Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/79/2016 z 18. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2017, sp. zn. 5S/79/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200677.1 Krajský súd Bratislava | 5S/79/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1016200677.1 | 2017-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. f) SSP, § 191 ods. 1 písm. e) SSP, § 175 SSP, SSP, § 167 ods. 1 SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa52ddcc-98b7-4861-bdc1-f8e87f2ef818 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200677.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200677
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200677.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcove,j v právnej veci žalobcu: L.. O. T., G. Y. Č.. XXXX/XX, W. D.
Ž., zastúpeného advokátom O.. M.. R. A., A.., H. XX,XXX XX N., IČO: XX XXX XXX , proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného Č. p: G. zo dňa 17.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. G. zo dňa 17.02.2016 ako aj personálny
rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave zamieta návrh žalobcu na podanie návrhu Krajským súdom v Bratislave na
začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s čl. 130 ods. 1 písm. d/ ústavy vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a prerušenia konania do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I .
Konanie pred správnym orgánom

1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č.254 z 04.11.2015 podľa §192 ods.1
písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov žalovaný prepustil žalobcu zo služobného
pomeru v štátnej službe ako príslušníka Policajného zboru.

2. Rozhodnutie odôvodnil nasledovne: A.. L.. O.Á. T. (ďalej len „menovaný“) dňa 4.3.2015 v čase
výkonu služby, ktorú mal podľa inštruktážneho záznamu o výkone služby pod č. p. P.-D.-P.-XXX- XXX/
XXXX riadne plánovanú odo dňa 4.3.2015 od 18.30 hod. do dňa 5.3.2015 do 06.30 hod. ako veliteľ
hliadky s členom hliadky a súčasne vodičom služobného motorového vozidla - A.. O.. V. U., v čase
okolo 20.30 hod. v meste D. R. iniciovali stretnutie s M. W. a M. N. na Ž. cintoríne, ktorý sa nachádza
v územnej časti obvodu X, teda mimo inštruktážou určenej územnej časti obvodu X, X, X. Od týchto
osôb spoločne vyžiadali úplatok v sume X.XXX,-€ za to, že nebudú postupovať v súlade so zákonom
vo veci krádeže vlámaním do garáže na N. Y. Č.. XXXXX v meste D. R. zo dňa 1.3.2015, o ktorej



zistili, že sa jej dopustili práve M. W. a M. N. spolu s U. S.. Tieto osoby sa uvedenej trestnej činnosti
skutočne dopustili. Menovaný M. W. ešte pred príchodom M. N. ukázal papier s fotografiami, na ktorých
boli M. W. a M. N.. Za účelom prevzatia predmetného úplatku si dohodli stretnutie pri odpočívadle na
W. Y. v čase o 24.00 hod. dňa 4.3.2015. Podľa inštruktáže mala hliadka PZ v čase od 23.30 hod. dňa
4.3.2015 do 01.30 hod. dňa 5.3.2015 určený pohyb v územnej časti obvodu X,X,X, avšak dohodnuté
miesto stretnutia za účelom prevzatia úplatku sa nachádza v územnej časti obvodu X. K stretnutiu na
dohodnutom mieste v skutočnosti došlo až v čase 00.30 hod. dňa 5.3.2015, kde menovaný vyzval M.
W. k nastúpeniu do ich služobného motorového vozidla, ktorým ho odviezli na parkovisko zimného
štadiónu v meste D. R., ktorý sa nachádza taktiež v územnej časti obvodu X. V služobnom motorovom
vozidle menovaný kázal M. W. položiť na zadné sedadlo hotovosť, ktorú zohnal. Úplatok vo výške
XXXX,-€ následne zo sedadla menovaný za prítomnosti M. W. a A.. O.. V. U. zobral. Po prijatí úplatku
menovaný s pA.. O.. V. U. na tomto mieste spálili papier s fotografiami, o ktorých uviedli, že sú jediným
usvedčujúcim dôkazom o krádeži a po ich spálení M. W. poučili, že ak by bol niektorý z nich predvolaný
v tejto trestnej veci na políciu k výsluchu, tak aby sa ku krádeži nepriznali, nakoľko neexistujú už žiadne
dôkazy. Následne M. W. policajti odviezli služobným motorovým vozidlom na Sihoť, kde ho vyložili.
Spoločným konaním menovaný s A.. O.. V. U. zatajili získané informácie o trestnej činnosti, zničili papier
s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších
dôkazov a páchateľom trestnej činnosti prisľúbili zabezpečiť vyhnutie sa trestnému stíhaniu a za svoje
konanie prijali ako úplatok finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- €, pričom počas výkonu služby minimálne
dvakrát bezdôvodne opustili určenú územnú časť obvodu, o čom neinformovali stálu službu ani operačné
stredisko.

3. Uvedený skutkový stav bol zistený na základe šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle §
238 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov zabezpečil zápisnicu o výsluchu účastníka konania - menovaného, zápisnice osôb na zistenie
a objasnenie skutočného stavu veci - M. W., M. N., V. N. V. U. S., vyjadrenie žalobcu k začatiu konania
vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, fotokópiu záznamu o výkone služby
pod č. p. P.-D.-P.-XXX- XXX/XXXX zo dňa 4.3.2015, fotokópiu knihy prevádzky dopravného prostriedku
služobného cestného motorového vozidla VW Golf, D. XXXEZ, z ktorej je zrejmé, že vozidlo dňa 4.3.2015
viedol A.. O.. V. U.. Nadriadený ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych
opatreniach menovaného, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi, vyjadrenie príslušného
odborového orgánu, zhodnotenie služobnej činnosti menovaného ako aj ďalší dokumentačný materiál,
ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

4. Dňa 27.9.2015 príslušný nadriadený upovedomil žalobcu o začatí konania o jeho prepustení zo
služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona písomnosťou č. p.
P.-D.-P.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 22.9.2015, pričom mu dal možnosť k začatému konaniu sa vyjadriť v
lehote do dňa 27.9.2015 do 12.00 hod.. V určenej lehote sa žalobca písomne vyjadril, pričom uviedol,
že mu doposiaľ nebol doručený žiaden spisový materiál týkajúci sa extrémnych výmyslov, ktoré sa mu
kladú za vinu. Po doručení spisového materiálu sa vyjadrí po konzultácii s advokátom.

