{"guid": "36898d92-51a3-4ce2-b98d-d301ccf14054:231d6699-abd8-439f-9f52-b2254bc5e1c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1014200452.1", "spisova_znacka": "2S/63/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/63/2014 z 9. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2014, sp. zn. 2S/63/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014200452.1", "identifikacne_cislo": "1014200452", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2014-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/231d6699-abd8-439f-9f52-b2254bc5e1c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200452.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200452.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1014200452.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200452.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana
a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobkyne: J. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/a, XXXXXX S., M. federácia, štátny občan M. federácie, zastúpená:
REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, konajúca
prostredníctvom advokáta JUDr. Boris Reken, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, 852 42
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/001143-003
zo dňa 05.02.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/001143-003
zo dňa 05.02.2014, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Č. p.: PPZ-HCP-
BA6-875-25/2013-PPC zo dňa 12.11.2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a)  O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 70 € titulom súdneho poplatku a 511,34
€ titulom právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. C.-R.-H vydaného dňa 05.02.2014, ktorým žalovaný
rozhodol o jej odvolaní proti   rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Oddeleniu cudzineckej
polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 12.11.2013, Č. p.: C.-R.-H o zamietnutí jej žiadosť o udelenie
prechodného pobytu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, namietala tiež jeho nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Žalobkyňa napadla nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý podľa nej nespĺňal náležitosti
v zmysle správneho poriadku, keďže z neho nebolo zrejmé, na základe akého právneho predpisu
dospel žalovaný k svojmu rozhodnutiu a za ktoré konkrétne skutky - poručenia zákona bola zamietnutá
jej žiadosť o prechodný pobyt, teda čo bolo predmetom rozhodovania žalovaného. Mala za to, že
rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, nebolo jasné a zrozumiteľné a taktiež nebolo náležite odôvodnené,
z čoho vyplynulo, že bolo nezákonné a zmätočné.



Ďalej namietala odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia tvrdiac, že toto nespĺňalo zákonom
požadované predpoklady vyplývajúce z § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže v ňom absentovala
akákoľvek správna úvaha o dôvodoch zamietnutia jej žiadosti. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia bolo
zrejmé porušenie základných pravidiel správneho konania vyplývajúcich z § 3 ods. 2 správneho poriadku
a to tým, že jej ako účastníčke správneho konania správny orgán neposkytol pomoc a poučenie tak,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu (ujmu utrpela tým, že osoba poskytujúca
služby úradného prekladateľa jej predložila bez jej vedomia preložené doklady opatrené pravdepodobne
falošnou prekladateľskou doložkou úradnej prekladateľky).

Žalovaný podľa nej porušil pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 4 správneho poriadku,
nakoľko sa nepokúsil o vybavenie veci zmierne, hospodárne a bez zbytočného zaťaženia účastníka
konania tým, že napriek následnému predloženiu pravých požadovaných dokladov zamietol jej žiadosť
o udelenie prechodného pobytu. Taktiež žalovaný porušil pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3
ods. 5  správneho poriadku a to tým, že nedostatočne zistil stav veci, keďže doklad doložený do spisu
19.08.2013 bol pravý, ako aj tým, že v iných skutkovo zhodných, resp. obdobných konaniach rozhodol
úplne opačne.

Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami svedčiacimi
v jej prospech a napadnuté rozhodnutie bolo svojvoľné, bez opory vo vykonanom dokazovaní. V
rozhodnutí žalovaný uvádza ňou vznesené námietky týkajúce sa činnosti prekladateľky, ktoré mali
zásadný význam, nijako sa však nevysporiadal s praktikami predkladateliek. V konaní nebola vypočutá
Ing. T. Y. (druhá prekladateľka). Záver správnych orgánov o falošnosti predložených dokladov pokladala
za nepreukázaný, nakoľko z odborného posúdenia príslušného policajného oddelenia koordinácie,
analýzy rizík a štatistík vyplýva, že nebolo možné zistiť, či podpis prekladateľky a odtlačok počiatky na
pôvodnom preklade dokladov bol falošný.

