{"guid": "366df804-76ae-4102-9298-49f3473f18c3:9e2098ad-e786-4ded-bd49-6278a1bc3216", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4011200754.1", "spisova_znacka": "11S/156/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/156/2011 z 25. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. júla 2012, sp. zn. 11S/156/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200754.1", "identifikacne_cislo": "4011200754", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2012-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e2098ad-e786-4ded-bd49-6278a1bc3216", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200754.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200754.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200754.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/156/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200754
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200754.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. X., bytom J. O. XX,
proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie
výkazu nedoplatkov č. 1106626013 zo dňa 20. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e  rozhodnutie - oznámenie o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov č.
1106626013 zo dňa 20. septembra 2011 vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a. s., Krajská
pobočka Nitra, Mostná 58, Nitra 1 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 10. 2011 domáhal zrušenia výkazu nedoplatkov Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, Krajskej pobočky Nitra č. 1106626013 zo dňa   12. 08. 2011. Poukázal na to, že
mu bol doručený výkaz nedoplatkov vo výške 90,96 eur, ktorý pozostáva z neodvedeného preddavku
vo výške 80,96 eur a poplatku za vydanie výkazu vo výške 10,- eur.  Keďže výkaz nedoplatkov
má formu rozhodnutia, s ktorým nesúhlasil, využil možnosť podať námietky, ktoré mu Všeobecná
zdravotná poisťovňa neakceptovala a výkaz nedoplatkov zo dňa 12. 08. 2011 nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Žiadal ho zrušiť v plnom rozsahu.

V námietkach zo dňa 16. 09. 2011 žalobca poukazoval na to, že nie je mu známe, ako vznikol
tento nedoplatok, pretože platba vo výške 1.820,- Sk, t. j. 60,40 eur, bola zaplatená 06. 10. 2005 a
predstavovala dve platby po 910,- Sk, t. j. 30,20 eur, a to za august a september 2005 a platba za
december 2005 bola uhradená 15. 02. 2006 za obdobie december 2005 a január 2006 v sume 1876,-
Sk, t. j. 910,- Sk za december 2005 a 966,- Sk za obdobie január 2006.

Oznámením zo dňa 20. 09. 2011 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Nitra oznámila
žalobcovi v zmysle § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že jeho námietky nie je
možné akceptovať, že tieto neobsahovali vecné dôvody a námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
Nedoplatku si musí byť vedomý už len z faktu, že celková suma predpisov ním vykazovaná je vyššia ako
celková suma jeho platieb. Poukázala na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení, kde je platiteľ poistného povinný platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej
zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Platby poistného sú zoradené vzostupne  podľa



ich dátumov. Takto zoradené úhrady sa postupne párujú k sumám poistného (za jednotlivé kalendárne
mesiace) v poradí podľa kritérií párovania, t. j. podľa špecifického symbolu a vzostupne podľa dátumov.
Ak platba nemá uvedený žiadny špecifický symbol - platba musí byť pripárovaná na najstarší neuhradený
predpis v zmysle § 330 Obchodného  zákonníka. I napriek tomu, že žalobcova platobná disciplína nebola
v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. a špecifické symboly mali rôzne, až nezrozumiteľné tvary, poisťovňa
sa snažila  vykonať kontrolu tak, aby bola objektívna a nedoplatok bol správne predpísaný.

Na výzvu súdu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Nitra podala písomné vyjadrenie
dňa 08. 03. 2012 a administratívny spis. Žiadala žalobu zamietnuť, pretože v žalobe označený subjekt
ako žalovaný nemá právnu subjektivitu. Ide o neodstrániteľnú podmienku konania - nedostatok vecnej
legitimácie žalovaného. Zo zoznamu platieb žalobcu je zjavné, že identifikácie platieb boli jedine rodným
číslom, čo identifikuje bežné poistné. Špecifické symboly, s ktorými boli zjavné obdobia, však žalobca
neudával.

