Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/437/2016 z 29. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2016, sp. zn. 9Co/437/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7516209689.1 Krajský súd Košice | 9Co/437/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7516209689.1 | 2016-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/579bea65-0c4e-4ee6-a841-cd48f2d8ae3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7516209689.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/437/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516209689
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7516209689.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu Okresné stavebné bytové družstvo
- Správa bytov so sídlom Rožňavská 10, Moldava nad Bodvou, IČO: 47 248 611 , zast. PUCHALLA,
SLÁVIK & partners s.r.o. ,Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930 , proti žalovaným : 1. G. F., Z.. X.X.XXXX,
Q. F. XXXX/XX, F., 2. J. F., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XXXX/XX, F., 3. F. P., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XX, F., 4. K.
X., Z.. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, A., 5. E. X., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XXXX/XX, F., 6. P. B., Z.. X.X.XXXX,
Q. F. XXXX/XX, F., 7. F. X., Z.. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, F., 8. L. X., Z.. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, F., 9. F.
Z., Z.. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, F., 10. M. Z., Z.. X.XX.XXXX, U. XXX, A., 11. L. A., Z.. XX.XX.XXXX, Q.
F. XX, F., 12. L. A., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XX, F., 13. L. O., Z.. XX.X.XXXX, Š. - A.M. XXX, Š., 14. P.
B., Z.. XX.X.XXXX, E. X, A., 15. X. V., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XXXX/XX, F., 16. M. U., Z.. XX.X.XXXX,
Q. F. XX, F., 17. X. K., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XXXX/XX, F., 18. P. G., Z.. X.X.XXXX, X. XX, F., 19. G.Š.
P., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XX, F., 20. B. P., Z.. XX.X.XXXX, Q.L. F. XX, F., 21. P. A., Z.. X.X.XXXX, Q.
F. XX, F., 22. D. A., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XX, F., 23. P. P., Z.. X.X.XXXX, Q. F. XX, F., 24. F. U., Z..
XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, A., 25. P. U., Z.. XX.X.XXXX, O. XXXX/XX, A., 26. B. Č., Z.. XX.X.XXXX,
Q. F. XXXX/XX, F., 27. G. U., Z.. XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, F., 28. T. Q., Z.. X.X.XXXX, J. XXX/XX, F.,
29. B. J., Z.. X.X.XXXX, Q.L. F. XXXX/XX, F., 30. T. J., Z.. XX.X.XXXX, Q. F. XXXX/XX, F., 31. F. Š., Z..
XX.X.XXXX, Q. F. XXXX/XX, F., o určenie neplatnosti rozhodnutia z písomného hlasovania vlastníkov
bytov a nebytových priestorov a o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
7C/532/2016-46 z 19.7.2016 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca , ako prehlasovaný vlastník bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome , sa žalobou , podanou uňho 20.6.2016 domáha voči žalovaným ako vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome 1) určenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu so Q.. Č.. XXXX Z. Q. Z. R. Q. F. Č.. XX, XX, XX, XX V. H. F. H. A.D.-H.
V. H. Ú. A.-H. H. A. Z. E. V. Č.. XXXX ( Ď. E. B. L. ) , X. Z. I. X. O. I. L. XX.X.XXXX - XX.X.XXXX V.
I.: „.Ú. T. Q. V. I. I. H. V. Q. R. Q. H. Q. B. L. - Q. B.,“. T. X) Z. K. A.. Ž. Q. H. K., Ž. P. Q.V. B. L. Q..
Č.. XXXX T. I. V. B. Č.. X T. X V. V. Č.. XX, B. Č.. X V. V. Č.. XX, B. Č.. X, X T. X V. V. Č.. XX T. B.
Č.. X V. V. Č.. XX V. X. B. L.. Dňa 20.4.2016 mu ako správcovi bytového domu bola doručená žiadosť
1/4 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o vyhlásenie písomného hlasovania na
termín od 12.5.2016 do 20.5.2016, čím mu dňom 21.4.2016 začala plynúť zákonná 15-dňová lehota
na vyhlásenie písomného hlasovania podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993, ktorá uplynula 5.5.2016.
Až nasledujúcim dňom , t.j., 6.5.2016 vzniklo 1/4 vlastníkov oprávnenie vyhlásiť písomné hlasovanie v
bytovom dome. Napriek uvedenému 1/4 vlastníkov v bytovom dome uvedené nerešpektovala a už dňa