Podľa názoru žalobkyne sa žalovaný nedostatočne vyjadril k námietke o tom, že bola poškodená inou
osobou a nepredkladala vedome pravdepodobne falošné doklady. Rozhodnutie žalovaného pokladala
za nepreskúmateľné aj z hľadiska povrchnosti právneho posúdenia merita veci, kde namiesto riadneho
odôvodnenia žalovaný iba všeobecne vysvetľuje ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a zákona o
prekladateľoch a skutočnému odôvodneniu sa dostatočne nevenoval.

Keďže neboli postupom v konaní žalovaného dodržané jej základné práva, rozhodnutie a postup
žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu boli v rozpore s právnymi predpismi, ich postup mal
za následok nesprávne právne posúdenie veci a vydané rozhodnutia vychádzali z neúplne zisteného
stavu veci. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že nemôže byť na jej škodu, že bola osobami
vykonávajúcimi úradné preklady uvedená do omylu tým, že jej tieto osoby nepredložili riadne doklady
potrebné k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Poukázala aj na to, že ich praktiky boli natoľko
sofistikované, že ani 1. stupňový správny orgán pri prijímaní  jej žiadosti o prechodný pobyt nezistil
nezrovnalosti v predloženom preklade priložených dokladov. Ak aj existovali nedostatky v preklade
predložených dokladov, tieto najneskôr dňa 19.08.2013 odstránila a to predložením opätovného
úradného prekladu dotknutých dokladov.

2.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.04.2014 a navrhol žalobu  zamietnuť. Poukázal
na to, že správny orgán 1. stupňa v rámci svojej kontrolnej činnosti  a zo spisového materiálu zistil,
že žalobkyňa k svojej žiadosti o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny (podanej prostredníctvom
splnomocnenej osoby - Mgr. U. G.) doložila sobášny list a potvrdenie o bezúhonnosti obsahujúce
úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky vykonala
PhDr. Lujza H., prekladateľka z jazyka slovenského, ruského a španielskeho, zapísaná v zozname
znalcov, tlmočníkov a predkladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.  Podľa
prekladateľskej doložky bol prekladateľský úkon sobášneho listu zapísaný v prekladateľskom denníku
číslo 1/2013 pod poradovým číslom 54/2013 zo dňa 10.07.2013 a prekladateľských úkon potvrdenia o
bezúhonnosti bol zapísaný v prekladateľskom denníku  číslo 1/2013 pod poradovým číslom 56/2013
zo dňa 10.07.2013. Splnomocnený zástupca  žalobkyne dňa 16.08.2013 si zapožičal zo spisu originál
týchto dokladov a vrátil ich do spisu dňa 19.08.2013. Následným preverovaním správny orgán 1. stupňa
zistil, že splnomocnený zástupca žalobkyne do spisu nevrátil pôvodné preklady zapožičaných obkladov,
ale doložil nové preklady opatrené prekladateľskou doložkou úradnej prekladateľky jazyka slovenského,



ruského a španielskeho PhDr. W. H. s tým, že preklad potvrdenia o bezúhonnosti bol zapísaný v
prekladateľskom denníku číslo 19/2013 pod poradovým číslom  239/201 zo dňa 16.08.2013 a preklad
sobášneho listu bol zapísaný v prekladateľskom denníku číslo 19/2013 pod poradovým číslom 240/2013
zo dňa 16.08.2013 , pričom vzniklo podozrenie z falšovania a pozmeňovania úradnej listiny. Vo svojom
vyjadrení žalovaný ďalej opisuje  priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ktorý vo veci
vypočul splnomocneného zástupcu žalobkyne I.. U. G. a súdnu prekladateľku C.. W. H..

Ďalej sa postupne vyjadril k jednotlivým námietkam uvedených v žalobe, pričom k námietke týkajúcej
sa výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že nebola pochybnosť, na základe akého právneho predpisu
rozhodoval prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, nakoľko z oboch rozhodnutí vyplýva, že
dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne o udelenie prechodného pobytu bolo ustanovenie § 33 ods. 4
písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

