{"guid": "36727829-889e-4f10-814f-4a5794a95bb3:4a843419-e83c-4ac2-95ca-db00a1c4253f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6215205659.1", "spisova_znacka": "15Co/236/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/236/2016 z 22. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. augusta 2017, sp. zn. 15Co/236/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6215205659.1", "identifikacne_cislo": "6215205659", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2017-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a843419-e83c-4ac2-95ca-db00a1c4253f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215205659.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215205659.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6215205659.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/236/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215205659
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215205659.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu L. X., nar. XX.
XX.XXXX, bytom XXX XX X. M., P. 7, právne zast. JUDr. Vladimír Zvara, advokát, 990 01 Veľký Krtíš,
SNP 1/A , proti žalovanému F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. M., A. H. X. XXX/XX, o zaplatenie
18 000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa 19. 01. 2016, č. k. 11C/408/2015 - 36, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného   p o t v r d z u j e.

II. Žalobca  má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd  rozhodol tak, že:
„Súd  z a s t a v u j e konanie v časti sumy 500,-- Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 500,-- Eur počnúc od 01. 05. 2015 až do zaplatenia.

Odporca je   p o v i n n ý  zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.500,-- Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 17.500,-- Eur od 01. 05. 2015 až do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je   p o v i n n ý   nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
1.080,-- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.657,81 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Vladimíra Zvaru, advokáta so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A,  a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 657, § 516 ods. 1, 2 a § 564
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že medzi účastníkmi bola
uzavretá ústna zmluva o pôžičke, ktorá je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Predmetom ústnej zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie
finančnej čiastky vo výške 36 000,- Eur žalovanému na dobu dvoch mesiacov od odovzdania peňazí,
ku ktorému došlo v roku 2014. Žalovaný sa zaviazal požičané peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi v
lehote splatnosti.  Zmluvnú povinnosť si žalovaný riadne ani včas nesplnil a zmluvné strany viackrát
ústne menili splatnosť dlhu. Z celkovej požičanej čiastky  bolo žalobcovi do začatia súdneho konania
vrátených celkom 18 000,- Eur. Účastníci následne usporiadali  vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy
o pôžičke písomnou „Dohodou o uznaní dlhu“ zo dňa 30. 04. 2015. Obsah dohody bol zaznamenaný
písomne za prítomnosti účastníkov a dvoch svedkov, ktorí obsah dohody potvrdili svojim podpisom. Súd
dohodu zo dňa 30. 04. 2015 považoval za platný právny úkon.  Z dohody je zrejmá vôľa zmluvných strán



