Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/30/2018 z 15. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. novembra 2018, sp. zn. 1Sa/30/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200337.4 Krajský súd Košice | 1Sa/30/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7018200337.4 | 2018-11-15 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 256 SSP, § 97 SSP, § 252 ods. 1 SSP, § 98 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/451e973b-e32c-4d6c-a655-84fdd8531141 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200337.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200337
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200337.4

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobcu: S. R., trvale bytom
C. XX, F., N., práv. zast.: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4,
Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného
zboru Vyšné Nemecké, Vyšné Nemecké 124, Krčava, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 9. marca 2018
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a ako oneskorene podanú.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.03.2018 domáhal „aby konajúci súd po vykonaní
dokazovania vydal nasledovné rozhodnutie: Súd zakazuje Oddeleniu hraničnej kontroly Policajného
zboru Vyšné Nemecké (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úrad hraničnej a
cudzineckej polície, Prezídium policajného zboru) pokračovať v inom zásahu, ktorým je nesprávny
zápis o zákaze vstupu Žalobcu na územie členských štátov Schengenského priestoru, vedený v
Schengenskom informačnom systému druhej generácie (SIS II), na základe rozhodnutia pod č. p. PPZ-
HCP-SO17-202-006/2016 zo dňa 10.8.2016, ktorým bolo Žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky v trvaní 3 roky. Súd prikazuje Oddeleniu hraničnej kontroly Policajného zboru
Vyšné Nemecké (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Prezídium policajného zboru), aby v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, obnovil
stav pred iným zásahom, a to tým, že upraví zápis o osobe Žalobcu v Schengenskom informačnom
systému druhej generácie (SIS II) v súlade s výrokovou časťou rozhodnutia o zákaze vstupu pod č. p.
PPZ-HCP-SO17-202-006/2016 zo dňa 10.8.2016.“ Žalobca v úvodnej časti žaloby k príslušnosti súdu
uviedol, že: „Právomoc krajského súdu je daná ust. § 6 ods. 2 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Vecná príslušnosť krajského súdu je
určená podľa ust. § 10 SSP. Miestna príslušnosť krajského súdu na konanie o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy je určená podľa ust. § 13 SSP. Aktívna legitimácia Žalobcu je daná
ust. § 254 SSP, keďže Žalobca je fyzickou osobou, ktorá je ukrátená na svojich práva iným zásahom
Žalovaného. Pasívna legitimácia Žalovaného je daná ust. § 255 ods. 1 SPP, keďže Žalovaný je orgánom
verejnej správy, ktorý iný zásah vykonáva. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je zachovaná v
zmysle ust. § 256 SSP, keďže odo dňa vykonania iného zásahu Žalovaným neuplynulo dva (2) roky.“ Ku
skutkovému stavu žalobca uviedol, že: „Žalovaný dňa 10.8.2016 vydal rozhodnutie pod č. p. PPZ-HCP-
SO17-202-006/2016, ktorým uložil Žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky v trvaní 3
roky (ďalej len „Rozhodnutie o zákaze vstupu“) v zmysle ust. § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o
pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z., účinnom
od 1.7.2016 do 30.4.2017 (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov“). Následne Poľská republika dňa
12.1.2017 prostredníctvom Centrálneho technického orgánu štátneho systému Informácii, Riaditeľstvo



