Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/33/2017 z 20. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2018, sp. zn. 3Sa/33/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:8017200547.2 Krajský súd Košice | 3Sa/33/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:8017200547.2 | 2018-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91d4feee-f6fb-4bd6-8d70-a6e28f31dbfb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:8017200547.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/33/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200547
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8017200547.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci žalobcu: W.. X. X., X..
U.. A. XXX/XX, P., zastúpený: advokátom JUDr. Ondrej Krempaský, Advokátska kancelária so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 18.7.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 18. júla 2017 a vracia mu vec na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18.7.2017 podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len zákon o sociálnom poistení) odvolanie
žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 531 219 2660
0 z 15.5.2017, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť z 12.4.2017 o priznanie starobného dôchodku k
19.12.2015, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca žiadosťou z 12.4.2017 si
uplatnil nárok na starobný dôchodok od 19.12.2015. Podľa potvrdenia o zamestnaní vystavenom Colným
úradom Poprad dňa 29.12.2003 žalobcovi bola potvrdená dĺžka zamestnania a druhu vykonávaných
prác v dosiahnutej kvalifikácii tak, že pracovný pomer v organizácii trval od 16.12.1974 do 29.12.2003,
teda ku dňu ukončenia pracovného pomeru bolo mu započítané 29 rokov a 14 dní v časti počet
započítaných kalendárnych dní v druhej pracovnej kategórii a prvej pracovnej kategórii nie je uvedené
nič. Finančné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie č. 531 219/266, značka: 1364/2016-SZ dňa 20.5.2016,
ktorým podľa § 68 ods. 1 a 3 zák. č. 328/2002 Z.z. v spojení s opatrením č. 283/2015 Z.z. Ministerstva
práca, sociálnych vecí a rodiny SR z 21.10.2015 žalobcovi zvyšuje výsluhový dôchodok od 1.7.2016
na sumu 757,66 Eur mesačne. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia žalobca má vyznačené
obdobie dôchodkového poistenia od 1.9.1969 do 15.12.1974 celkový počet dní 1932, t.j. 5 rokov a 107
dní.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán, t.j. SP, ústredie
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.5.2017 žiadosť žalobcu z 12.4.2017 o priznanie starobného
dôchodku k 19.12.2015 zamietla, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca bol zaradený do funkcie colník, ktorá nebola zaradená
v rezortných zoznamoch prvej alebo druhej pracovnej kategórie a ani nevykonával zamestnanie vo
zvýhodnenej pracovnej kategórie, ani dobu služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pretože funkcia



colníka bola zaradená do tretej pracovnej kategórie, z ktorého dôvodu nie je možné postupovať podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Z uvedeného
dôvodu žalobca ani nesplnil podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku. Doba výkonu služby
a vymeriavacie základy za obdobie, kedy vykonával funkciu colníka, mu už bola zhodnotená pri nároku
na výsluhový dôchodok. Žalobca k 19.12.2015 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a preto
mu nevznikol nárok na starobný dôchodok k 19.12.2015.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom poukázal na rozsudok NS SR č.
7So/138/2011 z 15.8.2012, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa má povinnosť
zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané v osobitnom systéme
dôchodkového poistenia a taktiež poukázal na rozsudok NS SR č. 10So/59/2014 z 15.4.2015 ako aj
na najnovšie rozsudky tohto súdu č. 10So/59/2014 z 15.4.2015, č. 7So/28/2015 z 23.2.2017, ktoré
potvrdzujú právny názor, že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú
v rozpore s čl. 39 Ústavy SR ako aj s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128, podľa ktorého sa má určiť suma starobného dôchodku účastníka konania krátením o
dobu z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú vo výsluhovom dôchodku. Má za to, že
splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku aj zo všeobecného systému
sociálneho poistenia, teda dosiahol vek 62 rokov a bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený.

5. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18.7.2017 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že na nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi
bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka od 16.12.1974 do 29.12.2007, t.j. 29 rokov a 14 dní.

6. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní do
prvej a druhej pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa evidenčného materiálu doba služby colníka,
ktorú žalobca vykonával, nebola zaradená do prvej alebo druhej kategórie funkcie, ale bola zaradená
do tretej pracovnej kategórie. Ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej prvej
alebo druhej kategórie funkcie, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa
ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku čl. 33 Dohovoru. Keďže žalobca
nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcii, nie sú u neho splnené podmienky pre
zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Preto námietka týkajúca sa zhodnotenia
obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku, je nedôvodná, lebo žalobcovi bol
priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol
zaradený do zvýhodnenej prvej alebo druhej kategórie funkcie. Doba výkonu služby a vymeriavacie
základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom
poistení žalobcovi zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

7. Rozsudok NS SR vo veci č. 7So/138/2011 sa týka skutkovo odlišnej veci, z ktorého vyplýva,
že Sociálna poisťovňa nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov
osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenia
odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme
sociálneho poistenia. Právny názor NS SR uvedený v rozsudku č. 10So/59/2014 z 15.4.2015 doposiaľ
nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu v skutkovo i právne
porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu. V súvislosti s aplikáciou je potrebné zohľadniť
aj právny názor Ústavného súdu SR v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10.11.2011.

