{"guid": "36a85ffd-4cc9-47c6-8093-d205b7e517bc:bc048b05-f628-43dc-a322-c19451f5a4df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015200828.1", "spisova_znacka": "6S/77/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/77/2015 z 30. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. novembra 2016, sp. zn. 6S/77/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200828.1", "identifikacne_cislo": "7015200828", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc048b05-f628-43dc-a322-c19451f5a4df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200828.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200828.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200828.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/77/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200828
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200828.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Cortec
s.r.o., Magnezitárska 2/A/1720, Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej
Gajdošech, Košice, Krmanova 14, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica,
Lazovná 63, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28.04.2015 č.j.
1100303/1/176294/2015/14230, takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves z 22.01.2015 č.
9812401/5/161636/2015/Fra bol žalobcovi podľa § 68 ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov Daňový poriadok určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu: 2.200,-- eur na DPH za
zdaňovacie obdobie december 2012. Daňový úrad Košice znížil nadmerný odpočet na DPH za
zdaňovacie obdobie december 2012 zo sumy 172.402,79 eur na sumu 170.207,79 eur.

2. Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo
dňa 15.10.2013 č. 9812401/5/4646446/2013/Fra. Bolo zistené, že žalobca si v daňovom priznaní za
kontrolované zdaňovacie obdobie december 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane, ktorá bola voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH
v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) v celkovej sume 177.706,53 eur. Žalobca
v účtovných dokladoch predložených k daňovej kontrole deklaroval nákup majetku, materiálu, zásob
tovaru a prenájom priestorov od daňového subjektu O. N. - Cortec, Štrbská 13, Košice.

3. Daňový subjekt O.Ó. N. - Cortec prevádzkoval predajňu s obchodným a gastronomickým zariadením
v Košiciach (vlastné priestory) a v Bratislave (prenajaté priestory), vykonával inštaláciu a úpravy týchto
zariadení. V mesiaci december 2012 daňový subjekt O. N. - Cortec prenajal priestory predajne v
Košiciach a príslušné kancelárske a skladové priestory žalobcovi, ktorému v mesiaci december 2012
odpredal majetok, ktorý sa využíval v predajniach v Košiciach a v Bratislave (predovšetkým kancelársky
majetok, výpočtová technika, regále v skladovacích priestoroch), motorové vozidlá využívané pri
obchodnej činnosti, zásoby tovaru, náhradné diely a montážne náradie. Od roku 2013 predmetné
predajne s obchodným a gastronomickým zariadením prevádzkuje, servis a inštaláciu týchto zariadení
vykonáva žalobca.



4. Za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a daňovým subjektom
O. N. - Cortec správca dane vykonal dňa 23.09.2013 miestne zisťovanie u daňového subjektu O. N. -
Cortec. Tento daňový subjekt vystavil faktúru č. 121319 (zaúčtovaná u žalobcu pod č. Z2012/029), ktorou
žalobcovi vyfakturoval prenájom priestorov za január I. - XII./2012 v cene 12.000,-- eur a DPH v sume
2.400,-- eur. O.J. N. - Cortec vo vyjadrení k tejto faktúre uviedol, že nájomné bolo vyfakturované podľa
uzavretej zmluvy o nájme nebytového priestoru - predajne, kancelárskych a skladovacích priestorov
na C. X/A, T., ktorý v mesiacoch január - november 2012 využíval daňový subjekt O. N. - Cortec
a od mesiaca december 2012 žalobca. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december
2012 uplatnil odpočítanie dane v sume 2.400,-- eur, t.j. z celého vyfakturovaného nájmu za obdobie
január - december 2012, pričom prenajaté nebytové priestory žalobca využíval ako platiteľ len v
mesiaci december 2012. Na základe týchto skutočností správca dane konštatoval, že došlo k porušeniu
ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH a žalobca si uplatnil odpočítanie dane z prenájmu
priestorov za január - november  2012 v sume 2.200,-- eur neoprávnene.

5. Žalobca sa k uvedeným skutočnostiam zisteným správcom dane vyjadril dňa 07.02.2014 tak, že
správca dane zrejme nesprávne interpretoval skutočnosti uvedené daňovým subjektom O. N. - Cortec
v zápisnici o pojednávaní zo dňa 19.09.2013, kedy uviedol, že priestory využíval v mesiacoch január -
november 2012, a od decembra 2012 využíval priestory žalobca. Podľa žalobcu týmto konštatovaním
daňového subjektu O. N. - Cortec mala byť vyjadrená podstata toho, že počnúc mesiacom december
prestal využívať tento daňový subjekt predmetné priestory v rozsahu, v akom ich užíval žalobca, a nie
to, že by žalobca nebol tieto priestory využíval aj v predchádzajúcom období mesiaci január - november.
Z uvedeného dôvodu žalobca spresnil stanovisko daňového subjektu O. N. - Cortec tak, že už žalobca
užíval prenajaté nebytové priestory nepretržite po celý rok 2012, a nič na tom nemení fakt, že súčasne
ich v období január - november užíval aj O.J. N. - Cortec. Náklady spojené s nájmom nebytových
priestorov mali pre žalobcu po celý rok 2012 charakter nevyhnutných investičných nákladov, nakoľko v
opačnom prípade by sa dalo tvrdiť, že tieto priestory žalobca užíval bez právneho dôvodu a bezdôvodne
sa obohacoval. Tvrdil, že vykonával svoju činnosť v predmetných nebytových priestoroch a nájomné je
porovnateľné s trhovým nájomným v danom čase a mieste.

6. Správca dane k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ak zmenil svoje vyjadrenie o využívaní nebytových
priestorov, ktoré urobil dňa 23.09.2013, bolo jeho dôkazným bremenom správcovi dane predložiť
dôkazy, ktorými by toto tvrdenie preukázal. Žalobca správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, ktorými
by preukázal, že využíval predmetné nebytové priestory na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v
zdaňovacom období január - november 2012. Skutočnosť, že daňový subjekt O. N. - Cortec dal žalobcovi
súhlas na zriadenie sídla v predmetných priestoroch, nepreukazuje, že žalobca využíval predmetné
priestory v rozsahu uvedenom v zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.12.2011.

7. V priebehu kontroly sa preukázalo, že žalobca mal registrované sídlo spoločnosti na adrese T. XX,
T. do 27.08.2012, od 28.08.2012 na adrese C.. Žalobca nemal v čase do 27.08.2012 registrovanú
prevádzku na adrese C. ani o nej neúčtoval. Žalobca v daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie
obdobie august 2012 - november 2012 deklaroval nulové uskutočnené zdaniteľné obchody, čo znamená,
že ani po zmene sídla nepoužíval predmetné priestory na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, a to až
do decembra 2012, kedy prevzal od daňového subjektu O. N. - Cortec prevádzku predajne s obchodným
a gastronomickým zariadením nachádzajúcu sa v predmetných nebytových priestoroch a poskytovanie
súvisiacich služieb - montáže a opravy predávaných zariadení.

8. Predmetom zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 25.12.2011 uzavretej medzi prenajímateľom
O. N. - Cortec a nájomcom Cortec s.r.o. (žalobca) bol prenájom nebytového priestoru na adrese C.A/
XXXX T. o ploche 280 m2, 288 m2 a 299 m2. Pri ohliadke týchto priestorov, ktorá bola uskutočnená v
rámci preverovania O. N. sprístupnil zamestnancom správcu dane priestory predajne s obchodnými a
gastronomickými zariadeniami, skladové priestory s regálmi, kde boli umiestnené zásoby ponúkaného
tovaru a náhradných dielov k tomuto tovaru, kancelárie vybavené kancelárskym nábytkom a výpočtovou
technikou. Využívanie nebytového priestoru, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, je prepojené s
využívaním zariadenia umiestneného v týchto priestoroch (zariadenie predajne, kancelársky nábytok,
regále v skladových priestoroch a výpočtová technika. Do decembra 2012 tieto priestory využíval daňový
subjekt O. N. - Cortec, ktorý v týchto priestoroch prevádzkoval predajňu s obchodným a gastronomickým
zariadením. Ku koncu roka 2012 došlo k prenosu celej ekonomickej činnosti z fyzickej osoby na žalobcu,
ktorú žalobca deklaroval vystavenými faktúrami č. 121314, 121315, 121316, 121317, 121318, 121320,



121321 a 121322, ktorými žalobcovi vyfakturoval majetok nachádzajúci sa v predajni (predovšetkým
zariadenie predajne, kancelársky nábytok, výpočtovú techniku, zásoby tovaru, náhradné diely, montážne
náradie, regále v skladových priestoroch) a faktúrou č. 121319, ktorou žalobcovi vyfakturoval prenájom
nebytových priestorov predajne a príslušných skladových kancelárskych priestorov.

