{"guid": "3656f6f6-f2ba-4526-bce0-d7ccd511ddea:45344e14-b09e-4034-a1b6-59d0f570ebf3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2017200046.2", "spisova_znacka": "20S/16/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/16/2017 z 13. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. marca 2018, sp. zn. 20S/16/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200046.2", "identifikacne_cislo": "2017200046", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-183", "nazov": "§ 183 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-183", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-183", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45344e14-b09e-4034-a1b6-59d0f570ebf3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200046.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200046.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200046.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200046
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200046.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr.
Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: FLORA KLAUDIA, s.r.o., so sídlom Stará
Vajnorská 6, 831 04 Bratislava, IČO: 35 818 778, právne zastúpeného: JUDr. Ján Vician, advokát
so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, sídlo Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0454/99/2016 zo dňa 25.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0454/99/2016 zo dňa 25.01.2017 v rámci odvolacieho konania postupom
podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zmenil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. W/0126/02/16 zo dňa 28.06.2016, ktorým
bola žalobcovi podľa § 23 zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č.
128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZBH“, príp.
„zákon o bezpečnosti hračiek“) uložená peňažná pokuta v sume 2 000,- Eur pre porušenie § 7 ods. 1
písm. d) ZBH v nadväznosti na § 3 a prílohu 2 ods. 3 písm. a) citovaného zákona. Zmena prvostupňového
rozhodnutia spočívala v zmene jeho výroku v časti určenia zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa
ukladala peňažná pokuta (resp. jeho upresnenie; § 23 ods. 1 písm. a/ zákona o bezpečnosti hračiek)
a ďalej spočívala v zmene nesprávnej právnej kvalifikácie zisteného skutkového stavu prvostupňovým
správnym orgánom, kedy žalovaný konanie žalobcu na základe zisteného skutkového stavu kvalifikoval
ako porušenie zákazu podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek uloženého distribútorovi
sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2 - nakoľko v čase kontroly vykonanej dňa 31.03.2016 v prevádzke N. obchod Q. L., U. XX, A. bolo
zistené, že žalobca mal v ponuke na predaj pre spotrebiteľa umiestnený jeden druh výrobku - 2 ks
plastová bábika Smile Fashion princess, NO.JB3818 á 5,90 Eur, napriek tomu, že identický výrobok
bol dňa 23.07.2015 zverejnený na internetovej stránke Z. v časti Nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ,
pretože uvedená hračka predstavovala chemické riziko poškodenia zdravia z dôvodu, že v plastovom
materiáli, z ktorého je zhotovená hlava bábiky, bolo zistené nadlimitné množstvo ftalátov a preto bola
nebezpečným výrobkom.



2. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v odvolacom konaní vychádzal
zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa v rámci kontroly vykonanej v
prevádzke žalobcu dňa 31.03.2016 a zhodne s prvostupňovým správnym orgánom konštatoval
porušenie povinnosti žalobcom, vyplývajúcej mu  z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) ZBH.

3. Pre účely vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa citovaného ustanovenia zákona o
bezpečnosti hračiek, žalovaný žalobcu kvalifikoval ako distribútora v zmysle definície zodpovedných
subjektov vyplývajúcej z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek. V súvislosti
s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatku jeho deliktuálnej spôsobilosti podľa použitého zákona
o bezpečnosti hračiek, pretože nie je distribútorom, keďže nedodáva predmetnú hračku ďalším
podnikateľským subjektom, ale ponúka hračku konečnému spotrebiteľovi, žalovaný poukázal na
definíciu pojmu „distribútor“ podľa článku 2 bod 6. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
765/2008 zo dňa 09.07.2008 (ďalej len „nariadenie č. 765/2008“). Žalovaný dôvodil, že pre účely
kvalifikácie žalobcu pod kategóriu distribútor, je irelevantná skutočnosť, či predmetný výrobok predáva
konečným spotrebiteľom alebo podnikateľom.

4. V súvislosti s namietaným nepreukázaním nebezpečnosti kontrolovaného výrobku u žalobcu,
žalovaný poukázal na ustanovenia čl. 19 ods. 1 nariadenia č. 765/2008, upravujúceho právo orgánov
dohľadu nad trhom vykonávať kontroly vlastností výrobkov okrem iného i prostredníctvom fyzikálnych
a laboratórnych skúšok. V nadväznosti na uvedené ustanovenie žalovaný dôvodil oprávneniami
Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 4 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z.
o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“) a podľa
§ 6 ods. 1 písm. a) bod 1 a písm. b) citovaného zákona, vzťahujúcich sa  pri výkone kontroly, okrem
iného, dodávaných a predávaných výrobkov a služieb na vnútornom trhu, ako i jej oprávnenia na
základe výsledkov kontroly zakázať do vykonania nápravy dodávku, predaj alebo použitie výrobkov,
ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom. Z výkladu citovaných ustanovení žalovaný vyvodil, že by
bolo neúčelné a v rozpore s požiadavkami vnútorného trhu vykonávať skúšky u všetkých kusov výrobkov
toho istého druhu/typu.

5. Námietku žalobcu, že samotné zverejnenie predmetného nebezpečného  výrobku, neznamená, že
mal vedieť o nebezpečnosti výrobku, pretože tento obsahoval označenie CE, žalovaný v odvolacom
konaní, s poukazom na povinnosť žalobcu konať pri svojej podnikateľskej činnosti s odbornou
starostlivosťou, vyhodnotil ako irelevantnú.

6. Pri určení výšky pokuty žalovaný vychádzal z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) ZBH, s použitím §
23 ods. 5 citovaného zákona.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol, aby
správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

8. Žalobca napádal neurčitosť výroku trestného rozhodnutia žalovaného, spočívajúcu v nedostatočnom
vymedzení spôsobu spáchania skutku, v nedostatočnom vymedzení času spáchania skutku a času
trvania protiprávneho konania, na základe čoho žalobca namietal nepreskúmateľnosť výrokov oboch
administratívnych rozhodnutí.
9. Čo do vymedzenia spôsobu spáchania skutku namietal, že žalovaný vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia neuviedol, ktorým všeobecne záväzným právnym predpisom sú stanovené požiadavky na
maximálny obsah konkrétnych ftalátov u hračiek, aký je uvedeným predpisom stanovený maximálny
obsah konkrétnych ftalátov u hračky a aké nadlimitné množstvá boli u predmetnej hračky zistené. V
tejto súvislosti žalobca taktiež namietal, že žalovaný neuviedol podklad, na základe ktorého konštatoval,
že uvedená hračka, zistená v ponuke žalobcu pri kontrole dňa 31.03.2016, je nebezpečným výrobkom.
Ďalej žalobca namietal, že výrok rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu hračky zistenej v ponuke žalobcu
(sériové číslo, číslo šarže, EAN kód, označenie výrobcu), na základe ktorej by bolo možné konštatovať
bez akýchkoľvek pochybností, že ide o identickú hračku, Plastová bábika Smile Fashion princess,
NO.JB3818, zverejnenú ako nebezpečný výrobok na stránke Z. dňa 23.07.2015. Žalobca poukázal



na skutočnosť, že rovnako uvedenú špecifikáciu hračky ako nebezpečného výrobku neobsahuje ani
informácia o nebezpečnom výrobku hračka „Plastová bábika Smile Fashion princess, NO.JB3818“, ktorá
je zverejnená na uvedenej internetovej stránke.

10. V súvislosti s nedostatočným vymedzením času spáchania sankcionovaného správneho deliktu
a času trvania protiprávneho konania žalobca namietal, že uvedenie času vykonania kontroly vo
výroku rozhodnutia nie je spôsobilé zhojiť namietaný nedostatok výroku. Podľa žalobcu, čas spáchania
správneho deliktu inšpektorát SOI nevymedzil ani v odôvodnení rozhodnutia, pričom uvedenie dátumu
zverejnenia oznamu o nebezpečnosti predmetného výrobku na internetovej stránke dňa 23.07.2015
môže evokovať dojem, že protiprávne konanie žalobcu trvalo od 23.07.2015  do 31.03.2016, čo je podľa
žalobcu nesprávny záver.