5.5.2016, teda v deň predchádzajúci dňu kedy bola legitimovaná na vyhlásenie písomného hlasovania,
sa rozhodla zvolať písomné hlasovanie v bytovom dome, na čo nemala právo. Termín hlasovania bol
stanovený na 12.5.2016 - 20.5.2016 , čím zároveň nebola dodržaná zmluvná 10-dňová lehota stanovená
dodatkom č. 1 k zmluve o výkone správy zo dňa 1.7.2008 v čl. XI. pod bodom 11, ani zákonná 7 dňová
lehota stanovená v § 14 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z.,, v ktorej mali byť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome informovaní o termíne a otázkach písomného hlasovania . Po zjavne nezákonnom
procese prípravy hlasovania bol následne v priamom rozpore so zákonom aj jeho samotný priebeh,
keď 1 vlastníkov stojacich za týmto písomným hlasovaním ani len neumožnila hlasovanie všetkým
vlastníkom bytového domu. Právne žalobu odôvodnil § 3 ods. 1, § 14 ods. 1, 7 zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 122 ods. 1 Obč. zák. S podaním žaloby podal žalobca
20.6.2016 zároveň návrh na nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) , ktorým
žiadal dočasne pozastaviť účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu Q. Q.. Č.. XXXX Z. Q. Z. R. Q.L. F. Č.. XX, XX, XX T. XX V. H. F. H. A.-H. V. H. Ú. A.-H.
H. A. Z. E. V. Č.. XXXX prijatého na základe písomného hlasovania zo dňa 12.5.2016 - 20.5.2016 v
znení: „Súhlasím a schvaľujem výpoveď zo zmluvy o výkone správy uzatvorenej s Okresným stavebným
bytovým družstvom - Správa bytov, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu vo veci samej.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia právne odôvodnil ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993
Z.z. a § 74 ods. 1 O.s.p.. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že v dôsledku protiprávneho konania 1/4
vlastníkov bytov v bytovom dome , existuje potreba vydania predbežného opatrenia (teraz neodkladného
opatrenia), nakoľko existuje dôvodná obava, že pred rozhodnutím súdu v tejto veci môže dôjsť k vzniku
následných právnych vzťahov s tretími osobami, plneniam a súvisiacej škode, či k inému ohrozeniu ,
resp. poškodeniu záujmov a práv žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome , ako aj k ohrozeniu , resp. znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia. Cieľom vydania
predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) je zabrániť ujme, ktorá by žalobcovi a ďalším
vlastníkom mohla vzniknúť nekvalifikovaným a na prvý pohľad nezákonným konaním 1/4 vlastníkov v
bytovom dome a to najmä tým, že by iniciovali zakladanie nových vzťahov súvisiacich s výkonom správy
bytového domu s tretími osobami v mene vlastníkov, čo by spôsobovalo jednak právnu neistotu na strane
vlastníkov ako aj tretích strán a následne nepochybne viedlo k vzniku ďalších sporov a reťazeniu žalôb.
Opodstatnenosť popísaných obáv žalobca odôvodňuje konaním 1 vlastníkov bytov v bytovom dome,
ktorí na podklade nezákonného písomného hlasovania začali vyvíjať činnosť smerujúcu k ukončeniu
zmluvy o výkone správy jej vypovedaním zo dňa 23.5.2016. Účelom navrhovaného predbežného
opatrenia je „zakonzervovať“ existujúci právny stav a znemožniť vykonávanie zmien týkajúcich sa správy
bytového domu na podklade nezákonného písomného hlasovania , a to až do doby právoplatného
rozhodnutia súdu o podanej žalobe. Naliehavosť potreby predbežného opatrenia žalobcovi zvýrazňuje
aj fakt, že v zmysle zmluvy o výkone správy čl. XV. je výpovedná doba 6 mesiacov a po jej uplynutí, na
základe výpovede podanej na podklade nezákonného písomného hlasovania, môže dôjsť k nezákonným
zmenám vo forme výkonu správy v bytovom dome, čo vygeneruje množstvo ďalších súdnych sporov.
Tvrdené skutočnosti žalobca osvedčuje výpisom z E. Č.. XXXX A. Ú. F., žiadosťou vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu z 20.4.2016 adresovanou žalobcovi o vyhlásenie písomného
hlasovania s otázkou: „Súhlasím a schvaľujem výpoveď zmluvy o výkone správy uzatvorenej s
Okresným stavebným bytovým družstvom - Správa bytov“, vyhlásením písomného hlasovania 1/4-
nou vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu z 5.5.2016, uznesením z písomného
hlasovania z 23.5.2016, hlasovacími lístkami z písomného hlasovania, zmluvou o výkone správy v
bytovom dome v znení dodatku č. 1 z 1.7.2008, výpoveďou zmluvy o výkone správy z 23.5.2016 zo
strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Súd prvej inštancie konštatoval, že
po podaní žaloby spojenej s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nadobudol dňom 1.7.2016
účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), procesný predpis, ktorý k tomuto
dňu zrušil Občiansky súdny poriadok upravujúci inštitút predbežných opatrení, tento nahradil inštitútom
neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu (§ 324 a nasl. CSP), a platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti ( § 470 ods. 1 CSP). Vychádzajúc z
§ 325 ods. 1, § 329 ods. 2 CSP a § 14 ods. 8 prvá a druhá veta zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ( ich znenie citoval), urobil záver, že nie je
daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, keďže žalobcovi
od doručenia výpovede zmluvy o výkone správy bytového domu, teda od 23.5.2016 plynie 6 mesačná
výpovedná lehota, v ktorej naďalej vykonáva správu bytového domu (čl. XV bod 1 zmluvy o výkone
správy v bytovom dome v znení dodatku č. 1 z 1.7.2008). Čo sa týka tvrdenej obavy žalobcu z ohrozenia
výkonu rozhodnutia vo veci samej , resp. , jeho znemožnenia, vo veci samej , uviedol, že žalobca
sa domáha určenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pokiaľ bude



