Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/297/2014 z 26. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2014, sp. zn. 7Co/297/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8114209247.1 Krajský súd Prešov | 7Co/297/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8114209247.1 | 2014-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17dafa7c-ac4f-42a2-9861-17644d54a3a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8114209247.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/297/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209247
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114209247.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom collection s. r. o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Šoltésovej č. 14 proti žalovanému D. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Q. č. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so
sídlom v Skalici, na ul. Petrovskej č. 10, o zaplatenie sumy 510,12 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 20.8. 2014, č. k. 28C/113/2014-34 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi
sa priznáva náhrada trov prvostupňového konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške
75,84 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Jozefovi Kempovi, advokátovi, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov
právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Jozefovi Kempovi,
advokátovi, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91,22
Eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 85,80 Eur.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 85,80 Eur za dva úkony právnej
služby.

Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že trovy právneho
zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutné
potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za
účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli
vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a
chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že
združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovanému ako
spotrebiteľovi ochranu práv neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta.



Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda
do konania nepriniesol žiaden prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného
účastníka. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republika vydaného vo
veci 3Cdo/188/2012.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravuje, aby podmienkou
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má
vedľajší účastník vystupovať.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

Ak Občiansky súdny poriadok v prípade vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa
nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňuje
výslovným súhlasom zo strany žalovaného, je pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania
vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje
práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako



aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.
s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou
v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada
trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko jeho žaloba v časti týkajúcej sa zmluvnej
pokuty bola zamietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. S
prihliadnutím na výsledok sporu ohľadne zmluvnej pokuty, žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešného žalovaného trovy konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy, v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Predmetom konania v prejednávanej veci boli dva samostatné nároky a to nárok na zaplatenie ceny
poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné,
že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou sumou. Pri právach so samostatným
skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom
nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený by bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom zase
nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok najmä s aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za
čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola čiastočne úspešná a čiastočne sa
zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech
alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne
uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti
na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. V súvislosti s
rozhodovaním o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné pripomenúť, že vo vzťahu k nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca nemal ani čiastočný úspech a preto pri rozhodovaní o trovách
konania vedľajšieho účastníka sa správne vychádzalo z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka sa ale nepostupovalo správne, ak za základ
pre výpočet tarifnej odmeny sa vzala suma 510,12 Eur a nie suma 418,90 Eur predstavujúca zmluvnú
pokutu. Základná sadzba tarifnej odmeny z hodnoty 418,90 Eur je tvorená čiastkou 29,88 Eur ( § 10 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Právny zástupca vedľajšieho účastníka v konaní
vykonal dva úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe). Po
pripočítaní režijného paušálu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 vo výške po 8,04 Eur
za úkon, celkové trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka dosiahli sumu 75,84 Eur.



Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 220 O. s. p.,
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil a vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov prvostupňového konania vo výške 75,84 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 3 O. s. p. a z tohto titulu vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti
priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur. Predmetom odvolacieho konania nebola
vec sama, ale iba trovy v dôsledku čoho sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu) vo výške 16,60 Eur znížila na 1/2 , teda na čiastku 8,30 Eur
( § 10 ods. 1, § 13 a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Po pripočítaní režijného paušálu za úkon
vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, celkové trovy vynaložené vedľajším účastníkom v odvolacom
konaní dosiahli sumu 16,34 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.