Priestory predajne a príslušné skladové a kancelárske priestory, v nich umiestnený nábytok, regále v
skladovacích priestoroch, zásoby tovaru, materiálu, náhradných dieloch, montážne náradie, evidoval vo
svojom účtovníctve a využívanie na dosiahnutých zdaniteľných príjmov daňový subjekt O. N. - Cortec až
do decembra 2012. Žalobca zariadenie predajne a príslušných skladových a kancelárskych priestorov v
mesiacoch január - novembri 2012 nevlastnil, nemal ho prenajaté, a nevyužíval ho na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ. Žalobca nevyužíval ani nebytové priestory, v ktorých je zariadenie predajne a
príslušných skladových a kancelárskych priestorov umiestnené, do 27.08.2013 mal registrované sídlo
na adrese T. XX, T. a nemal registrovanú prevádzku v priestoroch predmetnej predajne, ani v príslušných
skladových a kancelárskych priestoroch, v mesiacoch august - november 2012 nedeklaroval žiadne
zdaniteľné obchody, ktoré by uskutočnil ako platiteľ v priestoroch predmetnej predajne a príslušných
skladových a kancelárskych priestoroch. Priestory predajne, príslušné skladové a kancelárske priestory
začal používať až po prenose ekonomickej činnosti z daňového subjektu O. N. - Cortec na žalobcu v
mesiaci december 2012. Správca dane konštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly mu nepredložil
dôkazy o tom, že v mesiacoch január - november 2012 využíval priestory podľa zmluvy o nájme
nebytového priestoru zo dňa 22.11.2011 na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

9. O výsledku daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol zo dňa 15.10.2013 č.
9812401/5/4646446/2013/Fra. Žalobca k protokolu podal písomné vyjadrenie, ktoré bolo správcovi dane
doručené 10.03.2014.

10. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že správca dane vychádzal len z jednej skutočnosti, a to vyjadrenia
konateľa žalobcu obsiahnutého v zápisnici z 19.09.2013, a to, že v mesiacoch január - november 2012
využíval priestory O. N. - Cortec a od decembra 2012 žalobca. Žalobca opätovne konštatoval, že ide o
nesprávnu interpretáciu skutočností uvedených konateľom žalobcu v spomínanej zápisnici, ktorou mala
byť vyjadrená skutočnosť, že v decembri 2012 prestal O. N. - Cortec využívať predmetné priestory v
rozsahu v akom ich využíval žalobca. Spresnenie vyjadrenia z 19.09.2013 znamenalo, že žalobca tieto
priestory využíval celý rok a nič na tom nemení fakt, že v období január - november 2012 ich využíval
aj O. N. - Cortec.

11. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že žalobca zmenil svoje vyjadrenie a nepredložil
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že priestory využíval na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v
zdaňovacom období január - november 2012. Žalobca mal za to, že nájomná zmluva z 22.11.2011 a
hlavná kniha za rok 2012 je dostatočným podkladom na verifikáciu tohto spresnenia.

12. K argumentácii správcu dane o neuznaní práva na odpočet týkajúcej sa registrácie sídla žalobcu
do 27.08.2013 na T. Q. XX, T., žalobca uviedol, že žalobca pri svojom založení 01.07.2010 deklaroval
vzťah k registrovanému sídlu súhlasom vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na T. A. XX,
ktorým bolo občianske združenie Športovo-strelecký klub Podhradová, ktoré dalo súhlas so zápisom
tejto nehnuteľnosti, resp. jej časti ako sídla spoločnosti žalobcu pri jej založení. Právo užívať túto
nehnuteľnosť ako sídlo spoločnosti žalobca odvodzoval od nájomného vzťahu občianskeho združenia
športovo-strelecký klub s nájomcom O. N. - Cortec, ktorý trval do 31.12.2011. K tomuto dátumu bol nájom
ukončený a oba subjekty, t.j. Cortec s.r.o. a O. N. - Cortec premiestnil svoje sídlo do novopostaveného
objektu na C. A. E. T.. Vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je O. N. - Cortec a užívacie právo žalobcu
bolo dané nájomnou zmluvou zo dňa 22.12.2011. Je pravdou, že zmena sídla u žalobcu nastala až
dňa 28.08.2012 a u daňového subjektu O. N. - Cortec 07.08.2012, čo však bolo odôvodnené tým, že
išlo o novopostavený objekt, ktorý bol skolaudovaný v decembri 2011, v januári 2012 bolo pridelené
súpisné číslo, ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané až v máji 2012. To znamená, že vlastník
nehnuteľnosti až v mesiaci jún 2012 disponoval listom vlastníctva, ktorým mohol preukázať príslušnému
živnostenskému a obchodnému registru právny vzťah k nehnuteľnosti. Fakticky oba subjekty po celý rok
2012 vykonávali svoju činnosť z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na C. A. E. T.. Žalobca na preukázanie
týchto skutočností predložil dôkazy, a to čestné vyhlásenie W.. I. C., štatutárneho zástupcu občianskeho
združenia Športovo-strelecký klub Podhradová, ktorý osvedčil, že predmetná nehnuteľnosť bola so
súhlasom vlastníka zapísaná ako sídlo žalobcu pri jej vzniku, a že táto spoločnosť odvodzovala právo



užívať túto nehnuteľnosť ako sídlo spoločnosti na základe nájomného vzťahu s nájomcom O. N. -
Cortec, a že v súvislosti s ukončením nájomného vzťahu k 31.11.2011 nájomca O. N. - Cortec, ako
aj žalobca, riadne vypratali predmet prenájmu a ukončili užívanie týchto nehnuteľností k 31.12.2011, a
ani jeden zo subjektov nemal po tomto dni oprávnenie využívať túto nehnuteľnosť. Tvrdené skutočnosti
ďalej preukazoval zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 200303 medzi prenajímateľom OZ SSKP
a nájomcom O. N. - Cortec zo dňa 31.03.2003, ktorá potvrdzuje nájomný vzťah k nehnuteľnosti na
T. XX E. T., kolaudačným rozhodnutím zo dňa 29.12.2011 č. A/2011/21352-2/111/PO právoplatného
dňa 30.12.2011, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť na C. A. bola skolaudovaná koncom roka 2011,
rozhodnutím o pridelení súpisného čísla č. XXXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012 právoplatného dňa
20.01.2012, z ktorého vyplýva pridelenie súpisného čísla v januári 2012, listom vlastníctva č. XXXXX,
z ktorého vyplýva, že príslušný katastrálny úrad zapísal súpisné číslo k nehnuteľnosti na C. A. pod
Z-3131/12 dňa 07.05.2012 a protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zo dňa 01.01.2012, z
ktorého vyplýva súhlas vlastníka nehnuteľnosti O. N. - Cortec pre žalobcu so zriadením sídla na C. A.
E. T.. Teda nemohol od 01.01.2012 vykonávať svoju podnikateľskú činnosť z registrovaného sídla na T.
A. XX, lebo nemal k nemu žiadny právny vzťah.

13. Žalobca poukázal na to, že správca dane opieral svoj záver o neuznaní práva na odpočet dane z
výdavkov na nájomné nulové zdaniteľné obchody v období august - november 2012. Nevyhodnotil však
aj obdobie január 2012 - júl 2012, kedy žalobca uskutočnil zdaniteľné obchody v hodnote 1,6 milión eur
na vstupe a 1,5 milión eur na výstupe. Táto skutočnosť musela byť správcovi dane známa z obsahu
hlavnej knihy za rok 2012. Uvedené zdaniteľné plnenia nemohli vyť vykonané zo sídla na adrese T.
XX, lebo od začiatku roka žalobca riadil svoju činnosť so sídlom na C. A. E. T.. Žalobca nepovažuje
za logický obhájiteľný argument správcu dane, že by odpočet dane z nájomného mal byť podmienený
uskutočneným zdaniteľnými plneniami v každom zdaňovacom období, ku ktorému sa viaže platba
nájomného. Uviedol, že potrebám praktického života sa vymyká akákoľvek snaha neuznať odpočítanie
dane z dôvodu, že v konkrétnom zdaňovacom období neboli uskutočnené zdaniteľné plnenia, nakoľko
práve v tomto období mohlo dôjsť k iným aktivitám, ktoré sú podnikaním a predsa nájomný vzťah nie
je možné dohodnúť v tých intenciách, že by sa prerušil v prípade, ak v niektorom období nedôjde k
uskutočneniu zdaniteľných plnení.

14. K argumentu správcu dane, že žalobca zariadenie predajne a príslušných skladových a
kancelárskych priestorov, ktoré využíval na podnikanie daňový subjekt O. N. - Cortec, žalobca v januári
- november 2012 nevlastnil, nemal ho prenajaté a nevyužíval ho na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ, uviedol, že táto skutočnosť je podľa neho celkom bezvýznamná, pretože ak sa daňový subjekt
prezentoval vo vzťahu k iným podnikateľom, s ktorými v roku 2012 uzavrel a realizoval zdaniteľné
hodnoty v hodnote 1,6 milióna eur na vstupe, a 1,5 milióna eur na výstupe, tak tieto priamo súviseli aj
so všetkým majetkom, ktorý bol v decembri 2012 prenesený z fyzickej osoby.

