Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/409/2013 z 28. 1. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2014, sp. zn. 6Co/409/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1308210431.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/409/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1308210431.1 | 2014-01-28 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 655/2004 Z. z., § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 655/2004 Z. z., § 150 ods. 1 OSP, § 150 ods. 2 OSP, § 200ea ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 13a ods. 2 písm. b) zákona č. 655/2004 Z. z., § 13 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z., § 16 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z., § 18 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76b7ff5f-76ea-45d1-b1a5-1754fa484d75
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1308210431.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/409/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308210431
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1308210431.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ O. G., I. S.Í. XX, I., X/ Z. I., I. S. XX, I., X/ U..
S. I., I. S. XX, I., X/ U.. Ľ. T., I. S. XX, I., X/ A.. B. I., I. S. XX, I., X/ U.. W.. K. I., I. S. XX, I., X/ O. J., I. S.
XX, I., X/ O. S., I. S. XX, I., X/ Z.. K. Z., I. S. XX, I., XX/ K. Z., I. S. XX, I., XX/ W. Z., I. S. XX, I., všetci
navrhovatelia zastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti
odporcovi: Bytové družstvo Bratislava III, Kominárska 6/142, Bratislava, zastúpenému advokátskou
kanceláriou MV Legal s. r. o., Kapicova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.486,46 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. apríla 2013, č. k. 44C
42/2008-187, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania                 p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ až 11/ sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 63,82 eur k rukám právneho zástupcu odporcu MV Legal s.r.o., do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľom 1/ až 11/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 6,63 eur
a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 170,40 eur, všetko na účet právneho zástupcu odporcu
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň súd prvého stupňa uložil Daňovému úradu I.
povinnosť vrátiť navrhovateľom 1/ až 11/ spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 142,54 eur a
odporcovi súdny poplatok vo výške 142,54 eur, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia sa návrhom na začatie
konania doručeným súdu dňa 3.9.2008 domáhali voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia. Na
nariadenom pojednávaní navrhovatelia vzali návrh na začatie konania späť a žiadali konanie zastaviť
a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že k
späťvzatiu došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, nebol potrebný súhlas odporcu a súd prvého stupňa
v zmysle § 96 ods. 1 druhá veta O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Uviedol, že k
zastaveniu konania došlo pre správanie navrhovateľov, ktorí dospeli k záveru, že na podanom návrhu
netrvajú, pričom súd prvého stupňa nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by
mohol uplatniť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa preto priznal odporcovi náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného kráteného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému
rozkazu vo výške 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 170,40 eur za 2 úkony právnej služby,
a to prevzatie a príprava zastupovania odporcu vrátane prvého stretnutia 7.5.2012 podľa § 10 ods. 1 v



spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. a účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 podľa §
10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. vrátane režijného paušálu v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Za
účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 súd prvého stupňa priznal odporcovi tarifnú odmenu len vo výške
25,31 eur namiesto uplatnených 101,25 eur, nakoľko išlo o zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci. Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. pritom za takéto
zastúpenie patrí len jedna štvrtina základnej sadzby tarifnej odmeny. Súčasne za tento úkon súd prvého
stupňa priznal odporcovi režijný paušál v súlade s § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. len vo výške
7,81 eur predstavujúcej jednu stotinu výpočtového základu pre rok 2013 a nie v uplatnenej výške 7,83
eur. Pokiaľ ide o súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, súd prvého stupňa priznal
odporcovi nárok na náhradu súdneho poplatku voči navrhovateľom len v sume 6,63 eur, o ktorú bol tento
súdny poplatok krátený, keďže zvyšok súdneho poplatku vo výške 142,54 eur bude odporcovi vrátený
prostredníctvom Daňového úradu I..

O vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľom 1/ až 11/ spoločne a nerozdielne súd prvého stupňa
rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, 4, 6 v spojení s § 18c ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. podľa trvalého pobytu
navrhovateľov (poplatníkov) a o vrátení súdneho poplatku za odpor odporcovi v zmysle § 11 ods. 4, 6,
9 v spojení s § 18c ods. 5  zákona č. 71/1992 Zb. podľa sídla odporcu (poplatníka).