5. V zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 14.10.2015 žalobca uviedol, že vypovedať chce,
pričom jeho vyjadrenie je obsiahnuté v jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré mu
bolo doručené, pričom k uvedenej veci teraz nevie viac povedať, nakoľko nemá preštudovaný spisový
materiál, nakoľko mu to nebolo umožnené.

6. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza čo v zápisnici o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci zo dňa 12.10.2015 uviedol M. W. ,10.10.2015 M. N., 13.10.2015 U. S.ček a V.
N. a že podľa plánu služieb na mesiac marec 2015 ma žalobca plánovaný výkon štátnej služby na deň
04.03.2015 od 18.30 hod. do 06:30 hod. dňa 05.03.2015, pričom podľa inštruktáže bola hliadka v zložení
veliteľ hliadky- žalobca a člen hliadky A.. O.. V. U., velená do výkonu hliadky služby s volacím znakom
R. XXX.

7. V rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že na základe dôkazov obsiahnutých v súvisiacom spisovom
materiáli bolo preukázané, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť



zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby.

8. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy podľa rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca nebol čestným
a disciplinovaným príslušníkom PZ a neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a svoje sily nevynaložil na
ochranu základných práv a slobôd, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné postavenie v
súvislosti so svojím služobným zaradením, neoprávnene získal pre seba peňažnú sumu, na ktorú nemal
žiadny právny nárok.

9. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď
počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom (§ 2
ods. 1 písm. a), písm. b), § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov), rozkazom (časť I. písm. a) bod 1, bod 2, bod 5, bod 6, bod 7 a bod 14 rozkazu ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ,
nariadením (čl. 1 a čl. 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka
PZ v znení neskorších predpisov; čl. 14 ods. 10 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 22/2013 o
činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších predpisov.
Zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a),
b), f), g) a h) zákona.

10. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo podľa žalovaného na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ,
na ich čestnosti, na ochrane práv, zdravia a majetku občanov i štátu a na upevňovaní dôvery občanov
v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych
predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá
sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak,
ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v
služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý sa dopustil uvedeného konania
aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov
Policajného zboru. Pri posudzovaní tejto podmienky boli zohľadnené predchádzajúce výsledky služobnej
činnosti žalobcu ako aj okolnosť pôsobenia uvedeného konania na ostatných príslušníkov Policajného
zboru a na ďalšie plnenie ich povinností. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti si žalovaný problematiku
na úseku svojho zaradenia osvojil, avšak znalosti z Trestného zákona, Trestného poriadku, právnych
predpisov upravujúcich činnosť služby poriadkovej polície má len na priemernej úrovni a pri ich
uplatňovaní vo výkone služby sa vyskytujú nedostatky. Jeho osobná a miestna znalosť je na dobrej
úrovni. Stanovené úlohy zo strany nadriadených plní včas. Vlastná iniciatíva je minimálna. Používanie
alkoholických nápojov a omamných látok zistené nebolo. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bolo
žalobcovi päťkrát uložené disciplinárne opatrenie, disciplinárne odmenený nebol.
Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015 podal
žalobca včas rozklad s týmto odôvodnením:
Po prvé, z rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru vyplýva, že nadriadený do konania
zabezpečil okrem vymenovaných dôkazov aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu, ktorý však v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru účelovo
nijako nekonkretizuje. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o hlásenia, vyrozumenia od vyšetrovateľa
PZ alebo úradné záznamy, o ktorých orgány konajúce vo veci prepustenia mojej osoby zo služobného
pomeru vedia, že ich nemožno za žiadnych okolností považovať za dôkazy a to nielen preto, že nejde
o meritórne (a právoplatné) rozhodnutia, ale primárne preto, že hlásenia, vyrozumenia alebo úradné
záznamy spracované vyšetrovateľom PZ nemajú povahu dôkazu (žiadne skutočnosti nedokazujú), môžu
mať nanajvýš iba informatívny charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie, nič viac a nič
menej, preto ich v odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru nekonkretizujú,
pričom však z nich evidentne vychádzajú. Žalobca je toho názoru, že bolo povinnosťou orgánu konajúce
vo veci prepustenia zo služobného pomeru uviesť konkrétne všetky dôkazy, ktoré do konania zabezpečil,
mal zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré
dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento skutkový stav posúdil z
vecného hľadiska a po právnej stránke. Nemožno považovať odôvodnenie rozhodnutia o prepustení zo
služobného pomeru za dostatočné, keď z neho nevyplývajú všetky dôkazy, ktoré sa vykonali a ako ich
orgán vyhodnotil.



11. Po druhé, v odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru sa podľa vyjadrenia
žalobcu v rozhodnutí uvádza, cit.: „...Spoločným konaním menovaný s A.. O.. V. U. zatajili získané
informácie o trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný
dôkaz ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších dôkazov a páchateľom trestnej činnosti prisľúbili
zabezpečiť vyhnutie sa trestnému stíhaniu..." S uvedeným tvrdením podľa žalobcu nemožno súhlasiť,
pretože nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase riadne
začaté trestné stíhanie vo veci. Rovnako nemohli nikomu prisľúbiť zabezpečenie vyhnutia sa trestnému
stíhaniu, pretože v danej veci nikdy nekonali ako orgán činný v trestnom konaní. V odôvodňujúcej
časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru absentuje konkretizácia dôkazu - „papiera s
fotografiami", ktorý mali údajne zničiť. Odôvodňujúca časť rozhodnutia neobsahuje žiadnu špecifikáciu,
aké papiere s fotografiami mali zničiť, teda aké to boli fotografie, o ktorých mali údajne uviesť, že
sú jediným usvedčujúcim dôkazom. Údajné fotografie - podobizne osôb M. W.Á. V. M. N., nemôžu
byť dôkazom, pretože vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú (nie sú priamymi ale ani
nepriamymi dôkazmi), čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu.
Rovnako nemohol ani mariť dôkaz, ktorý nikdy neexistoval. Inak povedané, nemohol zničiť to, čo
reálne neexistuje (nie je). Ďalej v odôvodňujúcej časti rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru
absentuje aj konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali zmariť. Orgán konajúci vo
veci prepustenia jeho osoby zo služobného pomeru pri konštruovaní tejto vety odôvodňujúcej časti
rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru evidentne vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ a
nie z vykonaných dôkazov v administratívnom konaní.