15. Za nemenej významný považuje žalobca fakt, že výška nájmu a vymedzenie predmetu nájmu malo
svoju neoddeliteľnú spojitosť so vzťahom medzi prenajímateľom a nájomcom, a tak prenajímateľ ako
aj nájomca nemali dôvod špecifikovať predmet nájmu. Výška nájomného nebola nijako prehnaná a ani
jednému zo subjektov nemožno pričítať nijaký podvodný úmysel. Uzavretie tohto zmluvného vzťahu
jasne deklarovalo užívanie prenajatej nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti Cortec, ako aj úmysel preniesť
ekonomickú činnosť z jedného subjektu na druhý. Fakt, že tieto priestory užívali oba subjekty súčasne,
nemôže byť vykladaný v tom zmysle, že rozsah užívania bol daný nejakým pomerom, a týmto pomerom
by mal byť krátený úžitok druhého subjektu. Činnosť vykonávaná v roku 2012 fyzickou osobou mala
priamy súvis s činnosťou žalobcu, ktorá sa prejavila v jeho zdaniteľných plneniach tak v roku 2012, ako
neskôr po prenose celej ekonomickej činnosti. Teda konštatovanie správcu dane, že daňový subjekt
O. N. - Cortec prenajal priestory predajne v Košiciach a príslušné kancelárske a skladové priestory
žalobcovi, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Všetky argumenty, ktoré správca dane použil k
smere spochybnenia oprávnenosti uplatneného odpočtu dane, sú podľa žalobcu skutkovo, ako aj právne
nelogické a nesprávne, a aplikácia dotknutých ustanovení zákona o DPH je neprijateľný a porušujúci
zásadu neutrality DPH v rovine aplikácie komunitárneho práva. Konštatoval, že už v predchádzajúcom
vyjadrení poukázal na potrebu aplikácie príslušných právnych predpisov Európskej únie - komunitárneho
práva, ktoré je slovenským normám nadradené a akýkoľvek výklad ustanovení zákona o DPH musí
byť vykladaný v súlade s normami komunitárneho práva, a najmä so zásadou neutrality DPH. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie, a to rozhodnutie vo veci
C-271/12 Petroma Transports SA, C-32/031/SfinyH, C-280/10 Kopalnia Odtriwkova Polski Trawertyn.



16.  Žalobca ďalej uviedol, že aplikácia ustanovenia § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH v súlade so
zásadou neutrality DPH, tak ako táto vyplýva zo smernice Rady 32006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme DPH, je výrazom rukou právnej istoty na strane daňového subjektu. Daňový subjekt nemôže
byť vystavený právnej neistote ohľadne výkladu, ktorý môže zásadu neutrality DPH narušovať. Ak je
správca dane toho názoru, že pri výklade dotknutého ustanovenia je možný dvojaký výklad, ktorý na
jednej strane je v prospech daňového subjektu, a na druhej strane v neprospech, tak je povinný prikloniť
sa k výkladu, ktorý konštatoval aj Ústavný súd SR v konaní pod 1US241/07, z ktorého vyplýva, že
za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli
verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon vyslovene umožňuje.
Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní
časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgánmi verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných
práv a slobôd. Inak povedané v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať
miernejšie. Žalobca z týchto dôvodov žiadal, aby správca dane prehodnotil a opravil svoje závery k
hodnoteniu zdaniteľného plnenia a vo vyrubovacom konaní vzal do úvahy skutočnosti uvedené vo
vyjadrení žalobcu k protokolu, prípadne doplnil dokazovanie v rozsahu navrhovanom vo vyjadrení.

17. Správca dane vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o „spresnené
stanovisko“ daňového subjektu O. N. - Cortec, vzal do úvahy skutočný obsah tohto vyjadrenia.
Podľa článku 1 Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.11.2011 bolo predmetom a účelom
nájmu nasledované: prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi do podnájmu nebytový priestor v
nehnuteľnosti postavenej na parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností
T. W.., obec T. - mestská časť K. Y., katastrálne územie V. na LV č. XXXXX a XXXXX. Prenajímateľ
sa zaväzuje prenechať nájomcovi do podnájmu nebytový priestor o ploche 280 m2 nachádzajúcich sa
na 2NP, nebytový priestor o ploche 288 m2 nachádzajúcich sa na 1NP a nebytový priestor o ploche
299 m2 nachádzajúcich sa na 1NP v objekte SO02. Podľa článku 3 predmetnej zmluvy bolo nájomné
stanovené vo výške 1.000,-- eur/mesiac, pričom k dohodnutej cene bude fakturovaná DPH podľa
platných predpisov. Predmetnou zmluvou bol zmluvne dohodnutý aj vstup a účel vstupu prenajímateľa
do nebytových priestorov prenechaných nájomcovi do podnájmu, a to v článku 4 ods.11, podľa
ktorého nájomca umožní vstup do prenajatých priestorov prenajímateľovi v ktoromkoľvek čase v jeho
prítomnosti, alebo v prítomnosti jeho zamestnanca na kontrolu a bežnú údržbu priestoru a zariadenia,
ako napríklad klimatizačné jednotky a podobne. Takýto vstup musí prenajímateľ, ak je to možné, vopred
oznámiť nájomcovi. Zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.12.2011 neobsahuje ustanovenie
o tom, že priestory, ktoré prenajímateľ ponecháva nájomcovi do podnájmu, bude využívať prenajímateľ
daňový subjekt O. N. - Cortec, že v nich bude mať zriadenú predajňu s obchodným a gastronomickým
zariadením, že časť priestorov bude využívať ako svoje skladovacie priestory a bude v nich uskladňovať
svoj tovar, náradie a náhradné diely, a taktiež že v nich bude mať zariadené kancelárie, kde budú
pracovať jeho zamestnanci.

18. Služba, ktorú daňový subjekt O. N. - Cortec vyfakturoval faktúrou č. 121319, vystavenou dňa
31.12.2012 na sumu 12.000,-- eur a DPH v sume 2.400,-- eur, podľa zmluvy o nájme nebytového
priestoru zo dňa 22.12.2011 nebola žalobcovi dodaná v takom rozsahu, v akom bola vyfakturovaná.
Nebytové priestory, v ktorých prenechanie do podnájmu bolo predmetom zmluvy o nájme zo dňa
22.12.2011, žalobca nevyužil v rozsahu, v akom mu boli vyfakturované na vlastné dodávky tovaru a
služieb.

19. Časovým a skutkovým okolnostiam registrácie sídla žalobcu správca dane uviedol, že v protokole z
daňovej kontrole neuviedol, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť z adresy T. XX, ale že žalobca
mal na tejto adrese registrované sídlo do 27.08.2012, čo žalobca aj potvrdil predloženými dôkazmi a
vyjadrením. Skutočnosť, že daňový subjekt O. N. - Cortec dal žalobcovi súhlas na zriadenie sídla v
predmetných priestoroch, nepreukazuje, že žalobca využíval predmetné priestory v rozsahu uvedenom
v zmluve o nájme z 22.12.2011.

20. Správca dane konštatoval, že podľa predloženej zmluvy, na základe ktorej daňový subjekt O. N. -
Cortec vystavil faktúru č. 121319, bola táto zmluva uzatvorená dňa 22.12.2011. Zmluvu podpisoval za
prenajímateľa i za nájomcu O. N., ktorý pri podpise zmluvy za prenajímateľa O. N. - žalobcu, použil
pečiatky s označením obchodného mena a sídla daňového subjektu, kde bolo uvedené sídlo na adrese
C. X/A, XXX XX  T.. Z dôkazov, ktoré žalobca predložil spolu s vyjadrením k zisteniam uvedeným v



protokole, vyplýva, že zmluva nebola uzavretá a podpísaná dňa 22.12.2011, ako to deklaroval daňový
subjekt, ale v čase, kedy prenajímateľ aj nájomca mali ako sídlo zapísanú adresu C. X/A, T., t.j. najskôr
v auguste 2012.

21. Žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zo
dňa 01.01.2012, podľa ktorého odovzdávajúci O. N. - Cortec na základe zmluvy o nájme nebytového
priestoru zo dňa 22.12.2011 odovzdáva preberajúcemu nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu do
užívania a preberajúci predmetné nehnuteľnosti od odovzdávajúceho preberá, čo účastníci potvrdili
svojím podpisom. K tomuto dôkazu správca dane uviedol, že odovzdanie a prevzatie predmetu
nájmu sa neuskutočnilo dňa 01.01.2012, ako to deklaroval žalobca, pretože v priebehu daňovej
kontroly sa preukázalo, že daňový subjekt O. N. - Cortec v nebytovom priestore o ploche 280
m2, v nebytovom priestore o ploche 288 m2 a v nebytovom priestore o ploche 299 m2, ktorý mal
prenechať do podnájmu žalobcovi v roku 2012, riadil po kolaudácii predmetnej nehnuteľnosti predajňu
s obchodným a gastronomickým zariadením, skladové a kancelárske priestory, ktoré využíval na
dosiahnutie zdaniteľných príjmov až do 31.12.2012 daňový subjekt O. N. - Cortec.