11. Ďalej žalobca namietal neprípustnosť extenzívneho výkladu čl. 2 bodu 6 nariadenia č. 765/2008
žalovaným pre účely podradenia žalobcu pod definíciu zodpovedného subjektu, distribútora, podľa §
7 ods. 2 písm. e) zákona o bezpečnosti hračiek. Podľa žalobcu z uvedeného článku nariadenia č.
765/2008 nevyplýva, že distribútorom je každý v dodávateľskom reťazci, vrátane maloobchodníkov.
Naopak, žalobca mal za to, že podľa uvedeného článku nariadenia č. 765/2008 distribútorom je každý
podnikateľský subjekt v dodávateľskom reťazci, čo podľa žalobcu znamená, že ide o podnikateľský
subjekt, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodáva predávajúcemu výrobky (s
poukazom na § 2 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“). Z uvedeného dôvodu žalobca zdôraznil, že žalobca ako predávajúci priamo spotrebiteľovi
nemôže byť v pozícii distribútora podľa § 7 ods. 2 písm. e) zákona o bezpečnosti hračiek, a teda nemohol
byť sankcionovaný podľa zákona o bezpečnosti hračiek, ktorý povinnosti žalobcu ako predávajúceho
priamo spotrebiteľovi vôbec neupravuje.

12. Vo vzťahu k zistenému nebezpečnému výrobku žalobca považoval za nedôvodný právny názor
žalovaného, podľa ktorého je v súlade s komunitárnym právom, že výsledok skúšky o nebezpečnosti
továrensky vyrobeného jedného kusu výrobku určitého druhu je automaticky podkladom pre záver,
že všetky výrobky tohto druhu sú nebezpečné. Žalobca považoval za nepresvedčivú argumentáciu
žalovaného, odvolávajúcu sa na znenie čl. 19 ods. 1 nariadenia č. 765/2008, pretože z tohto ustanovenia
nevyplýva odôvodnenosť vyššie uvedeného záveru prijatého žalovaným a rovnako nevyplýva ani
z eurokonformného výkladu kompetenčného zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Za právne
neudržateľný a arbitrárny označil žalobca záver žalovaného, že v prípade, ak sú hračky vyrábané
strojovo, nebezpečenstvo sa nebude vzťahovať len na  jeden výrobok, ale na všetky výrobky toho istého
druhu bez ohľadu na výrobcu výrobku. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný reprodukoval
protokol o skúške vo vzťahu k výrobku, ktorý nebol predmetom skúšky v rozpore so závermi protokolu,
naviac žalovaný reprodukoval časť protokolu o skúške (bol aplikovaný výsledok skúšky na iný,
neskúšaný, výrobok) bez písomného súhlasu autorizovanej osoby, ktorá vykonala skúšku zverejneného
nebezpečného výrobku. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR o správnych deliktoch, podľa ktorej požiadavky čl. 6 Dohovoru o
ľudských právach a základných slobodách (ktorý hovorí o „akomkoľvek trestnom obvinení“) dopadajú aj
na konania, v ktorých je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Podľa žalobcu jeho trestnoprávnu
zodpovednosť žalovaný nepreukázal, pretože výsledok protokolu o nebezpečnosti skúšaného nemožno
automaticky použiť na zistený výrobok predávaný žalobcom len z toho dôvodu, že ide o sériovo vyrábaný
výrobok toho istého druhu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah protokolu o skúške, z ktorého
je zrejmé, že výsledok skúšky sa týka len konkrétneho skúšaného výrobku.

13. Nedostatočne zistený skutkový stav žalobca vytýkal i vo vzťahu k subjektívnej stránke skutkovej
podstaty porušenej zákonnej povinnosti / postihovaného správneho deliktu    (§ 7 ods. 1 písm. d/
ZBH, § 23 ods. 1 písm. a/ ZBH), pretože správne orgány z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že predmetná hračka nespĺňa požiadavky
podľa § 3 ZBH a prílohy č. 2 citovaného zákona. Podľa žalobcu žalovaný mal povinnosť preukázať
žalobcovi, že vedel alebo mal vedieť, že uvádzal na trh výrobok nespĺňajúci požiadavky zákona. Túto
skutočnosť správne orgány odvodili len zo zverejnenia informácie o nebezpečnosti predmetnej hračky
na internetovej stránke SOI Z., pričom zákon neupravuje spôsob informovania o nebezpečnom výrobku.



14. V uvedenej súvislosti žalobca poukázal na spôsob zverejňovania informácií o nebezpečnosti
výrobku upravený v ustanovení § 6 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého „Ak výrobca,
predávajúci, dovozca alebo dodávateľ zistili, že výrobok, ktorý uviedli na trh, je nebezpečný, sú
povinní túto skutočnosť bezodkladne oznámiť orgánu dozoru a uviesť informácie o opatreniach,
ktoré prijali alebo ktoré treba prijať na zabránenie ohrozeniu spotrebiteľa. Orgán dozoru je povinný
informáciu o nebezpečnom výrobku bez zbytočného odkladu zaslať na zverejnenie verejnoprávnym
informačným inštitúciám, ktoré sú povinné tieto informácie bezodkladne uverejniť ako oznam.“ Za
verejnoprávne informačné inštitúcie sa považuje RTVS. Keďže v danej veci nebola informácia
o nebezpečnosti predmetného výrobku zverejnená zákonným spôsobom, podľa žalobcu nemožno
považovať za preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom podľa § 7 ods. 1 písm. d) ZBH. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rovnaký právny názor Krajskej prokuratúry Nitra v obdobnej veci, protest
prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra č. Kd 208/16/4400-7.

15. Ďalej žalobca napádal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty žalovaným, pričom
správnym orgánom oboch stupňov vytýkal, že ani v jednom z napadnutých rozhodnutí nevymedzili čas
trvania protiprávneho konania, pričom správne orgány ani neskúmali, či žalobca vôbec predal a koľko
kusov predmetného výrobku, rovnako neuviedli, či išlo o prvé alebo opakované protiprávne konanie
žalobcu. I z uvedených dôvodov žalobca namietal výrok o výške uloženej pokuty ako nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov.

16. Z procesných vád napadnutého administratívneho konania žalobca napádal porušenie jeho práva
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku postupom prvostupňového správneho orgánu, nakoľko tento
pred vydaním rozhodnutia neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s protokolom o skúške výrobku ako s
podkladom pre rozhodnutie vo veci a vydal rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi dal možnosť vyjadriť sa
k podkladom na vydanie rozhodnutia a spôsobe ich získania.

17. Vo vzťahu k obsahovej stránke odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca
namietal, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu napádajúcou nesprávnu
aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek namiesto zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle doloženej
rozhodovacej praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie ako aj súdov (napr. rozhodnutia SOI č.
SK/0013/99/2015, č. KS/0401/99/2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 266/2013-56,
rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/64/2014). V nadväznosti na obsah uvádzaných rozhodnutí žalobca uviedol
správnym orgánom a súdmi osvojený právny názor, že v prípade nebezpečných výrobkov - hračiek
nie je možné aplikovať zákon o bezpečnosti hračiek z dôvodu, že v predmetnom zákone absentuje
sankčný mechanizmus pre porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona a samotný zákon
o bezpečnosti hračiek odkazuje na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení.
Preto podľa názoru súdov Slovenská obchodná inšpekcia správne vyhodnotila zistený skutkový stav
ako porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. - ponuka nebezpečných výrobkov a uplatnila sankciu
v takýchto prípadoch podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň žalobca poukázal
na rozhodnutie žalovaného č. SK/0155/992013, ktoré v identickom prípade aplikoval zákon o ochrane
spotrebiteľa voči podnikateľskému subjektu, u ktorého zistil v ponuke nebezpečný výrobok - hračku v
čase, keď informácia o jeho nebezpečnosti bola zverejnená na internetovej stránke Z.