12. Takéto odôvodnenie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru je podľa žalobcu
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia o prepustení zo
služobného pomeru. Abstraktná formulácia rozhodujúcich častí odôvodnenia rozhodnutia o prepustení
zo služobného pomeru (jeho údajného konania) mu zároveň neumožňovala žiadnu, nieto ešte
kvalifikovanú obranu proti tvrdeniam orgánov konajúcich vo veci prepustenia jeho osoby zo služobného
pomeru.

13. Zvlášť hrubé porušenie podľa personálneho rozkazu o prepustení služobnej prísahy spočívalo podľa
žalovaného v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a neriadil sa zákonmi a
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených a svoje sily nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd, keď v rozpore so zákonom
zneužijúc svoje služobné postavenie v súvislosti so svojim služobným zaradením, neoprávnene získal
pre seba peňažnú sumu, na ktorú nemal žiadny právny nárok. V tejto súvislosti žalobca v rozklade
poukazuje na to, že zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. § 1 písm. e)
zákona č. 73/1998 Z. z. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej
povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade však, podľa jeho názoru,
neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre uvedený záver. Odôvodnenie
správneho rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade.
Nemožno za súladné s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. považovať odôvodnenie obsahujúce len
všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so
skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Minister vnútra Slovenskej republiky nijako neodôvodnil,
že na základe čoho dospel k záveru, že porušenie § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), § 8 ods. 1 zákona č.
171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, časti I. písm. a) bod 1, bod 2, bod 5, bod 6,
bod 7 a bod 14 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho
stavu a disciplíny príslušníkov PZ, čl. 1 a čl. 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom
kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, čl. 14 ods. 10 nariadenia prezidenta Policajného
zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení
neskorších predpisov a základných povinností policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a
h) zákona č. 73/1998 Z. z. dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť
hrubým spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie
jeho osoby v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.



14. Dňa 17.02.2016 vydal žalovaný pod č. G.-P.-XXX/XXXX/OPK rozhodnutie ktorým rozklad žalobcu
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v rozhodnutí stotožnil s odôvodnením uvedeným
v personálnom rozkaze a k jednotlivým námietkam uvedeným v rozklade uviedol nasledovné.

15. K námietke v prvom rade konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru
v zmysle § 238 ods. 1 zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 238 ods. 2 zákona,
dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Podľa
preskúmania napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán v jeho odôvodnení uviedol konkrétne
dôkazné prostriedky a dôkazy, ktoré do konania zabezpečil. Uvedenie ďalšieho dokumentačného
materiálu ako nositeľa dôkazov bez konkrétneho označenia neznižuje informačnú hodnotu tohto
materiálu. Z dôvodu prehľadnosti prvostupňový orgán nemusel citovať v súvisiacom spisovom materiály
zabezpečené všeobecne záväzné právne predpisy, interné normatívne predpisy a prezenčné listiny
deklarujúce preukázateľné oboznámenie s nimi. Informačná a dôkazná hodnota materiálu spracovaného
z úrovne SKIS MV SR a z úrovne nadriadeného je zaručená. Prvostupňový orgán v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia dostatočne vymenoval tie dôkazné prostriedky, z ktorých vyplývajú priame
a nepriame dôkazy preukazujúce protiprávnosť konania žalobcu. K námietke žalobcu je potrebné
ďalej uviesť, že nositeľmi dôkazov nie sú len meritórne rozhodnutia, pretože za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi. Zásada hodnotenia všetkých zadovážených dôkazov podľa vlastnej úvahy, a to každého
dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) umožnila
prvostupňovému orgánu vlastný výber dôkazov podľa ich informačnej hodnoty vo vzťahu k dokazovanej
skutočnosti. V tejto súvislosti sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu na stav posudzovania
zabezpečených dôkazov podľa ich nositeľa alebo subjektu, ktorý ich vyhľadal alebo vykonal.

16. Úvaha prvostupňového orgánu pri hodnotení dôkazov je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
primerane vysvetlená stanoviskom, že na základe dôkazov obsiahnutých v súvisiacom spisovom
materiály bolo preukázané, že žalobca svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Prvostupňový orgán vzal do úvahy dôkazy získané výpoveďami dvoch
priamych svedkov, ktorí bezprostredne pozorovali protiprávne konanie žalobcu (M. W. - žiadanie a prijatie
úplatku, M. N.- žiadanie úplatku). Priami svedkovia nedokázali vo výpovediach stotožniť žalobcu, avšak
svedok M. W. dokázal stotožniť deň predmetného protiprávneho konania žalobcu a obidvaja svedkovia
dokázali stotožniť SCV (podľa evidenčného č.), ktoré použil žalobca v čase páchania uvedeného
protiprávneho konania. V tejto súvislosti prvostupňový orgán vzal do úvahy ďalšie dôkazy podporujúce
logický úsudok v tom, že protiprávneho konania sa dopustil žalobca. Dôkazmi (nepriamymi) v tomto
zmysle sú fotokópia záznamu o výkone služby, podľa ktorého mal žalobca plánovaný a skutočný výkon
služby v čase spáchania protiprávneho konania a fotokópia knihy prevádzky dopravného prostriedku,
podľa ktorej priamymi svedkami stotožnené SCV používal v čase spáchania protiprávneho konania
žalobca (v názve používateľa - stĺpec č. X je zapísané slovo T., nositeľom priezviska T. je na 00 PZ D. R.
iba odvolateľ). Skutkový stav podporujú ďalšie dôkazy získané výpoveďami dvoch nepriamych svedkov
(U. S., V. N.), ktorí sprostredkovane prostredníctvom vnímania priamych svedkov opísali dokazovanú
skutočnosť.