v spore úspešný, predmetné rozhodnutie nemôže byť exekučným titulom s poukazom na § 41 ods. 1
Exekučného poriadku v platnom znení, v zmysle ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu , ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že uznesenie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 363 ods. 1 písm. h) a , že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP.

4. V odvolaní ,o.i. , poukázal na to, že súd vyhodnotil vzniknutý stav ako stav, do ktorého nie je potrebné
zasahovať, nakoľko plynie výpovedná doba a počas nej ostáva vzťah medzi stranami sporu nezmenený,
čo je však podľa jeho názoru nesprávny záver.

5. V prvom rade žalobca považoval za potrebné dať súdu do pozornosti skutočnosť, že je síce
správcom bytového domu, avšak žalobu podal ako vlastník niekoľkých bytov, ktorého práva (spolu s
ďalšími vlastníkmi) boli hrubým spôsobom porušené. Ako vlastník , tak s prihliadnutím na výsledky
zjavne nezákonného písomného hlasovania , považuje inqerenciu zo strany súdu formou neodkladného
opatrenia za nevyhnutnú. Touto optikou tak argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nad'alej
vykonáva správu bytového domu počas plynutia výpovednej doby nemôže obstáť. Citujúc znenie § 325
ods. 1 CSP , vychádzajúc aj zo skutkových okolností uvedených v žalobe , sa s prezentovaným názorom
súdu o absencii potreby dočasnej úpravy pomerov za žiadnych okolností nestotožnil. Zdôraznil, že pritom
už v žalobe poukázal na množstvo porušení Zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len „ZoVB"), ku ktorým došlo nielen v rámci prípravy písomného hlasovania, ale aj počas
jeho samotného priebehu a ktoré boli dôvodom, pre ktorý prehlasovaní vlastníci využili svoje zákonné
právo obrátiť sa na súd. Poukázal na to, že celé písomné hlasovanie bolo zjavne robené s jediným
cieľom, a to zmeniť správcu v bytovom dome za každú cenu, aj keby to znamenalo početné porušenia
ZoVB ako aj práv ostatných spoluvlastníkov (ku ktorým fakticky aj došlo). Podľa názoru žalobcu , je
pritom práve skutočnosť, že na základe výsledkov nezákonného písomného hlasovania v bytovom
dome , došlo k výpovedi zo zmluvy o výkone správy a začala plynúť výpovedná doba, rozhodujúca
pre posúdenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia (Dôkaz: Výpoveď zo zmluvy o výkone
správy ). V tejto súvislosti dať do pozornosti, že skupina vlastníkov stojaca za predmetným písomným
hlasovaním opakovane prehlasuje, že po uplynutí 3 mesačnej výpovednej doby podľa ZoVB bude správu
bytového domu vykonávať nový subjekt (čo len potvrdzuje obavy žalobcu a dôvod, pre ktorý sa domáha
„zakonzervovania" súčasného stavu , až do právoplatného rozhodnutia vo veci ). Tvrdil, že táto skupina
pritom vychádza zo znenia §8a ods.6 ZoVB , ktoré citoval , že výpovedná lehota začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede . Ako však vyplýva z podanej žaloby
a priložených listín (Dodatok č.l k zmluve o výkone správy zo dňa 01.07.2008) a ako skonštatoval aj súd
prvej inštancie v odôvodnení uznesenia, výpovedná doba bola dohodnutá na 6 mesiacov. Odhliadnuc
od uvedeného, plynutie výpovednej doby (či už zmluvnej, alebo zákonnej) , bez vydania neodkladného
opatrenia , bezpochyby spôsobuje stav, ktorý žalobca popísal už v podanej žalobe spočívajúci v tom,
že zmluvný vzťah s doterajším správcom zanikne a nič nebráni uzatvoreniu zmluvy o výkone správy
s iným subjektom. Inak povedané, pred právoplatným rozhodnutím súdu v tejto veci , dôjde k vzniku
následných právnych vzťahov s tretími osobami, plneniam a súvisiacej škode, či k inému ohrozeniu,
resp., poškodeniu záujmov a práv žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome. Tvrdil, že práve neodkladné opatrenie, ktorého vydania sa domáha , tak môže do
vydania právoplatného rozhodnutia o predmete sporu vytvoriť stav istoty a zabrániť tak ujme, ktorá
by mu a ďalším vlastníkom mohla vzniknúť nekvalifikovaným a na prvý pohľad nezákonným konaním
1/4 vlastníkov v bytovom dome a to najmä tým, že iniciujú zakladanie nových vzťahov súvisiacich s
výkonom správy bytového domu s tretími osobami v mene vlastníkov, čo by spôsobovalo (a bez vydania
neodkladného opatrenia spôsobí) jednak právnu neistotu na strane vlastníkov, ako aj tretích strán a
nepochvbne zároveň povedie k vzniku ďalších sporov a reťazeniu žalôb. Poukázal na to, že docieliť
stav , pri ktorom bude nepochybné, a to predovšetkým vo vzťahu k tretím subjektom, kto je povinný
vykonávať správu v bytovom dome, aj po uplynutí výpovednej doby , možno len vydaním neodkladného
opatrenia tak, ako to požaduje. V opačnom prípade po uplynutí výpovednej doby (pričom si dovoľuje
poznamenať, že s najväčšou pravdepodobnosťou k jej uplynutiu dôjde pred právoplatným skončením
vedeného sporu o platnosť rozhodnutia z písomného hlasovania v bytovom dome) vznikne absurdný
stav, v ktorom sa bude môcť práv a povinností vyplývajúcich zo správy bytového domu domáhať tretí
subjekt. Citujúc znenie § 8a ods.l ZoVB , s prihliadnutím na skutočnosť, že v bytovom dome prebehlo