22. Pokiaľ správca dane argumentoval skutočnosťou, že žalobca deklaroval nulové zdaniteľné obchody
v mesiacoch august - november 2012, tak bolo to v súvislosti so skutočnosťou, že v nebytových
priestoroch, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, uskutočňoval zdaniteľné obchody daňový subjekt
O. N. - Cortec, v nich mal zriadenú predajňu s obchodným a gastronomickým zariadením a zriadené
skladovacie a kancelárske priestory, v ktorých mal umiestnené zásoby tovaru, majetok, materiál, náradie,
náhradné diely, a ktoré využíval pri svojej podnikateľskej činnosti a dosahoval z nich zdaniteľné príjmy.
Žalobca až do 31.12.2012 neprevádzkoval predajňu s obchodným a gastronomickým zariadením v
predmetných nebytových priestoroch, a neposkytoval služby tovaru, majetok, materiál, náradie, ani
náhradné diely nemal umiestnené v skladových a kancelárskych priestoroch, na základe ktorých by
dosahoval zdaniteľné príjmy.

23. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uviedol, že kontrolné zistenia správcu dane nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a samy o sebe nie sú spôsobilé potvrdiť záver správcu dane o neuznaní práva na odpočítanie
dane, podľa správcu dane toto konštatovanie sa nezakladá na pravde, pretože predmetné kontrolné
zistenia vychádzajú z účtovných dokladov predložených žalobcom k daňovej kontrole, zo skutočností
získaných na základe miestneho zisťovania vykonaného dňa 23.09.2013 u daňového subjektu O. N.
- Cortec, o ktorom bola spísaná zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 19.09.2013, a na základe
konania so žalobcom, ktoré bolo spojené s ohliadkou podnikateľských priestorov, majetku, materiálu
a tovaru, o ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23.09.2013. Pri ohliadke
prenajatých priestorov O. N. - Cortec sprístupnil zamestnancom správcu dane priestory predajne s
obchodnými a gastronomickými zariadeniami, skladové priestory s regálmi, kde boli umiestnené zásoby
ponúkaného tovaru, a náhradných dielov k tomuto tovaru, kancelárie vybavené kancelárskym nábytkom
a výpočtovou technikou. Neužívanie nebytového priestoru, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, je
prepojené s využívaním zariadenia umiestneného v týchto priestoroch ako zariadenie predajne, ako
kancelársky nábytok, regále v skladových priestoroch a výpočtová technika. Do mesiaca december 2012
tieto priestory využíval daňový subjekt O. N. - Cortec, ktorý v týchto priestoroch prevádzkoval predajňu
s obchodným a gastronomickým zariadením, dňa 31.12.2012 došlo k prenosu ekonomickej činnosti
súvisiacej s prevádzkovaním predajne s obchodným a gastronomickým zariadením z daňového subjektu
O. N. - Cortec na žalobcu. V roku 2012 až do prenosu ekonomickej činnosti tržby z predaja tovaru
ponúkaného v tejto predajni a zo súvisiacich servisných služieb dosahoval len daňový subjekt O. N. -
Cortec. Žalobca nepredával v roku 2012 tovar v tejto predajni, neposkytoval servisné služby súvisiace
s predajom tohto tovaru.

24. Správca dane poukázal na článok III. bod 2 Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.12.2011,
podľa ktorej celkové nájomné za priestory je 1.000,-- eur. Dodatkom v zmluve zo dňa 30.06.2013 bolo
ustanovenie článku 3 bod 2 zmenené nasledovne: „Celkové nájomné za priestory špecifikované v článku
I. ods.1 činí 12.000,-- eur. Nájomné je splatné v eurách na účet prenajímateľa uvedený vyššie, a to
na základe faktúr, ktoré je oprávnený vystaviť prenajímateľ. S výnimkou prvého kalendárneho polroka
2013 je nájomné splatné raz ročne, a to k 30.06. príslušného kalendárneho roka“. Z týchto skutočností
vyplýva, že výška nájomného ostala rovnaká aj po prenose ekonomickej činnosti z daňového subjektu
O. N. - Cortec na žalobcu.



Z týchto skutočností tiež vyplýva, že podľa predmetnej zmluvy a jej dodatku, mal daňový subjekt O. N.
- Cortec fakturovať nájomné v roku 2012 mesačne, v ďalšom období s výnimkou prvého kalendárneho
polroka 2013 raz ročne. Daňový subjekt O. N. - Cortec vystavil dňa 31.12.2012 žalobcovi faktúru, ktorou
vyfakturoval ročnú sumu za prenájom priestorov I. - XII./2012 vo výške 12.000,-- eur a DPH v sume
2.400,-- eur, čo nie je v súlade s predloženou zmluvou o nájme nebytového priestoru.

25. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že v roku 2012 uzavrel a realizoval zdaniteľné obchody v hodnote
1,6 milióna eur na vstupe a 1,5 milióna eur na výstupe, správca dane vykonal na preverenie tejto
skutočnosti dokazovanie, v rámci ktorého vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, vykonal miestne
zisťovanie u daňového subjektu O. N. - Cortec a miestne zisťovanie u daňového subjektu Pivovar
Kaltenecker s.r.o., Rožňava. Z predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca v preverovanom
zdaňovacom období január - jún 2012 vystavil zálohové faktúry a dňa 27.07.2012 konečnú faktúru č.
120013 daňovému subjektu O. N. - Cortec na dodávku unikátnej technológie na výrobu a plnenie piva na
sumu 2,873.220,-- eur. Konečným odberateľom predmetnej technológie bol Pivovar Kaltenecker s.r.o.,
Zakarpatská 28, Rožňava. Správca dane na miestnom zisťovaní vykonanom u tohto daňového subjektu,
o ktorom bola spísaná zápisnica zo dňa 21.05.2013, zistil, že daňový subjekt Pivovar Kaltenecker s.r.o.
uzavrel zmluvu na dodávku predmetnej technológie s daňovým subjektom O. N. - Cortec ešte v roku
2010. Dodávateľom predmetnej technológie bol daňový subjekt Alnep s.r.o., Bratislava, ktorý dodanie
technológie vyfakturoval žalobcovi, ten ju následne vyfakturoval daňovému subjektu O. N. - Cortec a ten
konečnému odberateľovi Pivovar Kaltenecker s.r.o. Dodávka predmetnej technológie sa uskutočnila v
obchodnom reťazci Alnep s.r.o. ›  O.J. N. - Cortec › Pivovar Kaltenecker s.r.o. Dodávka technológie od
Cortec s.r.o. žalobcu daňovému subjektu O. N. - Cortec sa neuskutočnila v predmetných nebytových
priestoroch na C. X/A, T., technológia na výrobu a plnenie piva bola inštalovaná priamo v priestoroch
daňového subjektu Pivovar Kaltenecker s.r.o. v Rožňave. Z tohto dokazovania vyplýva, že žalobca
pri uzavretí predmetného obchodu a pri dodaní predmetnej technológie nevyužíval priestory, ktoré
boli predmetom prenájmu, v predmetnom období prijímal zálohové platby od konečného dodávateľa
technológie daňového subjektu O. N. - Cortec a platil zálohové platby dodávateľovi technológie
daňovému subjektu Alnep s.r.o.

26. K vyjadreniu žalobcu, že vzhľadom na trhovú cenu by výška mesačného nájmu predstavovala
6.069,-- eur. Suma 1.000,-- eur/mesiac fakticky vyjadrovala prenájom o výmere 142 m2, čo je plocha
jednej kancelárie, v ktorej sedí konateľ daňového subjektu, z ktorej riadil činnosti spoločnosti Cortec
s.r.o., uzatváral zdaniteľné obchody, a mal v nej umiestnené všetky účtovné a zmluvné doklady.
Správca dane preveroval, za akú sumu nájomného prenajímal daňový subjekt O. N. - Cortec predmetné
nebytové priestory o výmere spolu 867 m2 žalobcovi v roku 2013 a v roku 2014, t.j. v období po
prenose ekonomickej činnosti súvisiacej s prevádzkovaním predajne s obchodným a gastronomickým
zariadením. Z predložených faktúr zistil, že výška nájomného za nebytové priestory za rok 2013 a
2014 bola 12.000,-- eur/rok, čo znamená, že jeho prenájom za rovnakú cenu nájomného aká mu bola
fakturovaná za obdobie, keď v nebytových priestoroch prevádzkoval predajňu a príslušné skladové a
kancelárske priestory daňový subjekt O. N. - Cortec.

27. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu O. N. -
Cortec za účelom preverenia zdaniteľných obchodov a v rámci tohto zisťovania bola mu predložená
hlavná kniha, z ktorej zistil, že daňový subjekt O. N. - Cortec faktúru č. 121319 vystavenú dňa 31.12.2012,
ktorou vyfakturoval žalobcovi prenájom priestorov za január - december 2012, zaúčtoval v účtovníctve
na účte 602 - Tržby za služby pod položkou č. 9695 ako servis mlynčeka na mäso v hodnote 12.000,-- eur
a na účte 343 - Daň z pridanej hodnoty pod položkou č. 9696 sumu dane 2.400,-- eur. Podľa priloženej
zmluvy o nájme nebytového priestoru mala byť cena nájmu platená mesačne, platenie nájomného raz
ročne bolo dohodnuté až v dodatku k zmluve, ktorý bol podpísaný 30.06.2013.