17. Existencia nepriamych dôkazov neznamená, že by to boli nespoľahlivejšie alebo nekvalitnejšie
dôkazy, ako dôkazy priame a nemožno tiež vysloviť názor, že by sa nedalo spoľahlivo dokázať
protiprávne konanie aj s ich podporou. Práve pri použití nepriamych dôkazov alebo pri kombinácii
priamych a nepriamych dôkazov je potrebné prísne dbať na logiku úsudku, musia byť starostlivo
preverené všetky varianty vzájomných vzťahov medzi dokazovanou skutočnosťou a skutočnosťami
dokázanými nepriamymi dôkazmi Niekoľko nepriamych dôkazov alebo priame dôkazy s nepriamymi
musia tvoriť vzájomne sa podporujúcu sústavu, ktorej jednotlivé prvky - dôkazy musia vo svojom súhrne
viesť logicky k jedinému záveru a musia vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru.

18. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci.
Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a žalobcovi bez pochybností preukázal
spáchanie protiprávneho konania, zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru.



Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce
pre vydanie napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán vykonal a vyhodnotil v súlade so zákonom,
zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v
neprospech žalobcu a dospel k záveru, že zakladajú významné dôvody pre naplnenie skutkovej podstaty
prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Na základe uvedených skutočností námietku žalobcu
treba považovať za neopodstatnenú.

19. Žalobca vo vzťahu k preukázanej skutočnosti, že spoločným konaním s A.. O.. V. U. zatajili získané
informácie o trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz
ich trestnej činnosti, marili získanie ďalších dôkazov a páchateľom trestnej činnosti prisľúbili zabezpečiť
vyhnutie sa trestnému stíhaniu, uvádza a namieta, že s uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť, pretože s
A.. O.. V. U. nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase riadne
začaté trestné stíhanie vo veci. Rovnako nemohli nikomu prisľúbiť zabezpečenie vyhnutia sa trestnému
stíhaniu, pretože v danej veci nikdy nekonali ako orgán činný v trestnom konaní. Žalobca ďalej doplnil,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje konkretizácia dôkazu papiera s fotografiami,
ktorý mali údajne zničiť. Odôvodnenie neobsahuje žiadnu špecifikáciu, aké papiere s fotografiami mali
zničiť. Podľa žalobcu údajné fotografie s podobizňami osôb M. W. V. M. N. nemôžu byť dôkazom,
pretože vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú (nie sú priamymi ani nepriamymi dôkazmi),
čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu. Z uvedeného dôvodu
nemohol ani mariť dôkaz, ktorý nikdy neexistoval. Ďalej žalobca uvádza, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje aj konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali s A.. O.. V. U.
zmariť. Prvostupňový orgán pri tejto skutočnosti evidentne vychádzal z unesenia vyšetrovateľa PZ a
nie z vykonaných dôkazov v administratívnom konaní. Podľa žalobcu je odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia.
Na základe citovania ustanovenia § 233 ods. 1 a ods. 2 zákona žalobca v závere tejto časti rozkladu
uviedol, že príslušný orgán má právo hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, nesmie však ani pri voľnom
uvážení nerešpektovať zákon ako ani neprekračovať jeho medze a pri použití voľnej úvahy prejavovať
svoju ľubovôľu. Žalobca má za to, že v tomto prípade zo strany nadriadeného nešlo o voľné hodnotenie
dôkazov.

20. Existenciu informácií žalobcu o trestnej činnosti osôb M. W., M. N. a U. S. preukázali priamo M. W. a
nepriamo M. N. do zápisnice o výsluchu v postavení osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného
stavu v konaní vo veci služobného pomeru. Prvostupňový orgán prihliadol na uvedené dôkazy pre
preukázanie celej skutkovej podstaty protiprávneho konania žalobcu. Namietaná skutočnosť žalobcu,
že s A.. O.. V. U. nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti, keď v danej veci bolo v tom čase
riadne začaté trestné stíhanie vo veci, nie je na mieste, pretože stav trvania trestného stíhania vo veci
nevylučuje procesné využitie aj ďalších získaných informácií o trestnej činnosti v prospech preukázania
trestnej zodpovednosti. Ak je na podklade zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, príslušný orgán činný v trestnom konaní musí
bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Úlohou
PZ je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o PZ“) odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov. Stav preukázaného protiprávneho
konania žalobcu svedčí o tom, že existencia informácií žalobcu o trestnej činnosti osôb M. W., M.
N. V. U. S. nebola z jeho úrovne realizovaná na procesné preukázanie trestnej zodpovednosti týchto
osôb, ale na vlastné zabezpečenie neoprávneného prospechu. Prísľub žalobcu zabezpečiť páchateľom
trestnej činnosti vyhnúť sa trestnému stíhaniu hodnotil žalovaný ako účelové konanie žalobcu a pri
práci s dôkazmi motivované zabezpečením neoprávneného prospechu. Z uvedeného dôvodu nie je
potrebné analyzovať námietku žalobcu, že spolu s A.. O.. V. U. nemohli nikomu prisľúbiť zabezpečenie
vyhnúť sa trestnému stíhaniu, pretože v danej veci nikdy nekonali ako orgán činný v trestnom konaní.
Informácie žalobcu o trestnej činnosti osôb M. W., M. N. V. U. S. nie sú preukázané iba existenciou
zničených fotografií s podobizňami osôb M. W. V. M. N., pretože žalobca preukázateľne (podľa výpovedí
priamych svedkov) poznal okrem páchateľov aj spôsob spáchania trestného činu krádeže vlámaním,
použité nástroje a mal prehľad o odcudzených veciach. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
protiprávnosť konania žalobcu spočíva okrem iného vtom, že zatajil získané informácie o trestnej
činnosti. Žalovaný sa stotožňuje s týmto konštatovaním, pretože žalobca po ich vyhľadaní nepostupoval
podľa zákona o PZ. K námietke žalobcu poukazujúcej na dôkaznú hodnotu fotografií s podobizňami osôb
M. W. V. M. N. a na nedostatočne preukázané marenie dôkazov je potrebné uviesť, že predmetom tohto
konania vo veciach služobného pomeru nie je dokazovanie trestného činu marenia spravodlivosti podľa §



