Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/135/2011 z 6. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 6. novembra 2011, sp. zn. 6Co/135/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7908218241.1
Krajský súd Košice | 6Co/135/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7908218241.1 | 2011-11-06 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/923a41c1-b6ce-412b-a791-78eb85c9ff54
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7908218241.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908218241
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7908218241.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., V.. E.D.
XXXX/XX, zast. JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Trebišove,
M.R.Štefánika 2393/29, proti odporcom: 1. Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Č.. XX, 2. Z. N., nar.
X.X.XXXX, bytom N. Moste, E. Z. XXX/XX, Česká republika, 3. Z.Q. A., nar. X.XX.XXXX, bytom v K., M.
D. XX/XX, všetci zast. JUDr. Viktóriou Lučanskou - Hajduovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika 9, v konaní o vydanie dedičských podielov neoprávneným dedičom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 13C/76/2008-84 zo dňa 16.2.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o trovách konania.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom trovy odvolacieho konania vo výške 35,91 € a tieto zaplatiť k
rukám ich právnej zástupkyne JUDr. Viktórie Lučanskej Hajduovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade povinnosť vydať do vlastníctva navrhovateľa
pozemky zapísané na

- F. č. XXX k.ú. Kravany ako parc.č. 97/1 orná pôda vo výmere 67 m2, parc.č. 97/2 záhrada vo výmere
323 m2 v podiele 1/2-ina

- F. č. XXX k.ú. Kravany ako parc.č. 198/1 orná pôda vo výmere 6 m2, parc.č. 198/2 orná pôda vo výmere
7701 m2 v podiele 1/10-ina

- F. č. XXX k.ú. Kravany ako parc.č. 1344 orná pôda vo výmere 1714 m2 v podiele 1/8-ina.

Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť vydať do vlastníctva navrhovateľa pozemky

zapísané na:

- F. č. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako parc.č. 277 orná pôda vo výmere 25046 m2 v podiele 509/3552-in

- F. č. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako par.č. 994/2 orná pôda vo výmere 6708 m2, parc.č. 1830/1 trvalé
trávne  porasty o výmere 5618 m2, par.č. 1833 trvalé trávne porasty o výmere 4887 m2, parc.č. 1878
trvalé trávne porasty o výmere 1115 m2 v podiele 509/3552-in

- F. č. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako parc.č. 491 orná pôda o výmere 3025 m2 v podiele 20/120-in

- F. č. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako parc.č. 284 orná pôda vo výmere 3589 m2 v podiele 7/48-in



- F. č. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako parc.č. 283 orná pôda vo výmere 4287 m2 v podiele 4/24-in,

a odporkyni v 3. rade uložil povinnosť vydať do vlastníctva navrhovateľa pozemky

zapísané na:

- F. Č.. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako parc.č. 543/2 orná pôda vo výmere 10118 m2, parc.č. 599 orná
pôda vo výmere 4280 m2, parc.č. 650/2 orná pôda vo výmere 1967 m2, parc.č. 737 orná pôda vo výmere
1694 m2, parc.č. 738 trvalé trávne porasty o výmere 2302 m2, parc.č. 888/1 trvalé trávne porasty vo
výmere 3916 m2, parc.č. 1779/1 lesné pozemky vo výmere 6762 m2, parc.č. 1829/1 lesné pozemky o
výmere 2615 m2, parc.č. 1877 lesné pozemky o výmere 3140 m2, parc.č. 1879 lesné pozemky o výmere
403 m2 v podiele 509/3552-in,

- F. Č.. XXX k.ú. Veľké Ozorovce ako parc.č. 276 orná pôda o výmere 19188 m2 v podiele 7/48-in.

Účastníkom súd trovy konania nepriznal.