byť  dohodou zaviazaný, a vyplýva z nej povinnosť žalovaného vrátiť dlžnú čiastku žalobcovi vo výške
18 000,- Eur a v lehote splatnosti do 30. 04. 2015.  Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, pretože dlžnú
čiastku žalobcovi do 30. 04. 2015 nezaplatil. Súd považoval nárok žalobcu uplatnený v predmetnom
súdnom konaní za opodstatnený a vyhovel mu.  Obranu žalovaného považoval za nedôvodnú a účelovú,
pretože nerozlišuje medzi uznaním dlhu ako jednostranným  právnym úkonom a dohodou o uznaní dlhu,
zmyslom ktorej je nové  usporiadanie práv a povinností zmluvných strán k 30. 04. 2015.  Žalovaný v
konaní pritom nepopieral prevzatie peňazí. Bránil sa tým, že nie je v omeškaní, a že neboli zohľadnené
jeho čiastočné úhrady na splnenie dlhu. Okrem svedeckej výpovede M. I., záver okresného súdu
potvrdzuje obsah písomnej dohody zo dňa 30. 04. 2015, kedy žalobca podpisoval dohodu po F.X.
(manželke odporcu).  Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť v lehote splatnosti
do 30. 04. 2015 a žalobcovi nevrátil požičané peňažné prostriedky, dostal sa do omeškania. Súd preto
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku spolu s úrokom z omeškania. O trovách
konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.  Zároveň na pojednávaní konanom dňa 19.
01. 2016 zastavil konanie v časti 500,- Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne z istiny, počnúc
od 01. 05. 2015 až do zaplatenia.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Namietal, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a bez jeho
prítomnosti. Rozhodnutie žalovaný nepovažuje za zákonné a správne, nakoľko mu postupom okresného
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.  Tak žalobcovi ako aj súdu bola skutočnosť o zdravotnom
stave žalovaného známa, kde žiadal písomne o odročenie pojednávania, nakoľko jeho zdravotný stav
mu nedovolil zúčastniť sa pojednávania, ktoré sa konalo dňa 19. 01. 2016.  Žalovaný sa domnieval,
že doklad, ktorý doručil súdu pred nariadením pojednávania 04. 12. 2015 bol dostatočný aj pre
pojednávanie, ktoré sa malo konať 19. 01. 2016, pretože jeho zdravotný stav sa nezmenil.  Podľa názoru
žalovaného mal okresný súd pojednávanie odročiť a zisťovať aktuálny zdravotný stav žalovaného z
hľadiska možnosti dostaviť sa na pojednávanie pred okresný súd. Pokiaľ by bol prítomný na pojednávaní,
tak mohol byť vo veci uzavretý súdny zmier, kde by  došlo k vráteniu časti súdnych poplatkov a
bolo by možné dohodnúť aj vrátenie dlhu v splátkach, čo v tomto prípade mu bolo upreté a nebola
vypočutá na pojednávaní, ako svedkyňa, jeho manželka X. K X..  Z opatrnosti namietal aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré  nepovažuje za účelne vynaložené, pretože podľa rozsudku okresného súdu si žalobca
uplatnil trovy právneho zastúpenia za štyri úkony, ktoré sú špecifikované aj tým, že sa malo jednať
o dvakrát písomné podanie na súd, kde jedno podanie mohlo byť vypracovanie písomného návrhu,
ale nemá vedomosť o takom písomnom podaní, ktoré by malo charakter podania, za ktoré by si
právny zástupca žalobcu mohol účtovať úkon právnej pomoci. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje
rozsudok okresného súdu za nejasný a nezrozumiteľný.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14. 04. 2016. Navrhol, rozsudok
okresného súdu ako vecne správny  potvrdiť. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného ide o
vyvolávanie prieťahov, ktorými chce získať zrejme čas na to, aby vytvoril  prekážky, ktoré mu v budúcnosti
budú brániť vo vymáhaní jeho jednoznačnej pohľadávky. Žalobca popiera, že by bola žalovanému
odňatá možnosť konať pred súdom.  Žalovaný na ospravedlnenie svojej neúčasti predložil fotokópiu
potvrdenia o dočasnej PN č. 299608, ktorý vystavila U.. M. a je vyznačená práceneschoponosť od 15.
04. 2015. Vo všeobecnosti vychádzajúc z iných zákonných ustanovení, dlhšie trvajúca neschopnosť
v práci sa preukazuje tzv. priebežným potvrdením, ktoré vždy na konci kalendárneho mesiaca
predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a kde je uvedené, že práceneschopnosť stále trvá. Z
predloženého potvrdenia sa javí neúčasť na pojednávaní, ako procesná obštrukcia. Naviac vychádzajúc
z dôslednej právnej úpravy, samotné predloženie tzv. kladenky, nie je dostatočným dokladom na to,
aby súd ospravedlnil neúčasť účastníka na úkone.  Poukázal na § 119 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého,
ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania
musí obsahovať  aj vyjadrenie ošetrujúceho  lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu,
neumožňuje účasť na pojednávaní. Neúčasť žalovaného takýmto spôsobom zdôvodnená nebola, a preto
nevidí žalobca žiadny dôvod na to, aby sa žalovanému priznalo právo, ktoré uplatňuje v odvolaní. Nič
mu nebránilo k meritu veci sa vyjadriť a neurobil tak v podstate doteraz.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný.  Poukázal na to, že samotné uznanie dlhu podpísané
jeho osobou síce nenamieta, ale z okolností, za ktorých sa tak stalo možno vyvodzovať, že určitým
spôsobom došlo k tomu, že takýmto spôsobom bol zabezpečený dlh, ktorý nebol preukázateľný v takej
výške, ako to uvádza samotný žalobca a len samotné uznanie dlhu nedokazuje to, v akej výške bol