344 Trestného zákona. Konanie vo veciach služobného pomeru prebieha nezávisle od iných procesných
konaní a teda aj od trestného konania. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sa
nerieši jeho trestná zodpovednosť. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou,
od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

21. S námietkami uvedenými v tejto časti rozkladu preto podľa žalovaného nemožno súhlasiť.

22. žalobca ďalej namietal, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre
naplnenie podmienok prepustenia zo služobného pomeru podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona. Nemožno
za súladné považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatovanie, že služobná povinnosť
bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Podľa
žalobcu prvostupňový orgán nijako neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že porušenie
ustanovení dotknutých všeobecne záväzných právnych predpisov a interných normatívnych predpisov
dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Taktiež
neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu v služobnom pomere
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca doplnil, že vzhľadom na okolnosti prípadu
je postih jeho osoby neprimerane prísny a jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ
nie je dôvodné, pretože nie je splnená podmienka spočívajúca v skutočnosti, že jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca poukázal na bližšie
neuvedenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nie každé porušenie služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti naplňuje znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona,
ale len také porušenie, ktoré je nad rámec a vymyká sa z bežného, alebo hrubého porušenia a
je skutočne zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti pri súčasnom
splnení podmienky, že ponechanie policajta by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V
tomto zmysle napadnuté rozhodnutie bolo vydané na nedostatočne zistenom skutkovom základe bez
uvedenia konkrétnych dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré by boli ohrozené ponechaním žalobcu
v štátnej službe, preto je nesprávne a nezákonné. Žalobca zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nezákonné.

23. Porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a
disciplinovaným príslušníkom P Z, keď v čase výkonu služby žiadal a prijal úplatok. Z obsahu služobnej
prísahy podľa § 17 ods. 1 zákona vyplýva, že policajt bude čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje
sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to
aj s nasadením vlastného života, že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje
konanie. Už zložením služobnej prísahy patrí policajt, teda aj žalobca, do kategórie osôb, ktorých
konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované práve cez
prizmu tohto sľubu. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 písm. f) zákona patrí zdržať
sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby S osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na
prospech iného a v zmysle § 48 ods. 3 písm. g) zákona v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa
konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Požadované vlastnosti
čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov
sú základnými predpokladmi k výkonu služby v PZ, ako aj ku konaniu a správaniu sa v čase mimo
službu. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje
dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa žalobca dopustil, je v ostrom rozpore s obsahom služobnej
prísahy a nezodpovedá ani vyššie uvedeným základným povinnostiam policajta. Týmto sa zjavne
nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Práve naopak,
vážnosť PZ a dôvera v tento zbor je uvedeným prístupom vždy narušená. Česť, statočnosť, disciplína,
ochrana práv občanov, riadenie sa zákonmi ako pojmové znaky služobnej prísahy podľa § 17 ods. 1
zákona, nie sú v žiadnom prípade zlučiteľné s konaním žalobcu, ktoré podľa vykonaného dokazovania
zakladá skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Povinnosti žalobcu v postavení príslušníka PZ vyplývali zo všeobecne záväzného právneho predpisu
(zákon o PZ), ktorého poznanie je predpokladané a netreba ho dokazovať.



24. Príslušníkom PZ v záujme zachovania vážnosti, disciplíny a príkladného správania vyplývajú
povinnosti aj z interného normatívneho predpisu a to z rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne,
ktorý v zmysle časti I. písm. a) ukladá všetkým policajtom na zvýšenie úrovne morálneho stavu a
služobnej disciplíny podľa bodu 1. riadne plniť všetky služobné a študijné povinnosti, v zmysle bodu 2.
zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru
občanov v tento zbor, podľa bodu 5. dodržiavať pri výkone služobnej činnosti vystrojovaciu disciplínu
upravenú internými predpismi a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, v zmysle bodu 6. nezneužívať
informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom služobnej činnosti na vlastný prospech alebo na
prospech iného, podľa bodu 7. neprijímať v súvislosti s výkonom služobnej činnosti dary alebo iné výhody
s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobnými orgánmi na ocenenie príkladného
plnenia služobných povinností a v zmysle bodu 14 využívať čas služby výlučne na vykonávanie služobnej
činnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako príslušník PZ na česť, statočnosť, disciplínu a ochranu
práv občanov prisahal, je intenzita objektívneho zistenia skutkového stavu dostatočná na preukázanie
porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom.

25. Porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom spočívalo v tom, že ako príslušník PZ v
čase výkonu služby po zistení trestného činu a jeho páchateľov nepostupoval tak, aby bola zabezpečená
ochrana práv a slobôd a ochrana majetku poškodenej osoby, vyvodená trestná zodpovednosť
páchateľov trestného činu, ale naopak za nečinnosť v tomto zmysle žiadal a prijal úplatok od páchateľov
trestného činu. Rozhodné nebezpečenstvo a hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti vyplýva
zo skutočnosti, že žalobca zneužil informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom služobnej činnosti na
vlastný prospech. Počas páchania protiprávneho konania bez náležitého dôvodu opustil určené úseky
výkonu hliadkovej služby. Pri vykonávaní služobnej činnosti žalobca nedbal na vlastnú česť, vážnosť a
dôstojnosť a nedodržal etický kódex policajta.