polície, vydalo oznámenie so sp. zn. W..W.-XXXXX/XXXX/XXXX/F., podľa ktorého Žalobcovi bolo
Žalovaným udelený zákaz vstupu na územie Schengenského priestoru (ďalej len „Oznámenie“). Z
Oznámenie (zrejme správne má byť „oznámenia“, poznamenáva súd) vyplýva, že zákaz vstupu na
územie Schengenu bol zapísaný do Schengenského systému SIS II na základe Rozhodnutie o zákaze
vstupu, pričom predmetný zákaz vstupu má platiť do 10.8.2019. Oznámenie obsahuje taktiež informáciu
o tom, že za kvalitu údajov spracovaných v SIS II zodpovedá Slovenská republika podľa článku 34
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o
zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) (Ďalej
len „Nariadenie“).“ Žalobca ďalej citujúc ust. § 252 ods. 1 SSP a ust. § 256 SSP uviedol, že: „Na základe
vyššie uvedeného je zrejmé, že Žalovaný svojim konaním nesprávne zapísal v systém (zrejme správne
má byť „v systéme“, poznamenáva súd) SIS II údaj o zákaze vstupu Žalobcu na územie Slovenskej
republiky, resp. do systému SIS II zapísal chybný záznam, podľa ktorého Žalobcovi bolo Rozhodnutím o
zákaze vstupu udelený zákaz pre celé územie Schengenského priestoru. Keďže následky napadnutého
zásahu trvajú, Žalobca nemá inú možnosť, ako pristúpiť k podaniu žaloby v zmysle ust. § 252 ods. 1
SSP... “ Ďalej žalobca v žalobných bodoch odôvodňuje podanie žaloby nasledovne: „Žalobca poukazuje
na to, že iný zásah orgánu verejne správy spočíva v konaní Žalovaného na základe Rozhodnutia o
zákaze vstupu, ktorým Žalovaný zapísal do systému SIS II údaj, ktorý nie je obsiahnutý vo výrokovej
časti Rozhodnutia o zákaze vstupu.“ Ďalej citujúc ust. § 82 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov a čl. 8 ods.
1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd argumentoval, že: „Žalovaný svojou
rozhodovacou činnosťou zakázal Žalobcovi vstup iba na územie Slovenskej republiky v zmysle ust. § 82
ods. 7 Zákona o pobyte cudzincov. Žalobca poukazuje na to, že znenie ust. § 82 ods. 7 Zákona o pobyte
cudzincov v znení zákona č. 125/2016 Z. z. dovoľovalo Žalovanému uložiť Žalobcovi zákaz vstupu iba
na územie Slovenskej republiky, t.j. ak bol Žalobca potrestaný v zmysle citovaného ustanovenia, tak mu
nikdy nemohol byť uložený zákaz vstupu na územie celého Schengenského priestoru. Žalovaný pochybil
pri výkone Rozhodnutia o zákaze vstupu, tým že pri výkone práv z Nariadenia zapísal do systému SIS II
údaj, ktorý už od 10.8.2016 obmedzuje Žalobcu v práve vycestovať do inej členskej krajiny Schengenu.
Vyššie uvedeným zásahom Žalovaný porušuje práva Žalobcu vycestovať do Schengenského priestoru,
pričom uvedené má dopad aj na rodinu Žalobcu, keďže jeho syn S. B. (dátum narodenia: XX.X.XXXX)
sa dlhodobo a legitímne zdržiava na území Š. (obec: V.), avšak Žalobca ho nemôže za žiadnych
okolností navštíviť z titulu protizákonného zákazu vstupu do Schengenu. Žalobca namieta, že iným
zásahom Žalovaného je do dnešného dňa porušované jeho právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, ktoré garantuje článok 8 ods. 1 Dohovoru. Porušenie tohto práva sa zakladá na
skutočnosti, že Žalobca nemôže legitímne navštíviť svojho syna, ktorý žije na území Š., resp. v členskom
štáte Schengenského priestoru. Žalobca sa domnieva, že zápis v systéme SIS II na základe Rozhodnutia
o zákaze vstupu je protizákonný a nad rámec zákazu vstupu, ktorý mu bol uložený dňa 10.8.2016.
Žalobca sa domnieva, že na základe vyššie uvedeného sú dane (zrejme správne má byť „dané“,
poznamenáva súd) predpoklady, aby konajúci súd vydal rozhodnutie v zmysle ust. § 262 ods. 1 SSP,
ktorým zakáže Žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a uloží Žalovanému povinnosť
obnoviť stav pred zásahov, resp. upraviť záznam v SIS II k osobe Žalobcu v súlade s výrokovou časťou
Rozhodnutia o zákaze vstupu.“ Žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil rozhodnutie o zákaze vstupu na
územie Slovenska zo dňa 10.08.2016, oznámenie o zákaze vstupu na územie Schengenu zo dňa
12.01.2017, rodný list k osobe S. B. v N. jazyku, pas k osobe S. B. a Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 1987/2006 z 20.12.2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného
systému druhej generácie (SIS II) v slovenskom znení.

2. K žalobe žalobcu sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.06.2018 žalovaný, ktorý uviedol, že:
„Dňa 10.08.2016 boli na OHK PZ Vyšné Nemecké odhalené falošné odtlačky priechodových pečiatok v
cestovnom doklade cudzinca: S. R., nar. XX.XX.XXXX, H.,N.,M. č: U., č. víza: R., vydané na D. R. N.,
typ. „M.“, platné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Odborným posúdením číslo písomnosti Č.p.: J.-P.-
R.-XXX-XXX/XXXX, bolo zistené, že menovaný má v cestovnom doklade odtlačených šesť (6) falošných
odtlačkov priechodových pečiatok. Menovanému bol odopretý vstup na územie SR dňa podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 09. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o
pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), čl. 14, ods. 1, podľa
písmena „B“ formulára kódexu a zároveň podľa § 82 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších
noviel uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov. Podľa zákona
účinného v čase bolo cudzincovi vydané rozhodnutie o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky,
Č.p.: PPZ-HCP-SO17-202-006/2016 a zároveň cudzinec bol poučený podľa článku 24 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20.12.2006 o zriadení, prevádzke a využívaní



Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS2) o tom, že jeho údaje budú vložené
do Schengenského informačného systému a bude vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom
systéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu alebo pobytu na územie členských štátov schengenského
priestoru. Cudzinec bol s uvedeným poučením oboznámený čo potvrdil aj svojím podpisom, Č.p.: J.-
P.-R.- XXX-XXX/XXXX.“ V prílohe vyjadrenia žalovaný doručil súdu spisový materiál vzťahujúci sa na
vec žalobcu.

3. Z obsahu podaní účastníkov konania a najmä z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného súd zistil,
že žalobca o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky bol poučený podľa článku 24 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20.12.2006 o zriadení, prevádzke a využívaní
Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II) o tom, že jeho údaje budú vložené
do Schengenského informačného systému a bude vyhotovený záznam v Schengenskom informačnom
systéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu alebo pobytu na územie členských štátov schengenského
priestoru, na ktorú skutočnosť poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu (bod 2 tohto
uznesenia).

4. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného ďalej súd zistil, že žalobca bol s vyššie uvedeným
poučením oboznámený dňa 10.08.2016, čo potvrdil aj svojím podpisom v poučení cudzinca Č.p.: J.-
P.-R.- XXX-XXX/XXXX zo dňa 10.08.2016, kedy sa žalobca dozvedel o ním tvrdenom inom zásahu
žalovaného, ktorý iný zásah podľa žalobcu bol vykonaný a ktorý je podľa žalobcu nesprávnym
zápisom o zákaze vstupu žalobcu na územie členských štátov schengenského priestoru, vedený
v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie, na základe rozhodnutia pod Č.p.: PPZ-
HCP-SO17-202-006/2016 zo dňa 10.08.2016, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky v trvaní 3 rokov. Sám žalobca v žalobe konštatuje, že: „Žalovaný pochybil pri výkone
Rozhodnutia o zákaze vstupu, tým že pri výkone práv z Nariadenia zapísal do systému SIS II údaj, ktorý
už od 10.8.2016 obmedzuje Žalobcu v práve vycestovať do inej členskej krajiny Schengenu.“ Žalobca
v úvodnej časti žaloby iba uvádza, že: „Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je zachovaná v
zmysle ust. § 256 SSP, keďže odo dňa vykonania iného zásahu Žalovaným neuplynulo dva (2) roky.“ Zo
žalobcom uvedeného vyplýva, že žalobca prehliada subjektívnu 2 mesačnú lehotu na podanie žaloby
vyplývajúcu z ním označeného zákonného ustanovenia § 256 SSP.

5. Podľa ust. § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa ust. § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

6. Po doručení spisovej dokumentácie žalovaného súdu súd skúmal splnenie procesných podmienok
na konanie o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

7. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného ust. § 256 SSP, správna žaloba vo veci iného zásahu orgánu
verejnej správy musí byť podaná v (subjektívnej) lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom, teda keď sa o inom zásahu v danom prípade dozvedel
žalobca. Dotknutou osobou podľa tvrdenia žalobcu je žalobca. Ako to je poznateľné z obsahu spisovej
dokumentácie žalovaného, žalobca sa dozvedel o predmetnom ním tvrdenom inom zásahu žalovaného,
a teda o tom, že jeho údaje budú vložené do Schengenského informačného systému a bude vyhotovený
záznam v Schengenskom informačnom systéme, čoho dôsledkom je odopretie vstupu alebo pobytu na
územie členských štátov schengenského priestoru, dňa 10.06.2016, kedy o tomto ním tvrdenom zásahu
bol poučený žalovaným. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 13.03.2018.



8. S poukazom na vyššie citované znenie ust. § 256 SSP teda žalobca mohol účinne podať predmetnú
žalobu proti žalovanému (§ 252 a nasl. SSP) v zákonom stanovenej subjektívnej lehote dvoch mesiacov,
a teda do 10.10.2016. Predmetná žaloba však bola podaná na súde až dňa 13.03.2018, a teda zjavne
oneskorene.

9. Pretože žaloba žalobcu proti inému zásahu žalovaného bola podaná po uplynutí 2 mesačnej
subjektívnej lehoty na jej podanie, bola podaná oneskorene.

10. S poukazom na uvedené a za použitia ust. § 98 ods. 1 písm. d) SSP preto súd žalobu žalobcu
odmietol ako oneskorene podanú.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.