28. Správca dane v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov požiadal daňový subjekt O. N.
- Cortec, aby uviedol, na základe akých skutočností vystavil žalobcovi dobropis č. 120253 (základ
dane 29.235,60 eur a DPH v sume 5.847,12 eur) zo dňa 29.02.2013 a dobropis č. 120379 (základ
dane 102.653,41 eur a DPH v sume 20.530,68 eur) zo dňa 26.04.2014. O. N. - Cortec v písomnom
vyjadrení uviedol, že pri inventarizácii pohľadávok za rok 2012 bola zistená administratívna chyba vo
vydanej faktúre č. 120012 zo dňa 27.07.2012 v sume 73.764,00 eur na dodávku technológie. Pri odpočte
zálohových faktúr bola zistená nezrovnalosť v číslovaní účtovných dokladov, a to nasledovne: - položka
č. 1 - č. vydanej fa 110001 bolo uvedené nesprávne, nakoľko ide o preklep, správne číslo vydanej faktúry



je 10001. Toto vyjadrenie správca dane nemôže považovať za vyjadrenie, ktorým by žalobca preukázal
oprávnenosti vystavenia predmetných dobropisov. Uvedené podľa správcu dane svedčí o tom, že aj v
iných obdobiach zdaňovacích obdobiach daňový subjekt O. N. - Cortec vystavil žalobcovi faktúru bez
materiálneho základu.

29. Pokiaľ sa žalobca odvolával na porušenie zásady daňovej neutrality správcom dane, a v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie, správca dane uviedol, že predmet v
citovaných rozsudkoch nie je skutkovo a právne identický so zisteniami uvedenými v protokole z daňovej
kontroly u žalobcu.

30. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uviedol, že náklady spojené s nájmom nebytových priestorov mali po
celý rok 2012 charakter nevyhnutných investičných nákladov, toto tvrdenie správca dane považuje za
nepodložené a nepravdivé. Správca dane vykonal dňa 23.09.2013 a 02.06.2014 u daňového subjektu
O. N. - Cortec miestne zisťovanie, na ktorom boli predložené účtovné doklady za rok 2012, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že všetky investičné náklady súvisiace so zriadením predajne kancelárie a
skladových priestorov v nebytových priestoroch, ktoré boli predmetom prenájmu a taktiež náklady
súvisiace so zariadením a vybavením predajne, skladových priestorov a kancelárií, znášal celý rok
2012 daňový subjekt O.J. N. - Cortec. Z účtovných dokladov žalobcu predložených daňovej kontrole
je zrejmé, že žalobca v roku 2012 až do 31.12.2012 vo svojom účtovníctve neúčtoval o žiadnych
investičných nákladoch, ani žiadnych prevádzkových nákladoch súvisiacich s prevádzkovaním predajne
predmetných nebytových priestorov. Platenie nájomného za nebytový priestor, v ktorom mal zriadenú
predajňu, skladové a kancelárske priestory iný daňový subjekt, nie je investičným nákladom a tento
náklad nemá ani investičný charakter.

31. Pokiaľ žalobca poukázal na daňovú neutralitu DPH a aplikáciu vnútroštátneho predpisu, správca
dane uviedol, že v procese daňovej kontroly sa preukázalo, že v roku 2012 až do 31.12. mal v
predmetných nebytových priestoroch zriadenú predajňu sklad a kancelárie nájomca daňový subjekt O.
N. - Cortec. Žalobca neprijal službu - prenájom nebytových priestorov podľa zmluvy o nájme nebytového
priestoru zo dňa 22.12.2011 v rozsahu, v akom mu bola fakturovaná. Žalobca si uplatnením odpočítania
dane z prenájmu priestorov neoprávnene zvýšil sumu odpočítania dane podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona
o DPH v nadväznosti na § 49 ods.2 písm.a) tohto zákona. Zásada neutrality predstavuje v oblasti
DPH vyjadrenie zásady rovnosti, zaobchádzania. Žalobca sa nemôže odvolávať na porušenie neutrality
správcom dane, keď žiada o vrátenie dane v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona o DPH.

32. Žalobca podal proti rozhodnutiu daňového úradu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím z
28.04.2015 č. 1100303/1/176294/2015/14230 rozhodnutie daňového úradu zo dňa 22.01.2015 č.
9812401/5/161636/2015/Fra potvrdil.

33. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že správca dane predmetnou daňovou kontrolou
preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, teda aj to, či daňový subjekt
využíval priestory fakturované faktúrou č. 121319 od O.S. N.S. - Cortec na účely svojho podnikania.
Správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane v sume 2.200,-- eur z uvedenej faktúry z
dôvodu, že žalobca nepreukázal, že tieto priestory využíval v mesiacoch január 2012 - november 2012
na dodanie tovaru a služieb ako platiteľ.

34. Žalobca počas predmetnej daňovej kontroly preukázal, že ku sídlu na T. XX v T. nemal od 01.01.2012
žiaden právny vzťah a ozrejmil, z akých dôvodov bola adresa na C. X/A E. T. uvedená v obchodnom
registri ako adresa jeho sídla až odo dňa 27.08.2012. Žalobca však počas daňovej kontroly a vo
vyrubovacom konaní nepreukázal, že predmetné priestory na C. X/A E. T. využíval na uskutočňovanie
svojej podnikateľskej činnosti po celý rok 2012 ako svoje sídlo od 01.01.2012 tak, ako to uviedol v
odvolaní. K uvedenému záveru žalovaný dospel na základe týchto skutočností: Predmetné priestory
využíval od decembra 2012 O. N. - Cortec (fyzická osoba), ktorý v týchto priestoroch prevádzkoval
predajňu s obchodným a gastronomickým zariadením. Priestory predajne a príslušné skladové a
kancelárske priestory, majetok v nich umiestnený evidoval vo svojom účtovníctve O. N. - Cortec až do
decembra 2012, kedy preniesol ekonomickú činnosť na žalobcu a vyfakturoval mu majetok nachádzajúci
sa v predajni. Do decembra 2012 žalobca zariadenie predajne a príslušných skladových a kancelárskych
priestorov umiestnené v predmetných nebytových priestoroch nevlastnil, nemal a nepreukázal, že by ho
využíval na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Až do prenosu ekonomickej činnosti z O.S. N.S. -



Cortec na žalobcu tržby z predaja tovaru ponúkaného v predmetnej predajni a so súvisiacich servisných
služieb dosahoval len O. N. - Cortec ako fyzická osoba. Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo,
že v zdaňovacích obdobiach január 2012 - júl 2012 vystavil zálohové faktúry a dňa 27.07.2012 konečnú
faktúru č. 120013 fyzickej osobe O. N. - Cortec za dodávku unikátnej technológie na výrobu a plnenie
piva v sume 2,873.220,-- eur. Dodávateľom predmetnej technológie bola spoločnosť Alnep s.r.o. Žalobca
však nepreukázal, že na uskutočnenie tohto zdaniteľného obchodu využil predmetné priestory v rozsahu
uvedenom v zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.12.2011, keďže jedna fyzická osoba (O.
N. - Cortec) bola súčasne v postavení konateľa spoločnosti O. N. - Cortec a v postavení podnikateľa
- fyzickej osoby.

35. K tvrdeniu žalobcu, že vyjadrenia o využívaní fakturovaných priestorov mala byť vyjadrená podstata
toho, že počnúc mesiacom december 2012 prestal tieto priestory využívať O. N. - Cortec v rozsahu,
v akom ich využíval žalobca, a nie to, že by žalobca nebol využíval tieto priestory v predchádzajúcom
období mesiacov január 2012 - november 2012, vykonal ďalšie dokazovanie, ktorým overil toto tvrdenie.
Žalobca deklaroval predloženými dokladmi uskutočnených zdaniteľných obchodov v zdaňovacích
obdobiach január 2012 - júl 2012, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že na ich uskutočnenie
využíval priestory v rozsahu uvedenom v zmluve o nájme z 22.12.2011. Žalovaný považuje tvrdenie
žalobcu, že z úvah správcu dane vyplýva, že na podnikanie žalobcu stačí telefón, počítač, tlačiareň a
lavička v parku, za zveličené. Z úvah správcu dane vyplýva, že na zdaniteľné obchody, ktoré uskutočnil
žalobca v zdaňovacích obdobiach január 2012 - júl 2012, teda na dodávku technológie, ktorá mu
mala byť dodaná spoločnosťou Alnep s.r.o., a následne prefakturovaná fyzickej osobe O. N. - Cortec,
nepotreboval žalobca priestory o rozlohe 867 m2 s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nevlastnil
žiadny majetok nachádzajúci sa v predmetných priestoroch a išlo o osoby personálne prepojené.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že v predmetných priestoroch vykonal
niektorú z aktivít uvedených v podanom odvolaní, napríklad že uzavrel sprostredkovateľský kontrakt,
poskytol poradenské služby, rokoval o budúcich zmluvách alebo sa prezentoval vo vzťahu k iným
podnikateľom.

36. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na to, že jednou zo základných podmienok
pre vznik nároku na odpočítanie dane z tovarov a služieb je, aby priniesli budúce zdaniteľné obchody.
Zákonná úprava postupu pri preukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH podľa ustanovenia
§ 49 a ustanovenia § 51 zákona o DPH, je vo vzťahu ku všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v
daňovom konaní špeciálna, nakoľko zákon o DPH určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie presné
a jednoznačné podmienky, ktoré je potrebné dodržať, lebo inak dôsledky z ich nedodržania znáša
daňový subjekt. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s
predpísaným obsahom. Faktúra musí jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti
- objekt, subjekt, i právnu skutočnosť. Ako dôkaz je použiteľná len vtedy, ak údaje v nej uvedené pravdivo
odrážajú skutočnosť. Dôkazná povinnosť nie je pre daňový subjekt iba povinnosťou, ale aj významným
právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal.

37. Žalovaný ďalej konštatoval, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca
dane umožnil žalobcovi predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdili právo na odpočítanie dane.
Zrejmé je aj to, že žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom, na ten druh a obsah daňovej
transakcie, ktorú deklaruje, počas výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom
konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že predmetné fakturované služby, z ktorých si
uplatnil odpočítanie dane, sú alebo budú použité na účely jeho podnikania.

38. Žalovaný ďalej uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že v predloženej zmluve o nájme z
22.12.2011 nie je uvedené, že prenajímateľ bude nájomné fakturovať mesačne. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods.3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov, podľa ktorého zmluva o nájme musí obsahovať okrem iných náležitostí splatnosť nájomného,
ktorá v predmetnej zmluve nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná. Poukázal tiež na tú skutočnosť,
že na pečiatke spoločnosti Cortec s.r.o. a O.S. N.S. - Cortec na predloženej zmluve o nájme zo dňa
22.12.2011 je uvedená adresa C. X/A E. T.. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že
zhotovovanie pečiatok je plne v jeho dispozícii, ale vzhľadom na skutočnosť, že orientačné číslo X/
A  bolo určené až rozhodnutím o určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 19.01.2012, tvrdenie
žalobcu, že predmetná zmluva o nájme bola uzatvorená dňa 22.12.2011 sa javí nepravdivé.



39. Žalovaný k námietke žalobcu, ktorou poukázal na zásadu prednosti komunitárneho práva pred
vnútroštátnym právom, uviedol, že spoločný systém DPH upravuje na európskej úrovni smernica Rady
2006/112/ES (do 31.12.2006 6. smernica Rady 77/388/EHS), ktorá je implementovaná v zákone č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmysle článku 2 ods.2 Ústavy SR môžu štátne orgány
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda
žiaden orgán štátu nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých
podmienok bude konať v rozsahu zákona a zákonom stanoveným spôsobom, pričom každý orgán
verejnej moci, vrátane štátnych orgánov určuje, aký druh právnej normy použije pri rozhodovaní, aj to,
akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu (nález Ústavného súdu SR
zo dňa 05.11.2002 sp. zn. II. ÚS-143/02). Keďže správca dane aplikoval pri svojom rozhodovaní zákon
č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, bol jeho postup v celom rozsahu legálny a legitímny.

40. Ďalej v podanom odvolaní žalobca namietal, že ak je správca dane toho názoru, že pri výklade
dotknutého ustanovenia je možný dvojaký výklad, ktorý je na jednej strane v prospech daňového
subjektu, a na druhej strane v jeho neprospech, tak správca dane je povinný prikloniť sa k výkladu,
ktorý konštatoval Ústavný súd SR v konaní pod I. US-241/07, z ktorého vyplýva, že v prípade
pochybností sú orgány verejnej moci povinné postupovať miernejšie. Túto námietku žalovaný považoval
za neopodstatnenú, nakoľko pri výklade dotknutého ustanovenia § 49 nie je možný dvojaký výklad.
Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods.1 a 2, písm.a) a v ustanovení § 51 ods.1 písm.a) zákona o
DPH sú hmotno-právnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa.
Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Ak daňový
subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na
odpočítanie DPH.

41. K námietkam žalobcu, že sa správca dane riadne nevysporiadal s judikatúrou súdneho dvora
Európskej únie, ktoré žalobca v prvostupňovom konaní predkladal, a že správca dane postupoval
nesprávne, keď v danom prípade neaplikoval právo Európskej únie, žalovaný uviedol, že tieto námietky
nepovažuje za relevantné, a stotožnil sa so stanoviskom správcu dane tak, ako to správca dane
zrozumiteľne a logicky zdôvodnil v odvolaním napadnutom rozhodnutí, teda že predmet sporov, o
ktorých rozhodol súdny dvor Európskej únie a Ústavný súd SR, nie je skutkovo a právne identicky so
zisteniami uvedenými v protokole z daňovej kontroly. Žalovaný akceptuje zásadu daňovej neutrality
DPH tak, ako jej cieľ definuje súdny dvor Európskej únie v rozsudku súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-271/12 Petroma Transport SA: „cieľom takto stanoveného režimu odpočtov je úplne zbaviť
podnikateľa bremena k DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností“,
zároveň však poukazuje, že základnou zásadou daňovej neutrality vyžaduje, aby odpočítanie dane
na vstupe bolo priznané, ak sú splnené všetky hmotno-právne podmienky a právo na odpočet nie
je vykonávané podvodne, alebo zneužívajúcim spôsobom. V danom rozsudku súdny dvor Európskej
únie taktiež konštatuje, že každá zdaniteľná osoba má právo na odpočet súm, ktoré sú jej fakturované
ako DPH za služby, ktoré sú jej poskytnuté, pokiaľ sa tieto sumy využívajú pre potreby zdaniteľných
plnení, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane sa vo svojom
rozhodnutí zrozumiteľne a správne vysporiadal so skutkovými a právnymi odlišnosťami prípadov, o
ktorých rozhodoval súdny dvor Európskej únie a zisteniami, ku ktorým dospel v predmetnej veci správca
dane, a ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia. Práve tieto skutkové a právne odlišnosti v merite
posudzovanej veci, a nie iba v osobitostiach pri porovnávaní (kedy by bolo možné uplatniť zásadu mutatis
mutandis), spôsobujú neaplikovateľnosť rozsudkov súdneho dvora Európskej únie v tejto veci, na ktoré
poukázal žalobca a zásady mutatis mutandis.

42. Žalovaný napokon konštatoval, že z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, a neuniesol
dôkazné bremeno vyplývajúce tak z ustanovenia § 49 zákona o DPH, ako aj z ustanovenia § 24
Daňového poriadku, pričom správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a ustanovením § 24
Daňového poriadku, a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery týkajúce sa odpočítania dane boli
vecne správne, a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako
aj Daňového poriadku, a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z týchto dôvodov rozhodnutie potvrdil.



43. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
rozhodnutia Daňového úradu Košice, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a uloženia povinnosti
žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania. Konštatoval, že uvedené rozhodnutie žalovaného
považuje za nesprávne, nezákonné, pričom jeho záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne. Žalobcove námietky v podanej žalobe sú
rovnaké ako námietky uvedené vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a v odvolaní, ktoré podal
proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Nové námietky sa týkali rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa žalobcu nekriticky prevzal argumentáciu
správcu dane týkajúcu sa prevádzky na C. X/A E. T., uzavretia zmluvy o nájme, vyhodnotenia
uskutočnených zdaniteľných transakcií žalobcom v roku 2012 a miere využitia prenajatých nebytových
priestorov. Konštatoval, že žalovaný vyhodnotil posudzované skutkové okolnosti s tým záverom,
že žalobca „žiadnym spôsobom nepreukázal, že na ich uskutočnenie využíval priestory v rozsahu
uvedenom v zmluve o nájme zo dňa 22.12.2011“. Na tomto závere následne stavia žalovaný zvyšok
odôvodnenia napádaného rozhodnutia, kedy všetky hodnotenia opiera o tvrdené neunesenie dôkazného
bremena. Podľa žalobcu predložil rad dôkazov, ktorými preukázal hmotno-právny podklad odpočtu
DPH, ktoré však správca dane a žalovaný vyhodnotili ako tieto dôkazy absolútne mimo reality, a s
ďalšou argumentáciou žalobcu sa vôbec relevantne nevysporiadali. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že do decembra 2012 žalobca priestory nevlastnil, nemal a nepreukázal,
že by ich využíval na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, potom by O. N. ako konateľ žalobcu pri
dodávkach tovarov a služieb vždy musel opustiť priestory na C. X/A a takisto pri účtovaní o týchto
zdaniteľných plneniach, vystavovaní faktúr, realizovaní platieb, podávaní daňových priznaní a podobne.
Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca nepotreboval priestory o rozlohe 867 m2 na podnikanie,
žalobca uvádza, že zákon o DPH neobsahuje žiadne ustanovenie o strate práva na odpočítanie dane
v prípade, ak správca dane dôjde k záveru, že daňový subjekt konkrétny výdavok „nepotreboval“.
Podľa žalobcu nielen tvrdil, ale aj dostatočne dokázal, že uvedené nebytové priestory použil na
dosiahnutie svojich zdaniteľných príjmov. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že v
predmetných priestoroch vykonal niektorú z aktivít uvedenú v podanom odvolaní, napríklad že uzavrel
sprostredkovateľský kontrakt, poskytol poradenské služby, rokoval o budúcich zmluvách, alebo sa
prezentoval vo vzťahu k iným podnikateľom, žalobca uviedol, že každá dôkazná povinnosť a každé
dôkazné bremeno má svoje hranice, podniká sa nie preto, aby sa produkovali dôkazy, ale aby sa
dosahoval zisk. Potrebám praktického života sa vymyká bezbrehé uplatňovanie zásad preukazovania
na vzniku nároku na odpočet dane v rozsahu, v akom to naznačil žalovaný.