26. Na základe uvedených skutočností žalobca nesplnil úlohy a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia §
2 ods. 1 písm. a), b) a § 8 ods. 1 zákona o PZ. Porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
ďalej vyplývalo z nesplnenia povinností vyplývajúcich z rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne
(časti I. písm. a), body l.,2.,5.,6.,7. a bod 14.), z etického kódexu policajta (článok 1 a článok 5 prílohy)
a z nariadenia prezidenta o základných útvaroch (článok 14 ods. 10).

27. Hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti je zvýraznená porušením základných povinností
policajta uvedených v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona, pretože žalobca neplnil
svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, nevykonával službu riadne a včas, nezdržal sa konania,
ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami a zneužil informácie
získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech, v štátnej službe sa nezdržal konania, ktoré
by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu.

28. Poznanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov je predpokladané a nie je potrebné
ho dokazovať. S dotknutými internými normatívnymi predpismi bol žalobca preukázateľne oboznámený.

29. Prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí zhodnotil, že ponechanie žalobcu v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v
čase vzniku dôvodov na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona,
príslušníkom PZ zaradeným vo funkcii referent špecifikácia územná a objektová zodpovednosť 00 PZ D.
R., mal väčšie predpoklady vyhodnotiť nebezpečenstvo vyplývajúce z porušenia všeobecne záväzných
právnych predpisov. Aj keď napadnuté rozhodnutie je individuálnym právnym aktom zaväzujúcim
bezprostredne konkrétnu osobu, nemožno vylúčiť jeho účinky aj v preventívnom rozsahu. Prepustením
žalobcu zo služobného pomeru tak pôsobenie individuálneho právneho aktu preventívne dostalo iný
rozmer. Žalovaný sa stotožnil s takýmto prostriedkom smerujúcim k zachovaniu morálky, dôstojnosti a
vážnosti PZ. Dodržiavanie poriadku vo verejných veciach musí znášať každý občan. Policajt v postavení
verejného činiteľa musí byť zaručeným strážcom tohto poriadku. Žiadanie a prijatie úplatku policajtom
- verejným činiteľom od páchateľa trestného činu za prísľub nevyvodenia trestnej zodpovednosti
nemôže byť tolerované ponechaním takého policajta v služobnom pomere ani v prípade jedného
preukázaného profesionálneho zlyhania. Ujma dôležitých záujmov štátnej služby vyplýva zo skutočnosti,
že k porušeniu ochrany spoločenských vzťahov došlo protiprávnym konaním žalobcu ktoré spáchal



úmyselne a s cieľom vlastného prospechu. Okolnosti a spôsob spáchania protiprávneho konania žalobcu
nevylučujú jeho opakovanie. Prvostupňový orgán usúdil, že po vyhodnotení intenzity a nebezpečnosti
porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom, nebude stačiť na nápravu uloženie
disciplinárneho opatrenia, ale je potrebné porušenie realizovať prepustením žalobcu zo služobného
pomeru. Predpoklad zachovania pozitívnej verejnej mienky a dôvery občanov v činnosť PZ sa zvyšuje
práve uplatnením najprísnejšieho postihu z úrovne príslušných nadriadených a znižuje sa riziko
opakovania obdobných porušení inými policajtmi. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za
svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným
občanom. Z preskúmaného napadnutého rozhodnutia a z podkladového materiálu vyplýva dostatočne
presvedčivo, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby.

30. Na základe uvedených skutočností sú námietky uvedené aj v tejto časti rozkladu podľa žalovaného
neopodstatnené.

31. Námietky žalobcu sú vo vzťahu k predmetnej veci nedôvodné a žiadnym spôsobom nemenia nič
na tej skutočnosti, že jeho konanie bolo riadne preukázané dôkazovým materiálom, ktorý nadriadený
v čase konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zadovážil, vyhodnotil a konanie žalobcu
správne posúdil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým,
že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uplatnené
námietky neoslabujú hodnotu dôkazov vyhľadaných a vykonaných v priebehu konania. V súvislosti s
uplatnenými námietkami žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa
v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy
účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný je však povinný zistiť
dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci
konania.

32. Je na zhodnotení a následnom rozhodnutí ministra vnútra SR, ktorý je oprávnený prijať personálne
opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona, či protiprávne konanie, ktorého sa policajt dopustí,
napĺňa všetky znaky porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
V danom prípade prvostupňový orgán konanie žalobcu vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky
znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a to
kumulatívnym splnením obidvoch podmienok predmetného ustanovenia.

33. Podľa žalovaného je potrebné konštatovať, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru za
dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú
v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Nadriadený v konaní o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo
trestnoprávneho konania, hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) a dospel k záveru,
že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

34. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ príslušný nadriadený pred vydaním
napadnutého rozhodnutia vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom (Odborový zväz polície
v SR, Základná organizácia č. 8/55 D. R.), ktorý k nemu nemal pripomienky.

35. Žalobca sa konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia dopustil dňa 04.03.2015. Ako prvý sa
o tomto konaní dozvedel nadriadený dňa 18.09.2015 na základe informácie zo SKIS MV SR. Návrh
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ spolu so zadováženými dôkazmi bol
ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť o prepustení z
dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona, doručený dňa 29.10.2015. Napadnuté rozhodnutie
bolo vydané dňa 04.11.2015 a žalobcovi doručené dňa 07.11.2015. Preskúmaním splnenia procesných
lehôt možno konštatovať, že relatívna subjektívna lehota a absolútna objektívna lehota boli zachované
včasným rozhodnutím a doručením napadnutého rozhodnutia. Služobný pomer skončil žalobcovi
zákonným spôsobom v zmysle § 194 ods. 3 zákona dňom doručenia napadnutého rozhodnutia.



36. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania v súvislosti s prepustením žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ podľa žalovaného, nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných
právnych predpisov, z hľadiska zákonnosti treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na
základe objektívne zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. V odvolacom konaní neboli zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. V dôsledku uvedených skutočností bolo
potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II.
Žaloba

37. Dňa 19.04.2016 žalobca doručil súdu žalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. p.: G.-P.- XXX/XXXX/OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s personálnym rozkazom
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015. V žalobe uviedol totožné námietky
ako v rozklade proti personálnemu rozkazu ministra, rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového
správneho orgánu podľa jeho názoru nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nie sú
objektívne a vyvážené. Žalovaní - prvostupňový ako aj odvolací orgán nesprávne právne posúdili vec a
ich rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a preto ich rozhodnutia nemôžu byť
zákonné a to je dôvod pre zrušenie rozhodnutí. Z uvedených dôvodov výrok i odôvodnenie napadnutých
rozhodnutí považoval za svojvoľné, nepreskúmateľné, teda nezákonné. Žalovaní nezistili dostatočne
skutkový stav veci pred vydaním rozhodnutí a vyvodili preto nesprávny právny záver, ich postupy sú
nezákonné, ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, Žalobca mal za to, že v danej
veci neboli zistené všetky právne významné skutočnosti. Žalovaný nezistil všetky podstatné skutočnosti.
Nedôslednosť a povrchnosť právneho posúdenia merita veci odzrkadľuje podľa neho i to, že namiesto
riadneho odôvodnenia, odvolací orgán iba všeobecne (teoreticky) vysvetľuje ustanovenia zákona č.
73/1998 Z. z. a interných predpisov, pričom samotnému skutočnému odôvodneniu rozhodnutia nie je
venovaná takmer žiadna a už vôbec nie dostatočná (náležitá) pozornosť. Za náležité odôvodnenie
nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje
(Najvyšší správny súd, Boh. A 2948/23).

38. Z uvedených dôvodov žalobca trval na tom, že výrok i odôvodnenie _ napadnutého rozhodnutia
považuje za svojvoľné, nepreskúmateľné, teda nezákonné. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil,
jeho postup je nezákonný, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok
dôvodov a arbitrárnosť a preto žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. p.: G.-P.-
XXX/XXXX/OPK zo dňa 17.02.2015 o rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 254 zo dňa 04.11.2015, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

39. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 08.08.2016 zhodne s
odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy a v nadväznosti na
všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

IV.
návrh žalobcu na podanie návrhu Krajského súdu v Bratislave

40. Žalobca dňa 23.08.2017 doručil súdu návrh na podanie návrhu Krajským súdom v Bratislave na
začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy vo
veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky a prerušenia konania do rozhodnutia ústavného súdu.



41. Ako dôvod uviedol, že trestné stíhanie a vznesenie obvinenia v žalobcovom prípade začal, viedol
a skončil neoprávnený (nezákonný) štátny orgán - inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky - a to navyše bez kompetencie v zmysle Tr. por., a preto jej rozhodnutia sú nezákonné a
nemožno ich zhojiť, od samotného začiatku sú nulitné. Podľa názoru žalobcu, prioritnou otázkou nie je
otázka, či inšpekčná služba je alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní (subjektom vo vyšetrovaní
alebo v skrátenom vyšetrovaní) a či dôkazy ňou vykonané sú alebo nie sú zákonnými. Podľa názoru
žalobcu prioritnou (primárnou) otázkou je, či inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
je alebo nie je zákonným a ústavným štátnym orgánom.

V.
Právna úprava

42. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú
prísahu, ktorá znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a
schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a
to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

43. Podľa § 47 zák. č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

44. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zák. č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomité úlohy,
ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi
riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo
viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie
získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i
mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť
dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.

45. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z., Policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

46. V zmysle §192 ods. 5 zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm.
d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do 31.12.2015).

47. Podľa § 262 ods. 2 zákona posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty je posledný deň v mesiaci.
Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

48. Podľa § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

49. Podľa § 241 ods. 1,2, 3, 4 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba
sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením



ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť
na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje
údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého
oprávneného orgánu.

50. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania .

51. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z.,

1/ za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi.

2/ dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

3/ účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

4/ oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.

52. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak

a/ bolo vydané rozhodnutie na základe neúčinného právneho predpisu
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

53. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

54. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

55. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci
dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa
osobitného predpisu,

VI.
Závery správneho súdu

56. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §
10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní konanom
dňa 19.09.2017 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.



57. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

58. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

59. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3
ods. 1 písm. b/ SSP).

60. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

61. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

62. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony
v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

63. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z. z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

64. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

65. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd
preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,
či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich
právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad
týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

66. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

67. O návrhu žalobcu na podanie návrhu Krajským súdom v Bratislave na začatie konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy vo veci neústavnosti a



nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a prerušenia
konania do rozhodnutia ústavného súd rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie
súd odôvodňuje tým, že až do rozhodnutia vo veci samej môže správny súd v rámci vlastného
uváženia rozhodnúť a podať návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade
právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 SR v spojení s § 37 zákona č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného a o konaní pred ním. Na postup podľa tohto ustanovenia nemá účastník konania
právny nárok. Súd v danej veci nevyhovel návrhu žalobcu, nakoľko súd dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
žalovaného v správnom konaní. Návrh žalobcu by podľa názoru súdu bol prípadne odôvodnený podľa
uváženia súdu v trestnom konaní, kde by sa rozhodovalo o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania
skutkov, na základe vznesenia obvinenia vyšetrovateľa PZ odboru inšpekčnej služby Západ úradu
inšpekčnej služby kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo dňa 09.09.2015 pod ČVS: Z.-XX/OISZ/XXXX,
navyše žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce skutočnosť,
že by žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a dôkazy by boli
získané Odborom inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

