Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/639/2015 z 8. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. augusta 2016, sp. zn. 5Co/639/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5412201624.1
Krajský súd Žilina | 5Co/639/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5412201624.1 | 2016-08-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc9421a6-804e-41e4-b4fd-316771b92df4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5412201624.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/639/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201624
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5412201624.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, 2/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja zastúpení: JUDr.
Barbora Stehlíková, advokátka, J. F. XXXX/XX, F., proti odporcom: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
X, 2/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, obaja zastúpení: JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom J.
XXXX/XX, L. A., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/43/2012-241 zo dňa 30.
09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1/ a 2/ rade priznáva v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :
I. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu
655,- EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 655,- EUR odo dňa 04.11.2011
do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu
10,- EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 10,- EUR odo dňa 04.11.2011
do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.
IV. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní vypratať a odovzdať navrhovateľke v 1. rade pozemok parc.
č. KN-C 2278/1 o výmere 160 m2 - ostatné plochy, parc. č. KN-C 2278/7 o výmere 41 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 2278/8 o výmere 67 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-
C 2278/9 o výmere 3 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 2278/10 o výmere 174 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 2278/11 o výmere 210 m2 -ostatné plochy, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Dolný Kubín - Katastrálny odbor, okres Dolný Kubín, obec
C., k.ú. C., a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní vypratať a odovzdať navrhovateľovi v 2. rade pozemok parc. č.
KN-E 2284 o výmere 22 m2 - orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dolný
Kubín - Katastrálny odbor, okres Dolný Kubín, obec C., k.ú. C., a to tú časť o výmere 10 m2, ktorá nie
je asfaltovou cestou, a to v lehote 30 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
VII. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1. rade trovy
konania vo výške 903,82 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľky v 1. rade a to v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.