18. Žalobca mal za to, že žalovaný v odvolacom konaní nepreskúmal rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu v plnom rozsahu, neodstránil vady prvostupňového konania, pričom sám vydal
rozhodnutie zjavne v rozpore so zákonom. Správne orgány oboch stupňov pri vydaní napadnutých
rozhodnutí postupovali v rozpore s čl. 2 ods. 2 a ods. 3 a čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, v rozpore s Dohovorom,
so zákonom o bezpečnosti hračiek ako i v rozpore so Správnym poriadkom, keď vyvodili zodpovednosť
žalobcu za spáchanie správneho deliktu nie na základe preukázania protiprávneho konania relevantnými
a nespochybniteľnými dôkazmi, ale v rozpore zo zákonom len na základe predpokladu spáchania
protiprávneho konania žalobcu.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznať.



20. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalobcu, že absencia všeobecne záväzného právneho
predpisu, ktorým sú stanovené požiadavky na maximálny obsah ftalátov vo výrobkoch, je porušením
požiadavky špecifikácie spôsobu spáchania skutku. Dôvodil, že účelom výroku nie je a ani nemá byť
zachytenie všetkých, t.j. aj detailných, skutočností súvisiacich so spáchaným skutkom. V danej veci
navyše nejde o náležitosť skutkovú, ale právnu, pričom žalovaný poukazoval na to, že relevantným
vo výrokovej časti bol zákon o bezpečnosti hračiek, ktorého príslušné ustanovenie (§ 7 ods. 1 písm.
d/ ZBH) bolo konaním žalobcu porušené. Pre porovnanie žalovaný uviedol, že taktiež vo výrokovej
časti neuvádzal názov, resp. príslušné ustanovenie nariadenia č. 765/2008, ktoré definuje napr. aj
pojem distribútor, ktorý bol v predmetnom správnom konaní na základe námietok žalobcu sporný.
Podľa žalovaného práve uvedením príslušných ustanovení zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný splnil
legálnu požiadavku § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.

21. Žalobca uviedol, že výrok preskúmavaného rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti požadované
zákonom a konštantnou judikatúrou. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo výroku je presne a
nezameniteľne identifikovaný skutok, ktorý je podľa správneho orgánu porušením ustanovenia § 7 ods.
1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek uloženého distribútorovi sprístupniť hračku na trhu, ak vie
alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 citovaného zákona. Vo
výroku je konkretizovaný účastník konania - žalobca, kontrolný orgán, časy a miesta výkonu kontrol,
stručné popísanie skutkového stavu ako aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené, čím
bola daná nezameniteľnosť konania. Výroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
obsahuje aj čas spáchania správneho deliktu, ktorý je vyjadrený dátumom kontroly, t. j. dňa 31.03.2015.
Vo výroku je tiež uvedené miesto spáchania správneho deliktu, ktorým je N. obchod Q. L., U. XX, A.. Na
podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na právne závery ohľadne  výrokových častí správnych
rozhodnutí, ktoré vyplývajú z rozsiahlej judikatúry krajských súdov a Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS
SR sp. zn. 2Sžo/58/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/64/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/33/2014
a iné.)

22. V súvislosti s námietkou napádajúcou nevymedzenie trvania protiprávneho konania žalovaný
uviedol, že v inšpekčnom zázname z kontroly je presne zadokumentovaný čas, kedy kontrola prebiehala,
t. j. 31.03.2015 od 09:10 hod. do 12:30 hod. a 29.04.2016 od 09:00 hod. do 11:00 hod. a z popisu
skutkového stavu uvedeného v inšpekčnom zázname jednoznačne vyplýva, že na prevádzke N. obchod
Q. L., U. XX, A. sa dňa 31.03.2015 nachádzal nebezpečný výrobok a to 2 ks - plastová bábika Smile
Fashion princess, FJO.JB3818.

23. K deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný s poukazom na
definície pojmov „sprístupnenie na trhu“ a „distribútor“, uvedených v nariadení č. 765/2008, uviedol, že
žalobca, keďže nebol výrobcom ani dovozcom predmetného výrobku, musel byť v postavení distribútora.
Podľa žalovaného z legálnej definície slovného spojenia „sprístupnenie na trhu“ vyplýva, že je právne
irelevantné postavenie podnikateľského subjektu, t. j. či ide o maloobchodníka alebo veľkoobchodníka.
Vymedzenie predmetného pojmu nie je závislé od postavenia týchto subjektov, ale od činnosti (dikcia
každá dodávka), pričom dodávaný výrobok môže byť určený na distribúciu, spotrebu alebo na používanie
na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti bez ohľadu na odplatnosť. Podľa žalovaného je z
uvedeného zrejmé, že podnikateľský subjekt môže dodávať výrobky aj na spotrebu, t. j. byť posledným
článkom dodávateľského reťazca, ktorý ponúka a predáva výrobky priamo spotrebiteľovi. Výklad žalobcu
by sa v konečnom dôsledku priečil účelu zákona o bezpečnosti hračiek, ktorým je ochrana vnútorného
trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných hračiek.

24. V súvislosti s namietaným porušením práva žalobcu na spravodlivý proces a s porušením jeho práva
byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že v
rámci odvolacieho konania odstránil vady prvostupňového konania tým, že doplnil podklad pre vydanie
rozhodnutia do spisu a zaslal ho na vyjadrenie žalobcovi. O splnení účelu sledovaného ustanovením § 33
ods. 2 Správneho poriadku svedčí skutočnosť, že žalobca sa vyjadril k tomuto podkladu, žalovaný vzal
tieto vyjadrenia na vedomie a podrobne sa s nimi v druhostupňovom  rozhodnutí vysporiadal. Takýmto
spôsobom sa napravila prípadná vada rozhodnutia na prvom stupni.
25. Vo vzťahu k preukázaniu nebezpečnosti predmetného výrobku žalovaný naďalej zotrval  na svojom
tvrdení v napadnutom rozhodnutí, že výsledok skúšky výrobku sa vzťahuje nielen na skúšaný výrobok,



ale na všetky výrobky toho istého druhu, až pokiaľ výrobca nepreukáže inak. Uvedený názor je v priamom
súlade s komunitárnym právom, sleduje ochranu vnútorného trhu a na tomto princípe spočíva systém
RAPEX. Systém RAPEX predstavuje (Rapid Alert System for Non-Food Products) rýchly informačný
systém spoločenstva (Community Rapid Information System), ktorý zabezpečuje výmenu informácií
o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru medzi Európskou komisiou, členskými štátmi
Európskej únie a štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru - Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskym
kráľovstvom. Legislatívnym základom tohto systému je smernica Európskeho parlamentu a Rady
2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah
a ciele vyjadrené v bode 25 a 27 preambuly uvedenej smernice, ako i splnomocňujúce ustanovenia
na prijatie vhodných opatrení členskými štátmi na zabezpečenie okamžitého stiahnutia nebezpečných
výrobkov z obehu, z trhu a od spotrebiteľov (podľa bodov 6 a 8 citovanej smernice).

26. Z obsahu uvedenej smernice žalovaný vyvodil, že výrobkom sa nerozumie konkrétny výrobok, ako
sa mylne domnieva žalobca, ale ide o druh výrobku. Tomu nasvedčuje aj povinnosť zariadiť účinné
a okamžité stiahnutie a upozornenie spotrebiteľov o rizikách, ktoré nebezpečný výrobok predstavuje
bez toho, aby sa musela vykonať skúška na každý výrobok osobitne. V konečnom dôsledku výklad
pojmu výrobok v celej smernici treba chápať ako výrobok určitého druhu. Inak by citované ustanovenia
a na ne nadväzujúca kapitola V. - Výmena informácií a situácie vyžadujúce rýchly zásah, nemali žiadny
význam. Podľa žalovaného podstatou fungovania RAPEX-u je práve zistenie nebezpečného druhu
výrobku v členskom štáte a jeho oznámenie Komisii a ostatným členským štátom. V tomto oznámení sa
predmetný druh výrobku presne popíše, vrátane všetkých identifikačných čísiel, prevedenia ako aj rizika
predmetného nebezpečného výrobku. Na základe tejto informácie v systéme RAPEX sú oprávnené
ostatné členské štáty vykonávať príslušné opatrenia na vnútornom trhu vo vzťahu k danému druhu
výrobku, tzn. aj jeho likvidáciu.

