{"guid": "365aaa83-5867-4d2d-b6a5-17c151090683:14b4dc95-be6e-460b-92d1-85036433dab1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1110247882.1", "spisova_znacka": "8Co/320/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/320/2014 z 26. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. januára 2015, sp. zn. 8Co/320/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1110247882.1", "identifikacne_cislo": "1110247882", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2015-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-46.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-46.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/400#paragraf-47", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14b4dc95-be6e-460b-92d1-85036433dab1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1110247882.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1110247882.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1110247882.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/320/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110247882.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: G.. O. X., W. W.
Č.. XX, F., zastúpeného JUDr. Pavlom Haškom, advokátom so sídlom Košická č. 52, Bratislava, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I, zo dňa 21. januára 2014, č.k. 19C 225/2010-292, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa  návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá mu bola daná listom odporcu zo dňa
27.10.2010. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ dňa 01.10.1993 uzatvoril s odporcom
pracovnú zmluvu na miesto vedúceho Regionálneho výcvikového strediska, s miestom výkonu práce
Pezinok, na dobu určitú; dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16.12.1993 bol pracovný
pomer zmenený na dobu neurčitú; ďalšou dohodou o zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene jeho
pracovnej pozície na „radca operačného strediska“ a ďalšou dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 22.08.2001 bol navrhovateľ prevedený v rámci Úradu civilnej ochrany MV SR. Rozhodnutím MV
SR            č. 2333-89/2002 zo dňa 20.06.2002 bol navrhovateľ vymenovaný do dočasnej štátnej
služby s pracovnou pozíciou „radca“. Od 01.04.2004 bol navrhovateľ v stálej štátnej službe, naposledy vo
funkcii odborný radca - PT/6 strediska vzdelávania a prípravy v Limbachu, vzdelávacieho a technického
ústavu krízového manažmentu a civilnej ochrany Sekcie krízového manažmentu a civilnej ochrany
Ministerstva vnútra SR. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 389 zo dňa 23.09.2010 boli ku dňu
01.01.2011 vykonané organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zložení a počtov Sekcie krízového
manažmentu a civilnej ochrany MV, pričom systemizačné zmeny sa dotkli aj iných sekcií MV SR a
aj štátnych zamestnancov v rámci ostatných služobných úradov v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR.
Dňa 27.10.2007 obdržal navrhovateľ výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1
písm. b/ a § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., a to s odkazom na rozhodnutie služobného úradu
Ministerstva vnútra SR - personálneho rozkazu ministra vnútra SR              č. 389/2010 s dňom
31.12.2010, ktorým sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto samostatný radca - PT/6 v organizačnom
útvare Sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR, Vzdelávací a technický
ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská Ľupča, Stredisko vzdelávania a prípravy
v Limbachu Ministerstva vnútra SR, na ktorom bol zaradený. Zároveň bol navrhovateľ upovedomený,
že služobný úrad nemá voľné iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom sa
navrhovateľ nedohodol inak. Na strane služobného úradu tak vznikol výpovedný dôvod podľa § 47
písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. Výpovedná doba skončila k 31.12.2010. Dospel k záveru, že výpoveď