Rozhodol tak o nároku navrhovateľa, ktorý sa po ukončení dedičského konania po poručiteľovi Z. N.,
ktoré sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstva zo dňa 30.3.2006, domáhal vydania dedičských
podielov od neoprávnených dedičov návrhom, ktorý doručil súdu dňa 13.11.2008. Navrhovateľ využil
zákonné právo v súlade s § 485 Obč. zák. a domáhal sa svojho práva ako jediný závetný dedič
poukazujúc na to, že sa malo dediť v zmysle závetu, o ktorom v čase dedičského konania vedomosti
nemal, preto nenamietal dedenie zo zákona. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel,
že nárok navrhovateľa je dôvodný a že tento nárok si navrhovateľ uplatnil včas, v zákonnej 3-ročnej
premlčacej lehote, teda nie je premlčaný.  Vzhľadom k tomu, že poručiteľ všetok majetok prenechal
výlučne navrhovateľovi a nerešpektoval zákonné ustanovenie § 479 Obč. zák., teda že plnoletým
potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona,
tzn., že z toho, čo zdedili, musia polovicu závetnému dedičovi vydať, vyhovel návrhu navrhovateľa v
plnom rozsahu a každému z odporcov uložil vydať navrhovateľovi 1/2 zdedeného podielu na sporných
nehnuteľnostiach.

O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ mal síce
v konaní úspech, súd mu však náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. druhá veta, pretože bol toho názoru, že  navrhovateľ zavinil, že závet
nebol v dedičskom konaní predložený a dedilo sa na základe iného  titulu, hoci ako vyplynulo z priebehu
konania o neplatnosť závetu, sám sa osobne zúčastnil stretnutia otca s notárkou, keď prišla spísať s
ním závet a vedel, že všetok majetok po smrti prenechal jemu. Takto znemožnil ostatným súrodencom -
neopomenuteľným dedičom využiť svoje zákonné právo namietať relatívnu neplatnosť závetu pre rozpor
s ust. § 479 Obč. zák. už v dedičskom konaní a brániť sa proti poručiteľovej poslednej vôli adekvátnym
spôsobom, čo  mohli urobiť až neskôr ako obranu v konaní vo veci samej. Súd teda prihliadol najmä na
okolnosti, že navrhovateľ, ktorému by sa mala priznať náhrada trov konania, neuviedol tak významnú
skutočnosť ako existencia závetu pri prvom úkone, ktorý mu patril a týmto úkonom bolo konanie o
dedičstve po neb. otcovi na Notárskom úrade JUDr. Alexandra Demetera, čím teda zabránil možnosti
vznesenia námietky relatívnej neplatnosti takéhoto právnemu úkonu ostatnými zákonnými dedičmi, čo
je podľa názoru súdu dôvodom hodným osobitného zreteľa, s prihliadnutím na ktorý nemohol súd trovy
konania navrhovateľovi priznať, hoci bol v konaní vo veci samej úspešný. Súd bol toho názoru, že ak by
navrhovateľ o existencii závetu informoval notára v základnom dedičskom konaní a jeho súrodenci by
závet napadli, tak isto by muselo prebehnúť konanie o neplatnosť závetu na súde, ale išlo by o iný prípad,
na základe iných kritérií, v rámci ktorých by otázka trov konania bola posudzovaná z iného pohľadu.
Keďže navrhovateľ túto skutočnosť v základnom dedičskom konaní zamlčal, nemôže sa preto v tomto
konaní náhrady trov konania domáhať, hoci bol v konaní úspešný.

Proti rozsudku vo výroku o trovách konania účastníkov v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/,f/ O.s.p.. Navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať
navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že nie
je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pretože ak by si boli ostatní dedičia - teda odporcovia
uplatnili svoje práva a boli by napadli závet v rámci dedičského konania, príslušný súdny komisár, ktorý



prejednával dedičstvo, by bol aj tak odkázal týchto zákonných dedičov na súdne konanie o vyslovenie
neplatnosti závetu, teda tak isto by sa viedlo súdne konanie. Vznikli by také isté náklady na trovy konania.
Poukázal na to, že keď notárka spisovala závet, boli prítomní okrem neho aj ďalší dedičia, a to jeho
matka, ako aj odporkyňa v 3. rade. Nie je zrejmé, akým spôsobom vykonával súdny komisár lustráciu
uložených závetov, keď nedošiel k tomu, že závet bol spísaný a uložený. Závet k dispozícii nemal, bol
uložený v notárskej úschove, nejde teda o jeho chybu.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý výrok prvostupňového súdu potvrdiť a priznať
im trovy odvolacieho konania. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia zavinili priebeh súdneho
konania, ktorého je navrhovateľom a už vôbec, že navrhovateľ  nemal k dispozícii závet poručiteľa
uložený v notárskej úschove, nakoľko sám osobne vyhlásil do notárskej zápisnice na Notárskom úrade
JUDr. Alexandra Demetera, ktorý viedol konanie o dedičstve, že nemá vedomosť o existencii závetu,
a preto sa dedilo podľa zákona.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania medzi
navrhovateľom a odporcami 1. až 3. vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil. Odvolacie námietky nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku a nie sú
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech navrhovateľa.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ o náhrade trov konania rozhodoval podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. V prípade aplikácie
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci vždy procesný výsledok konania a tento v danom prípade je
taký, že navrhovateľ bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto podľa tohto ustanovenia by mu patrila
náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcom, ktorí
v konaní úspech nemali. Avšak aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu,
či nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania
navrhovateľovi, a to celkom alebo sčasti.