27. K zistenej nebezpečnosti predmetnej hračky žalovaný poukázal na skutočnosť, že tak ako väčšina
výrobkov, aj „plastová bábika Smile Fashion princess, NO.JB3818“, vyrobená v Číne, sa zhotovuje
klasickým továrenským, strojovým procesom. Takýmito vhodnými vzorkami boli v danom prípade
továrenský (pásovo) vyrobené výrobky - bábika „Smile Fashion princess NO. JB3818“, pri ktorej bolo
na základe skúšky zistené, že nebola navrhnutá a vyrobená tak, aby nepredstavovala žiadne riziko
negatívnych účinkov na ľudské zdravie z dôvodu expozície chemických látok alebo zmesí, z ktorých
je hračka zložená alebo ktoré obsahuje, ak sa hračka používa za podmienok uvedených v § 3 ods.
1 zákona o bezpečnosti hračiek, nakoľko v plastovom materiáli, z ktorého je zhotovená hlava bábiky,
bolo zistené nadlimitné množstvo ftalátov, konkrétne bis(2-etylhexyl) ftalátu (DEHP) a di-izononyl ftalát
(DINP). Z protokolu je evidentné, že predmetom nadlimitného obsahu ftalátov boli plast telový - hlava,
ktorá sa nedá vyrobiť ručne. Žalovaný dôvodil, že táto tzv. továrenská (pásová) výroba spôsobuje, že nie
konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná. Pokiaľ teda výrobca priamo neoznačí
šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť výrobku, nezmení určitý
údaj na výrobku tak, aby bol tento novo vyprodukovaný výrobok odlíšiteľný od pôvodného skúšaného
výrobku, potom je potrebné predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého druhu sú pre
spotrebiteľa nebezpečné. Tomuto záveru zodpovedá aj konštrukcia opatrenia na mieste podľa § 6 ods. 1
písm. a) bod 1 a ochranného opatrenia podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, keď sa zakáže alebo pozastaví dodávka, predaj alebo použitie výrobkov,
resp. sa pozastaví uvádzanie výrobku alebo jeho výrobných sérií na trh na nevyhnutný čas, pokiaľ tieto
nezodpovedajú osobitným predpisom alebo jestvuje podozrenie na nebezpečenstvo ohrozenia života
alebo zdravia ľudí, majetku alebo životného prostredia. Orgán dozoru pritom vychádza z testovania
len toľkých vzoriek, koľko určuje predmetná technická norma alebo iný relevantný predpis; nevykonáva
sa skúška každého jedného výrobku osobitne. Inými slovami povedané, platí tu právna domnienka,
že pokiaľ je jeden výrobok z celej šarže alebo série nebezpečný, potom je nebezpečná celá šarža
alebo séria. Zároveň je v záujme ochrany vnútorného trhu vychádzať z toho, že pokiaľ nie je výrobcom
určené číslo šarže, série alebo iný údaj, ktorý identifikuje určitú skupinu výrobkov toho istého druhu,
potom sa má za to, že sú nebezpečné všetky výrobky toho istého druhu, ktoré sú rovnako označené.
Tieto závery síce nie sú expressis verbis uvedené v žiadnom vnútroštátnom právnom predpise, avšak
vychádzajú zo systematického a teleologického výkladu predmetnej smernice, zákona č. 128/2002 Z. z.
ako aj z princípov, na ktorých je založený systém RAPEX, pričom sledujú efektívnu a funkčnú ochranu
vnútorného trhu pred dovozom a distribúciou nebezpečných výrobkov.



28. Prehlásenie skúšobného laboratória, že výsledky skúšok sa týkajú len predmetu skúšky, žalovaný
označil za právne irelevantné, nemajúce žiadne právne dôsledky z dôvodu jeho právnej nezáväznosti.

29. K námietke žalobcu o nesplnení povinnosti orgánu dozoru oznámiť informáciu  o nebezpečnosti
sporného výrobku verejnosti postupom podľa § 6 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný
uviedol, že predmetná informácia bola zabezpečená zákonným spôsobom dňa 23.07.2015. Taktiež bola
informácia o nebezpečnom výrobku, okrem zverejnenia na stránke SOI dňa 23.07.2015 uverejnená aj
na iných verejne známych stránkach napr. Z. dňa 08.09.2015.

30. K argumentu žalobcu o nedostatočnej identifikácii predmetnej hračky žalovaný uviedol, že predmetná
„plastová bábika Smile Fashion princess, NO.JB3818“ bola v napadnutom rozhodnutí špecifikovaná
dostatočne na to, aby sa predišlo pochybnostiam o jej totožnosti s tou hračkou, ktorá bola uverejnená
na stránke Z. Predmetné hračky sú rovnaké názvom, tvarom aj samotným vzhľadom, obe pochádzajú z
Číny (Made in China), majú zhodné čísla modelu (NO.JB3818) ako aj iné číselné označenie (N: 106530),
majú rovnaký obal, resp. balenie a označenie CE, ako aj rovnaký celý názov, resp. nápis na prednej
strane obalu (Smile Fashion princess) a sú vyrobené z rovnakého materiálu. Žalovaný má za to, že
takéto detailné označenie, ktoré vyplýva jednak z údajov z internetovej stránky Z. vo vzťahu k tam
prezentovanej hračke a jednak z informácií získaných inšpektormi SOI pri výkone kontroly u žalobcu,
je plne postačujúce na jej presnú identifikáciu tak, aby predmetná hračka nebola zameniteľná s iným
druhom hračky.

31. V súvislosti s rozsahom účinnosti výsledkov skúšky, identifikáciou a nebezpečnosťou sporného
výrobku žalovaný vyjadril nesúhlas s právnymi názormi vyplývajúcimi zo žalobcom poukazovaného
upovedomenia prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd/383/12-9 zo dňa 15.10.2012
a z rozhodnutia SOI č. SK/0272/99/2012, ktoré sú už prekonané. Právny názor vyslovený v
uvedenom rozhodnutí SOI žalovaný označil za nesprávny, vybočujúci z ustálenej rozhodovacej praxe
žalovaného. Žalovaný uviedol, že v mnohých neskorších rozhodnutiach druhého stupňa vo veciach
nebezpečných výrobkov už ako orgán dozoru nad vnútorným trhom vychádzal z premisy, že skúška
bezpečnosti jedného výrobku sa vzťahuje na všetky výrobky daného druhu tak, ako je tomu v tomto
prípade (napr. rozhodnutia SK/0479/99/2016, SK/0452/99/2016, SK/0545/99/2016, SK/0615/99/2016,
SK/0489/99/2016, SK/0454/99/2016, SK/0122/99/2016, SK/0106/99/2016, SK/0142/99/2013,
SK/0885/99/2012).

32. Uloženie pokuty podľa  § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek žalovaný odôvodňoval
použitím lex specialis vo vzťahu k § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zákon o bezpečnosti
hračiek upravuje len situácie výlučne súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko
špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak tento
vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti
hračiek.

33. Ukladanie pokút podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa namiesto príslušných ustanovení
zákona o bezpečnosti hračiek v predchádzajúcich obdobných prípadoch žalovaný dôvodil poukazom
na splnomocňovacie ustanovenia podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti hračiek, v zmysle
ktorých na trhu môže byť sprístupnená aj hračka, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona, ak bola
uvedená na trh do 20. júla 2011 a spĺňa požiadavky podľa predpisov účinných do 20. júla 2011. Ak sú
pochybnosti o čase uvedenia hračky na trh, platí, že hračka bola uvedená na trh po 20. júli 2011, ak
výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca alebo distribútor nepreukáže opak. Hračky, ktoré nespĺňajú
požiadavky podľa prílohy č. 2 ods. 3, môžu byť sprístupnené na trhu, ak spĺňajú požiadavky podľa prílohy
č. 4 a boli uvedené na trh do 20. júla 2013. Ak teda predmetné hračky spĺňali podmienky na vyňatie z
pôsobnosti zákona o bezpečnosti hračiek, žalovaný nemohol postupovať v zmysle uvedeného právneho
predpisu. Preto, pokiaľ sa preukázateľne zistilo, že takéto hračky boli nebezpečné, aplikovalo sa na ne
ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za účelom ochrany vnútorného trhu. Ako príklad
žalovaný uviedol situáciu, keď hračka bola na trh uvedená pred 20. júlom 2013 a nespĺňa požiadavky
podľa prílohy č. 2 ods. 3 (čo je podmienkou na nesprístupnenie hračky na trhu podľa § 7 ods. 1 písm.
d/ ZBH), ak spĺňa požiadavky prílohy č. 4. V takýchto prípadoch žalovaný nemohol začať konanie pre
porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, aj keď bolo nad všetky pochybnosti zrejmé,
že dotknutá hračka je nebezpečná.