zo štátnozamestnaneckého pomeru je z formálno-právnej stránky platná, má všetky náležitosti právneho
úkonu, bola navrhovateľovi riadne doručená, jej obsah jej jasný, určitý a zrozumiteľný a dôvod výpovede
je skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom. Ďalej dospel k záveru,
že výpoveď je platná aj z hmotno-právnej stránky, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporca ku
dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemal pre navrhovateľa vhodné štátnozamestnanecké
miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť, pričom zmluvné strany sa nedohodli inak. Dôvody výpovede boli
s navrhovateľom vopred riadne prerokované, návrh výpovede bol daný na prerokovanie s odborovým
orgánom zamestnávateľa a odporca v konaní preukázal, že navrhovateľom uvádzané pracovné miesto,
ktoré malo byť voľné ku dňu 27.10.2010 č. ID 3512-samostatný radca v stredisku vzdelávania a prípravy
v Limbachu, bolo zrušené k 31.12.2010, a to tiež na základe zhodného personálneho rozkazu, pričom
ku dňu 27.10.2010 bolo obsadené zamestnancom H.. P. U., I.., ktorému takisto bola daná výpoveď a
ďalšie štátnozamestnanecké miesta uvedené navrhovateľom, a to č. ID 3398, č. ID 3401                a č. ID
3405 boli takisto k 31.12.2010 zrušené, preto nemohli byť navrhovateľovi ponúknuté vzhľadom na to, že
mu skončil štátnozamestnanecký pomer uplynutím výpovednej doby k 31.12.2010, a k tomuto dátumu
boli zrušené všetky ním uvádzané pracovné miesta. K ďalším navrhovateľom uvádzaným voľným
štátnozamestnaneckým miestam, a to na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante na oddelení dokladov, na
Krajskom riaditeľstve PZ  v Trnave,   na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre, Krajskom riaditeľstve PZ v
Bratislave  a voľným miestam v hasičskom a záchranárskom zbore uviedol, že nejde o miesta v rámci
služobného úradu, ktorý je identický so služobným úradom navrhovateľa a poukázal na to, že služobným
úradom navrhovateľa bolo priamo Ministerstvo vnútra SR a inými samostatnými služobnými úradmi v
čase výpovede boli krajské riaditeľstvá policajného zboru a takisto samostatným služobným úradom
boli krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru, i keď boli financované z rozpočtovej kapitoly
ministerstva vnútra. Dospel  k záveru, že  odporca si mohol splniť ponukovú povinnosť len v rámci
svojho služobného úradu, kde vhodné voľné miesto ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľa nebolo k dispozícii. Výpoveď bola teda navrhovateľovi daná v súlade s § 47 písm. b/ zákona
č. 400/2009 Z.z.  O náhrade trov konania rozhodol podľa  § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatni,  a ani mu v trovy v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a určiť, že výpoveď odporcu zo
štátnozamestnaneckého pomeru daná mu dňa 27.10.2010, je neplatná a zároveň žiadal zaviazať
odporcu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zaplatiť mu 12 priemerných
mesačných platov v celkovej sume 9.361,20 € a zaplatiť mu sumu 9.971,39 € z titulu dorovnania
rozdielu medzi priemerným čistým mesačným platom, ktorý dosahoval v roku 2010 a príjmami, ktoré
dosahoval v období od 01.01.2011 až do 31.12.2013. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil ním predložené dôkazy, ktoré preukazujú, že odporca nepostupoval dňa 27.10.2010 v súlade
s § 47 písm. b/ zákona      č. 400/2009 Z.z., pretože odporca v čase dania výpovede mal pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Neprávne súd prvého stupňa posúdil otázku,
či odporca bol alebo nebol odporca povinný ponúknuť mu voľné pracovné miesto evidované aj v rámci
iného služobného úradu, keď vzhľadom na to, že všetky služobné úrady sú financované z rozpočtovej
kapitoly Ministerstva vnútra SR, mal podľa jeho názoru posudzovať súd ponukovú povinnosť odporcu
širšie a nie ju vymedzovať len na služobný úrad priamo na Ministerstve vnútra SR. Nesprávne tiež
súd prvého stupňa vyhodnotil ním predložené dôkazy, ktorými preukázal, že odporca v čase dania
výpovede mal neobsadené štátnozamestnanecké miesta a taktiež nesprávne postupoval, keď nevzal
do úvahy ani písomné stanovisko F.. P.. G. P., zástupcu riaditeľa Centra podpory Trnava a vedúceho
personálneho oddelenia  zo dňa 11.11.2013 o tom že, prijímanie občana do štruktúr hasičského a
záchranárskeho  zboru, ako aj policajného zboru SR,  je výlučne v právomoci služobného úradu MV
SR, z čoho je zrejmé, že v čase dania výpovede mal odporca prehľad a vedomosť o uvedených
neobsadených  miestach, z ktorých viaceré boli vhodnými, aby ich on mohol vykonávať, napriek tomu
mu však odporca žiadne miesto neponúkol. Ďalej namietal, že preukázal, že v čase dania výpovede
boli voľné aj štátnozamestnanecké miesta priamo na sekcii krízového manažmentu, a to pod  č. ID
3512, č. ID 3398, č. ID 3401 a č. ID 3405 a nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že pracovné
miesto č. ID 3405 bolo síce voľné, ale bolo odporcom správne vyhodnotené pre neho ako nevhodné. V
tejto súvislosti namietal, že ust.     § 47 písm.b/ zákona č. 400/2009 Z.z. umožňuje služobnému úradu
dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak v čase dania výpovede nemá pre štátneho zamestnanca iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto. Rozhodujúca je preto skutočnosť, že v čase dania výpovede,
t.j. ku dňu 27.10.2010 bolo štátnozamestnanecké miesto  ID č. 3405 voľné a bolo vhodné pre neho.
Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že v obdobnej veci vedenej na Okresnom



súde Bratislava I pod č.k. 16CPr/3/2011-345 súd rozsudkom zo dňa 21.10.2013 rozhodol v prospech
navrhovateľa C. Š., proti odporcovi MV SR, o určenie  neplatnosti výpovede a žiadal, aby sa odvolací
súd oboznámil aj s predmetným spisom.