VIII. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade trovy
konania vo výške 506,12 EUR, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v 2. rade, a to v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dokladmi založenými v spise, okresný súd zistil
nasledovný skutkový stav: Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú a obec C. je preukázané, že
navrhovateľka F. V. je zapísaná ako vlastníčka v celosti parciel registra C s parcelným číslom 2278/1 -
ostatné plochy o výmere 160 m2, 2278/2 - ostatné plochy o výmere 251 m2, 2278/7 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 41 m2, 2278/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2, 2278/9 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 3 m2, 2278/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2, 2278/11 -
ostatné plochy o výmere 210 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. a obec C. je preukázané, že navrhovateľ
F. V. je v celosti vlastníkom parcely registra E s parcelným číslom 2284 - orná pôda o výmere 22 m2.
Z ohliadky na mieste samom, ako i z tvrdení účastníkov súd zistil, že uvedené parcely užívajú odporcovia
a to tak, že na časti majú postavené stavby a majú ich dokonca ohradené plotom, resp. majú na nich
uskladnený rôzny materiál. Konkrétne parcely, ktoré sú v oplotenom dvore odporcov, resp. ktoré sú
mimo sú zreteľné zo znaleckého nákresu citovaného znaleckého posudku č. 33/2013 znalca Ing. Pavla
Krišpinského. Z uvedené znaleckého posudku vyplýva okrem iného aj to, že parc. KN-E 2284, ktorá je
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa v rade 2/ je v dvore odporcov len v časti 10 m2, zostávajúca časť
predstavuje asfaltová cesta za oplotením odporcov. Zo znaleckého posudku ďalej jednoznačne vyplýva,
že parcely vo vlastníctve navrhovateľky v rade 1/boli vytvorené z pôvodnej parcely KN-E č. 2278, ktorá
bola vykomasovaná ako parcela č. 2278 a zodpovedala PK-N parcele, ktorá nebola knihovaná, nemala
parcelné číslo, bola obecná. Parcela vlastnícky patriaca odporcovi je identická s komasovanou parcelou
č. 2284 a pochádza z pôvodnej PK-N parcely č. 13423. Z komasačného hárku č. 02 je zrejmé, že parc.
č. 2278/1, 2278/2 boli vykomasované pre spoločnosť bývalých urbarialistov obce Chlebnice, z výpisu z
protokolu č. 320 vyplýva, že prac. č. 13423 bola zapísaná v konštitučnom protokole.
V prípade vypratania a odovzdania žalovaných parciel súd vychádzal z toho, že v danom prípade
ide o základný druh vlastníckej žaloby - žaloby na vydanie veci, kde základnou podmienkou úspechu
takejto žaloby je preukázanie aktívnej legitimácie, teda preukázanie vlastníckeho práva. V danom
prípade navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti, kedy ich vlastníctvo je
preukázané príslušnými listami vlastníctva. Odporcovia mali možnosť preukázať, že majú právo na
užívanie veci alebo na zásah do vlastníckeho práva na základe nejakej inej skutočnosti, resp.
že prípadne sú samy vlastníkmi predmetných parciel. Odporcovia však dôkazné bremeno ohľadne
takýchto skutočnosti neuniesli, nestačí samotné spochybňovanie vlastníckeho práva navrhovateľov.
Ich tvrdenie, že predmetné pozemky nadobudli od svojich právnych predchodcov, ktorí po komasácií
boli oprávnenými vlastníkmi týchto pozemkov a mali byť prevedené darovacou zmluvou na nich
nepreukázali. Ide len o čisto účelové tvrdenie, ktoré nekorešponduje s vykonaním dokazovaním v spise
6C/17/2003, kedy je zrejmé, že darovacou zmluvou registrovanou ŠN v Dolnom Kubíne dňa 25.01.1971
pod RI 371/70 bola len odporcovi F. F. darovaná novovytvorená parcela č. 2262/2 o výmere 798 m2
presne zameraná geometrickým plánom z pozemnoknižnej parcely 6196. Napríklad aj z výpovede
sestry odporcu O. G. v tomto konaní je zrejmé, že pokiaľ mu otec daroval nejaký pozemok, malo to
byť nad domom, ktorý ma teraz postavený. Inak treba len pripomenúť, že v konaní nie je sporné a
nebolo to sporné ani v konaní 6C/17/2003, že odporcovia postavili dom mimo pozemku darovaného
im citovanou darovacou zmluvou. Zo žiadnych listinných dokladov, ktoré predložili odporcovia, či už
ide o komasačný hárok, alebo dedičské rozhodnutie, či iné doklady nevyplýva, že by mali nadobúdať
vlastníctvo alebo aspoň právo užívania k akejkoľvek časti žalovaných parciel. Už aj vzhľadom na veľkosť
daru - necelých 800 m2 je zrejmé, že nemožno rozumne uvažovať, že by na základe tohto daru sa
odporca mohol domnievať, že by mu patrila prakticky dvojnásobná plocha. Nemožno teda rozmýšľať ani
o akejkoľvek dobromyseľnosti, či oprávnenej držbe. Ohliadkou aj samotným tvrdením odporcu je zrejmé,
že žalované parcely užívajú, či už ich majú ohradené, alebo majú na nich uskladnený materiál, ako napr.
drevo. Pravdou je, že časť parcely č. 2284 užívajú len vo výmere 10 m2 a zvyšok je zaasfaltovaný,
predstavuje časť cesty, ktorú s určitosťou nerobili odporcovia, ale možno predpokladať, že to bola asi
Obec Chlebnice.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia dlhodobo vedia, že užívajú cudzie pozemky a napriek
maximálnej ústretovosti navrhovateľov odmietli riešenie kúpou alebo nájmom, súd rozhodol o ich
povinnosti vypratať predmetné pozemky a odovzdať tieto navrhovateľom.
V danom prípade navrhovatelia preukázali vlastníctvo predmetných parciel a odporcovia nepreukázali
právo užívať tieto. V danom prípade potom užívaním parciel odporcami bez právneho dôvodu vzniklo
u týchto bezdôvodné obohatenie. Navrhovatelia sa domáhali priznania bezdôvodného obohatenia,
ktorý predstavuje dvojročný nájom, teda nájom za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. pred