34. Ohľadom výšky pokuty žalovaný uviedol, že táto bola v napadnutom rozhodnutí zdôvodnená
zohľadňujúc všetky kritéria uvedené v § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek a taktiež funkcie sankcie,
ktorými sú represia, prevencia a výchova páchateľa správneho deliktu. Podľa názoru žalovaného výška
uloženej pokuty nie je pre žalobcu likvidačná, pričom zároveň sleduje požiadavku na jej citeľnosť v
majetkovej sfére žalobcu, za účelom jednak represie, ale aj dôslednej individuálnej ako aj generálnej
prevencie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že ohrozeným z predmetného správneho
deliktu bol maloletý spotrebiteľ - dieťa, ktoré v našich podmienkach požíva osobitnú právnu ochranu.

35. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného argumentačne zotrvával na svojich tvrdeniach o
nedostatočnom vymedzení času a trvania protiprávneho konania v zmysle požiadavky podľa § 23 ods.
5 zákona o bezpečnosti hračiek, o nezákonnom uložení sankcie na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu založeného na domnienke o nebezpečnosti sporného výrobku, v rozpore s obsahom
protokolu o skúške výrobku, ktorý sa vzťahoval len na predmet skúšky, avšak nie na predmet predaja
u žalobcu, rovnako žalobca zotrval na námietke napádajúcej uloženie pokuty podľa nesprávneho
právneho predpisu, nakoľko v súvislosti s intertemporálnymi ustanoveniami zákona o bezpečnosti
hračiek žalovaný neskúmal dátum prvého uvedenia predmetného výrobku na trh. Rovnako žalobca
zotrval na namietaných procesných pochybeniach vytýkaných v žalobe.

36. Žalovaný k obsahu repliky žalobcu písomné vyjadrenie nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

37. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

41. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

42. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

43. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

44. Podľa § 3 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek hračka vrátane obsiahnutých chemických látok
a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa
predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je
to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo
veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu.



45. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek hračka uvedená na trh musí spĺňať požiadavky
podľa odseku 1 a prílohy č. 2 a podľa osobitného predpisu počas výrobcom predpokladaného obdobia
jej používania.

46. Podľa § 15 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek zhoda s typom založená na vnútornej kontrole
výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka je v zhode
s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.

47. Podľa § 15 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca je povinný prijať všetky opatrenia potrebné
na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so
schváleným typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2.

48. Podľa § 15 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca umiestni podľa § 12 označenie CE na
hračku, ktorá je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa §
3 a prílohy č. 2.

49. Podľa § 15 ods. 4 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca vydá pre typ hračky ES vyhlásenie o zhode.

50. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek (Povinnosti distribútora) distribútor nesmie
sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2.

51. Podľa § 23 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi,
splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť
podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7
ods. 2 písm. b).

52. Podľa § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na
závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa
tohto zákona.

53. Podľa § 30 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty
Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

54. Podľa prílohy č. 5 bodu 1 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberá Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú.v. EÚ L 170,
30.6.2009); (v texte rozsudku ďalej len „Smernica č. 2009/48/ES“).

55. Podľa čl. 4 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky takisto podliehajú smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá dopĺňa
osobitné právne predpisy.

56. Podľa čl. 5 preambuly Smernice č. 2009/48/ES nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti
s uvádzaním výrobkov na trh, stanovuje horizontálne ustanovenia o akreditácii orgánov posudzovania
zhody, o označení CE a o rámci dohľadu nad trhom Spoločenstva a kontrole výrobkov vstupujúcich na
trh Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na odvetvie hračiek.

57. Podľa čl. 9 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky uvádzané na trh Spoločenstva by mali
byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a hospodárske subjekty by mali niesť
zodpovednosť za súlad hračiek s predpismi v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa
dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, ako sú zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa
a životného prostredia, a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva.

58. Podľa čl. 10 preambuly Smernice č. 2009/48/ES od všetkých hospodárskych subjektov sa pri
uvádzaní hračiek na trh alebo sprístupňovaní hračiek na trhu očakáva zodpovedný postup, ktorý je v
plnom súlade s uplatniteľnými zákonnými požiadavkami.



59. Podľa čl. 11 preambuly Smernice č. 2009/48/ES všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú
do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa uistili, že
hračky, ktoré uvádzajú na trh, v bežných a reálne predvídateľných podmienkach používania neohrozujú
bezpečnosť a zdravie detí a že na trhu sprístupnia iba hračky, ktoré sú v zhode s príslušnými právnymi
predpismi Spoločenstva. Touto smernicou sa stanovuje jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré
zodpovedajú úlohe každého subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu.

60. Podľa čl. 15 preambuly Smernice č. 2009/48/ES, ak distribútor sprístupňuje hračku na trhu po
uvedení takejto hračky na trh výrobcom alebo dovozcom, mal by konať s náležitou starostlivosťou, aby
zabezpečil, že jeho nakladanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s právnymi
predpismi. Od dovozcov aj distribútorov sa očakáva, že vo vzťahu k uplatniteľným požiadavkám pri
uvádzaní hračiek na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu budú konať s náležitou starostlivosťou.

61. Podľa čl. 21 prvej vety preambuly Smernice č. 2009/48/ES je takisto potrebné prijať nové základné
bezpečnostné požiadavky. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany detí pred rizikami spôsobenými
prítomnosťou chemických látok v hračkách by sa osobitná pozornosť mala venovať používaniu
nebezpečných látok, najmä látok klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre
reprodukciu (CMR), ako aj alergénnych látok a niektorých kovov.

62. Podľa čl. 46 preambuly Smernice č. 2009/48/ES členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné
pri porušení tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

63. Podľa čl. 3 bodu 1 Smernice č. 2009/48/ES „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka hračky určenej
na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za
platbu alebo bezplatne.

64. Podľa čl. 3 bodu 6 Smernice č. 2009/48/ES „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v
dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu.

65. Podľa čl. 3 bodu 7 Smernice č. 2009/48/ES „hospodárske subjekty“ sú výrobca, splnomocnený
zástupca, dovozca a distribútor.

66. Podľa čl. 3 bodu 11 Smernice č. 2009/48/ES „posudzovanie zhody“ je postup preukázania, či boli
splnené konkrétne požiadavky týkajúce sa hračky.

67. Podľa čl. 3 bodu 12 Smernice č. 2009/48/ES „orgán posudzovania zhody“ je subjekt vykonávajúci
činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie.

68. Podľa čl. 20 bodu 4 Smernice č. 2009/48/ES osvedčenie o typovej skúške ES zahŕňa odkaz na
túto smernicu, farebný obrázok a jasný opis hračky vrátane rozmerov a zoznam uskutočnených testov
spolu s príslušným protokolom o skúške. Osvedčenie o typovej skúške ES sa preskúma vždy, keď je to
potrebné, najmä v prípade zmeny výrobného procesu, surovín alebo častí hračky, v každom prípade však
každých päť rokov. Osvedčenie o typovej skúške ES sa stiahne, ak hračka nespĺňa základné požiadavky
stanovené v článku 10 a v prílohe II. Členské štáty zabezpečia, aby ich notifikované orgány neudelili
osvedčenie o typovej skúške ES pre hračky, v prípade ktorých už bolo nejaké osvedčenie odmietnuté
alebo stiahnuté.

69. Podľa čl. 51 Smernice č. 2009/48/ES členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií pre
hospodárske subjekty, ktoré môžu zahŕňať trestné sankcie za vážne porušenia, uplatniteľné na prípady
porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky potrebné
opatrenia na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a
odrádzajúce a môžu sa zvýšiť, ak príslušný hospodársky subjekt už v minulosti podobným spôsobom
porušil ustanovenia tejto smernice. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 20. júla 2011 a
bezodkladne ju informujú o každej zmene a doplnení týchto ustanovení.