Aplikácia vyššie citovaného ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov
konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby
neodporovalo dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy iba vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.



Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že aj napriek tomu, že navrhovateľ mal v
konaní plný úspech, v tomto prípade je daný dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznanie
úspešnému navrhovateľovi náhrady trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto prípade sú
dané charakterom procesnej situácie s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k súdnemu
uplatneniu nároku.

Podstatnou okolnosťou, ku ktorej treba v tomto prípade prihliadnuť, je skutočnosť, ktorá bola príčinou
vzniku sporu, a teda nedostatočná opatrnosť navrhovateľa, či už vedomá alebo nevedomá, keď v
základnom konaní týkajúcom sa prejednania dedičstva po poručiteľovi Z. N. vedenom pred Okresným
súdom v Trebišove pod sp. zn. 7D 1270/2003 a pred notárom JUDr. Alexandrom Demeterom pod
sp. zn. Dnot 18/2004 neuviedol podstatnú okolnosť o existencii závetu po poručiteľovi Z. N. v jeho
prospech, o ktorom mal preukázateľne vedomosť, pričom práve z tohto dôvodu bolo vyvolané predmetné
konanie o vydanie dedičských podielov. Navrhovateľ ani v odvolaní svoju vedomosť o existencii závetu
nespochybňuje. Práve táto skutočnosť je podstatnou okolnosťou, ktorá aj podľa názoru odvolacieho
súdu zakladá dôvod pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že aj v prípade, pokiaľ by v dedičskom
konaní uviedol svoje vedomosti o existencii závetu, by sa viedlo konanie, ktoré vyvolali odporcovia
ohľadom neplatnosti závetu. Je pravdou, že v priebehu tohto konania odporcovia vzniesli vzájomný
návrh o neplatnosť závetu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, o ktorom nároku bolo rozhodnuté
Okresným súdom v Trebišove rozsudkom zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 13C/161/2009, ktorým súd návrh
o vyslovenie neplatnosti závetu zamietol a účastníkom trovy konania nepriznal. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 1.1.2011. O trovách konania účastníkov týkajúcich sa konania o vyslovenie neplatnosti
závetu teda bolo rozhodnuté v samostatnom vylúčenom konaní, a preto nemožno túto skutočnosť zobrať
do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania týkajúcich sa tohto konania o vydanie dedičských podielov
neoprávnenými dedičmi.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa pre nemožnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v tomto prípade
z dôvodu, že závet bol uložený v notárskej úschove a ani súdny komisár nemal vedomosť o existencii
závetu. Pre rozhodovanie o trovách konania účastníkov v tomto konaní je táto skutočnosť irelevantná.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Odporcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v trovách právneho zastúpenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keďže predmetom odvolacieho
konania je náhrada trov konania, základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-
ina výpočtového základu (ide o neoceniteľný predmet konania, lebo trovy neboli priznané, teda nebola
určená ich výška), teda 57 € (vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy v prvom polroku 2010).
Nesprávne si preto vyúčtoval trovy odvolacieho konania právny zástupca odporcov, pokiaľ za 1 úkon
právnej pomoci účtoval úkon v hodnote 50,53 €. Podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyššie citovanej vyššie
citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi odporcov odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej
odmeny za vyjadrenie k odvolaniu, teda vo výške 28,50 € a režijný paušál v sume 7,41 € ( § 16 ods. 3
vyššie citovanej vyhlášky ), čo spolu činí 35,91 €.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.