Vzhľadom na zmenu právneho predpisu v oblasti zdravotného poistenia a kompetencií správnych
orgánov, súd vyzval i Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na podanie stanoviska k žalobe,
ktorý prípisom zo dňa 25. 06. 2012 podal písomné vyjadrenie k žalobe. Uviedol, že preskúmal predložené
doklady v celom rozsahu, pričom overil obdobie pohľadávky a sumu vykázaného nedoplatku. Za účelom
objektívneho posúdenia veci listom zo dňa 01. 06. 2012 vyzval Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.
k predloženiu ďalších dokladov (prehľad platieb, detailné saldo - konto platiteľa), za pomoci ktorých
porovnal párované platby z predloženého saldo konta platiteľa  poistného s predpismi platiteľa poistného
a platbami z prehľadu došlých platieb. Z dostupných podkladov  žalovaný zistil, že celková pohľadávka
v sume 80,96 eur ku dňu 12. 08. 2011 bola vyčíslená správne, avšak uplatnenie nároku na poistné
výkazom nedoplatkov nebolo správne. Z prehľadu platieb a detailného saldo konta žalovaný zistil, že
žalobca  - platiteľ poistného, poukázal dňa 06. 10. 2005 poštovou poukážkou  na účet Všeobecnej
zdravotnej poisťovne platbu v sume 1.820,- Sk (60,40 eur) pod variabilným symbolom XXX XXX
XXXX (čo je rodné číslo), čím splnil povinnosť úhrady predpisu preddavkov na poistné za mesiac
september 2005 a zároveň uhradil aj omeškanú úhradu preddavku na poistné za mesiac august 2005.
Keďže žalobca - platiteľ poistného platbu označil len variabilným symbolom a neoznačil ju špecifickým
symbolom, túto platbu v sume 1.820,- Sk Všeobecná zdravotná poisťovňa spárovala podľa ustanovenia
§ 330 Obchodného zákonníka, s najstarším neuhradeným predpisom, t. j. s už vymáhaným poplatkom
z omeškania vo výške 0,1 % z titulu neodvedeného poistného na zdravotné poistenie. VšZP poplatok
predpísala podľa zákona č. 273/1994 Z. z., platného do 31. 12. 2004 rozhodnutím o pohľadávke
platobným výmerom v r. 2002 v celkovej sume 4.738,- Sk (157,26 eur) a pre jeho úhradu v rozhodnutí
určila variabilný symbol XXXXXXXXXX. Platiteľ poistného - žalobca, predmetnú pohľadávku neuhradil,
preto bola odstúpená na vymáhanie súdnemu exekútorovi. Z predpísanej sumy poplatku bola súdnym
exekútorom vymožená časť poplatku 96,85 eur. VšZP nevymoženú časť poplatku vyrovnala úhradou
žalobcu ako platiteľa poistného zo dňa 06. 10. 2005 v sume 60,40 eur. Urobila to aj napriek tomu,
že žalobca označil túto platbu iným variabilným symbolom - svojím rodným číslom. V danom prípade
VšZP informuje platiteľov poistného o tom, že v prípade, ak uhrádza nedoplatok na poistnom, alebo
sankciu predpísanú platobným výmerom, je potrebné ako variabilný symbol uvádzať číslo uvedené
na príslušnom platobnom výmere. V danom prípade VšZP svojvoľne priradila platbu označenú iným
variabilným symbolom k pohľadávke zo sankcie predpísanej platobným výmerom, ktorá mala byť podľa
rozhodnutia o vymáhaní pohľadávky označená iným variabilným symbolom a bola už vymáhaná súdnym
exekútorom. O tejto skutočnosti neinformovala platiteľa poistného. Časť vykázaného nedoplatku vo
výkaze nedoplatkov v sume 20,56 eur vznikol z dôvodu vyrovnania predpisov poistného, ktoré síce boli
uhradené platiteľom poistného, ale neboli poukázané v správnej sume ako to stanovoval predpis.

Neakceptovanie vznesených námietok žalobcom - platiteľom poistného zo strany VšZP bolo
neopodstatnené. Žalobca vo svojich námietkach uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré sa týkajú merita
veci, aj napriek tomu ich VšZP nepovažovala za vecné dôvody námietky, opatrila výkaz nedoplatkov
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a odstúpila na exekučné konanie.

