{"guid": "367a2306-71d8-4434-b4c0-87fd61b666bb:1a21fad0-88e0-4f7f-8549-8533d2be4b3c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1", "spisova_znacka": "4To/62/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/62/2014 z 17. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. februára 2015, sp. zn. 4To/62/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1", "identifikacne_cislo": "6711010503", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2015-02-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a21fad0-88e0-4f7f-8549-8533d2be4b3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/62/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010503
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí 18. februára 2014 v trestnej veci
obžalovaného N. E. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. o odvolaní
obžalovaného N. E. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 92/2011 zo dňa 5. 5. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. E.   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 92/2011 zo dňa 5. 5. 2014 bol obž. N. E.
uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa
dopustil tým, že
dňa 4. 5. 2010 v čase o 16.35 h v Detve, na ul. M.R.Štefánika, na parkovisku pred predajňou
spoločnosti Autoservis ALK, s.r.o., okres Detva po tom, ako majiteľka uvedenej spoločnosti H. U.
nastúpila do osobného motorového vozidla zn. Citroen C3 a dávala kabelku červenej farby na miesto
spolujazdca, otvoril predné dvere, nahol sa do vnútra a túto jej vytrhol z ruky a následne ušiel smerom
popri kvetinárstve na Záhradnú ulicu, kde pred stavebninami nastúpil do naštartovaného osobného
motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, ev. č. LC XXX BL, ktorým odišiel smerom po Záhradnej
ulici na Zvolen, pričom pred stavebninami z okna vyhodil reklamné letáky k vozidlu Citroen Berlingo
vystavené spoločnosťou Autoservis ALK, s.r.o., ktoré v ten istý deň obdržal od majiteľky Autoservisu
ALK, s.r.o. H. U., keď o 15.30 h vošiel do predajne za účelom informovania sa ohľadom kúpy OMV
Citroen Berlingo, do ktorých mu perom vyznačila k jednotlivým typom akciovú cenu, kde v odcudzenej
kabelke sa nachádzali kľúče od domu, mobilný telefón zn. Nokia E 66, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so
SIM kartou na číslo XXXX XXX XXX, občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca VšZP,
bankomatová karta Slovenskej sporiteľne, Tesco karta, Metro karta, karta Coop Jednota, všetko vydané
na meno H. U., 20 ks stravných lístkov Cheque Dejauner v celkovej hodnote 60,- €, 5 ks Tesco poukážok
v hodnote 100,- €, čierna peňaženka s finančnou hotovosťou 100,- €, dámske slnečné okuliare zn.
Polaroid, USB kľúč 8 GB, vkladná knižka na meno P. O. s hotovosťou 995,- €, zdravotný preukaz na
meno J. U., firemné veci spoločnosti Autoservis ALK, s.r.o. Detva a to bankomatová karta VÚB banky,
bankomatová karta Tatra banky, gread karty obidvoch uvedených bánk, finančná hotovosť vo výške
3000,- €, splnomocnenie overené notárom pre AAA autobazár Lučenec na disponovanie s vozidlom
Citroen Berlingo, čím spôsobil H. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX škodu odcudzením vo
výške 497,- € a spoločnosti Autoservis ALK, s.r.o., so sídlom Detva, M.R. Štefánika 858, IČO: 31 573
908 škodu odcudzením firemných vecí vo výške 3 137,- €.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, kde súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Súčasne prvostupňový súd v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenej H. U. škodu vo výške 497,- eur a poškodenej spoločnosti Autoservis ALK, s.r.o., so



sídlom Detva škodu vo výške 3 137, - eur a so zvyškom nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 288
ods. 2 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť Autoservis ALK, s.r.o. so sídlom Detva na občianskosúdne
konanie.