44. Žalobca ďalej namietal, že s potrebou aplikácie únijného práva sa žalovaný vysporiadal tak, že ho
podľa jeho názoru nebolo potrebné aplikovať, resp. že je vecou štátneho orgánu, či bude alebo nebude
aplikovať nejakú normu. Toto žalobca považuje za neprípustné a poukaz na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II ÚS-143/02 za nemiestne. V predmetnom konaní sa vôbec nejednalo o posúdenie možnosti
alebo nemožnosti aplikácie únijného práva pri aplikácii vnútroštátnej právnej normy.

45. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru argumentácia správcu dane, ktorou sa snažil vysporiadať
s aplikovateľnou judikatúrou SDEÚ a judikátom Ústavného súdu SR, na ktoré konkrétne poukázal
vo vyjadrení v protokole, aj v odvolaní, neobstojí. Rovnako neobstojí ani konštatovanie žalovaného,
že sa správca dane v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a správne vysporiadal so skutkovými
a právnymi odlišnosťami prípadov, ktorých rozhodoval súdny dvor Európskej únie. Aj z konštantnej
judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ak sa žalobca domáha existujúcej judikatúry, všeobecný
súd má na to prihliadať alebo zrozumiteľne odôvodniť, prečo sa odchyľuje od existujúcej judikatúry.
Z ústavného princípu právneho štátu a v ňom obsiahnutej zásady právnej istoty totiž vyplýva, že v
rovnakých prípadoch sa má poskytnúť rovnaká úroveň spravodlivosti pri výkone práva. Táto zásada
je obsiahnutá v ustanovení § 3 ods.9 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že dôvod správcu dane
o nepoužiteľnosti uvedených judikátov, a to, že predmet sporu nie je skutkovo a právne identický so
zisteniami uvedenými v protokole z daňovej kontroly, nepovažuje za správny, žalobca sa konkrétnych
judikátov dožadoval nie z dôvodu ich skutkovej a právnej totožnosti, ale uviedol konkrétne, v čom vidí,
že sa právne otázky jeho prípadu v podstatných otázkach zhodujú s predmetnými judikátmi. V danom
ohľade ide o aplikáciu právnej zásady „mutatis mutandis“, teda v merite rovnaký po nevyhnutných
zmenách. Správca dane postupoval v rozpore s touto zásadou, v prípade judikátov SDEÚ, ako aj
v prípade riešenom Ústavným súdom SR. Aplikovateľnosť zásady neutrality DPH oprel o skutkové
zistenia, ktoré neobsahujú ani v konštatovanom porušení zákona o DPH. Žalobca ďalej konštatoval, že



žalovaný aj správca dane postupovali nezákonne, v ich zisteniach z daňovej kontroly a v odôvodnení
ich rozhodnutí je extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami,
ich závery pri hodnotení dôkazov sú bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu, a ani pri
žiadnej možnej interpretácii z nich nevyplývajú prijaté skutkové závery.

46. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 29.10.2015 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú. Konštatoval, že sa žalobou v napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré žalobca namieta aj v podanej žalobe (námietky sú
obsahovo totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal aj v odvolaní proti rozhodnutiu správu dane).
Žalobca v podanej žalobe doplnil nové skutočnosti, ktoré uviedol pod bodom 18, 19, 21, 29.

47. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na základe
vykonaného dokazovania u žalobcu a z hodnotenia získaných dôkazov neuznal nárok žalobcu na
odpočítanie dane v sume 2.200,-- eur z faktúry č. 121319 z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že
prenajaté priestory využíval v mesiacoch január 2012 - november 2012 na dodanie tovaru a služieb
ako platiteľ. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že síce žalobca predložil rad listinných dôkazov,
ktorými preukazoval nárok na odpočítanie dane z preverovanej faktúry, avšak tieto dôkazy nevyvrátili
tvrdenie správcu dane, že žalobca nevyužíval prenajaté priestory v zdaňovacích obdobiach január 2012 -
november 2012 ako to správca dane konštatoval už v protokole z daňovej kontroly. Podľa zmluvy o nájme
nebytového priestoru sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi (žalobcovi) do podnájmu nebytový
priestor v celkovej rozlohe 867 m2, ale v priebehu daňovej kontroly sa preukázalo, že v týchto priestoroch
mal zriadenú predajňu s obchodným a gastronomickým zariadením O. N. - Cortec (fyzická osoba), ako
aj skladovacie priestory a kancelárie, kde pracovali jeho zamestnanci. Skutočnosť, že O. N. - Cortec
vzal žalobcovi súhlas na zriadenie sídla v predmetných priestoroch, nepreukazuje, že žalobca využíval
prenajaté priestory v rozsahu uvedenom v predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov. Žalobca
až do decembra 2012, kedy došlo k prenosu ekonomickej činnosti súvisiacej s prevádzkovaním predajne
s obchodným a gastronomickým zariadením z fyzickej osoby na žalobcu, neprevádzkoval predajňu
s obchodným a gastronomickým zariadením v predmetných nebytových priestoroch, a neposkytoval
služby súvisiace s inštaláciou a opravou obchodných a gastronomických zariadení, nemal žiadne
zásoby tovaru, majetok, materiál, náradie, ani náhradné diely umiestnené v skladových a kancelárskych
priestoroch, na základe ktorých by dosahoval zdaniteľné príjmy.

48. Skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal, že využíval
prenajaté priestory v celkovej rozlohe 867 m2, neznamená, že zároveň tvrdil, že žalobca vykonal
zdaniteľné obchody vo vzduchoprázdne, ale že žalobca nepreukázal, že využil priestory, ktoré boli
predmetom nájmu v takom rozsahu, v akom mu boli fakturované. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca vystavil dňa 27.07.2012 konečnú faktúru č. 120013 O. N. - Cortec na dodávku unikátnej
technológie na výrobu a plnenie piva, ktorú žalobcovi dodala spoločnosti Alnep s.r.o. Technológia na
výrobu a plnenie piva bola inštalovaná priamo v priestoroch spoločnosti Pivovar Kaltenecker s.r.o.
Žalobca v zdaňovacích obdobiach január 2012 - jún 2012 prijímal zálohové platby od O. N. - Cortec
a platil zálohové platby dodávateľovi predmetnej technológie spoločnosti Alnep s.r.o., v zdaňovacích
obdobiach január 2012 - november 2012 nedeklaroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zmluva na
dodávku technológie bola uzavretá už v roku 2010. Žalovaný má za to, že žalobca logicky odôvodnené
zistenia správcu dane, že pri uzavretí predmetného obchodu a pri dodaní predmetnej technológie
nevyužíval priestory, ktoré boli predmetom nájmu, žiadnymi dôkazmi nevyvrátil. Žalovaný zastáva názor,
že ani na vystavovanie faktúr, realizáciu platieb a podávanie daňových priznaní nie je potrebných 867
m2.

49. K žalobnej námietke, že poukaz žalovaného na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS-143/02 je
nemiestny, žalovaný uvádza, že odkazom na tento nález len odôvodnil a podložil správnosť postupu
správcu dane pri aplikácii zákona o DPH. Žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne
vysporiadal s namietanou zásadou prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom, keď
uviedol, že spoločný systém DPH upravuje na európskej úrovni smernica Rady 2006/112/ES, ktorá je
implementovaná v zákone o DPH, a zároveň poukázala aj na povinnosť štátneho orgánu konať na
základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (článok 2 ods.2 Ústavy
SR), pričom žalovaný poukázal aj na to, v tomto článku obsiahnuté pravidlo, ktoré oprávňuje štátny
orgán určiť druh právnej normy, ktorú pri rozhodovaní použije, ako aj spôsob jeho výkladu v súlade s
princípom právneho štátu.



50. Zásada mutatis mutandis (t.j. spotrebnými nevyhnutnými zmenami) je využívaná pre vyjadrenie
podobnosti prípadov, teda vyjadruje stav, ktorý znamená, že ide o rovnaké situácie, kedy sú potrebné
nevyhnutné zmeny. Žalovaný teda nepochybil, keď na žalobcom uvádzané judikáty Súdneho dvora
EÚ neprihliadol a stotožnil sa so záverom správcu dane, ktorý uviedol, že predmetu sporu, ktorým
sa Súdny dvor EÚ zaoberal, nie je skutkovo a právne identický so zisteniami uvedenými v protokole
z daňovej kontroly. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa s nemožnosťou aplikácii
judikátu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS-241/07 vysporiadal argumentom o nepreukázaní
podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol,
že považuje poukazovanie na rozsudok Ústavného súdu SR za neopodstatnené, pretože pri výklade
ustanovenia § 49 zákona o DPH nie je možný dvojaký výklad. Postup správcu dane nebol v rozpore s
platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a jeho námietky uvedené v žalobe považuje
za neopodstatnené.