8. Svoju aplikačnú prax právnym názorom NS SR uvedeným v rozsudku č. 7So138/2011 z 15.8.2012,
podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých
poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

9. Inak bolo rozhodnuté vo veci výkonu zamestnania colníka len v takých individuálnych prípadoch, v
ktorých súd SR Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného súdom v
právoplatnom rozhodnutí.



10. Včas podanou žalobou žalobca navrhol podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ Správneho súdneho poriadku
zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 18.7.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X z 15.5.2017 a vec vrátiť na nové konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov
konania. V žalobe nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Uviedol, že pri posudzovaní jeho žiadosti
o priznanie starobného dôchodku správne orgány postupovali v rozpore s právnymi predpismi, vec
neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke.

11. V žalobe uviedol, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 19.12.2015 a jeho celková doba poistenia
je 34 rokov a 121 dní (5 rokov a 107 dní + 29 rokov a 14 dní hodnotených pri priznaní výsluhového
dôchodku), teda splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku zákonom stanovené v zákone o
sociálnom poistení. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo by mala chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť, výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

12. Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá vyplýva z rozsudku NS SR
č. 7So/138/2011 „Navyše v tejto dobe prináležalo hodnotenie v prvej kategórii funkcii odôvodňujúce
skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek rozhodujúci pre vznik
nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až neskôr. Iným výkladom
by sa ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stal nadbytočným a poistencom by znížený
vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do osobitného systému nemohli
ovplyvniť.“ V uvedenom rozsudku sa uvádza aj toto: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia
zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia)
v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom má za následok horšieho
zaobchádzania s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dvoch poisteniach v iných systémoch. Postupom odporkyne sa
napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia získaných len vo všeobecnom
systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške akoby celkovo boli poistené len po krátky čas a tým
sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto
postup pre poistencov, ktorí získali čas poistenia v obidvoch systémoch, nevýhodnejší ako keby sa im
pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca
dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch
poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencom osobitného
systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia
získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda
napr. pri skoršom odchode do dôchodku následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku
vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky
oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu).“

13. V rozsudku NS SR č. 10So/59/2014 sa uvádza: „Ako vyplýva z obsahu spisu odporkyňa pri vydaní
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala a
krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej
činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1So/59/2012 z 13.8.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v
ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené najvyšším súdom v jeho
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov
alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 21 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto v zmysle čl. 1
ods. 1 ústavy analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. sú záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale
aj konajúci súd.

K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí najvyšší správny súd
výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala,
t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu



akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúry zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou
ústavného súdu alebo Medzinárodného súdneho dvora) či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak
tak neurobí, potom svojim postupom vyvolá vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka a na ktorý musí v rámci svojich
oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať.“

„V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. .... zo
dňa .... priznaný od 1.1.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák. č. 328/2002 Z.z., pričom
mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení
tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť
podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho
žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok
na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu
dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej
aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.“

14. Z postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú
prax Najvyššieho súdu SR. Zároveň poukazuje aj na ďalšie rozsudku NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých
skutkových a právnych vecí, napr. č. 10So/59/2014 z 15.4.2015, č. 1So/127/2004 z 30.11.2015, č.
10So/18/2015 z 30.3.2016, č. 9So/187/2014 z 30.3.2016, č. 1So/15/2015 z 18.11.2016, č. 9So/136/2014
z 30.11.2016, č. 9So/46/2015 z 25.1.2017, č. 7So/58/2015 z 23.2.2017, č. 9So/154/2015 z 28.9.2017
ako aj na rozhodnutia krajských súdov v Košiciach, v Nitre, v Prešove, v Banskej Bystrici, v Bratislave,
v Trnave a v Žiline.

15. V danej veci medzi účastníkmi nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či
dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v
rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal, ktorá je jednoznačne v rozpore s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je arbitrárne, pretože
skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré opierajú svoje
rozhodnutia rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej
praxe.