Keďže zákon neupravuje pojem vecné dôvody námietky, tento pojem by sa nemal vykladať v neprospech
platiteľa a priradiť platbu, ktorú označil platiteľ variabilným symbolom za iný nedoplatok, ktorý je



označený iným variabilným symbolom. Z dôvodu rovnocenného postavenia účastníkov konania by VšZP
sa mala zaoberať námietkami voči vydanému výkazu nedoplatkov, vyhodnotiť tieto námietky, za účelom
objektívneho zistenia stavu veci a hlavne z dôvodu, že právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov
má ďalší dopad na platiteľa poistného. Zo strany zdravotnej poisťovne by nemali byť upierané zákonné
práva platiteľov poistného a pohľadávky by mali byť vymáhané len v intenciách platnej právnej úpravy.

Krajský súd v Nitre ako vecne  a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
a preto rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže v konaní správneho orgánu bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa
takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vec rozhodol bez pojednávania podľa § 250f ods. 3 O. s. p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156
ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 244 ods. 2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť  rozhodnutí  a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších  právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon  zveruje rozhodovanie  o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti  verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa  ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov  sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,  ktoré  zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických  alebo právnických  osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických  alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých  fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Z citovaných  právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. Ústavy SR vyplýva, že vo veci žalobcu, ak by sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného,  by bola daná právomoc všeobecného súdu v
správnom súdnictve  rozhodovať o rozhodnutiach žalovaného najmä so zreteľom  na to, že podľa tvrdení
žalobcu tieto  rozhodnutia porušujú jeho základné práva.

Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods.
3 O. s. p, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve
na základe žalôb, že musí ísť  o také rozhodnutia  orgánov  verejnej správy, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo  právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo  právnických osôb priamo dotknuté.

Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba
ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom  súdnictve prejednávajú  súdy na základe žalôb
prípady, v ktorých  fyzická alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§
247 ods. 1 O. s. p.).

Treťou podmienkou je,  že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O. s.
p.). To znamená, že predpokladom postupu  súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho  súdneho
poriadku je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo  o rozhodnutie,



ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť
(§ 247 ods. 2 O. s. p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej  správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v
dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma( obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise
správneho  práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení
správneho rozhodnutia poslednému účastníkov správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247
ods. 3 O. s. p.).

Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve  rozhodnutie
správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa
§ 248 O. s. p. Okrem toho ústavne súladný výklad  ustanovenia § 248 O. s. p. vyžaduje, aby súd
v správnom súdnictve zisťoval, či  rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu
bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne
nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná
medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

Podľa nálezov Ústavného súdu SR i rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, môžu byť predmetom
preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa
dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických
osôb.

Súdna prax doteraz ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie,  ktorým sa
zakladajú, menia, rušia  alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb
a fyzických osôb.

Podľa názoru súdu, za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok
súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe považujú aj oznámenia o neakceptovaní námietok (pozri
k tomu napr. nález  Ústavného súdu SR vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom  rozhodnutia
vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych  orgánov uvedené
v ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania  týchto aktov výslovne
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6 Správneho poriadku, ktorý spadá
do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez
ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na
pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až
5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných
opatrení, vrátane oznámenia o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov poistného.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom oznámenie o neakceptovaní námietok zo dňa    20. 09. 2011 je
iným rozhodnutím podľa § 244 ods. 2 a ods. 3 O. s. p., ktoré podlieha preskúmavaniu súdom.

Zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v znení neskorších predpisov bol zrušený zákon č.
273/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 11. 2004. V rozhodovacej činnosti kompetencie prešli
na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bol zriadený ako právnická osoba a bola mu
zverená rozhodovacia činnosť (§ 18 ods. 1 písm. a/) v týchto veciach, preto zo zákona sa stal účastníkom
konania i keď žalobou napadnuté rozhodnutia nevydal.

V danej veci z obsahu predloženého spisového materiálu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Krajskej
pobočky v Nitre vyplýva, že navrhovateľovi bol doručený výkaz nedoplatkov č. 1106626013 zo dňa 12.
08. 2011, na základe ktorého bol žalobca povinný zaplatiť za obdobie august 2005 do december 2005
pohľadávku, ktorá vznikla z neodvedeného preddavku na poistnom v sume 80,96 eur a poplatku za
vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10 eur, pretože si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon
o zdravotnom poistení a nedoplatok bol zistený ku dňu 12. 08. 2011. Žalobca podal voči výkazu
nedoplatkov dňa 16. 09. 2011 námietky a pripojil k nim poštový peňažný poukaz zo dňa 07. 10. 2005 z



pošty Vlkanová, ktorým zaplatil na účet žalobcu sumu 1.820,- Sk a variabilný symbol označil svoje rodné
číslo. Námietky VšZP, Krajská pobočka Nitra neakceptovala z dôvodu, že neobsahovali vecné dôvody.

Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z., proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej
poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok
je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.

Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov
námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa
do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa
poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie
platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.

Podľa § 17a ods. 9 cit. zákona, na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.

Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou, Ústavy SR, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd.

Oznámenie VšZP zo dňa 20. 09. 2011 o neakceptovaní námietok z dôvodu, že námietky žalobcu
neobsahovali vecné dôvody, je v rozpore so zákonom, pretože zákon bližšie nešpecifikuje vecné dôvody
námietky. Za situácie, keď VšZP obsah námietok i čiastočne v oznámení vyhodnotila z právneho
hľadiska, nemala by si tento pojem vykladať v neprospech platiteľa poistného. Poisťovňa sa nezaoberala
a ani nedala informáciu platiteľovi o tom, ako naložila s platbou poistného, ktorú uskutočnil poštovým
peňažným poukazom zo 07. 10. 2005, ktorým poukázal na účet VšZP platbu vo výške 1.820,- Sk. Keďže
námietkam platiteľa poistného nevyhovela, povinnosťou zdravotnej poisťovne bolo do 15 dní od ich
doručenia podať úradu návrh na vydanie platobného výmeru, spolu s námietkami platiteľa poistného a
stručným svojim stanoviskom k námietkam.

Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že o námietkach voči výkazu nedoplatkov na verejné zdravotné
poistenie je výkonom verejnej správy a ako také podlieha súdnej kontrole v správnom súdnictve.
Postup poisťovne v konaní o námietkach voči výkazu nedoplatkov zasahuje do práv a povinností
poistenca, najmä ak zákonodarca nevymedzil jednoznačne náležitosti námietok, ani čo sa rozumie
pod pojmom vecné dôvody námietok, ktoré ponechal na   posúdenie poisťovne. Pokiaľ poistenec
svoje námietky vôbec nezdôvodnil, nemôže vzniknúť povinnosť, či poisťovňa mala predložiť vec na
rozhodnutie Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vydanie platobného výmeru. Ak ale
poisťovňa sama ustáli, že námietky síce obsahujú dôvody, ale nejde o vecné dôvody, a preto spis
nepredloží na rozhodnutie príslušnému orgánu (ÚDZS), zbavila tak poistenca práva na súdnu a inú
právnu ochranu a porušila zákonný postup podľa ust. § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z. z., lebo poistenec
by nemal možnosť obrátiť sa so svojou vecou na súd, prípade príslušný správny orgán. Poisťovňa
ako subjekt zainteresovaný na priamom výbere poistného nemôže vzhľadom na toto svoje postavenie
zároveň plniť aj úlohy nestranného a nezávislého orgánu právnej ochrany povinného a posudzovať s
konečnou platnosťou oprávnenosť alebo neoprávnenosť jeho námietok ako orgán odvolací, alebo orgán
rozhodujúci o námietkach.

Postupom správneho orgánu bol žalobca dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmov,
pretože nebol oprávnený sám rozhodnúť, či sú dôvodné námietky voči výkazu nedoplatkov podľa



zákona mal do 15 dní podať návrh na vydanie platobného výmeru Úradu na dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.

Keďže VšZP, Krajská pobočka v Nitre sa dôsledne neriadila vyššie uvedenými zásadami a námietky
žalobcu (poistenca) proti vydanému výkazu nedoplatkov zo dňa 12. 08. 2011 posúdila v rozpore s ust.
17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z. z. dopustila sa v konaní takej vady, bolo potrebné jeho rozhodnutia
zrušiť a vec vrátiť označenému žalovanému v záhlaví tohto rozsudku, vzhľadom na prechod kompetencií
správnych orgánov, na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p., pretože bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Právnym názorom súdu je žalovaný viazaný podľa § 250j ods. 6 O. s. p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže ide o konanie oslobodené
od súdneho poplatku a iné trovy mu nevznikli, resp. si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP)", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}], "citovane_v": []}