05.04.2012. Z vykonaného dokazovania, napr. zo správy Obce Chlebnice súd zistil, že obec pri prenájme
pozemku na podnikateľské účely prenajala 108 m2 plochy za 116,- EUR ročne a predaj pozemkov obcou
nepresahoval sumu 3,- EUR za 1/m2. Z ponuky realitných kancelárií na internete vyplýva, že cena za
1 m2 stavebného pozemku bez prípojok a s prístupom po nespevnenej ceste predstavuje sumu 10
EUR/m2. S prihliadnutím na účel užívania odporcami - užívanie na uspokojovanie len svojich osobných
potrieb bez prevádzania podnikateľskej činnosti, na celkovú atraktívnosť lokality a predovšetkým na
vyššie popísané ceny za predaj, či prenájom pri neexistencii nejakej cenovej mapy obce pre predaj,
či prenájom pozemkov, súd potom stanovil výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 0,5 EUR/m2.
Pokiaľ teda navrhovateľka má vo vlastníctve 655 m2, ktoré užívajú odporcovia za dva roky, potom výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje práve sumu 655,- EUR, navrhovateľovi však odporcovia užívajú
skutočne len výmeru 10 m2, a teda za dva roky predstavuje bezdôvodné obohatenie výšku 10,- EUR.
Súd priznal aj úrok z omeškania, nakoľko bol žiadaný v zákonnej výške  a to počnúc dňom 04.11.2011,
kde vychádzal z výzvy zo dňa 03.10.2011, ktorou navrhovatelia vyzvali odporcov na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia v lehote 30 dní.
Pokiaľ súd návrh zamietol, zamietol ho v tej časti, v ktorej navrhovateľ žiadal vypratanie a bezdôvodné
obohatenie za plochu, ktorá je pokrytá asfaltovou cestou a u navrhovateľky v tej časti, v ktorej ňou
žiadaná výška bezdôvodného obohatenia prevyšovala sumu 0,5 EUR za rok a 1 m2.
Navrhovatelia 1 a 2. rade si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil trovy prvostupňového konania
v celkovej výške 2.284,52 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.466,83 eur , ďalej
zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 252,- eur (16,50 eur, 99,50 eur a 136,- eur), trov znaleckého
dokazovania vo výške 282,88 eur a z náhrady za stratu času 282,81 eur.  Súd pri rozhodovaní o trovách
konania vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. V predmetnom konaní mali navrhovatelia v 1. a 2. rade
čiastočný úspech v samostatnom nároku, kde si uplatňovali vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a zároveň mali navrhovatelia v 1. a 2. rade plný úspech
v samostatnom nároku týkajúceho sa vypratania a odovzdania nehnuteľností.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí napadnuté rozhodnutie
považujú za nesprávne. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že právny predchodca žalobcov
H. V. nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Keďže otec žalobcov sa
nikdy nestal  vlastníkom týchto pozemkov, ani jeho právni nástupcovia nie sú vlastníkmi, pretože
svoje vlastnícke právo nemôžu odvodzovať od nevlastníka. Nesplnenie podmienok pre nadobudnutie
vlastníctva bolo preukázané znaleckým posudkom, ohliadkou na mieste samom a z výsluchou svedkov,
ktorých  vyplynulo, že otec žalobcov  mal záujem osvedčiť úplne iné  pozemky, ako pozemky
nachádzajúce sa vo dvore žalovaných, ktoré žalovaní takto užívajú od r. 1971 a na ktorých majú
postavenú časť rodinného domu, ako aj oplotenie na základe platného stavebného povolenia. Súd
sa ako s predbežnou otázkou nevysporiadal s tým, že otec žalobcov tieto pozemky nikdy neužíval,
a nebol ani oprávneným držiteľom. Žalovaní namietali aj vypratanie  nehnuteľností, nakoľko  by s
tým boli spojené neprimerane vysoké náklady, spojené s odstraňovaním stavieb - aj časti rodinného
domu, pričom žalovaní tieto pozemky a stavby na nich užívali 30 rokov pred tým, ako bol zo strany
právneho predchodcu žalobcov podaný návrh na vydanie osvedčenia o vlastníctve k pozemkom.
Žalovaní namietali dôvodnosť priznania trov konania a ich výšku, keďže žalobcovia mali vo veci len
pomerný úspech, čomu má zodpovedať aj výška priznaných trov. Žiadali aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia v rade 1/ a 2, ktorí svoje vlastnícke práva
k dotknutým nehnuteľnostiam odvodzovali  od dedičského konania po svojom otcovi. Otec žalobcov v
rade 1/ a 2/ nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam  na základe notárskej zápisnice
N 1015/95, NZ 140/96 vyhotovenej JUDr. Kleňom; prastarí rodičia žalobcov  v rade 1/ a 2/ kúpili v roku
1941 mlyn z dreva stojaci na potoku Chlebnickom, vodný náhon a vodné právo a od tej doby ho využívali.
Vodný náhon je zakreslený v prvej ručne kreslenej mape, z ktorej jasne vyplýva, že vodný náhon išiel
cez predmetné parcely; žalobcovia predložili súdu viaceré dôkazy, ktoré potvrdzujú ich tvrdenia - list
otca žalobcov zo dňa 17. 3. 2013, ručne kreslené mapy, výpoveď M. B.. Žalobcovia žiadali, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a zároveň si uplatnili nárok na trovy odvolacieho konania vo
výške 91,02 eur za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu (39,18 eur + 8,39 u žalobcu v rade 1/ a 35,06
eur + 8,39 eur u žalobcu v rade 2/).