takýto dlh poskytnutý. Namietal, že hlavným dôvodom jeho odvolania je to, že mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože jeho zdravotný stav mu neumožňoval účasť na pojednávaní, kde prekonal
infarkt, o čom žalobca vedel a v čase konania pojednávania bol žalovaný dlhodobo PN a o tomto doručil
doklady súdu 04. 12. 2015, kde jeho zdravotný stav sa nezmenil ani 19. 01. 2016. Preto mal okresný súd
skúmať, či je žalovaný schopný dostaviť sa na pojednávania bez vážnej ujmy, a za tým účelom odročiť
pojednávania na tú dobu, kedy sa jeho zdravotný stav zlepší.  Keďže okresný súd tak neurobil, žalovaný
je toho názoru, že je tu dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

6. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca vyjadrenie zo dňa 18. 04. 2017, v ktorom konštatoval, že
žalovaný  žiadne dovolacie nóvum neuplatnil a jeho celkový postup považuje žalobca výlučne za účelový.
Samotné podanie žalovaného neobsahuje žiadne konkrétne okolnosti, ktorými by uniesol procesnú
obranu, pokiaľ tvrdí, že  žalobca zneužil jeho postavenie veriteľa na konkrétne obohatenie sa voči jeho
osobe s tým, že pokiaľ sa uzatvára zmluva o pôžičke, tak v tom prípade túto zmluvu nahradzovala
len písomná dohoda o uznaní dlhu.  Táto skutočnosť bola zrejmá už pred súdom prvej inštancie,
pričom  žalobca odmieta tvrdenie, že by išlo o nahradzovanie zmluvy o pôžičke, pretože jednoznačne
žalobca tvrdí, že zmluva o pôžičke existovala a bola uzavretá ústne. Zo strany žalobcu bola poskytovaná
žalovanému jednostranná ústretovosť, najmä pokiaľ išlo o ústne dojednávanie iných lehôt splatnosti. V
konečnom dôsledku samotný žalovaný uznanie dlhu podpísané ním, ako také nenamieta. Pokiaľ ide o
námietky odňatia možnosti konať pred súdom z hľadiska zdravotného stavu, žalobca poukazuje na to,
že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný nepostupoval v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom a nedoložil  príslušné vyjadrenie ošetrujúceho lekára tak, ako mu to zákon ukladal.  Bez
ohľadu na správanie sa žalovaného, chce žalobca zvýrazniť tú okolnosť, že do dnešného dňa nemôže
pristúpiť k účinnému výkonu exekúcie voči žalovanému.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP             a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje            s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaných, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd
prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom. Žalovaný v odvolaní namieta, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19. 01. 2016 v
jeho neprítomnosti napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súdu ako aj žalobcovi bolo
známe z dokladu, ktorý doručil súdu pred nariadením pojednávania zo dňa 04. 12. 2015, že zdravotný
stav žalovaného sa nezmenil.  Odvolací súd uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.  Procesný
postup okresného súdu v prejednávanej veci bol správny, keď pojednával a rozhodol o neprítomnosti
žalovaného.

11. Nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu, ktorým sa účastníkovi konania, resp. strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov,
je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom. Predmetnému postupu súdu sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/odňatie možnosti konať pred súdom, 2/skutočnosť, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Zákon v
žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje. Pod



odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,
ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov, ktoré by inak mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu
vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo
predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť
navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo
zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke
veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie
účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne
došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre
ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní postihnutom
touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26.03.2012, sp.zn. 3Cdo/158/2012
zo dňa 14.11.2012, sp.zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26.02.2013 alebo sp.zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa
07.03.2013).

12. Podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok (účinný a platný v čase rozhodovania okresného súdu) upravujúci postup súdu a
účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci
samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O. s. p. platného  a účinného v
čase rozhodovania okresného súdu), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla 5 dní  pred
dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti
riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania § 101 ods. 2 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Možnosť
prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti
daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom
je neodňateľným právom  účastníka konania, a to v každom štádiu procesného postupu, pokiaľ zákon
neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon však bližšie nešpecifikuje, čo treba
považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.

13. V prejednávanej veci odvolací súd  preskúmaním veci zistil, že žalovaný bol na  pojednávanie konané
dňa 19. 01. 2016 riadne a včas predvolaný.  Predvolanie na pojednávanie konané dňa 19. 01. 2016 mu
bolo doručené dňa 11. 12. 2015.

14. V ustanovení § 101 ods. 2 O. s. p., ktoré bolo platné a účinné v čase rozhodovania okresného
súdu bol dôsledne vyjadrený princíp arbitrárneho poriadku a princíp oficiality. Sporové konanie je
ovplyvňované princípom dispozičným, ktorý predvída aktivitu účastníkov konania. Aj v prípade procesnej
pasivity účastníkov konania je súd povinný uskutočniť konanie a rozhodnúť. V prípade, ak účastník
konania však požiadal o odročenie pojednávania, súd zváži dôležitosť dôvodov, pričom zároveň posúdi,
či nejde zo strany účastníka konania o obštrukčnú žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré by zbytočne
predlžovalo prebiehajúce konanie.

15. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo
všeobecnosti vtedy, ak účastník uvedie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j.  také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z
hľadísk objektívnych, tak i subjektívnych (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/122/2010).

16. Z úradného záznamu spísaného dňa 19. 01. 2016 o 8:17 hod., t. j. v deň pojednávania súdu, odvolací
súd zistil, že žalovaný telefonicky požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa
19. 01. 2016 o 8:30 hod. z dôvodu PN.

17. Okresný súd dňa 19. 01. 2016 pojednával v neprítomnosti žalovaného, nakoľko žalovaný
pojednávanie nežiadal odročiť. Samotným pojednávaním a vyhlásením rozsudku v neprítomnosti
žalovaného, ktorý mal vedomosť o konanom pojednávaní a bol riadne a včas predvolaný, a nežiadal



o odročenie pojednávania, mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Na pojednávaní konanom
dňa 19. 01. 2016 neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s.
p. platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu, pretože žalovaný bol riadne predvolaný
na pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania.  Žalovaný telefonicky len ospravedlnil svoju neúčasť z pojednávania s poukazom na
trvajúcu PN.  Preto okresný súd  správne procesne postupoval, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy.

18. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, nakoľko okresný súd správne rozhodol  o
náhrade trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle procesnej zásady úspechu v
súdnom konaní. Trovy konania predstavujú účelne vynaložené trovy konania, ktoré okresný súd priznal
žalobcovi, a to za zaplatený súdny poplatok za žalobu ako aj za štyri úkony právnej služby po 336,94
eur za jeden úkon právnej služby, a to 1/ príprava a prevzatie zastúpenia, 2/ podanie žaloby na súd, 3/
vyjadrenie k odporu žalovaného zo dňa 06. 10. 2015,  4/ konanie pred súdom dňa 19. 01. 2016, + 4x
režijný paušál po 8,58 Eur, + 20% DPH, ktoré úkony sú preukázateľne účelne vynaložené v predmetnom
konaní a jednoznačne vyplývajú zo spisu.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,  preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník                 (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces  (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku  neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/408/2015", "guid": "4938d4f3-f73a-4287-a120-940f8ddd01bc:1723e730-7b1e-455d-87cc-045c502eb902", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1d8e2db6-ad3f-483a-85dc-1d970683d559:f94bd521-f73c-44e6-833a-ee39c4f8a1ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "spisova_znacka": "1MCdo/6/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/6/2010 z 25. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1"}], "citovane_v": []}