Ohľadom námietky odôvodnenia rozhodnutia a absencie správnej úvahy bol názoru, že zo strany oboch
správnych orgánov boli dostatočne preverené a zistené všetky skutočnosti k veci a ich postup bol v
súlade so zákonom. Správna úvaha v oboch  rozhodnutiach správnych orgánov vychádzala z toho,
že žalobkyňa predložila v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu doklady, v ktorých boli
uvedené nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, čím bolo naplnené ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o
pobyte cudzincov (uviedla nepravdivé údaje - neexistujúce čísla  prekladateľského denníka). Žalobkyňa
si slobodne zvolila svojho splnomocneného zástupcu, ktorému dôverovala a ktorý ju zastupoval v konaní
o udelenie prechodného pobytu a správny orgán nemal oprávnenie preverovať konanie splnomocnenej
osoby voči splnomocniteľovi. Taktiež mal za to, že nebolo dôležité, či účastník konania predložil falošné
doklady úmyselne alebo nie. Dôležité bolo, že takýto falošný doklad bol k žiadosti doložený a doklad a
jeho preklad sa na účely rozhodnutia o udelenie pobytu považujú za jeden celok. Taktiež námietka o tom,
že správny orgán nerozhodoval v skutkovo obdobných veciach rovnako, nebola pravdivá, keďže správny
orgán ako prvé riešil tie konania, ktoré mu boli zo strany nadriadeného orgánu oznámené ako aj tie,
ktoré zistil vlastnou činnosťou a prípad uvádzaný žalobkyňou bol po zistení skutočností prekontrolovaný
a vo veci bude vypracovaný odborný posudok, v zmysle výsledkov ktorého bude ďalej postupované.

K námietke o absencií znaleckého dokazovania uviedol, že táto námietka v danom prípade nebola
spôsobilá vyvolať zmenu alebo zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko súdy Slovenskej
republiky akceptujú odborné vyjadrenia vypracované vyčlenenými pracovníkmi Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava. Preto námietka o tom, že odborné vyjadrenie nebolo spracované
kompetentných orgánom alebo osobou, nebola dôvodná. K tvrdeniu o tom, že nezačal ex officio konanie
ohľadom spáchania trestného činu uviedol, že v súčasnosti je vedené trestné stíhanie vo veci prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listine, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej pečiatky podľa
§ 352 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Ohľadom námietky vysporiadania sa s tvrdeniami účastníka konania v ním podanom odvolaní žalovaný
uviedol, že k veci bol okrem iných vypočutý aj splnomocnený zástupca žalobkyne, ktorý podal vysvetlenie
k všetkým skutočnostiam týkajúcich sa predmetnej veci. Žalovaný ako aj 1. stupňový správny orgán mali
za preukázané, že k žiadosti žalobkyne bol priložený falošný, resp. pozmenený doklad a preto bola jej
žiadosť zamietnutá a ona nebola nijako takýmto konaním ukrátená na svojich právach, keďže nebola
sankcionovaná a teda žiadnym spôsobom diskriminovaná.

Nakoľko žalobkyňa k svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu predložila falošný doklad, nemal
správny orgán inú možnosť ako jej žiadosť zamietnuť. V konaní boli zadokumentované všetky
potrebné doklady, bol vypočutý jej splnomocnený zástupca a prekladateľka. Skutočnosť, že žalobkyňa
bola uvedená do omylu, nemala vplyv na to, že bol reálne predložený falošný podpis a pečiatka
na prekladateľskej doložke a uvedené preklady neboli zaznamenané v prekladateľskom denníku
prekladateľky PhDr. Lujzy H., ktorá mala preklad vykonať.

3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie  (§ 246 ods. 1 O.s.p.),  preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to
v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods.2  O.s.p.) a na nariadenom pojednávaní
po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.