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie



rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi  skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by
sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

11. Z vyjadrení  žalobcov a listín, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že žalobcovia svoje vlastnícke
právo odvodzujú od svojich právnych predchodcov, konkrétne otca H. V., ktorý vlastníctvo nadobudol
na základe osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. - notárska zápisnica (č.l. 39) z 15. 02. 1996 k
nehnuteľnostiam vedeným  v komasačnom hárku č. 02  parc. č. 2278/1 o výmere 901 m2, ktorá je
ident. s KN parc. č. 2278/1 o výmere 901 m2, 2278/2 o výmere 1555 m2, ktorá je identická s KN parc.
č. 2278/2 o výmere 796 m2, 2284  o výmere 28 m2, ktoré drží od roku 1970 ako právny nástupca
svojho otca H. V., ktorý pozemky nadobudol v r. 1941 titulom kúpy od komasačných vlastníkov  - kúpna
zmluva (č.l. 72), ktorej predmetom bol mlyn, vodný náhon a vodné právo; mlyn bol vedený na parc. č.
13.434/2. Žalobcovia svoje tvrdenie o vlastníctve k dotknutým nehnuteľnostiam preukázali predloženými
LV, kúpnou zmluvou z roku 1941, notárskou zápisnicou o osvedčení, komasačným hárkom č. 02.

12. Na druhej strane žalovaní svoje vlastníctvo odvodzujú od darovacej zmluvy z 18. 11. 1970, ktorou
žalovaný v rade 1/ nadobudol vlastníctvo k parc. č. 2262/2 vo výmere 798 m2 od svojho otca, ktorý
nehnuteľnosti nadobudol v roku 1935 na základe komasácie, ktorú skutočnosť  v priebehu konania
nepreukázali.



13. Žalovaní síce v priebehu konania na súde prvého stupňa ako i v podanom odvolaní spochybňovali
nadobudnutie vlastníctva otcom žalobcov, no na podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz,
naopak vlastníckemu právu žalobcov svedčia samotné LV č. XXXX  a XX, komasačný hárok č. 02, listiny
- kúpna zmluva z roku 1941 a osvedčenie  o držbe otca žalobcov.

14. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaných
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s
názor okresného súdu o zamietnutí zvyšku nároku v tej časti, v  ktorej žalobca v rade 2/ žiadal vypratanie
a bezdôvodné obohatenie za plochu, ktorá je pokrytá asfaltovou cestou a u žalobkyne v rade 1/ v tej
časti, v ktorej ňou žiadaná výška bezdôvodného obohatenia prevyšovala sumu 0,5 EUR za rok a 1 m2.
Nakoniec okresný súd postupoval správne aj v prípade rozhodnutia o trovách konania podľa § 142 ods.
3 O.s.p., keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, na čo súd poukázal nielen v časti
rozhodovania o trovách konania, ale zdôvodnil to aj pri rozhodovaní o nároku na priznanie bezdôvodného
obohatenia.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie  o odvolaní:   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)