nezákonné písomné hlasovanie, ktorého výsledok skupina vlastníkov za ním stojaca aj realizuje , je
hrozba vzniku následných vzťahov s tretími subjektmi (aj s prihliadnutím na vyššie citované ust.) v
hrubom rozpore so záujmami prehlasovaných vlastníkov, ktorí sa bránia práve podanou žalobou. Tvrdil,
že pri výklade, ktorý aplikoval súd prvej inštancie, by tak bol aj prípadný jeho úspech v prejednávanej veci
v zásade bezvýznamný, nakoľko by mohol poslúžiť prinajlepšom ako argument v nadväzujúcich sporoch
týkajúcich sa výkonu správy bytového domu. Navrhol uznesenie v zmysle § 388 CSP zmeniť a nariadiť
navrhované neodkladné opatrenie, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe vo veci samej.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 2 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a uznesenie,
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP, lebo súd vec správne právne posúdil, odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.) a to vzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP.

8. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194, § 205 CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán) a použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.
vyložil, a výklad o tom, aké strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.



10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

11. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva:

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

17. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 331 ods. 3 CSP ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na
zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému
orgánu, ktorý osobitný register vedie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 357 písm. d) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

26. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné
a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne
vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do



právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci),
e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného
súdu Českej republiky IV. ÚS 89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek
27, nález č.97).

28. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov
alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery
strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť
pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).

29. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo/171/2010).

30. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca má vzťah k navrhovanému neodkladnému opatreniu,
avšak odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej
veci nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, keďže
žalobcovi od doručenia výpovede zmluvy o výkone správy bytového domu, t.j. od 23.5.2016 plynie 6-
mesačná výpovedná lehota, v ktorej naďalej vykonáva správu bytového domu (č.l. XV bod 1. Zmluvy
o výkone správy v bytovom dome v znení dodatku č. 1 z 1.7.2008), čím navrhované neodkladné
opatrenie postráda nevyhnutnú podmienku potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. V
prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca neosvedčil samotnú naliehavosť nariadiť neodkladné opatrenie,
lebo žalobca nepreukázal bezprostredné a konkrétne ohrozenie svojho nároku, pričom žalobca ani
podaným odvolaním túto požiadavku nesplnil a v posudzovanej veci neosvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie , pokiaľ ide o tvrdenú obavu žalobcu z ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci samej, resp.
jeho znemožnenia, že v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, o určenie neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a , že aj v prípade úspechu v spore , rozhodnutie súdu , pokiaľ
by žalobe vyhovel , vzhľadom na určovací charakter žaloby , nemôže byť exekučným titulom, ktorý
možno vykonať podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo by neišlo o vykonateľné rozhodnutie,
ktorým by sa priznalo právo, ktoré by zaväzovalo stranu k povinnosti, alebo by postihlo jej majetok.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).