Administratívny spis žalovaného obsahuje žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu zo dňa
07.08.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jej zastupovanie, kópiou cestovného dokladu,
sobášnym listom, potvrdením o bezúhonnosti  a ich prekladmi spolu s prekladateľskou doložkou
opatrenou pečiatkou prekladateľky PhDr. W. H.,  čestnými vyhláseniami. V spise sa nachádzajú výpisy
z  účtu, potvrdenie o zabezpečení ubytovania, odpis registra trestov SR, záznam o kontrole ubytovania,
vyjadrenie SIS, žiadosť správneho orgánu 1. stupňa o posúdenie pravosti registra trestov a sobášneho
listu žalobkyne, odborné posúdenie Oddelenia koordinácie, analýzy rizík a štatistík, vyhodnotenie
žiadosti o udelenie prechodného pobytu zo dňa 26.10.2013,  ktorým bolo navrhnuté udeliť žalobkyni
prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny do 30.04.2014, žiadosť správneho orgánu 1. stupňa o overenie
prekladov z 05.11.2013, rozhodnutie o prerušení konania do doby posúdenia predbežnej otázky z
05.11.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania - I.. G. z 08.11.2013 a C.. H. z 12.11.2013,
vyjadrenie Oddelenia koordinácie, analýzy rizík a štatistík z 12.11.2013 o nemožnosti skúmania
predložených dokladov , nakoľko ide o fotokópie, vyhodnotenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu
zo dňa 12.11.2013,  ktorým bolo navrhnuté žiadosť zamietnuť.

Spis ďalej obsahuje rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu vydané dňa 12.11.2013, ktorým
bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky
na účel zlúčenia rodiny. Správny orgán vo veci konajúci rozhodol v zmysle § 33 ods. 4 písm. e)
zákona o pobyte cudzincov, nakoľko z  obsahu vykonaného dokazovania (zrealizovaného výsluchu
splnomocneného zástupcu žalobkyne Mgr. U. G. a súdnej prekladateľky PhDr. W. H.) mal za preukázané,
že žalobkyňa ako účastníčka správneho konania uviedla nepravdivé a zavádzajúce údaje a pôvodne
k  svojej žiadosti predložila preklady svojho sobášneho listu a potvrdenia o bezúhonnosti, ktoré neboli
vyhotovené úradnou prekladateľkou, napriek skutočnosti, že obsahovali jej prekladateľskú doložku.
Splnomocnený zástupca žalobkyne dňa 19.08.2013 doložil do jej žiadosti iné preklady a prekladateľské
doložky dokladov a teda dokumenty predložené k jej žiadosti boli pozmeňované a falošné. Nebol dôležitý
fakt, či účastník konania uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje a predložil falošné a pozmeňované
doklady úmyselne  alebo nie, ale dôležitá bola skutočnosť, že k takémuto konaniu z jeho strany došlo.

Voči tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím potvrdzujúcim rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa. V odôvodnení svojho
rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmavaním spisového materiálu a vydaného prvostupňového
rozhodnutia zistil, že žalobkyňa za prítomnosti jej splnomocnenej osoby podala dňa 07.08.2013 žiadosť
o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny a k svojej žiadosti doložila sobášny list a
potvrdenie o bezúhonnosti obsahujúce úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý
podľa prekladateľskej doložky vykonala PhDr. W. H. prekladateľka jazyka slovenského, ruského a
španielskeho, zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov vedenom MS SR. Podľa
prekladateľskej doložky bol prekladateľský  úkon sobášneho listu zapísaný v prekladateľskom denníku
číslo 1/2013 pod poradovým číslom 53/2013 zo dňa 10.07.2013 a prekladateľský úkon potvrdenia o
bezúhonnosti bol zapísaný v prekladateľskom denníku číslo 1/2013 pod poradovým číslom 56/2013
zo dňa 10.07.2013. Splnomocnený zástupca žalobkyne dňa 16.08.2013 si zapožičal zo spisu originál
sobášneho listu a potvrdenia o bezúhonnosti a tieto doklady vrátil do spisu 19.08.2013, pričom
správny orgán zistil, že splnomocnený zástupca do spisu nevrátil pôvodné preklady zapožičaných
dokladov, ale preklady nové opatrené prekladateľskú doložkou úradnej prekladateľky C.. W. H.,
podľa ktorých bol preklad potvrdenia o bezúhonnosti zapísaný v jej prekladateľskom v denníku číslo
19/2013 pod poradovým číslom 239/2013 zo dňa 16.08.2013 a preklad sobášneho listu bol zapísaný
v prekladateľskom denníku číslo 19/2013 pod poradovým číslom 240/2013 zo dňa 16.08.2013. Týmto
vzniklo podozrenie z falšovania a pozmeňovania úradnej listiny.