16. Poukázal opätovne na rozsudok NS SR č. 7So/138/2011, v ktorom je uvedené: „Navyše bolo
potrebné riešiť výklad niektorých pojmov upravených v zákone o sociálnom poistení v spojení so
zabránením diskriminácie. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia
rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný
systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl) sú založené na základe
hodnotenia dôb poistenia (zamestnania pre dávky dôchodkového poistenia, kým zákon o sociálnom
poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je
zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím
veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené osobitné právne
predpisy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje
užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom
vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s
výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky
hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej
nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V
dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémom tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa



nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby
poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených síl od osobitného systému nemala za cieľ.“ „Treba zdôrazniť, že navrhovateľovi bol od
1.11.2002 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik
nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má
charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby
trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcim pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zák.
č. 328/2002 Z.z. Iným postupom by určitá kategória poistencov v systéme vnútroštátnych, poisťovacích
a zabezpečovacích systémov bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie ako s
poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.“

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a navrhol žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, teda 19.12.2015, pričom k
uvedenému dňu získal 5 rokov a 107 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že nesplnil
podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok.

19. Zamestnanie colníka, ktoré vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných
zoznamoch v prvej ani druhej pracovnej kategórii, teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej
pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcii, preto nie sú splnené podmienky
na zníženie dôchodkového veku a z toho dôvodu nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca
v žalobe. Pretože celková doba výkonu štátnej služby colníka, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok
na výsluhový dôchodok je 29 rokov a 14 dní a bez predmetnej doby služby žalobca nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa
§ 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola správne zamietnutá. V
ostatnom sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí.

20. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
SSP) bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods.
1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s
obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. Medzi účastníkmi konania tak, ako uviedol aj sám žalobca v žalobe, je sporná iba celková doba
dôchodkového poistenia, ktorú žalobca dosiahol podľa osobného listu dôchodkového poistenia od
1.9.1969 do 15.12.1974 a najmä doba, keď vykonával zamestnanie colníka, t.j. od 16.12.1974 do
29.12.2003, za ktoré obdobie mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Dobu, keď žalobca vykonával
zamestnanie colníka, mu prvostupňový orgán, ale ani žalovaný nezapočítal do doby dôchodkového
poistenia podľa všeobecného predpisu.

22. V súlade s ust. § 139 ods. 2 správny súd v odôvodnení rozsudku pri posúdení podstatných
skutkových tvrdení a právnych argumentov môže odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov.

23. Tak ako bolo už uvedené, medzi účastníkmi je sporné to, či doba výkonu zamestnania colníka
žalobcu od 16.12.1974 do 29.12.2003, ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie
a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, treba počítať aj do obdobia dôchodkového
zabezpečenia podľa všeobecného systému pri priznávaní nároku na starobný dôchodok.

24. V tejto súvislosti súd odkazuje už na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá vyplýva z jeho
rozsudkov, napr. č. 7So/138/2011 z 15.8.2012, 7So/58/2015 z 23.2.2017, 10So/59/2014 z 15.4.2015 ako
aj ďalšie, na ktoré poukazuje napokon aj žalobca v podanej žalobe.



25. Správny súd cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014 z 15.4.2015: „Podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke
zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred
zákonom (čl. 154c Ústavy SR) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku stanovenú
v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť
s výnimkou rodinných prípadov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

V Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo
pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2009 sp.zn. 9So/214/2008, ktoré sa
týkalo obdobia veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že: „Ak je príspevok za
službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od
dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť
funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy,
ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a
„pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby
hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno
sumu starobného dôchodku krátiť a sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok.“
vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné
do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až
po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu
výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na
starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)
je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o
sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

Ako vyplýva z obsahu spisu odporkyne pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o
starobný dôchodok citovaný judikát nerešpektovala a krajský súd považoval jej rozhodnutie za zákonné.
Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 1So/59/2012
zo dňa 13.8.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj
prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je
zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality
jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre
konajúci krajský súd.

K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd
výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala,
t.j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu
akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou
ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak
neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka a na ktorú musí v rámci svojich
oprávnení odvolací súd v zmysle ústavno-konformného výkladu procesných ustanovení prihliadať.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR Bratislava č.
3121/2005-1462-2 zo dňa 24.1.2005 priznaný od 1.1.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39
zák. č. 328/2002 Z.z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov
a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní,
ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62
rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových
dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s
prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.



Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok nie sú v súlade so zákonom, preto podľa § 250ja ods. 3 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že tieto rozhodnutia
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa bude musieť o jeho
žiadosti znovu rozhodnúť, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.“

26. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že
prvostupňový orgán ako aj žalovaný pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie podľa § 191 ods. 1
písm. c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27. Úlohou správnych orgánov bude znovu rozhodnúť o žiadosti žalobcu na priznanie nároku na starobný
dôchodok ku dňu 19.12.2015, pričom sú viazané právnym názorom správneho súdu.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný,
priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

29. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,



f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.