{"guid": "36d30778-0ae4-4af7-ba51-b1398b8a3cf2:c761c1f8-525d-48d0-bd52-c2ca869f756b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5311211894.3", "spisova_znacka": "10Co/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/113/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. januára 2019, sp. zn. 10Co/113/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5311211894.3", "identifikacne_cislo": "5311211894", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Judita Juráková", "sudca_id": 385, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-jurakova-385", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c761c1f8-525d-48d0-bd52-c2ca869f756b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5311211894.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5311211894.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5311211894.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/113/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311211894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5311211894.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: S. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., K. XXXX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária VARMUS
s. r. o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, proti žalovanej: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX,
právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom
Čadca, Potočná 2835/1 A, IČO: 36866849, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/230/2011-433 zo dňa 30.
januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalovaná  m á   voči žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (ďalej len BSM) - žalobcu a žalovanej spôsobom uvedeným vo výrokoch I. až III. predmetného
rozsudku.
2. Vo svojom rozhodnutí zohľadnil dohodu týkajúcu sa hnuteľných vecí v zmysle § 149 ods. 2 Obč.
zák. Ostatnú časť predmetu sporu, predmetu vyporiadania, ktorým bol okresný súd viazaný, vyporiadal
podľa § 150 Obč. zák. Súčet všetkých aktív žalovanej predstavuje sumu 113 846,38 € (hnuteľné veci
6.000 eur, zhodnotenie rodinného domu č. XXXX a hospodárskej budovy celkom 103.440,26 eur, garáž
ľavá a pravá 2 x 878,74 eur, pozemky celkom 2.648,64 eur = 113.846,38 eur). Aktíva, ktoré pripadli
žalobcovi, predstavujú celkom sumu 134.058,60 eur (zostatky na účte 8.840,66 eur + 8.840,66 eur +
2.736,66 eur + 113.640,62 eur = 134.058,60 eur). Súčet aktív žalovanej 113.846,38 eur + súčet aktív
žalobcu 134.058,60 eur = 247.904,98 eur : 2 = 123.952,49 eur. Túto sumu, resp. aktíva v takej sume, by
mali pripadnúť každej zo strán konania. V skutočnosti žalovaná obdržala aktíva v hodnote 113.846,38
eur. Sumu 10.106,11 eur (123.952,49 eur - 113.846,38 eur) je povinný žalobca vyplatiť žalovanej titulom
vyporiadacieho podielu BSM.

3. Žalobcovi a žalovanej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM, každému z nich, po 3.719 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Súdny poplatok je stanovený vo výške 3 % z hodnoty
majetku patriaceho do BSM (247.904,98 eur), teda 7.437 eur; ten sa delí medzi manželov po 1-ici (3.719
eur).



4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu
(výrok V.). Nakoľko každej zo strán sporu patrí majetok - aktíva v rozsahu 1-ice, nemožno konštatovať
úspech jednej alebo druhej (§ 255 ods. 1 CSP).