Odporca sa v odvolacom konaní  nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu
prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa proti
odporcovi domáhal určenia  neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá mu bola
daná listom odporcu zo dňa 27.10.2010 a náhrady mzdy od 01.11.2010, ako aj na posúdenie dôvodnosti
námietok odporcu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po
právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ust. § 46 ods. 1, § 47 písm. b/, § 48 ods. 1 a § 120 zákona
č. 400/2009 Z.z. a správne dospel k záveru, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
27.10.2010 daná odporcom navrhovateľovi,  je platná.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť
výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b/ cit. zákona služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje
alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom
úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca dal dňa 27.10.2010 navrhovateľovi výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z.
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s odôvodnením, že na základe rozhodnutia
služobného úradu Ministerstva vnútra SR - personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 389/2010
z 23.09.2010 sa dňom 31.12.2010 zrušuje štátnozamestnanecké miesto samostatný radca - PT/6
v organizačnom útvare: Sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR,
Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská Ľupča, stredisko
vzdelávania a prípravy v Limbachu Ministerstva vnútra SR, na ktorom bol navrhovateľ zaradený, pričom
odporca vo výpovedi uviedol, že služobný úrad nemá  voľné iné vhodné štátnozamestnanecké miesto
a  so služobným úradom sa navrhovateľ nedohodol inak. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou služobný úrad dňa 15.10.2010 vopred prerokoval v súlade s § 74, § 232 ods. 2 a 3
Zákonníka práce so závodným výborom Základnej organizácie Sloves vzdelávacieho a technického
ústavu krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská Ľupča.  Zrušenie štátnozamestnaneckého
miesta, na ktorom bol navrhovateľ zaradený, uvedeným personálnym rozkazom ministra vnútra SR,
medzi účastníkmi nebolo sporné.

Navrhovateľ v konaní, ako aj v odvolaní, namietal neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru danej mu odporcom z dôvodu, že nebola splnená zákonom stanovená podmienka, že služobný
úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.

Navrhovateľ v konaní uviedol konkrétne štátnozamestnanecké miesta služobného úradu na sekcii
krízového manažmentu, ktoré podľa jeho názoru boli voľné ku dňu výpovede danej mu odporcom,
avšak odporca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že všetky tieto navrhovateľom uvedené
štátnozamestnanecké miesta taktiež boli predmetným personálnym rozkazom ministra vnútra SR č.
389 zo dňa 23.09.2010 zrušené s účinnosťou      od 01.01.2011, pričom ku dňu 27.10.2010 bolo
voľné len jedno štátnozamestnanecké miesto, a to miesto č. ID 3405, ktoré ale taktiež bolo zrušené k
01.01.2011. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyhodnotil odporcom predložené
listinné dôkazy  a dostatočne sa vyporiadal s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa konkrétnych ním
uvedených voľných štátnozamestnaneckých miest a správne dospel k záveru, že ku dňu 27.10.2010
bolo voľné len štátnozamestnanecké miesto č. ID 3405, ktoré však bolo odporcom správne vyhodnotené
ako nevhodné pre navrhovateľa, keď aj toto miesto bolo zrušené k 01.01.2011.



Z ust. § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. vyplýva, že jednou zo zákonom stanovených podmienok
pre výpoveď danej služobným úradom štátnemu zamestnancovi v zmysle uvedeného ustanovenia
je, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Z
uvedeného  ustanovenia aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že rozhodujúca pre posúdenie
splnenia tejto zákonom stanovenej podmienky platnosti výpovede, je existencia iného vhodného
štátnozamestnaneckého miesta na služobnom úrade, ktorý dáva štátnemu zamestnancovi výpoveď.
Nie sú preto dôvodné námietky navrhovateľa, že odporca bol povinný ponúknuť mu aj voľné pracovné
miesto evidované v rámci iného služobného úradu vzhľadom na to, že všetky služobné úrady, na
ktorých predloženými listinnými dôkazmi preukázal existenciu voľných štátnozamestnaneckých miest
vhodných pre neho, sú financované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR. Z ust. § 47 písm. b/
zákona č. 400/2009 Z.z. tento záver nevyplýva, keď toto ustanovenie možnosť služobného úradu skončiť
štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom výpoveďou podmieňuje len tým, že  služobný
úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, pričom v danom prípade služobným
úradom navrhovateľa bolo Ministerstvo vnútra SR  a správne súd prvého stupňa poukázal na to, že
krajské riaditeľstvá policajného zboru a aj krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru sú inými
samostatnými služobnými úradmi a nejde teda o miesta v rámci služobného úradu, ktorý je identický so
služobným úradom navrhovateľa.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Okresného súdu          Bratislava I  pod
č.k. 16Cpr/3/2011-345, ktorá je z hmotnoprávneho hľadiska rovnaká s touto vecou, a v ktorej súd
rozsudkom zo dňa 21.10.2013 rozhodol v prospech navrhovateľa, tieto námietky odvolací súd posúdil
ako nedôvodné, pretože súd nie je viazaný právnym názorom vysloveným súdom v inej právnej veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania navrhovateľa  nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom
uvedených a ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce  skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybnili  správnosť záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa       § 219 ods. 1
a  2  O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď v celom rozsahu sa stotožnil s vyhodnotením vykonaných
dôkazov a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a trovy mu v odvolacom
konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/225/2010", "guid": "ead7724c-04c0-4ecf-b1d2-53916f2fc047:91d35d88-5748-4f60-b995-4bdc47006525", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ce8b3ca9-5ed6-401f-9526-3bca070c26bc:ea390d27-0f90-4aab-8d91-65f4f0788761", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/3/2011", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cpr/3/2011 z 9. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2012-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ce8b3ca9-5ed6-401f-9526-3bca070c26bc:ea390d27-0f90-4aab-8d91-65f4f0788761"}], "citovane_v": []}