Vo veci bol správnym orgánom 1. stupňa vypočutý splnomocnený zástupca žalobkyne Mgr. U. G.,
ktorý uviedol, že predmetné doklady (sobášny list a potvrdenie o bezúhonnosti) mu žalobkyňa osobne
odovzdala a tieto následne odniesol na preklad pani Y. tým, že po preklade ich prevzal a nemal
podozrenie o tom, že by boli falošné, hoci boli opatrené pečiatkou prekladateľky C.. W. H., nakoľko
pani Y. mu uviedla, že mala veľa práce a časť svojich prekladov dala C.. W. H., prekladateľke, s ktorou
spolupracuje. Podozrenie o pozmeňovaní predložených dokladov nemal a toto nadobudol až neskôr v
súvislosti s iným prípadom a preto si bol zapožičať všetky preklady svojich klientov v konaniach vedených
pred správnymi orgánmi a doklady odniesol pani Y. ktorá zabezpečovala ich preklad a táto ich zobrala
pani PhDr. H. na preklad. Riadne preklady dokladov následne vrátil do spisu.



Vo veci vypočutá prekladateľka PhDr. W. H. potvrdila, že nevykonala prekladateľský úkon prekladu
potvrdenia o bezúhonnosti a sobášneho listu žalobkyne pod číslom 56/2013 a 53/2013 zo dňa
10.07.2013 s tým, že jej prekladateľská doložka bola pravdepodobne oskenovaná.

Žalovaný sa v svojom rozhodnutí následne postupne vysporiadal s námietkami  vznesenými v odvolaní
žalobkyne s tým, že správny orgán 1. stupňa vo veci konal plynulo a nebol nečinný,  náležite zistil
všetky právne významné skutočnosti a zaobstaral si potrebné dôkazy pred vydaním svojho napadnutého
rozhodnutia. Pritom mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa predložila správnemu orgánu
1. stupňa pri podaní jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na územie Slovenskej republiky
falošné a pozmenené doklady, pričom absencia znaleckého dokazovania v danom prípade by nebola
spôsobilá vyvolať zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa. Poukázal na to, že
v administratívnom spise sa nachádzalo odborné vyjadrenie príslušného policajného útvaru zo dňa
12.11.2013, kde sa uvádzalo, že na základe predložených fotokópií úradných prekladov  sobášneho
listu a potvrdenia o bezúhonnosti nebolo možné vykonať skúmanie daných dokladov a potvrdiť či sú
prekladateľské doložky pravé s tým, že sa navrhlo vykonať porovnanie čísla a dátumu spracovania
prekladu s denníkom predkladateľa.  Poukázal na to, že ustanovenie § 33 ods. 4 písm. e) zákona o
pobyte cudzincov je kogentným ustanovením a v prípade zistenia, že účastník konania - štátny príslušník
tretej krajiny v svojej žiadosti o udelenie prechodného pobyt predložil falošné alebo pozmenené doklady,
policajný útvar jeho žiadosť zamietne. Taktiež nebolo dôležité, či účastník konania falošné doklady
predložil úmyselne alebo nie, pričom predkladaný doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o
udelení pobytu považujú za jeden celok. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia malo podľa jeho
názoru oporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán 1. stupňa úplne a riadne zistil skutočný stav
veci a riadne aplikoval správne ustanovenie zákona o pobyte cudzincov.

Zástupkyňa žalovaného poukazujúc na písomné vyjadrenie k žalobe na pojednávaní uviedla, že
žalovaný nemal inú možnosť ako zamietnuť žiadosť žalobkyne, keďže v konaní predložila pozmenený
doklad, pričom v súčasnosti žalobkyňa má udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania
do 30.11.2015.

4.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje,
alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný právny predpis.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

5.