5. Pokiaľ ide o požadované uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť pôžičku zo dňa 30.7.2007 vo výške
10.788 eur veriteľovi M. H. a pôžičku zo dňa 30.7.2007 vo výške 5.809 eur veriteľovi S. L., okresný súd
v tejto časti žalobu zamietol (výrok VI.).
6. Poukázal v danej spojitosti na tvrdenia žalovanej, že o takých pôžičkách nič nevie, nevie o tom, že
by manželia mali také pôžičky od tretích osôb poskytnuté; okrem toho, pokiaľ investície do rodinného
domu a hospodárskej budovy sú považované za zhodnotenie, z ktorého je povinná vyplatiť žalobcovi
1-icu, potom súčasťou tohto zhodnotenia sú aj tvrdené pôžičky a žaloba nemôže žiadať to isté dvakrát
- aj z titulu zhodnotenia, aj z titulu pôžičky. Okresný súd ďalej konštatoval, že vyporiadanie spoločných
práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb,
ktoré nie sú účastníkmi konania (tu stranami sporu) o vyporiadanie BSM a ktorým ostávajú nedotknuté
všetky ich práva a námietky vrátanie námietky premlčania (zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
CPJ/86/1971, R 42/1972). Nakoľko sa teda vyporiadanie BSM nemôže týkať tretích osôb, ich práv a
povinností, okresný súd zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť označeným
veriteľom, ktorí nie sú stranami aktuálneho sporu, predmetné sumy.
7. Tvrdené pôžičky do veriteľov M. H. a S. L. súd prvej inštancie ani nezaradil do predmetu BSM a
nevyporiadal ich, hoci boli súčasťou pôvodnej žaloby. Žalobca uviedol, že pôžičky mali byť investované
do zhodnotenia rodinného domu a hospodárskej budovy. Prvým dôvodom nezaradenia pôžičiek do
vyporiadania BSM je nemožnosť duplicitného vyplatenia žalobcu aj z titulu z hodnotenia nehnuteľností,
aj z titulu pôžičky, z ktorej prostriedky mali byť údajne vynaložené na zhodnotenie nehnuteľností. Túto
sumu, pokiaľ ju žalobca vynaložil, dostane vyplatenú z hodnotení nehnuteľností. Zhodnotenie bolo
realizované do výlučného osobného majetku žalovanej, do rodinného domu 1963 postaveného na
pozemku CKN parc. č. 3422, zapísaného na LV XXXX, kat. územie P.. V rámci vyporiadania BSM
podľa § 150 Obč. zák. je žalobca oprávnený požadovať, aby sa mu zaplatilo, čo za spoločného majetku
bolo vynaložené na osobný majetok žalovanej. Pohľadávky z pôžičiek, ktoré uvádzal žalobca, nie sú
spoločným záväzkom. Zo zmlúv o pôžičke vyplýva, že boli podpísané len žalobcom, finančné prostriedky
cit. platil len žalobca, preto ide o vynaloženie osobných prostriedkov žalobcu do osobného majetku
žalovanej. Táto pohľadávka teda nemôže byť predmetom (ani širšieho) vyporiadania BSM v zmysle
§ 150 Obč. zák., keďže takým predmetom môže byť len to, čo niektorý z manželov vynaložil na
spoločný majetok, resp. to, čo sa zo spoločného majetku vynaložil na osobný majetok len niektorého z
manželov. Predmetné pôžičky neboli poskytnuté obom manželom, nešlo teda o vynaloženie finančných
prostriedkov zo spoločného majetku (na osobný majetok žalovanej). Šlo o vynaloženie finančných
prostriedkov z osobného majetku žalobcu na osobný majetok žalovanej.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Namietal, že okresný súd nesprávne rozhodol vo výroku VI. svojho rozsudku, nakoľko nevzal do úvahy
pôžičky od M. H. vo výške 21.576 eur a od S. L. vo výške 11.618 eur, ktoré (žalobca) preukázateľne
splatil sám a výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Boli predložené pokladničné doklady,
z ktorých vyplýva, že menovaným dvom veriteľom predmetné pôžičky splatil, ako aj zmluvy o poskytnutí
pôžičiek. Existencii a splateniu predmetných pôžičiek svedčia svedecké výpovede aj čestné prehlásenia
svedkov. Prostriedky z týchto pôžičiek boli investované do zhodnotenia rodinného domu a hospodárskej
budovy. „Jestliže byla nějaká věc získána za trvání manželství a bezpodílového spoluvlastnictví zčásti z
prostředků patřících jen jednomu z manželů, pak při vypořádání je manžel, z jehož prostředků byl tento
náklad vynaložen, oprávněn toliko požadovat, aby mu bylo uhrazeno, co takto vynaložil“ (rozhodnutie
Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 1037/2004). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 495/2015 manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným
vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov
späť do jeho výlučného vlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd nesprávne uložil žalobcovi
vyplatiť žalovanej 10.106,11 eur, keď správne, po zohľadnení zaplatenia pôžičiek zo strany žalobcu,
mala mu žalovaná zaplatiť 6.487,89 eur.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Zdôraznila, že okresný súd náležite predmetné pôžičky nevzal do úvahy, nakoľko boli
účelové. Šlo o zamestnancov žalobcu a predložené doklady neboli dôveryhodné, nakoľko neboli overené



