne trestaný nebol.
Nebol riešený ani v priestupkovom konaní.  Správne priznal obžalovanému  poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.  Súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.  Po zohľadnení všetkých kritérií  majúcich význam  pre uloženie
druhu a výmery trestu,  uložil obžalovanému  trest odňatia slobody  na samej spodnej hranici  vo výmere
6 mesiacov,  výkon ktorého   mu  podmienečne odložil  na skúšobnú dobu jedného roka.  Takto uložený
trest aj odvolací súd  považuje za primeraný.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody.  Aj tento výrok  je v súlade so zákonom,
poškodený si riadne a včas uplatnil  nárok na náhradu škody v sume 20.236,67  € a škoda vo



výške 18.809 € bola vykonaným dokazovaním  preukázaná, preto správne súd prvého stupňa zaviazal
obžalovaného  k jej úhrade.  Vzhľadom k tomu, že   o zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody
by bolo potrebné  vykonať ďalšie dokazovanie,  správne súd  prvého stupňa odkázal poškodeného  so
zvyškom nároku na občianske súdne konanie.

Z takto rozvedených dôvodov  nepovažoval odvolací súd  odvolanie obžalovaného  za dôvodné  a toto
podľa § 319 Tr. por.  ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/25/2012", "guid": "e1fd74e1-a8dd-49ac-9347-cac5ed7a1be0:88b63907-fc79-43b1-9b5c-713a6143ba58", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}