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 11/ a napadli ním výrok, ktorým im
súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia. Navrhovatelia 1/ až 11/ žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (vrátane trov právneho
zastúpenia) alternatívne, aby aspoň tieto trovy znížil pod sumu priznanú súdom prvého stupňa. Mali
za to, že v dôsledku zastavenia konania a čiastočného správania sa a zavinenia zo strany odporcu
ako aj dôvodov hodných osobitného zreteľa by súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov. Namietali, že súd prvého stupňa nemal priznať odporcovi náhradu trov spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia za dva úkony - príprava a prevzatie vrátane prvej porady a účasť na
nemeritórnom pojednávaní, nakoľko nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci a pojednávanie nebolo
potrebné ani hospodárne. Rovnako podľa navrhovateľov nebola potrebná ani osobitná príprava, resp.
porada (konzultácia) s klientom, keďže odporca i jeho právny zástupca v skutkovo a právne totožnej
veci vystupujú v iných obdobných konaniach, kde si túto vec mal možnosť dostatočne preštudovať,
prekonzultovať a právny zástupca odporcu si de facto uplatňuje duplicitne tieto úkony. Navrhovatelia
poukázali na niekoľko obdobných konaní, v ktorých odporca vystupoval proti navrhovateľom - vlastníkom
v bytovom dome, obzvlášť na konanie na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 24C 50/2007 v spojitosti
s odvolacím konaním na Krajskom súde v I. sp. zn. 8Co 141/2008 a dovolacím konaním na Najvyššom
súde SR sp. zn. 3Cdo 127/2011, v ktorom bola odporcovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia
v základnom i dovolacom konaní. Suma resp. vynaložená právna práca za predmetný úkon bola teda
právnemu zástupcovi odporcu už uhradená. Navrhovatelia ďalej vo svojom odvolaní podotkli, že výška
istiny pripadajúca na každého z nich predstavuje v priemere 226,04 eur, a teda ide o drobný spor. Z
tohto dôvodu mali za to, že je namieste i aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na
skutočnosť, že ide len o tie isté šablónovité úkony ako v iných de facto totožných konaniach. Vytýkali súdu
prvého stupňa, že sa dostatočne nevysporiadal s ich požiadavkou nepriznania náhrady trov konania
žiadnemu z účastníkov podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. resp. z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznania náhrady trov konania odporcovi, prípadne jej zníženia (napr. len
na výšku režijného paušálu). Poukázali na skutočnosť, že odporca ich uviedol do omylu, resp. sa na ich
úkor bezdôvodne obohatil, keď spornú kanceláriu VČS (nebytový priestor, neskôr byt) zaradil do kúpnych
zmlúv pri odpredajoch bytov s príslušenstvom jednotlivých nájomcov do osobného vlastníctva medzi
spoločné časti a zariadenia, ktoré zahrnul i do veľkosti spoluvlastníckeho podielu a takéto zmluvy boli
zavkladované i v katastri nehnuteľností. Práve odporcovi pritom navrhovatelia zo zväčšených priestorov
museli pomerne platiť úhrady za služby spojené s užívaním bytu. V tejto súvislosti navrhovatelia zastávali
názor, že pokiaľ odporca ako vlastník predal byt (pôvodne kanceláriu VČS) formou dobrovoľnej dražby,
mal tieto náklady znášať sám a nerozúčtovávať ich na jednotlivých nájomcov, neskôr vlastníkov. Za
tento priestor navrhovatelia taktiež dlhé roky platili banke tzv. anuitu za splatenie úveru. Odporca, ktorý
by mal ako správca dbať aj na záujmy jednotlivých vlastníkov, tak však nepostupoval a ani sa nechcel
mimosúdne dohodnúť. Navrhovatelia podotkli, že návrh na začatie konania v prejednávanej veci podali
až po tom, čo v inom konaní (sp. zn. 24C 50/2007) súd prvého stupňa návrhu vyhovel a z dôvodu