Krajský súd musí konštatovať, že 1. stupňový správny orgán vykonal vo veci dokazovanie v adekvátnom
rozsahu na posúdenie veci a vydanie rozhodnutia a to vypočutím I.. U. G. - splnomocneného zástupcu
žalobkyne, prekladateľky PhDr. W. H. a vyžiadal si odborné stanovisko za účelom posúdenia pravosti
prekladateľskej doložky prekladaných dokladov. Po vyhodnotení uskutočnených výpovedí nebolo
potrebné k veci vypočuť druhú prekladateľku pani Y.. Námietku nedostatočne zisteného skutkového
stavu vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny orgán 1. stupňa pred
vydaním rozhodnutia skutkový stav zistil v rozsahu, ktorý mu bez ďalšieho umožnil vec posúdiť a
rozhodnúť, bez porušenia práva žalobkyne na riadne zistenie skutkového stavu veci (v súlade s § 32
správneho poriadku).

Ohľadom námietky žalobkyne týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že z výroku tak
1. ako aj 2. stupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, na základe akého právneho predpisu správne
orgány rozhodovali a tiež je z výroku zrejmé, čo bolo dôvodom zrušenia prechodného pobytu (§ 33 ods.
4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, aký bol predmet oboch rozhodnutí. Túto námietku
preto nepovažuje súd za dôvodnú.

Taktiež námietka absencie správnej úvahy preskúmavaných rozhodnutí neobstojí, nakoľko v
rozhodnutiach je jasne uvedené ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodol
(§ 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 36 ods. 1 písm. b), tiež sú v rozhodnutiach
uvedené skutočnosti tvoriace ich podklad (falošný preklad sobášneho listu žalobkyne a potvrdenia o jej
bezúhonnosti), ako aj náležité hodnotenie získaných dôkazov.

Krajský súd však považuje pre posúdenie veci za rozhodujúce, že v danom prípade žalobkyňa zjavne
nemala vedomosť o  skutočnosti, že preklad jej sobášneho listu a potvrdenia o bezúhonnosti, predložené
k jej žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny, boli falošné. Z vykonaného
dokazovania (výpoveď predkladateľky PhDr. W. H., splnomocneného zástupcu  žalobkyne Mgr. U. G.)
jednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť nemal ani jej   splnomocnený zástupca.

Je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov sa úmysel v prípade
predloženia falošných alebo pozmenených dokladov nevyžaduje a teda sa predpokladá. Podľa názoru
súdu však musí byť daná možnosť účastníkovi správneho konania preukázať, že na predložení falošných
dokladov nemá žiadne zavinenie a ani nezanedbal v tomto smere žiadnu povinnosť alebo obvyklú
opatrnosť, ktorú by bolo možné od neho rozumne očakávať. V správnom konaní bolo preukázané, že
žalobkyňa poskytla svojmu zástupcovi pravé originálne doklady, splnomocnený zástupca ich odovzdal
úradnej prekladateľke, ktorá mu poskytla preklady s nepravdivými údajmi. Žalobkyňa ani jej zástupca
nemali a ani nemohli mať vedomosť o tom, že k žiadosti o prechodný pobyt bol predložený falošný
preklad sobášneho listu žalobkyne a potvrdenia o bezúhonnosti, čo vyplynulo z rozdielnych čísel, pod
ktorými boli predmetné doklady zapísané v prekladateľskom denníku prekladateľky C.. H., ako aj z jej
výpovede o tom, že pôvodné preklady daných dokladov neurobila a tieto preklady neboli zapísané v jej
prekladateľskom denníku.

Na základe týchto skutočností súd musel prijať záver, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobkyňu urobili objektívne
zodpovednou za predloženie falošného prekladu jej sobášneho listu a potvrdenia o bezúhonnosti, o čom
žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jej splnomocnený zástupca). Krajský
súd je toho názoru, že protiprávne konanie tretej osoby v konaní o povolenie prechodného pobytu
cudzinca nemôže byť pričítané výlučne na ujmu cudzincovi, pokiaľ tento nemohol nelegálne počínanie
tretej osoby predvídať ani mu zabrániť. Preto súd rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil, vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom  súdu (§ 250j ods.
7 O.s.p.).

Námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich odôvodnení v
ostatných častiach vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil za nedôvodné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 2
O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania - súdneho poplatku 70 € a právneho
zastúpenia vo výške 511,34  € za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho
zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní, pri výške úkonu právnej služby 134 €,



režijný paušál 3 krát po 8,04 € a 20% DPH  (§ 11 ods. 4, §14 ods. 4 písm. a), b), c), 18 ods. 3 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach  (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}