68. Z pripojeného administratívne spisu súd zistil, že obsahom spisu je:

a/ informácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby , úradu
inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, A. X N. z 09.09.2015 o vznesení obvinenia
príslušníkom PZ L.. O. T. a A.. O.. V. U. ČVS: Z.- XX/OISZ-S.-XXXX na základe uznesenia, ktorým
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol vyšetrovateľ PZ obvinenie za zločin prijímanie úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívanie právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa dopustili: tým, že dňa 04.03.2015 v čase okolo 20.30 hod. v D. R. na Ž. cintoríne
iniciovali stretnutie s M. W. V. M. N., od týchto osôb vyžiadali úplatok v sume X.XXX,- Euro za to, že
nebudú postupovať v súlade so zákonom vo veci krádeže vlámaním do garáže na N. Y. XXXX S. D. R.
zo dňa 01.03.2015, o ktorej zistili, že sa jej dopustili práve M. W. V. M. N. spoločne s U. S., a že získané
dôkazy, ktoré majú zničia, s čím osoby M. W. V. M. N. súhlasili, a následne dňa 04.03.2015 v čase od
24.00 hod. do dňa 05.03.2015 v čase o 00:30 hod. po stretnutí na W. Y. odviezli M. W. na parkovisko
zimného štadióna v D. R., kde ako úplatok prijali od neho finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- Euro, a
po prijatí úplatku spálili fotografie, o ktorých uviedli, že sú jediným usvedčujúcim dôkazom o ich krádeži
a po ich spálení M. W. poučili, že ak by bol niektorý z nich predvolaný v tejto trestnej veci na políciu
k výsluchu, tak aby sa ku krádeži nepriznal, nakoľko už neexistujú žiadne dôkazy, čím si príslušníci
Policajného zboru nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ich právomoci, konali v rozpore s ustanovením §
2 ods. 1 písm. a, písm. b) Zákona č. 171/1993 Zb. a súčasne porušili povinnosti policajta uvedené v §
48 ods. 3 písm. a) Zákona č. 73/1998 Z. z., takýmto spôsobom zmarili v tom čase existujúce dôkazy a
bránili v získaní ďalších dôkazov, a týmto svojim konaním zabezpečili uvedeným osobám neoprávnený
prospech spočívajúci vo vyhnutí sa trestnému stíhaniu a za takéto svoje konanie prijali, ako úplatok
finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- Euro.

b/ úradný záznam nadriadeného žalobcu zo dňa 22.09.2015

c/ upovedomenie žalobcu o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa
22.09.2015

d/ zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci spísaná s M. N., M. W.,
A..L.. O. T.P., U. S. V. V. N.

e/ kópia prevádzky dopravného prostriedku XXXXX D. XXX I. z 03.03 2015 až 09.03.2015 z ktorej
vyplýva, že ......

f/ záznam o výkone služby zo 04.03.2015

g/ prehľad o disciplinárnych opatreniach žalobcu zo 14.10.2015



h/ vyjadrenie Odborového zväzu Polície v SR zo dňa 21.10.2015

i/ oboznámenie žalobcu s návrhom na prepustenie so služobného pomeru zo dňa 25.10.2015

j/ sťažnosť žalobcu - obvineného A.. L.. O. T. proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ O.. L.. L. O. ČVS: Z.-
XX/OISZ-S.-XXXX zo dňa 09.09.2015, ktorým bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie A.. L.. O. T. za zločin prijímanie úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu
s prečinom zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a
zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona zo dňa 06.10.2015

k/ návrh na prepustenie zo služobného pomeru žalobcu zo dňa 19.10.2015

l/ personálny rozkaz č. 254 zo 04.11.2015

m/ rozklad zo dňa 22.11.2015

n/ rozhodnutie žalovaného č. G.-P.-XXX/XXXX/OPK zo dňa 17.02.2016

69. S poukazom na uvedený skutkový stav a právne posúdenie veci dospel krajský súd k záveru o
nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

70. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledujúcej právnej úvahy:
Z rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru vyplýva, že žalovaný do konania a rozhodnutia
zabezpečil okrem vymenovaných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise aj ďalší
„dokumentačný materiál,“ tento sa však v administratívnom spise nenachádza, ide len o tvrdenie
správneho orgánu uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí ktorý však správny orgán nijakým
spôsobom nekonkretizuje, pričom však uvádza, že neznižuje informačnú hodnotu tohto materiálu.

71. Správnym orgánom uvedený „ dokumentačný materiál” nemožno za žiadnych okolností považovať
za dôkazy a to preto, že § 238 zákona č.73/1998 Z. z. neobsahuje taxatívny a výlučný výpočet
dôkazných prostriedkov avšak určuje všeobecné podmienky ktoré musí spĺňať akýkoľvek dôkazný
prostriedok. Ide pri tom o dve podmienky - podmienku materiálnu (vecnú], ktorá si vyžaduje určitý spôsob
individualizácie na konkrétny prípad a tou druhou je podmienka dôkaznej váhy a relevancie dôkazného
prostriedku. “Dokumentačný materiál” tak ako ho označil v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán
však uvedené podmienky nespĺňa a preto nemá žiadnu dôkaznú hodnotu pokiaľ ide o preukázanie
skutku ktorý je správnym orgánom označený za porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom.

72. V administratívnom spise sa nachádza len zápisnica o vypočutí vypočúvaných osôb - N., W., U.,
S. V. N., ktoré by malo preukazovať, že žalobca porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby oproti tvrdeniu žalobcu, že sa takéhoto konania nedopustil. Dôkazy, ktoré by preukazovali
tvrdenia že sa žalobca konania ktoré sa mu kladú za vinu dopustil, súd v konaní ani v administratívnom
spise nezistil. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne dôkazy z ktorých vychádzal a ktoré by hodnoverne
preukazovali, že zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Súd si je vedomý , že protiprávne konanie ktoré by mohlo
byť disciplinárnym deliktom môže zároveň naplniť skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku,
alebo iného správneho deliktu, musí však byť v disciplinárnom konaní jednoznačne preukázané. Z
preskúmavaného ani z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by preukazovali že sa žalobca dopustil konania ktoré správny orgán považoval za porušenie
služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a preto sa súd ďalšími žalobnými
dôvodmi žalobcu nezaoberal.

73. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s poukazom na
ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/ a písm. f/ SSP.



74. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom
krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle §
191 ods. 6 S. s. p. v ďalšom konaní viazaný.

75. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S. s. p., tak, že žalobcovi priznal
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 175 S. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3.0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).