70. Podľa § 6 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa na trh možno uviesť, ponúkať
alebo predávať len bezpečné výrobky.



71. Podľa § 4 ods. 1 zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje
vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.

72. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a e) zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia
pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich
výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“)
d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov,
e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných
výrobkov.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

73. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac
existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať
napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, pričom za splnenia procesných
podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že žaloba je nedôvodná.

74. Predmetom konania pred správnym súdom je v nadväznosti na obsah žalobných bodov preveriť
správnosť použitia právneho predpisu pri vyvodení deliktuálnej zodpovednosti  žalobcu a uložení mu
sankcie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, a to v súvislosti s časovou pôsobnosťou
predmetného zákona ako i v súvislosti s podradením osoby žalobcu pod zodpovedný subjekt v súvislosti
s jeho postavením v reťazci hospodárskych subjektov, ktoré možno na základe zákona o bezpečnosti
hračiek administratívne potrestať za porušenie zákonom stanovených povinností. Ďalej je pre správny
súd nastolená otázka správnej identifikácie / dostatočného vymedzenia deliktuálneho správania
žalobcu v nadväznosti na splnenie podmienok na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu na
základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci, spočívajúceho v nespochybniteľnom konštatovaní
zdravotnej nebezpečnosti predmetnej hračky, v trvaní protiprávneho konania, ako i v neposlednom rade,
v preskúmaní dodržania procesných práv žalobcu v preskúmavanom administratívnom konaní.

75. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby vyplýva, že nosným argumentom žalobcu,
spochybňujúcim aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek pri ukladaní predmetnej pokuty, bolo tvrdenie,
že žalobcu ako zodpovedný subjekt nebolo možné podradiť pod definíciu osoby stojacej v obchodnom
reťazci ako „distribútor“, a preto mal žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vyhodnotiť zistený
skutkový stav ako porušenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - ponuka nebezpečných výrobkov
a uložiť sankciu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

76. Z inšpekčného záznamu zo dňa 31.03.2016 vyplýva, že v ponuke žalobcu sa nachádzali dva kusy
typu hračky - bábiky, pričom u rovnakého typu na základe výsledkov laboratórnych skúšok realizovaných
v dňoch od 15.06.2015 do 18.06.2015, na objednávku Ústredného inšpektorátu SOI, bolo zistené
nadlimitné množstvo ftalátov, konkrétne bis(2-etylhexyl) ftalátu (DEHP) a di-izononyl ftalát (DINP).
Konkrétne išlo o plastový materiál, z ktorého je zhotovená hlava bábiky.

77. Ftaláty sú chemické látky, ktoré sa okrem iného používajú v hračkách na zmäkčovanie PVC.
Napríklad DEHP je podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16.
decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc
67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12.
2008) v platnom znení, klasifikovaný ako látka reprodukčne toxická.

78. Na základe článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalého článku 246 ZES) uvedené
nariadenie má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch, pričom na základe čl. 7 ods. 2 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky a je priamo aplikovateľné. To znamená, že na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať zákon.



79. Zákon o bezpečnosti hračiek nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2012 a prebral okrem iného i
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek, ktorá
bola zverejnená v Úradnom vestníku  EÚ zo dňa 30.06.2009. Podľa uvedenej smernice hračky takisto
podliehajú smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a na odvetvie hračiek sa vzťahuje i Nariadenie
č. 765/2008.

80. Chemická látka, ktorá je klasifikovaná ako karcinogénna, mutagénna alebo poškodzujúca
reprodukciu podľa osobitného predpisu, sa nesmie používať v hračke, jej častiach alebo v
mikroštrukturálne odlišných častiach hračky (príloha č. 2 ods. 3 písm. c/ k zákonu o bezpečnosti hračiek).
Hračky nesmú obsahovať zmesi, ktoré sú nebezpečné podľa osobitného predpisu, alebo látky spĺňajúce
kritériá tried alebo kategórií nebezpečnosti ustanovených v osobitnom predpise v množstvách, ktoré
môžu poškodiť zdravie detí (príloha č. 4 písm. c/ k zákonu o bezpečnosti hračiek). Uvedený zákaz
je stanovený ako v prílohe č. 2 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek, tak i v prílohe č. 4 uvedeného
zákona a v oboch prípadoch vychádza z kategórií a kritérií nebezpečnosti látok ustanovených v
Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008. Preto je vo
vzťahu k tolerovateľnosti spomenutých nebezpečných látok v predmetnej hračke v súvislosti s časovou
pôsobnosťou zákona o bezpečnosti hračiek irelevantné, kedy bola predmetná hračka po prvý krát
uvedená na trh. Len na margo, z okolností prípadu, ako dátumu vykonania kontrolnej skúšky toho istého
typu hračky, v priebehu mesiaca jún 2015, a zistenia rovnakého typu hračky v ponuke žalobcu, v marci
2016, vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou bola predmetná hračka uvedená na trh po 20. júli
2011.

81. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno ku skutočnosti, či bola predmetná hračka uvedená na trh do
20. júla 2011, v zmysle § 28 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek zaťažuje žalobcu. Žalobca skutočnosť,
že by bola predmetná hračka uvedená na trh do 20. júla 2011 nepreukázal. Pokiaľ ide o nadobúdacie
doklady, tieto žalobca nepredložil počas kontroly vykonanej dňa 31.03.2016, ani pri kontrole splnenia
uložených opatrení, realizovanej dňa 29.04.2016. Žalovaný orgánu dozoru prvého stupňa predložil dňa
02.05.2016 kúpnu zmluvu zo dňa 28.03.2016, ktorou preukazoval nadobudnutie predmetnej hračky od
dodávateľa E. L., bytom B. XXX/XX, Q., avšak táto zmluva dátum uvedenia predmetu kúpy na trh v
zmysle § 28 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti hračiek nepreukazuje.

82. V súvislosti so žalobcom poukazovaným názorom najvyššieho súdu, uvedeným v rozsudku sp.
zn. 6Sžo/64/2014 zo dňa 2. júna 2015, správny súd uvádza, že v predmetnom rozsudku sa najvyšší
súd k prednostnému použitiu zákona o ochrane spotrebiteľa pri sankcionovaní predaja nebezpečného
výrobku - hračky pred použitím zákona o bezpečnosti hračiek nevyjadril, ani zároveň použitie zákona o
bezpečnosti ako lex specialis nevylúčil, hoci to v uvedenej veci žalobca namietal. Navyše zo skutkových
okolností tam riešeného prípadu vyplýva, že nebezpečnosť hračky spočívala v technickej závadnosti
hračky ponúkanej účastníkom správneho konania, zistenej na základe protokolu o skúške zo dňa
07.11.2012, t. j. nebola naplnená skutková podstata predpokladaná porušením zákazu vyplývajúceho z
ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Z uvedeného dôvodu nemožno a priori a
bez ďalšieho, posudzovať správnosť použitia trestnej normy v preskúmavanom administratívnom konaní
len podľa záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu.

83. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „distribútor“, tento je pre účely zákona o bezpečnosti hračiek potrebné
vykladať v kontexte s účelom sledovaným týmto zákonom a  v nadväznosti na výklad tohto pojmu
obsiahnutý v relevantnej európskej legislatíve pre oblasť bezpečnosti hračiek. Zákon o bezpečnosti
hračiek bol prijatý za účelom implementácie Smernice 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek, s cieľom
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, najmä detí, pri súčasnom
fungovaní vnútorného trhu ustanovením nových bezpečnostných požiadaviek na hračky. Z obsahu
Nariadenia č. 765/2008 ako aj Smernice 2009/48/ES vyplýva, že vo vymedzení pojmov  „sprístupnenie
na trhu“, „distribútor“, „hospodárske subjekty“ sú kompatibilné a pre účely aplikácie právne záväzných
aktov EÚ v oblasti bezpečnosti hračiek sú v definovaní zodpovedných hospodárskych subjektov
jednotné.

