Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/211/2013 z 10. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. februára 2014, sp. zn. 9Co/211/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2212204289.1 Krajský súd Trnava | 9Co/211/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2212204289.1 | 2014-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/971707a4-6fc3-417c-9802-e552fa2a347c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212204289.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/211/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212204289
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212204289.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS,
a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Strelákom,
Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcovi: M. B., trvale bytom S. W. XXX, o zaplatenie 505,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
9C/96/2012-45 zo dňa 15. novembra 2012 v zamietajúcej časti takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 410,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 18.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.,
konkrétne § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1. Skutkovo odôvodnil rozhodnutie vykonaným dokazovaním,
keď po preskúmaní dôkazov zistil, že navrhovateľ bol dodávateľom a veriteľom podľa § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, túto činnosť vykonával v
rámci svojho podnikania. Odporca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá je spotrebiteľom. Vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom kvalifikoval ako vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona
č. 129/2010 Z.z., prípadne zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane
spotrebiteľa. Skúmaním uzatvorenej zmluvy zistil, že neobsahuje niektoré základné náležitosti podľa §
9 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä podľa odstavca 2 písm. k) tohto zákona. Z toho dôvodu
navrhovateľ nie je oprávnený vyžadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenia, ako sú úroky a
poplatky obsiahnuté v zmluve, poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Zmluva
neobsahuje presne výšku jednotlivých nárokov tak, ako to má na mysli toto zákonné ustanovenie. Pre
absenciu tejto náležitosti zmluvy treba považovať spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov,
ako to vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Odporca je teda
povinný vrátiť navrhovateľovi hodnotu toho, čo mu navrhovateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia a
po odpočítaní toho, čo už zaplatil. Nie je dôvodné požadovať odplatu v tomto prípade vo výške 95,- eur.
Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť istinu titulom poskytnutého úveru po odpočítaní
uhradenej sumy 90,- eur, teda sumu 410,- eur, vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.



Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Nestotožňuje sa s tvrdením,
že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 1 písm. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., a preto je potrebné poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V článku
II. zmluvy o úvere je určite a zrozumiteľne uvedené, akú výšku tvorí istina, akú výšku tvorí odplata,
celková dlžná čiastka na úhradu, počet, poradie a výška jednotlivých splátok ako i splatnosť týchto
splátok. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky v hotovosti vo výške 500,- eur za odplatu
vo výške 95,- eur. Odporca sa svojim podpisom na zmluve zaviazal uhradiť svoj záväzok v celkovej
výške 595,- eur. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov,
keď je potrebné rozlišovať pojmy priemerná hodnota RPMN a RPMN. V článku II. predmetnej zmluvy je
údaj o priemernej hodnote RPMN v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z.
Údaj o RPMN je uvedený v bode I. obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Podľa názoru navrhovateľa je odôvodnenie rozhodnutia vo viacerých častiach zmätočné, na základe
vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa
sa nevysporiadal s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 31.05.2012. Navrhoval, aby odvolací súd pripustil
uvedené argumenty, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa § 212 ods.
1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa §
115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
podrobne odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

V konaní ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú osobitným druhom zmlúv,
pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho
predpisu sa zmluva uzavrela. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere
je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy.



Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Podľa ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Predložená zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 07.07.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár
neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť úveru, posúdenie,
či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť
celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú
formu, inak je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ).

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) z. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti
sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči
dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo.

Zmluva o úvere neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ani samotnú
výšku úroku, ktorú odporca mal splácať ako odmenu navrhovateľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie
splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala
z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 11 ods.1 písm. a) z. č.
129/2010 Z.z. veriteľ nemôže od spotrebiteľa úrok alebo poplatky požadovať.

Z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 07.07.2010 presnú
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. Súd prvého stupňa
postupoval správne, keď odporcu zaviazal len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a
celkovo zaplatenou sumou, t. j. na sumu 410 eur a z tejto sumy priznal navrhovateľovi zákonný úrok
z omeškania vo výške 9% ročne, vo zvyšku nárok navrhovateľa uplatňovaný nad tento rozsah ako
nedôvodný zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, v dôsledku čoho mu podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu
ich nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.