Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Sa/3/2016 z 11. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 11. júla 2017, sp. zn. 6Sa/3/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200783.3 Krajský súd Košice | 6Sa/3/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7016200783.3 | 2017-07-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/521335b9-72a3-4c53-a15c-c5386e14ec45 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200783.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200783
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200783.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci navrhovateľky: N. S.,
W. P. XXX, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8, Bratislava, o odvolaní
navrhovateľky zo dňa 20. 5. 2016 rozhodol takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Košiciach p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X z 22.9.2014.

Žiadnemu z účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka predložila na Najvyšší súd SR 20.5.2016 a na „Ústredie“ odporcu 22.6.2016 písomnosť
označenú ako „odvolanie proti lekárskemu posudku z 25.8.2014“ a pripojila správy o svojom zdravotnom
stave, gastroskopické vyšetrenie a vyšetrenie pľúc, ako aj kardiologické vyšetrenie z 16.9.2016.
Lekársky posudok z 25.8.2014 bol podkladom pre rozhodnutie odporcu o invalidite zo dňa 22.9.2014.
Posudok vychádzal z podkladov z roku 2014 o pľúcnych vyšetreniach, kardiologických, ECHOKG a
neurologických vyšetreniach so záverom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách 55 %.

Navrhovateľka predložila na krajský súd zdravotné správy a to podaním z 2.11.2016 z 26.10.2016,
14.3.2017, 16.9.2016 a závery o jej zdravotnom stave od februára, marca až mája, júla 2016.

Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X 22.9.2014 priznal navrhovateľke invalidný dôchodok
64,50 Eur mesačne. Vychádzal z lekárskej správy a odborného posudku o invalidite z 25.8.2014
Navrhovateľka bola uznaná invalidnou v rozsahu 55 % obmedzenej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a to na základe záverov lekárskej posudkovej komisie odporcu. Rozhodnutie odôvodnil s
odkazom na § 60 ods. 9, § 63 ods. 3,7 , § 70 ods.1 a § 72, §73 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Súčasťou rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia navrhovateľky.

Odporca vo vyjadrení z 15.6.2016 a 4.7.2016 konštatoval, že opravný prostriedok sa týka rozhodnutia
z 24.9.2014, ktorého podkladom bola lekárska správa - zápisnica o preverení zdravotného stavu
navrhovateľky z 25.8.2014, označená navrhovateľkou v odvolaní, ktoré podala až 20.5.2016. Namietal,
že navrhovateľka oneskorene podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu, hoci svoje odvolanie
označila ako odvolanie proti „ zdravotnému posudku z 25.8.2014“. Poukázal na to, že odvolanie sa
týka rozhodnutia z 22.9.2014 a namietal, že rozhodnutie, nebolo potrebné navrhovateľke doručovať
do vlastných rúk. Podľa odvolanie napokon navrhovateľka podala oneskorene, keďže rozhodnutie
považoval za doručené podľa poštových podmienok Slovenskej pošty na základe zák. č. 507/2001 Z.
z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. Odporca s poukazom na § 250p O.s.p. navrhol
odmietnuť opravný prostriedok navrhovateľky.



Na pojednávaní odporca pripustil, že rozhodnutie v merite veci o priznaní invalidného dôchodku nie
je rozhodnutím uvedeným v ust. § 212 ods.3 písm.a/ a e/ zákona a bolo potrebné ho doručovať.
Konštatoval, že o záveroch zo dňa 25.8.2014, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza mohla
navrhovateľka vedieť, ale vzhľadom na konštatovaný záver o spochybnenom doručení rozhodnutia
odporcu navrhovateľke, je po zvážení súdu, či opravný prostriedok navrhovateľky bol doručený proti
označenému posudku, alebo rozhodnutiu oneskorene, a rozhodnúť o ďalšom postupe.

Súd s poukazom na § 492 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP)
konštatuje, že odvolanie navrhovateľky preskúmava podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p., pretože
konanie bolo začaté, rozhodnutie vydané a opravný prostriedok podaný pred 1.7.2016.

Podľa § 293dp ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 125/2016 Z.z., konanie o opravnom
prostriedku začaté pred 1.7.2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30.6.2016.

Predmetom súdneho preskúmania na odolanie navrhovateľky, bolo podľa záverov súdu rozhodnutie
odporcu č. XXX XXX XXXX X z 22.9.2014.

Podľa ust. § 71 ods. 1 cit. zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ust. § 71 ods. 2 cit. zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa ust. § 71 ods.6 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ust. § 71 ods. 4 cit. zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa ust. § 71 ods.10 cit. zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 212 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení:

(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje
inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie
oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len
vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

(3) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou
ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú
rozhodnutia

a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,



b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,

c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,

d) o prerušení konania,

e) o zastavení konania.

(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do
troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o
uložení nedozvedel.

(5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi
príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového
priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový
priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje
za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto
lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(6) Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej
osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.

(7) Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku
vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím
účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol
rozhodnutie prijať.

Súd v konaní o odvolaní navrhovateľky v prvom rade vykonával šetrenie obsahom spisu, ako aj obsahom
administratívneho spisu. Z jeho obsahu zistil že rozhodnutie z 22. 9. 2014 nenadobudlo právoplatnosť
a tak nebolo možné vyvrátiť včasnosť podania opravného prostriedku navrhovateľkou proti rozhodnutiu
z 22. 9. 2014, ani pri využití aplikácie § 212 ods. 1,2 zák. o sociálnom poistení, za ktoré nie je možne
považovať odtlačok pečiatky na rozhodnutí o odstúpení na expedíciu 29. 9. 2014.