84. Na základe uvedeného platí, že distribútorom je každá fyzická alebo právnická osoba v
dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu, pričom
sprístupnením na trhu je každá dodávka hračky určenej na distribúciu, spotrebu alebo používanie na
trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne.



85. Vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému
spotrebiteľovi predmetnú hračku, t. j. dodával ju na spotrebu, možno ho podradiť pod hospodársky
subjekt v postavení distribútora. Rovnako možno konštatovať, že žalobca je ako distribútor súčasťou
dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Z
uvedeného možno konštatovať, že na základe obchodnej činnosti žalobcu, tohto možno podradiť pod
definičné znaky statusu distribútora a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich
mu zo zákona o bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek.

86. V súvislosti s poukazom žalobcu, že na zistený skutkový stav - ponuka nebezpečného výrobku a na
následné vyvodenie administratívnej zodpovednosti žalobcu, mala byť použitá zákonná úprava podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa ( zákon č. 250/2007 Z. z.), správny súd uvádza, že zákon v oblasti ochrany
zdravia spotrebiteľov možno aplikovať všeobecne, rovnako pod neho možno subsumovať i povinnosti
dodávateľov uvádzať na trh a ponúkať na spotrebu len bezpečné výrobky. Avšak v čase zistenia
protiprávneho konania orgánom dozoru (dňa 31.03.2016) bol zákon o bezpečnosti hračiek účinný už
viac ako štyri roky, čo je dôvodom, pre ktorý bolo potrebné orgánom dozoru kontrolovať dodržiavanie
zákonných podmienok sprístupňovania hračiek na vnútornom trhu všetkými hospodárskymi subjektami
v rámci dodávateľského reťazca za účelom naplnenia cieľa sledovaného týmto zákonom a príslušnou
legislatívou EÚ v oblasti ochrany zdravia spotrebiteľov a bezpečnosti hračiek, ktoré sú vo vzťahu k
zákonu o ochrane spotrebiteľa špeciálnou právnou úpravou (lex specialis). V preskúmavanej veci je
dôležité, že pokuta za zistené protiprávne konanie žalobcu bola posudzovaná a ukladaná len podľa lex
specialis pre danú oblasť bezpečnosti hračiek a nebola ukladaná aj podľa všeobecnej právnej úpravy
- podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takýmto postupom by bola porušená základná zásada
trestania ne bis in idem, spočívajúca v zákaze potrestania dvakrát v tej istej veci.

87. V súvislosti s námietkou žalobcu, spochybňujúcou totožnosť obsahu nebezpečných látok v
konkrétnej hračke ponúkanej žalobcom na predaj s obsahom nameraných nebezpečných ftalátov v
hračke, posudzovanej kontrolnou skúškou akreditovaným skúšobným laboratóriom v júni 2015, správny
súd uvádza, že ES vyhlásenia o zhode hračky s uplatniteľnými požiadavkami Smernice ES 2009/48/
ES, ako aj opatrenie hračky označením  CE, ktoré vyjadruje zhodu s typom opísaným v ES certifikáte
o skúške typu a splnenie požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH, je založené na posudzovaní typu
hračky, a nie na posudzovaní každej jednej hračky osobitne. Zhoda s typom založená na vnútornej
kontrole výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka
je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2 ZBH. Zákon o bezpečnosti hračiek v súlade s vyššie uvedenou európskou legislatívou pre oblasť
bezpečnosti hračiek ukladá výrobcom povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným
procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so schváleným typom opísaným
v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH, pričom výrobca má
povinnosť informovať notifikovanú osobu, ktorá má technickú dokumentáciu týkajúcu sa ES certifikátu, o
skúške typu o všetkých zmenách schváleného typu, ktoré môžu ovplyvniť zhodu hračky s požiadavkami
podľa § 3 a prílohy č. 2, alebo s podmienkami platnosti ES certifikátu o skúške typu. V prípade týchto
zmien je výrobca povinný zabezpečiť vykonanie dodatku k pôvodnému ES certifikátu o skúške typu
notifikovanou osobou. Uvedený postup má zaručiť, že okrem zabezpečenia uvedenia a sprístupnenia
bezpečných hračiek na vnútorný trh, výsledky kontroly bezpečnosti hračiek vykonávané orgánmi dozoru
využitím kontrolnej skúšky môžu slúžiť ako podklad pre opatrenia potrebné na stiahnutie zdravotne
a bezpečnostne nevyhovujúceho typu hračky z trhu a pre prípadné vyvodenie zodpovednosti pre
zainteresované hospodárske subjekty podieľajúce sa na sprístupnení nebezpečného výrobku na trhu.

88. Na základe uvedeného možno konštatovať, že výsledky vykonanej kontrolnej skúšky o chemických
vlastnostiach hračky sa nevzťahujú len na konkrétny predmet skúšky, ale na všetky hračky uvedeného
vyrábaného typu hračky, pokiaľ neboli zmenené výrobné procesy predmetného typu hračky. Uvedený
výklad je kompatibilný i so spôsobom zabezpečenia fungovania systému RAPEX (Rapid Alert System
for Non-Food Products), rýchleho informačného systému Spoločenstva (Community Rapid Information
System), ktorý zabezpečuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru
medzi Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi Európskeho hospodárskeho
priestoru - Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskym kráľovstvom, na základe Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD). Taktiež tento systém
rýchlej výmeny predmetných informácií o nebezpečnosti určitého typu výrobku medzi uvádzanými



subjektami je realizovaný na základe informácií vkladaných členskými štátmi získaných prostredníctvom
notifikácií na základe vykonaných skúšok zo vzoriek odobratých výrobkov.

89. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že nebola preukázaná zhoda množstva
nebezpečných látok v hračkách ponúkaných žalobcom, ani ich totožnosť s hračkou podrobenou
kontrolnej skúške v júni 2015, pretože žalovaný sporné hračky ponúkané žalobcom na predaj nepodrobil
kontrolnej laboratórnej skúške zameranej na zistenie množstva nebezpečných látok v nich obsiahnutých.
Ak by mala platiť konštrukcia spôsobu kontroly bezpečnosti hračiek realizovanej orgánmi dozoru
podľa výkladu žalobcu, nikdy by v praxi ani nemohla byť naplnená skutková podstata predmetného
administratívneho deliktu porušenia povinnosti distribútora hračiek podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o
bezpečnosti hračiek, spočívajúcej v zákaze sprístupniť na trhu hračku, ak vie alebo by mal vedieť, že
hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2, nakoľko pred vykonaním kontrolnej skúšky obsahu
nebezpečných látok v konkrétnej hračke sprístupnenej distribútorom na trhu by nemohol byť splnený
predpoklad subjektívnej stránky predmetného správneho deliktu, vedomého  alebo nedbanlivého
sprístupnenia nebezpečnej hračky na trhu distribútorom.

90. Pokiaľ ide o povinnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako orgánu dozoru, informovať  verejnosť o
nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných výrobkov, ustanovenie §
4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu explicitne neustanovuje spôsob, ktorým sa majú predmetné
informácie zverejňovať. Vzhľadom na súčasné technické možnosti orgánov verejnej správy, zriadiť na
internete verejnosti prístupné webové stránky, je možné považovať za splnenie si informačnej povinnosti
orgánom dozoru i zverejnenie informácie o nebezpečnosti výrobku aj na internetovej stránke Slovenskej
obchodnej inšpekcie v kategórii zverejňovaných nebezpečných výrobkov zistených na národnom trhu
Slovenskej republiky.

91. V tejto súvislosti správny súd nemôže prisvedčiť opodstatnenosti námietky žalobcu, že s poukazom
na názory obsiahnuté v predloženom proteste prokurátora v inej veci         za zverejnenie informácie o
nebezpečnosti výrobku možno považovať len jej oznámenie vo verejnoprávnom médiu, t. j. v Slovenskej
televízii a Slovenskom rozhlase (RTVS),  ktoré sa realizuje z dôvodu plnenia si povinnosti orgánom
dozoru podľa § 6 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bezodkladne po tom, ako obdržal predmetnú
informáciu na základe oznámenia povinných osôb - výrobcu, predávajúceho, dovozcu a dodávateľa.