premlčania nebolo možné počkať do právoplatnosti rozsudku. Prípadnými dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa v závislosti od posúdenia odvolacím súdom tak podľa navrhovateľov môže byť i skutočnosť,
že v danom prípade rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa v konaní sp. zn. 24C 50/2007 a 8 Co
141/2008 nebolo konzistentné a právne predvídateľné, resp. navrhovatelia po rozhodnutí súdu prvého
stupňa v obdobnom konaní mohli mať legitímne očakávania procesného úspechu i v predmetnom konaní
ako aj fakt, že vzhľadom na objektívnu priemernú dĺžku súdnych konaní na území SR a riziko premlčania
nemohli počkať do právoplatného rozsudku v obdobnej veci. Zároveň uviedli, že časť navrhovateľov je
v značne vysokom starobnom veku.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správne a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Súd
prvého stupňa podľa odporcu rozhodol správne a vzhľadom na späťvzatie návrhu na začatie konania
navrhovateľmi zastavil konanie a priznal mu náhradu trov konania v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p.
K namietaným úkonom právneho zastúpenia uviedol, že ide o oprávnene uplatnené úkony, ktorých
vykonanie riadne preukázal a za ktoré mu patrí náhrada v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Úkon príprava a prevzatie zastupovania je
podľa odporcu paušálnym úkonom uplatňovaným v každom jednotlivom konaní, nakoľko každá vec
vyžaduje počiatočné oboznámenie sa so súvisiacou spisovou dokumentáciou a prípravou právneho
zástupcu bez ohľadu na skutočnosť, či zastupuje alebo zastupoval účastníkov v podobných súdnych
konaniach. Obdobne aj za účasť na pojednávaní, na ktorom sa právny zástupca preukázateľne zúčastnil,
i keď nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci predstavuje úkon, za ktorý právnemu zástupcovi patrí
náhrada trov právneho zastúpenia v súlade s § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. Mal za to,
že skutočnosť, že na prvostupňovom súde bolo vedených niekoľko konaní voči odporcovi v podobných
veciach inými navrhovateľmi ako ani skutočnosť, že v inom súdnom konaní súd zamietol žalobu voči
odporcovi a priznal mu podľa zásady úspechu náhradu trov konania za úkony ako prevzatie veci a
príprava zastúpenia alebo účasť na pojednávaniach v danej veci, nemá žiaden vplyv na vznik nároku
účastníkov na náhradu trov v každom jednotlivom konaní. Podľa názoru odporcu v prejednávanej veci
neboli splnené ani predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p., a to konkrétne § 150 ods. 2
O.s.p. z dôvodu, že konanie nenapĺňa zákonnú definíciu drobného sporu v zmysle § 200ea O.s.p. ako
ani § 150 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovatelia neuviedli žiadne kvalifikované dôvody, ktoré by konštantná
judikatúra alebo ustálené komentáre v obdobných prípadoch uznávali za hodné osobitného zreteľa.
Vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. odporca poukázal aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 5/2006. V prípade, ak by súd zvažoval majetkové
pomery na strane navrhovateľov, odporca vyslovil presvedčenie, že z tohto hľadiska nie je daný dôvod
na aplikáciu osobitného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., resp. na zmenu napadnutého rozhodnutia,
najmä vzhľadom na výšku trov konania a počet navrhovateľov. Podotkol, že navrhovatelia boli zaviazaní
na úhradu trov konania odporcu spoločne a nerozdielne, avšak aj v prípade pomerného vysporiadania
medzi navrhovateľmi pripadá na jedného navrhovateľa výška sumy náhrady trov konania, ktorú by mal
zaplatiť, 16 eur, čo nemožno klasifikovať ako neprimerane vysokú sumu. V závere svojho odvolania
odporca uviedol, že trovy spojené s obranou svojich práv v súdnom konaní vynaložil účelne, čím došlo
k ujme v jeho majetkovej sfére. Pri posúdení dôvodov hodných osobitného zreteľa by mal preto súd
prihliadnuť aj na jeho pomery, resp. na vplyv úplného alebo čiastočného nepriznania náhrady trov
konania na jeho pomery. Vzhľadom na okolnosti by takéto rozhodnutie bolo voči odporcovi neprimerane
prísne a nespravodlivé.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania odporcu, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2
druhá veta O.s.p.). Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto pri rozhodovaní