podpisy osôb, od ktorých bolo požičiavané. Žalovaná mala vlastné dostatočné prostriedky a zdroje a
finančné prostriedky z pôžičiek neboli potrebné. Čestné prehlásenia o vrátení finančných prostriedkov
boli datované 3.2.2018, čo je dátum, ktorý v dobe, kedy boli predkladané, ešte nenastal. Vierohodnosť
čestných prehlásení tiež znižuje skutočnosť, že sú zhodné. Zjavne tiež nemohli M. H. a S. L. disponovať
takými finančnými prostriedkami. Žalobcom predložené výdavkové pokladničné doklady boli nečitateľné.
Ona (žalovaná) nemala o takých pôžičkách vedomosť a podľa nej ani neboli poskytnuté a sú fiktívne.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej v podstate zotrval na
odvolacej argumentácii. Poukázal na skutočnosť, že na čestnom prehlásení M. H. je síce uvedený dátum
3.2.2018, avšak ide o zrejmú nesprávnosť, keď na osvedčení podpisu je uvedený dátum 5.1.2018.
Nakoľko žalovaná nedisponuje žiadnymi informáciami o finančnej situácii (výške úspor) M. H. a S. L., jej
tvrdenie, že menovaní nemohli disponovať finančnými prostriedkami vo výške pôžičiek, je irelevantné.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP),  subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP), vec preskúmal v
rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Primárne krajský súd upozorňuje na zodpovednosť odvolateľa nielen za rozsah, ale aj konkrétne
dôvody odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania.
14. V uvedenej súvislosti je potrebné konštatovať, že okresný súd neakceptoval záväzky manželov -
žalobcu a žalovanej z titulu pôžičiek pre účely aktuálneho konania o vyporiadanie BSM v zmysle §
150 Obč. zák. (tzv. širšie vyporiadanie BSM) z dvoch zásadných dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že
finančné prostriedky, pokiaľ si ich aj žalobca požičal na základe zmlúv o pôžičke, a pokiaľ ich aj použil
na zhodnotenie rodinného domu a hospodárskej budovy, mu budú „vyplatené“ v zhodnotení týchto
nehnuteľností. Druhým dôvodom bolo, že záväzok z predmetných pôžičiek nie je spoločným záväzkom,
ale ide len o záväzok žalobcu a pôžičkami získané finančné prostriedky boli použité na zhodnotenie
(rekonštrukciu) nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej (výlučný majetok žalobcu použitý na
výlučný majetok žalovanej).

15. Žalobca sa však vo svojom odvolaní zameral výlučne na argumentáciu o existencii/preukázaní
pôžičiek od veriteľov M. H. a S. L.. Právnym základom (podstatou) napadnutého rozhodnutia však boli
úplne iné skutočnosti (bod 14 tohto odôvodnenia) a to v podobe právnej argumentácie/záverov, prečo -
ani pri preukázaní existencie sporných pôžičiek - tieto nie sú (nemôžu byť) predmetom BSM. Uvedené
relevantné skutočnosti však odvolateľ nijako nespochybnil, pričom krajský súd, viazaný princípom
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti sporových strán, nemôže rozhodnutie okresného súdu
podrobovať odvolaciemu prieskum z iných, než odvolateľom vymedzených dôvodov (t. j. nemôže
dotvárať/vymýšľať odvolacie dôvody za sporové strany). Za danej procesnej situácie, keď odvolateľ
vôbec nenamietal určujúce právne závery okresného súdu, je právne irelevantný aj jeho odkaz na
citované právne vety dvoch rozhodnutí najvyšších súdov.

16. Odhliadnuc od konštatovaného, predmetom aktuálneho konania je vyporiadanie BSM. Jeho
bezprostredným predmetom je úprava vzťahov len medzi (tu bývalými) manželmi, a to bez ohľadu
na prípadné záväzkové vzťahy manželov k tretím osobám. Eventuálne pohľadávky voči manželom si
môžu (v zmysle musia) tretie osoby uplatniť len v procesnom postavení žalobcu v inom, od konania o
vyporiadanie BSM odlišnom, konaní.
17. Pokiaľ sa žalobca domáha uloženia mu povinnosti zaplatiť dlh jeho veriteľom (z titulu tvrdenej
pôžičky), nič mu nebráni, aby tak urobil dobrovoľne.
18. Za prísnej aplikácie pravidiel procesnej (sporovej) logiky je otázna vôbec subjektívna oprávnenosť
podania odvolania žalobcom voči výroku, ktorým súd zamietol návrh na uloženie mu povinnosti
finančného plnenia. V širších okolnostiach prejednávanej veci však krajský súd v tento časti neodmietol
odvolanie žalobcu, ale podrobil rozsudok súdu prvej inštancie odvolaciemu prieskumu (vo vyššie
uvedenom rozsahu).

19. Vychádzajúc z opísaných úvah platí, že odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť zrušenie,
resp. zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu. Preto krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok vo
výrokoch vo veci samej (I., II., III. a VI.).



20. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj vo výrokoch o
uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM a o trovách prvoinštančného konania; v
uvedených výrokoch však výlučne v súvislosti s odvolaním namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci
samej. Nadväzne, ako vecne správne, potvrdil krajský súd od meritórneho rozhodnutia závislé výroky
o uložení poplatkovej povinnosti a o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd náležite vychádzal
z paritného nadobudnutia podielov na predmete vyporiadania BSM oboma sporovými stranami (súdny
poplatok), resp. zásadu úspechu v spore (trovy konania).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný ani v časti, preto protistrane - žalovanej patrí
voči nemu náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada.             Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/230/2011", "guid": "e5ea0a3a-2f3f-425e-a1f3-2214127d57d2:dbb72305-02b2-4162-af27-93dc57f908b0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}