Z ustanovenia § 212 ods.3 zák. č. 461/2003 Z. z nebolo zistené, či podľa zákona o sociálnom
poistení bolo rozhodnutie odporcu z 22. 9. 2014, resp. zásielka doporučená s takýmto označením
doručovaná navrhovateľke. Argumentácia odporcu o aplikácii zákona o pošte za situácie, že odporca
na rozhodnutí nevyznačil právoplatnosť, nevyplýva z jeho administratívneho spisu, keď sa v spise
nenachádza doručenka o doručení, ani možnosť zistiť či bolo rozhodnutie doručované poštou, alebo
aspoň ako nedoručené vrátené, preto nie je možne konštatovať splnenie podmienok podľa § 212 ods.
1, 2, zák. č. 461/2003 Z. z.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
SR, pri doručovaní rozhodnutí správnych orgánov v sociálnej oblasti je treba vychádzať zo skutočného
doručenia rozhodnutia účastníkovi konania a pri takzvaných fiktívnych doručeniach, ktoré upravuje zák.
č. 461/2003 Z. z., má prioritu faktické doručenie rozhodnutia, pokus o jeho doručenie, preukázané
doručenkou, alebo správou doručovateľa o nedoručiteľnosti, zmarení doručenia, alebo nedoručení. Až
po tomto preukázaní možno hovoriť o preukázaní doručenia zásielky.

Pokiaľ ide o otázku, či možno pokladať odvolanie navrhovateľky za odvolanie podané proti rozhodnutiu
z 22. 9. 2014, ak ho ona označila ako odvolanie proti lekárskemu posudku z 25. 8. 2014, súd uvádza, že
pri prejednaní správy o jej zdravotnom stave bola navrhovateľka prítomná, 25. 8. 2014 správu podpísala,
svoj súhlas z jej obsahom nevyjadrila, preto o to viac možno uzavrieť, že podaným odvolaním jej
v podstate išlo o zvrátenie podkladu pre rozhodnutie odporcu, ktorým uzavrel otázku hodnotenia jej



žiadosti z invalidný dôchodok. Podľa odporcu i súdu označené odvolanie smeroval proti rozhodnutiu
odporcu z 22. 9. 2014, a nie jeho podkladu pre toto rozhodnutie, „ lekárskej správe z 25. 8. 2014“.
Napokon súd dodáva, že je potrebné vychádzať z materiálneho chápania zámeru navrhovateľky,
lebo posudok o zdravotnom stave nie je sám o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V
sociálnych veciach je potrebné vychádzať pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu z jeho povinností rozhodnutie predpísaným spôsobom dostať do sféry poznania odporcu.

Podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú hranice preskúmavania opravného
prostriedku pri sledovaní zákonnosti rozhodnutia dané porušením zákonnosti úradného postupu
odporcu. Odporca prerokoval lekársku správu s navrhovateľkou, ktorá ju podpísala, ale nevyjadrila
súhlas s jej záverom. Posudok bol podkladom pre rozhodnutie odporcu z 22. 9. 2014. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že napadnutý lekársky posudok zo dňa 25.8.2014 nie je možné
spochybniť, lebo k opravnému prostriedku navrhovateľky 20.5.2016 sú pripojené zdravotné správy
datované po spracovaní správy o zdravotnom stave navrhovateľky po 25.8.2014.

Závery o zdravotnom stave navrhovateľky možno urobiť na základe zdravotných správ do vydania
rozhodnutia, preto následné lekárske správy navrhovateľka po vydaní rozhodnutí v roku 2014 mohla
využiť na podanie žiadosti o vydanie nového rozhodnutia. Tým aj rozhodnutie odporcu zo dňa 22. 9.
2014, treba pokladať za správne a zákonné, dostatočne a odôvodnené, ktoré súd skúmal pre a z
pohľadu splnenia jeho povinností pri jeho vydaní a doručovaní odporkyni.

Podľa vyjadrenia odporcu k meritu veci, navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok a následne na
základe jej žiadosti z 27.3.2017 bolo vydané rozhodnutie 19.4.2017, ktorým bol navrhovateľke priznaný
starobný dôchodok v čiastke 132,30 Eur. Rozhodnutím z 19.4.2017 jej podľa § 81 ods.1 a 7 a § 82b a
§ 112 ods.2 zákona o sociálnom poistení bol priznaný starobný dôchodok v čiastke 132,30 Eur a tým
istým dňom jej bol dňom 4.6.2017 odňatý invalidný dôchodok, ktorý je predmetom preskúmania vo výške
72,20 Eur. (§ 70, a § 71 zákona o sociálnom poistení).

Navrhovateľka opakovane ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní, naposledy tak urobila
podaním zo 17.5.2017. Pojednávanie 12. 7. 2017 nežiadala odročiť.

Podľa § 101 ods.2 O.s.p. súd pojednával bez jej prítomnosti, preveril administratívny spis odporcu, všetky
podania navrhovateľky, dospel k záveru, že napadnuté odvolanie navrhovateľkou nie je dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistené súdom a oboznámené na pojednávaní, rozhodnutie odporcu súd
potvrdil s poukazom na ust. § 250q ods.2 prvá veta O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250l ods.2 v spojení s § 250k ods.1 prvá veta O.s.p..
Navrhovateľka nebola v konaní úspešná. Odporcovi nevznikli trovy konania. Súd účastníkom preto
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.