o trovách konania v prípade zastavenia konania (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania,
pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh na
začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie,
že návrh na začatie konania podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal
návrh na začatie konania späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska
(podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej a i po zastavení konania by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci
samej. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie
alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu na začatie konania,
navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie
sa odporcu (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ide najmä o prípady, keď odporca po začatí konania
navrhovateľa uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu
a pod.). Dôvodnosť podania návrhu na začatie konania je taktiež potrebné posudzovať z procesného
hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. Z tohto
hľadiska je teda návrh na začatie konania podaný dôvodne aj vtedy, ak odporca uspokojil navrhovateľa,
hoci k tomu nemal právnu povinnosť. V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil
trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Ak však nie je osvedčené, že späťvzatie návrhu
na začatie konania bolo odôvodnené neskorším chovaním odporcu, ktorý sa úplne či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle návrhu, potom nie je možné ani dospieť k záveru, že odporca zavinil
zastavenie konania.

Po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
zastavil konanie z dôvodu, že navrhovatelia 1/ až 11/ na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 vzali
návrh na začatie konania späť a žiadali konanie zastaviť. Navrhovatelia pritom neuviedli žiadny dôvod
späťvzatia návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by k späťvzatiu návrhu
na začatie konania došlo pre správanie sa odporcu, ktorý neuspokojil uplatnené nároky navrhovateľov,
odvolací súd má za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinili navrhovatelia späťvzatím
návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď o náhrade trov konania
rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a odporcovi priznal právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľom 1/ až 11/. Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tomto smere nie sú spôsobilé
spochybniť ani odvolacie námietky navrhovateľov 1/ až 11/.

Nedôvodné sú podľa názoru odvolacieho súdu aj odvolacie námietky navrhovateľov 1/ až 11/ podľa
ktorých súd prvého stupňa nemal odporcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony,
nakoľko nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci a pojednávanie nebolo potrebné ani hospodárne. Vo
vzťahu k úkonu právnej služby - účasť na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 odvolací súd uvádza,
že pokiaľ súd prvého stupňa nariadil toto pojednávanie a právny zástupca odporcu sa ho zúčastnil, čo
vyplýva zo zápisnice z pojednávania, v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 10.4.2013 za tento úkon právnej služby vznikol právnemu zástupcovi odporcu nárok
na odmenu a tým aj odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vynaložených v súvislosti
s týmto úkonom právnej služby, bez ohľadu na to, či nariadenie pojednávania súdom prvého stupňa
bolo hospodárne alebo nie. K argumentácii navrhovateľov, že nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci,
odvolací súd poznamenáva, že práve z tohto dôvodu, že išlo o zastupovanie na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, súd prvého stupňa správne a v súlade s § 14 ods. 5 písm. b/
vyhl. č. 655/2004 Z. z. krátil náhradu trov právneho zastúpenia odporcu za tento úkon a priznal mu ju
len v rozsahu 1 základnej sadzby tarifnej odmeny uplatnenej odporcom. Rovnako súd prvého stupňa
nepochybil ani tým, že priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby,
prevzatie a príprava zastupovania odporcu vrátane prvého stretnutia 7.5.2012. Žiadny právny predpis
totiž neobmedzuje právo účastníka občianskeho súdneho konania dať sa v konaní zastúpiť advokátom.
Odporca teda mal právo splnomocniť na svoje zastupovanie v prejednávanej veci advokáta a vzhľadom
na výsledok konania má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon, ktorý je v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 7.5.2012 úkonom právnej služby, za
ktorý advokátovi patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Preto neobstojí argumentácia
navrhovateľov, že odporcovi bola za tento úkon právnej služby už priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia v inom konaní v obdobnej veci, a teda vynaložená právna práca za predmetný úkon už bola



