Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/166/2014 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2015, sp. zn. 21Cob/166/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2113225692.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/166/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2113225692.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 580 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbe17e24-088a-4824-b53f-3a058671342a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113225692.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/166/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225692
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113225692.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne Mgr. Ľubomíry Beňovej, Župná 1147, Komárno,
správkyne úpadcu DRIDO, s.r.o., Clementisova 909/6, Nitra, zastúpenej advokátom Mgr. Jozefom
Pirohárom, Podzámska 29, Nové Zámky proti žalovanému LAMINUM, s.r.o., Branisková 16, Košice,
zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, Vajslova 11, Trnava, o zaplatenie 345,58 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/127/2013-52
zo dňa 14.03.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 14.03.2014 Okresný súd Trnava žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
345,58 eur s 9% úrokom z omeškania od 02.06.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní. Súčasne v
konaní úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania vo výške
139,14 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej sa žalobca v konaní domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 345,58 eur s príslušenstvom a taktiež sa
domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal dňa 08.10.2013 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 36Rob/49/2013-16,
ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas
odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že
nikdy nepopieral existenciu pôvodnej pohľadávky žalobcu zo dňa 18.05.2009 podľa faktúry č. 29110315
splatnej ešte dňa 27.06.2009 na sumu 345,58 eur. Žalovaný však vystavil ešte dňa 08.05.2009 faktúru
voči žalobcovi č. 200905368 splatnú dňa 22.05.2009 na sumu 3.335,92 eur. Žalovaný dňa 31.08.2009
jednostranne započítal splatnú pohľadávku navrhovateľa z faktúry č. 29110315 na sumu 345,58 eur voči
splatnej pohľadávke z faktúry č. 200905368 v neuhradenej časti 1.335,92 eur. Jednostranný zápočet
zaslal odporca navrhovateľovi doporučeným listom dňa 16.09.2009 na adresu sídla žalobcu. Obe
pohľadávky vznikli titulom obchodného styku žalobcu a žalovaného.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že predloženie podacieho lístka a Započítania
pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 31.08.2009 je nedostačujúce na preukázanie
žalovaného tvrdení a to z dôvodu, že nepreukazuje doručenie jednostranného zápočtu do dispozície
žalobcu, ale len skutočnosť, že žalovaný určitú zásielku podal na odoslanie žalobcovi prostredníctvom
pošty. Z podacieho lístka nie je možné zistiť o akú zásielku išlo a ani deň doručenia zásielky žalobcovi.
Deň doručenia jednostranného zápočtu do dispozície žalobcu je smerodajný k posúdeniu otázky, či k
právnym účinkom spájaným s týmto právnym úkonom došlo a kedy nastali.



Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s faktúrou č. 29110315, s
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/10/2011-418, so Započítaním pohľadávok jednostranným
právnym úkonom zo dňa 31.08.2009, s faktúrou č. 200905368, s podacím lístkom, s poskytnutím
informácií zo strany Slovenskej pošty, a.s. a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol ohľadom doručenia zápočtu pohľadávok zaslaných
žalovaným žalobcovi, resp. úpadcovi poštovou zásielkou dňa 16.09.2009, že podľa Občianskeho
súdneho poriadku pre doručenie právnickým osobám je postačujúce zaslanie zásielky na adresu sídla
spoločnosti a v prípade nevyzdvihnutia zásielky uloženej na pošte a nevyzdvihnutej v odbernej lehote
sa táto považuje za doručenú. Zároveň uviedol, že započítanie je platné, predmetné pohľadávky ktoré
mali byť započítané, alebo ktoré boli započítané sú tiež platné pohľadávky a započítaním pohľadávok,
pohľadávka úpadcu zanikla. Čo sa týka samotného doručenia jednostranného zápočtu pohľadávok
tento bol riadne zaslaný dňa 16.09.2009 doporučenou poštou žalobcovi. Právny zástupca na záver
dodal, že zápočet nebol vrátený žalovanému ako nedoručený, teda má za to, že takýmto spôsobom boli
pohľadávky započítané.

Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že do súpisu majetku úpadcu bola spísaná aj neuhradená
pohľadávka žalovaného, ktorú eviduje voči žalovanému a to v celkovej výške 345,58 eur. Neuhradenú
pohľadávku eviduje úpadca voči žalovanému na základe faktúry č. 29110315 splatnej dňa 01.06.2009.
Žalovaný fakturovanú sumu doposiaľ neuhradil.

Z pripojenej faktúry č. 29110315 vyhotovenej dňa 18.05.2009 súd zistil, že žalovanému bola vyúčtovaná
suma 345,58 eur so splatnosťou 01.06.2009 a to za profil č. 616130 a č. 630100.

Z uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 31K/10/2011-418 zo dňa 04.08.2011 vyplýva, že na majetok
dlžníka DRIDO, s.r.o., Clementisova 6, Nitra bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola
ustanovená Mgr. Ľubomíra Beňová.

Zo Započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 31.08.2009 súd zistil, že žalovaný
si započítal splatnú pohľadávku z faktúry č. 200905368 v neuhradenej časti 1.335,92 eur voči splatnej
pohľadávke navrhovateľa z faktúry č. 29110315 na sumu 345,58 eur.

Z podacieho lístka s podacím číslom 84875731 vyplýva podanie zásielky na poštovú prepravu dňa
16.09.2009, pričom ako odosielateľ je uvedený žalovaný a ako adresát žalobca.

Z podania Slovenskej pošty, a.s. ohľadom doručenia doporučenej zásielky č. 84875731
súd zistil, že doklady a údaje o zásielke pošta uchováva tri roky a vzhľadom na to, že doba úschovy bola
ukončená rokom 2012, potrebné doklady pre zistenie požadovanej veci pošta nemá k dispozícii.

Súd konštatoval, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zanikajú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Zánik záväzku započítaním môže nastať jednostranným právnym úkonom alebo dohodou. Započítací
prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon,
pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho
obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti
ktorej pohľadávke veriteľa. Takémuto započítaciemu prejavu možno priznať právnu relevanciu len vtedy,
keď bola doručená druhému účastníkovi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol záväzkovo- právny vzťah ako aj to, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti
vyplývajúce z uvedeného záväzkovo- právneho vzťahu, pričom žalovaný existenciu pohľadávky žalobcu
v uvedenej výške nepopieral, namietal len, že predmetný peňažný záväzok zanikol započítaním
pohľadávok. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť dojednanú cenu nesplnil a neuhradil, vznikla
žalobcovi pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Súd ďalej skúmal či došlo k zániku pohľadávky
žalobcu započítaním vzájomnej pohľadávky žalovaného. Žalovaný však podľa názoru súdu neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal relevantným spôsobom doručenie predmetného započítacieho prejavu
žalobcovi. Podací lístok doložený žalovaným nie je spôsobilý preukázať, čo tvorilo obsah zásielky



podanej žalovaným na doručovanie a nie je dôkazom, ktorý by preukazoval, že predmetný započítací
prejav bol žalobcovi doručený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nedošlo k zániku vzájomných
pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným a žalobca sa teda oprávnene domáhal splnenia peňažného
záväzku voči žalovanému, ktorý opodstatnenosť pohľadávky nerozporoval, čo do základu a výšky a
preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 345,58 eur.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 29110315, preto súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 345,58
eur od 02.06.2009 do zaplatenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba zamietnutá.

Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za podstatnú považuje otázku, akým
spôsobom bol povinný predmetnú zásielku doručovať žalobcovi a či ním zvolený spôsob doručovania
bol v súlade so zásadami doručovania zásielky, s tým, že až následne je podľa odvolateľa možné
vyhodnocovať, či k doručeniu poštovej zásielky došlo a aké dôkazné povinnosti vo vzťahu k jej doručeniu
účastníci majú. Má za to, že vzhľadom na absenciu úpravy spôsobu doručovania jednostranného
zápočtu podľa § 580 Obč. zák. sa na doručovanie vzťahujú ustanovenia § 47 ods. 1 a § 48 ods. 1
a 2 O.s.p. a že zaslanie zápočtu doporučenou poštovou zásielkou je spôsobom doručovania právom
aprobovaným. Poukazoval na to, že sám žalobca nekonštatoval, že by mu predmetná zásielka nebola
doručená, tvrdil iba, že žalovaný nepreukázal jej doručenie. Súd porušil rovnosť účastníkov konania,
keď sa priklonil na stranu žalobcu, ktorý doručenie riadne zaslanej poštovej zásielky nepoprel a ani
nepredložil žiadne dôkazy v tomto smere. Pri všeobecnom uplatňovaní postupu zvoleného súdom by
nebolo možné doručovať zásielky inak ako do vlastných rúk nakoľko pri iných spôsoboch doručovania
by súd vždy musel doručenie považovať za nepreukázané, a to aj vtedy, ak by sa druhý účastník k
doručeniu nevyjadril.

Odvolateľ súčasne vzniesol námietku premlčania práva žalobcu dňom 02.06.2013 (na súde uplatnené
dňa 23.09.2013), s tým, že nemal možnosť s faktúrou č. 2910315 sa skôr oboznámiť nakoľko mu s
návrhom na začatie konania nebola súdom doručená.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.

V rozpore s tvrdením žalovaného spisový materiál obsahuje záznam o pokyne na doručenie príloh
žaloby tomuto účastníkovi spolu s vydaným platobným rozkazom a ich doručenie možno vyvodzovať aj
z obsahu doručenky zo dňa 25.10.2013. V konečnom dôsledku však ani prípadné nedodržanie postupu
podľa § 114 ods. 2 O.s.p. nemohlo mať za následok porušenie procesných práv žalovaného, resp.
obmedzenie jeho procesnej obrany, nakoľko z obsahu spisu je nesporné, že s faktúrou č. 29110315
disponoval a údaje z nej zahrnul do započítania pohľadávok, ktoré predložil súdu prvého stupňa.

Na strane druhej sa odvolací súd stotožnil s výhradami odvolateľa voči spôsobu vyhodnotenia
dokazovania vo vzťahu k doručeniu jeho započítacieho prejavu obchodnej spoločnosti DRIDO, s.r.o.
(v tom čase dem-ter sk, s.r.o.), v súvislosti s ktorým iba stručne konštatoval, že podací lístok nie je
spôsobilý preukázať, čo tvorilo obsah zásielky a nie je dôkazom preukazujúcim, že započítací prejav
bol žalobcovi doručený, bez toho, aby uviedol, či spôsob doručovania zvolený žalovaným odporuje
požiadavkám konkrétnych právnych predpisov alebo v obchodných vzťahoch obvyklým spôsobom
doručovania, aký spôsob poštového doručovania by obsah zásielky preukazoval a bol by súdom
akceptovaný, nezoberal sa ani otázkou samotnej existencie pohľadávky žalovaného a okolnosťami
obchodného vzťahu žalovaného a úpadcu, ktoré by mohli naznačovať prípadný iný obsah poštovej
zásielky alebo naopak podporovať tvrdenie žalovaného.



Záver, ktorý súd prvého stupňa v súvislosti s doručením započítacieho prejavu prijal, a ktorý považoval za
zásadný z hľadiska rozhodnutia sporu, preto nemožno považovať za podložený, a súčasne odôvodnenie
rozsudku za zodpovedajúce požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Nakoľko nedostatky odôvodnenia rozhodnutia podľa právnej teórie i zaužívanej súdnej praxe nesú znaky
postupu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom
smere.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.