92. Z kontextu a z účelu európskej a vnútroštátnej legislatívnej úpravy v oblasti bezpečnosti hračiek
vyplýva distribútorovi povinnosť konať s náležitou starostlivosťou pri sprístupňovaní hračiek na trhu.
S prihliadnutím na povinnú znalosť európskych a vnútroštátnych právnych predpisov hospodárskych
subjektov v danej oblasti, v závislosti od ich úloh v dodávateľskom reťazci v rámci sprístupňovania
hračiek na trh, tieto nesú zodpovednosť za to, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných
záujmov, ktorými sú zdravie, bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa, životného prostredia a zabezpečila
sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva. Toto sú legitímne ciele sledované vyššie
uvedenými právnymi aktmi Európskeho parlamentu a Rady, ako i vnútroštátnym zákonom o bezpečnosti
hračiek, a preto je namieste od hospodárskych subjektov, vrátane distribútora sprístupňujúceho hračky
na trh ich dodávaním na konečnú spotrebu, spravodlivo očakávať z ich strany aktívny prístup k
vyhľadávaniu spolupráce a informácií od orgánu dozoru nad vnútroštátnym trhom, namiesto toho,
aby  zostali pasívni s vedomím prenosu zodpovednosti za predaj nebezpečných hračiek na orgány
dozoru. Hoci v zákone o bezpečnosti hračiek explicitne nie je upravená povinnosť hospodárskych
subjektov sledovať vysielanie verejnoprávnych médií alebo webových stránok orgánu dozoru nad
vnútorným trhom, ktoré sú zamerané na zverejnenie informácií o nebezpečnosti kontrolnej skúške
podrobených výrobkov a prijatých opatreniach na zamedzenie ich ďalšieho predaja, z podstaty zákonom
stanovených povinností hospodárskym subjektom vyplýva povinnosť s primeranou starostlivosťou
zabezpečiť získanie aktuálnych informácií o bezpečnosti, resp. nebezpečnosti ponúkaných hračiek.  V
tomto ohľade neobstojí jednoduché spoliehanie sa distribútora na opatrenie hračky označením CE,
vyjadrujúcim zhodu s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a splnenie požiadavky podľa §
3 a prílohy č. 2 ZBH, nakoľko, ako právna úprava umožňujúca vykonanie kontrolnej skúšky hračiek
orgánmi dozoru, tak i samotná prax naznačujú, že vierohodnosť opatrenia hračky označením CE nie je
absolútna a je nanajvýš potrebné za účelom dosiahnutia účelu zákonnej úpravy v oblasti bezpečnosti
hračiek tieto ukazovatele zhody vo vzťahu k zdravotnej neškodnosti hračiek preverovať. Uvedené platí
pre orgány dozoru a s prihliadnutím na povinnosť distribútora, konať s vynaložením potrebnej odbornej
starostlivosti pri sprístupňovaní hračiek na trh, uvedené platí aj pre neho samotného, minimálne formou



sledovania informácií zverejňovaných na obvykle prístupných internetových stránkach kompetentných
orgánov dohľadu.

93. V súvislosti so skutkovou vetou výroku napadnutého rozhodnutia,  identifikujúcou postihovaný
protiprávny skutok, správny súd konštatuje, že tento je popísaný spôsobom, ktorý neumožňuje zameniť
predmetný skutok s iným konaním žalobcu alebo s konaním inej osoby. Rovnako sú dostatočne presne
popísané sporné hračky umiestnené v ponuke žalobcu,  identifikované ako zdraviu nebezpečné z
dôvodu nadlimitného obsahu ftalátu v hlavách predmetných bábik, ako aj ich identickosť s nebezpečnou
hračkou zverejnenou od 23.07.2015 na internetovej stránke orgánu dozoru nad národným trhom, Z. v
časti Nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ.

94. Vo vzťahu k žalobnej námietke napádajúcej neuvedenie čísla protokolu o výsledku skúšky
predmetného typu hračky v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného ako podkladu pre rozhodnutie
(protokol č. 15/00962 zo dňa 19.06.2015 vystavený akreditovaným skúšobným laboratóriom), správny
súd uvádza, že tento protokol, konštatujúci nesúlad skúšaného materiálu s požiadavkami Nariadenia
Komisie č. 552/2009, ktorým sa dopĺňa Nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov,
bol podkladom na zverejnenie informácie o nebezpečnosti skúšaného typu hračky orgánom dohľadu
nad národným trhom. Podkladom pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa § 23 ods. 1
písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek bola okrem iných skutkových okolností i skutočnosť preukazujúca
zverejnenie informácie o nebezpečnosti predmetnej hračky orgánom dozoru, na základe ktorej bolo
možné vyvodiť porušenie skutkovej podstaty upravujúcej povinnosť distribútora podľa § 7 ods. 1 písm.
d) citovaného zákona konaním žalobcu, t. j. nesprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že
hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 citovaného zákona.

95. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho správneho konania
postupom podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku doplnil konanie a žalobcovi za účelom preukázania
opodstatnenosti zverejnenia informácie o nebezpečnosti spornej hračky a vierohodnosti zverejňovanej
informácie zaslal osvedčenú kópiu protokolu o výsledku kontrolnej skúšky č. 15/00962 zo dňa
19.06.2015, vykonanej za účelom expertízneho overenia chemických vlastností predmetného typu
hračky.

96. Žalobný dôvod napádajúci nevymedzenie trvania protiprávneho konania vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení, správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.

97. Zákon o bezpečnosti hračiek ku vzniku deliktuálnej objektívnej zodpovednosti podnikateľa a na
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu nevyžaduje určité časové
trvanie protiprávneho konania, ani udržiavanie protiprávneho stavu subjektom správneho deliktu. Tieto
okolnosti môžu byť rozhodujúce pri určovaní výšky ukladanej peňažnej sankcie. Imperatív vyplývajúci
z povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek zakazuje distribútorovi sprístupniť
hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.
Odhliadnuc od ostatných znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu a s prihliadnutím
na účel sledovaný zákonom ako aj na okolnosti podmienené mechanizmom kontroly na zabezpečenie
dodržiavania zákonom uložených povinností, možno konštatovať, že ak orgán dohľadu pri kontrole u
distribútora zistí, že v jeho ponuke pre spotrebiteľa sa nachádza výrobok nespĺňajúci požiadavky zákona,
je zrejmé, že distribútor svojím konaním porušil zákaz vyjadrený v návetí citovaného ustanovenia
„nesmie sprístupniť na trh“.

98. Pokiaľ ide o vymedzenie trvania protiprávneho konania v odôvodnení výšky pokuty podľa § 23 ods. 5
zákona o bezpečnosti hračiek, je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie okolnosti zohľadňované pri
určovaní výšky pokuty vymenúva demonštratívne. Z uvedeného dôvodu by mal správny orgán zohľadniť
trvanie protiprávneho stavu, pokiaľ z okolností prípadu a zisteného skutkového stavu vyplývajú. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil kúpnu zmluvu zo dňa 28.03.2016, ktorou
preukazoval nadobudnutie sporných hračiek. Vzhľadom k tomu, že dodanie uvedeného predmetu
predaja sa malo udiať len tri dni pred zistením porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. d) ZBH (krátke
časové trvanie) a vzhľadom k tomu, že pri kontrole prijatých opatrení, realizovanej u žalobcu orgánom
dozoru dňa 29.04.2016, predmetné nebezpečné hračky už na trh nesprístupňoval, nebolo potrebné pri
odôvodnení výšky pokuty osobitne prihliadať na trvanie protiprávneho konania.



99. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri odôvodnení výšky uloženej
pokuty nevybočil z medzí správnej úvahy, prihliadol na účel sledovaný zákonom o bezpečnosti hračiek
a osobitnú povahu objektu chráneného týmto zákonom. Možno konštatovať, že sumu uloženej pokuty
vo výške blízkej dolnej hranici určenej zákonom, zodpovedá zistenému skutkovému stavu, nie je pre
žalobcu likvidačná a zároveň spĺňa požiadavky generálnej a individuálnej prevencie.

100. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu
nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by
bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

101. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si
žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

102.  Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0  (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote 30 dní od jeho doručenia
(§ 443 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký
senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti  (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}