právnemu zástupcovi odporcu uhradená. Odporca má totiž nárok na náhradu trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia v závislosti od výsledku konania v tej ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu na to,
že v obdobnej veci mu už bola priznaná náhrada trov konania a nepriznanie náhrady trov konania nie
je možné odôvodniť poukazom na iné konanie, v ktorom bola odporcovi priznaná náhrada trov konania,
ani v prípade, ak ide o obdobné právne veci.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa v prejednávanej veci nevzhliadol ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by pri rozhodovaní o náhrade trov konania umožňovali aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 1 O.s.p. navrhovaného navrhovateľmi. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov
hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu
celkom alebo sčasti nepriznal. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu,
že ide o výnimočný prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Súd pritom musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu. Prihliadnuc na uvedené odvolací súd v prejednávanej veci nezistil existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mu umožňovali o trovách konania rozhodnúť podľa § 150
ods. 1 O.s.p. a teda ich náhradu odporcovi nepriznať, hoci mu na ňu vznikol nárok.

Pokiaľ navrhovatelia 1/ až 11/ poukazovali na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a skutočnosť, že ide
o drobný spor, keďže výška istiny pripadajúca na každého z nich predstavuje v priemere 226,04 eur,
odvolací súd uvádza, že o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. ide v prípade, ak v priebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur. Zákonodarca teda za hranicu vymedzujúcu drobný
spor stanovil čiastku maximálne 1.000 eur, pričom táto suma sa viaže výlučne k istine tvoriacej
predmet konania. Predmetom konania v prejednávanej veci je zaplatenie sumy 2.486,46 eur titulom
bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu nemôže ísť o drobný spor, nakoľko predmet konania
prevyšuje sumu 1.000 eur určenú ako hornú hranicu pre drobné spory. Na uvedené nemá vplyv
skutočnosť, že navrhovatelia v prejednávanej veci požadovali od odporcu vydanie bezdôvodného
obohatenia v sumách, ktoré vo vzťahu k jednotlivým navrhovateľom spĺňajú podmienky klasifikácie
ako drobného sporu, pretože si svoje nároky uplatnili spoločným návrhom na začatie konania,
ktorého predmetom je zaplatenie sumy 2.486,46 eur. V nadväznosti na uvedené v prejednávanej veci
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. upravujúceho možnosť súdu znížiť,
prípadne nepriznať, trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke.

Odvolací súd dodáva, že správnosť vyčíslenia náhrady trov konania odporcu súdom prvého stupňa
za jednotlivé úkony právnej služby nepreskúmaval, pretože bol v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania a navrhovatelia 1/ až 11/ vo svojom odvolaní správnosť tohto výpočtu
nenamietali.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol o vrátení
súdneho poplatku navrhovateľom 1/ až 11/ i odporcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli
právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, vzniklo voči navrhovateľom 1/ až 11/ právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 63,82 eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov zo dňa 3.7.2013) za 45,37 eur v
zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (1/2 z 90,73 eur = 45,37 eur).



Po pripočítaní režijného paušálu 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. odmena právneho
zástupcu odporcu v odvolacom konaní predstavuje 53,18 eur. Nakoľko právny zástupca odporcu je
platiteľom DPH, bolo potrebné v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. advokátsku odmenu zvýšiť aj
o 20 % DPH (20 % z 53,18 eur = 10,64 eur). Advokátska odmena právneho zástupcu odporcu tak spolu
predstavuje sumu 63,82 eur (53,18 eur + 20% DPH = 63,82 eur). O povinnosti navrhovateľov 1/ až 11/
zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu k rukám právneho zástupcu odporcu odvolací súd
rozhodol podľa § 149 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.