Svoje rozhodnutie o uznaní viny prvostupňový súd v rozsudku odôvodnil tým, že po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní nemal žiadne pochybnosti o výpovedi poškodenej H. U. tak
v prípravnom konaní, najmä však na hlavnom pojednávaní. Pri konfrontácii s obžalovaným tohto
jednoznačne usvedčila, že to bol on, ktorý v kritickom čase na mieste činu vzal jej kabelku. S výpoveďou
tejto poškodenej tak, ako poukazuje prvostupňový súd, korešponduje aj ďalšia skupina dôkazov a to
svedkov X., X., E., N., R. T., R. X., R. A., J. X., kde všetky tieto výpovede potvrdzujú výpoveď poškodenej
a svedkovia popísali dej tak, ako bol preukázaný na hlavnom pojednávaní. Naproti tomu prvostupňový
súd neuveril výpovedi svedkyne J. D. a X. X., nakoľko v ich výpovediach boli značné rozpory. Rovnako
tak neuveril ani výpovedi svedka T. ohľadne času, kedy sa mal obžalovaný zdržiavať v budove OO PZ
Lučenec dňa 4. 5. 2010 o 16.30 h. V tejto súvislosti poukazuje nielen na výpoveď ďalšieho svedka K.
N., ktorý uviedol, že nebol v odpoludňajších hodinách riešený políciou pre krádež mobilných telefón, ale
i prvostupňový súd považuje výpoveď svedka T. za nevieryhodnú, najmä z dôvodu, že zo správy MV
SR, že v tento deň nebola vykonaná lustrácia osôb zo strany svedka ale nebola ani vykonaná lustrácia
z registra obyvateľov. S poukazom na takto zistený a preukázaný skutkový stav, nakoľko súd nemal
pochybnosti o vine obžalovaného, v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu, potom prvostupňový
súd uvádza, že zohľadnil v prípade obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť a to jeho odsúdenia v
minulosti a pri prevahe priťažujúcich okolností potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov, kde obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ tento vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Vzhľadom na záver
o uznaní viny potom prvostupňový súd uznal i nepochybnú výšku škody a to tak poškodenej G. U., ako
aj Autoservisu ALK, pričom so zvyškom náhrady škody v súvislosti s poškodeným Autoservisom ALK
tento odkázal na občianosúdne konanie.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré neskôr doplnil
prostredníctvom podania svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania tento uvádza, že podľa
jeho názoru ani po doplnení dokazovania neboli odstránené pochybnosti týkajúce sa viny obžalovaného
a uvádza, že tieto i naďalej trvajú. Vyslovuje názor, že vzhľadom na existenciu pochybností mal
prvostupňový súd vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“ a prvostupňový súd mal teda vyhodnotiť
dôkaznú situáciu v prospech obžalovaného. Zdôrazňuje pritom, že obžalovaný sa v kritickom čase síce
stretol s poškodenou, avšak nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by spáchal trestný čin, ktorý sa
mu kladie za vinu. Záverom odvolania zdôrazňuje, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal
s rozporom vo výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní a s obsahom uvedeným v trestnom
oznámení. Poukazuje pritom na to, že poškodená v trestnom oznámení uviedla, že skutok spáchal muž
bielej pleti, že mu nevidela do tváre a že muža, ktorý ju okradol videla prvýkrát, že si nepamätá, že by
s ním niekedy prišla do styku. V ďalších výpovediach však už uvádza, že ju mal okradnúť muž - Róm
vo veku asi 30 rokov, zavalitejšej postavy s krátkymi vlasmi, jazvami po akné, čo nezodpovedá popisu
obžalovaného v podanom trestnom oznámení a preto je toho názoru, že v konaní pred súdom nebolo
preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Podaním odvolania sa domáha
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby a alternatívne zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým,
aby vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal
v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom po postupe v zmysle
tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Rovnako tak prvostupňový súd vo vzťahu k
odporovateľnosti dôkazov podrobne rozviedol, prečo považuje výpovede svedkov X., X., E. a N., T., X.,
A. a X. súladné s výpoveďou poškodenej, prečo neuveril výpovediam ďalších svedkov, najmä výpovedi
J. D., X. K. a svedka T.. O. túto argumentáciu prvostupňového súdu si i krajský súd v plnom rozsahu
osvojuje a odkazuje na ňu.



V súvislosti s uznaním viny krajský súd konštatuje, že vec už bola raz predmetom rozhodovania
krajského súdu, kedy tento uznesením pod sp. zn. 4To 89/2012 zo dňa 19. 12. 2012 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu a tomuto vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Jedným z esenciálnych
dôvodov tohto postupu odvolacieho súdu bola skutočnosť, aby poškodená pri dodržaní zásady
bezprostrednosti a ústnosti priamo na hlavnom pojednávaní uviedla do očí obžalovaného, či to bol
on, ktorý v kritickom čase otvoril dvere na jej osobnom motorovom vozidle a vytrhol jej z rúk kabelku.
Samotná poškodená na hlavnom pojednávaní potom tak, ako to vyplýva zo záznamu z hlavného
pojednávania a taktiež i zo zápisnice z hlavného pojednávania veľmi jednoznačne, presne a nepochybne
usvedčila obžalovaného, že tohto konania sa dopustil práve on. Rovnako tak ďalším dôvodom prečo
bola vec pôvodne vrátená bola skutočnosť, aby boli odstránené rozpory vo výpovediach svedka T., ktorý
de facto potvrdzoval na kritické obdobie alibi obžalovaného. I v tomto smere prvostupňový súd veľmi
zodpovedne pristúpil k prevereniu všetkých údajov tohto svedka, pričom i krajský súd sa stotožňuje so
záverom prvostupňového súdu, že výpoveď svedka T. sa javí ako nevieryhodná a nemá oporu ani v
ďalších vykonaných dôkazoch. To všetko sú konkrétne skutočnosti, ktoré i krajský súd vzal v úvahu
pri hodnotení vykonaných dôkazov a dospel k rovnakým záverom ako prvostupňový súd, t.j. že to bol
obžalovaný, ktorý sa žalovaného konania dopustil vo vzťahu k poškodenej.

Rovnako sa tak odvolací súd stotožnil i so všetkými závermi prvostupňového súdu týkajúce sa uloženého
trestu obžalovanému. I tieto závery prvostupňového súdu si krajský súd osvojuje a uložený trest tak, ako
je uvedený v rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním, považuje za správny a zákonný.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže odvolanie obžalovaného krajský súd považuje za
nedôvodné, bolo potom potrebné toto odvolanie v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/92/2011", "guid": "2bb645c2-9b13-44bd-922c-63aefb7800da:3729c398-caf1-46de-a08b-3de19d3644a8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "367a2306-71d8-4434-b4c0-87fd61b666bb:fc22c918-97de-42bc-9c9a-019af16b51ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1", "spisova_znacka": "4To/62/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/62/2014 z 17. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6711010503.1"}], "citovane_v": []}