Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/429/2014 z 26. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. februára 2015, sp. zn. 14CoE/429/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7914207773.1 Krajský súd Košice | 14CoE/429/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7914207773.1 | 2015-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 44 EP, § 41 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fc93a62-750b-46c3-89d4-899cc9fd82fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7914207773.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/429/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914207773
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914207773.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I., s.r.o., I. XX, E., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou A. s.r.o., so sídlom v E., I. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, V., o vymoženie 292 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
K.. B. R., H. O. E., P. XX, E., pod EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Trebišov č.k. 15Er/526/2014-12 zo dňa 13.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora K.. B. R.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX doručenú súdu dňa
3.6.2014 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa návrhu oprávneného, ktorý žiadal na vymoženie istiny 292 eur s prísl.
na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. SR XXXXX/XX.
Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200 eur. Zmluva o
úvere v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahovala aj rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s.. Súd prvého stupňa posúdil túto doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa
vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa vec právne posúdil
podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, 5, §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že podľa
citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa 15.11.2011 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V zmluve sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú
súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 OZ). Podľa
tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento
nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom
na smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, rozsiahlu európsku judikatúru a ustanovenie § 53 ods.
4, ods. 5 OZ posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie



uvedeného súd prvého stupňa zistil, že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok
a exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania (povinného) na
plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní
a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v
civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom
prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva,
rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská
doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 15.7.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné
strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a
zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom,
registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti
mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004
Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi
jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v
občianskom, rodinnom, pracovnom alebo obchodnom práve, a tak predchádzať konaniu na všeobecnom
súde.



Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť.
Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má
podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci
konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.