51. Žalobca zaslal súdu svoje stanovisko zo dňa 30.11.2015 k vyjadreniu žalovaného. Na svojich
námietkach uvedených v žalobe zotrval v celom rozsahu.

52. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

53. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu v Košiciach v medziach žalobných námietok, oboznámil sa
s administratívnym spisom, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

54. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

55. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

56. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 Daňového
poriadku).

57. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.



Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods.4 Daňového poriadku).

58. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

59. Podľa § 49 ods.2 písm.a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľom dodané.

60. Predmetom tohto konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Košice zo dňa 22.01.2015 č. 9812401/5/161636/2015/Fra, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 2.200,-- eur na DPH za zdaňovacie december 2012.

Z citovaného ustanovenia § 49 ods.1 zákona o DPH vyplýva, že právo na odpočítanie dane si môže
daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu, a že tento
zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Správca dane i žalovaný vyhodnotil
obchodný prípad žalobcu v tom smere, že takýto deň nenastal, pretože sa vykonaným dokazovaním
nepreukázala skutočnosť, že žalobca využil pre účely svojho podnikania ako platiteľ priestory, ktoré
boli predmetom nájmu v takom rozsahu, ako boli fakturované predmetnou faktúrou č. 121319 zo dňa
31.12.2012 od dodávateľa O. N. - Cortec.

61. Zmluvou o nájme nebytového priestoru z 22.12.2011 uzavretou medzi žalobcom a fyzickou osobou
O. N. - Cortec ako prenajímateľom žalobcom deklaroval prenájom nebytových priestorov v nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na C.O. A. X/A E. T. o výmere 867 m2. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že
v týchto priestoroch prevádzkoval predajňu s obchodným a gastronomickým zariadením O. N. - Cortec,
ďalej ich využíval ako skladovacie priestory a kancelárie, v ktorých pracovali jeho zamestnanci. Žalobca v
období od januára do novembra 2012, kedy došlo k prenosu ekonomickej činnosti z fyzickej osoby O. N. -
Cortec na žalobcu, v týchto priestoroch neprevádzkoval predajňu, nemal žiadne zásoby tovaru, materiál,
náradie, ktoré by boli umiestnené v skladových a kancelárskych priestoroch, na základe ktorých by
dosahoval zdaniteľné príjmy. Skutočnosť, že žalobca vystavil dňa 27.07.2012 konečnú faktúru č. 120013
O.J. N. - Cortec na dodávku unikátnej technológie na výrobu a plnenie piva, ktorú žalobcovi dodala
spoločnosť Alnep s.r.o., podľa názoru súdu nevyvrátila závery správcu dane, že priestory rozsahu, v
akom boli predmetom nájmu a fakturácie. Aj podľa názoru súdu na vystavovanie faktúr realizáciu platieb,
podávanie daňových priznaní, nie je potrebných 867 m2.

62. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie
týchto podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii týchto podmienok, predložení dokladov s
predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a musia byť aj reálne preukázané. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS-78/2011-17 z
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že:
„dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2,
§ 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH). Primárne je nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.



63. Existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na
odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité
plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je
jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia.

64. Žalobca namietal, že správca dane vychádzal iba z vyjadrenia O. N. - Cortec, ktoré urobil do zápisnice
pri miestnom zisťovaní dňa 19.09.2013 a nevzal do úvahy spresnenie tohto vyjadrenia žalobcom, ako aj
ďalšie dôkazy, ktoré predložil na preukázanie využívania prenajatých priestorov, a to zmluvu o nájme a
hlavnú knihu. Táto námietka je neopodstatnená, pretože ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom
rozhodnutí správne orgány sa podrobne zaoberali predloženými dôkazmi a konštatovali, že v období
január - júl 2012 žalobca vystavil zálohové faktúry a 27.07.2012 konečnú faktúru na dodávku unikátnej
technológie na výrobu a plnenie piva, pričom obchod sa uskutočnil tak, že žalobca prijímal zálohové
faktúry od O. N. - Cortec, platil zálohové platby dodávateľovi technológie spoločnosti Alnep s.r.o.,
ktorú žalobca dodanú technológiu ďalej dodal O. N. - Cortec a ten konečnému odberateľovi Pivovar
Kaltenecker s.r.o. Uvedenou obchodnou transakciou aj podľa názoru súdu žalobca nepreukázal využitie
priestorov na uskutočnenie zdaniteľného obchodu.

65. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný neriadil komunitárnym právom, ktorý má prednosť pred
vnútroštátnym, súd rovnako ako žalovaný poukazuje na to, že spoločný systém DPH upravuje smernica
Rady 2006/112/ES, ktorá bola implementovaná v zákone č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa tohto zákona správca dane aj žalovaný postupoval.

66. Pokiaľ ide o námietku, že pri dvojakom výklade je správca dane povinný prikloniť sa k tomu výkladu,
ktorý je miernejší pre účastníka, je potrebné zdôrazniť, rovnako ako žalovaný, že ustanovenia § 49 ods.1,
2 písm.a) a ustanovenie § 51 ods.1 nepripúšťa dvojaký výklad, pretože stanovujú podmienky hmotno-
právnej povahy, ktoré musia byť splnené, a ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť. Takáto úprava a
zásoba vyplýva z ľahkej zneužiteľnosti práva.

67. Námietky žalobcu, že sa žalovaný a správca dane vysporiadal s judikatúrou súdneho dvora
Európskej únie, na ktorú konkrétne poukazoval, súd uvádza, že tieto námietky nie sú opodstatnené,
pretože správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, z akých dôvodov nie je možné aplikovať
spomínané judikáty. V prípade rozhodnutia vo veci C-271/12 Petroma Stransports SA je to skutočnosť,
že nebolo preukázané poskytnutie služieb v rozsahu fakturácie, vo veci C-32/03 I. S/ni H žalobca
neuzavrel s prenajímateľom zmluvu, že bude nájom platiť 11 mesiacov pred začatím prevádzkovania
predajne, vo veci C-280/10 Kopalnia Odkriwkowa TRAWERTIN, daňový subjekt O. N. - Cortec nevložil
nebytový priestor žalobcovi do jeho majetku, ale predmetný nebytový priestor prenajal žalobcovi,
pričom predmetom prenosu ekonomickej činnosti bolo prevádzkovanie predajne s gastronomickým a
obchodným zariadením a poskytovanie súvisiacich služieb, v rámci ktorého daňový subjekt O. N. - Cortec
dňa 31.12.2012 previedol na žalobcu zásoby tovaru, majetok a materiál, ktorý využíval pri vykonávaní
tejto činnosti v prevádzkových priestoroch v Košiciach, a tiež zásoby tovaru, majetok a materiál, ktorý
sa nachádzal na prevádzke v Bratislave.

68. Vo všetkých prípadoch išlo o odlišnosti v merite veci, a nie iba osobitostiach, preto nie je možné
ani použiť zásadu mutatis mutandis, na ktorú sa žalobca vo svojich všetkých podaniach odvoláva.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že náklady spojené s nájmom nebytových priestoroch, mali pre neho charakter
nevyhnutných investičných nákladov, súd uvádza, že toto tvrdenie žalobca v priebehu daňovej kontroly
ani v priebehu daňového konania nepreukázal, naopak, z účtovných dokladov daňového subjektu O.
N. - Cortec za rok 2012 vyplýva, že investičné náklady súvisiace so zriadením predajne, kancelárie
a skladových priestorov a nebytových priestorov, ktoré boli predmetom prenájmu a náklady súvisiace
so zariadením a vybavením predajne znášal celý rok 2012 tento daňový subjekt. Žalobca neúčtoval



vo svojom účtovníctve o žiadnych investičných nákladoch, ani žiadnych prevádzkových nákladoch
súvisiacich s prevádzkovaním týchto nebytových priestorov.

69. Preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky náležitosti, sú dostatočným
spôsobom odôvodnené, pričom obidva správne orgány sa zaoberali dôsledne a konkrétne s každou
žalobcovou námietkou.

70. Zásady spravodlivého procesu sa musia uplatňovať v daňovom konaní pred daňovými orgánmi, aj
pred správnymi súdmi. Dôkazné bremeno k preukázaniu určitých skutočností v daňovom konaní znáša
daňový subjekt. Dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb má daňový subjekt. Zákon o
DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej
podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet,
sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

71. Súd po preskúmaní administratívneho spisu a oboch napadnutých rozhodnutí dospel k záveru,
že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal služby v takom rozsahu, ako
boli fakturované. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto ju ako
nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

72. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný (§ 167
ods.1 Správny súdny poriadok).

73. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správny súdny poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,



c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}