Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoP/8/2016 z 19. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. októbra 2016, sp. zn. 14CoP/8/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8114230251.6 Krajský súd Prešov | 14CoP/8/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8114230251.6 | 2016-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/593532f5-a678-4c2b-beaf-db9682fd71bf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114230251.6 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoP/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230251
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114230251.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. O.,
nar. X.XX.XXXX a Q. O., nar. XX.X.XXXX, obe trvale bytom I. XXX, XXX XX X., v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov matky F.. P.T. O.H.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX X., zastúpenej PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD.,
advokátom, so sídlom A. XX, B. B. a otca D.. J. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX X.,
zastúpeného JUDr. Alojz Naništa, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o odvolaní
otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/333/2014-888 zo dňa 18.5.2016,
o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„Zveruje mal. Q. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. Q. sumou vo výške 180,00 Eur mesačne a mal. Q. sumou vo
výške 120,00 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku, opakovane do budúcna.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do pondelka
do 08.00 hod. a otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.

Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi prvé 2 týždne v mesiaci júl a prvé
2 týždne v mesiaci august.

Počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi od 23.12. od
18.00 hod. do 25.12 do 16.00 hod. a v párnom roku od 30.12. od 18.00 hod do 02.01. do 16.00 hod.

Počas Veľkej noci v párnom roku je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi od veľkonočnej soboty
od 11.00 hod. do veľkonočného pondelka do 14.00 hod., v nepárnom roku od veľkonočného piatka od
14.00 hod. do veľkonočnej soboty do 14.00 hod.



V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta

V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že matka maloletých detí podala na Okresnom súde Prešov návrh na
zverenie maloletých detí Q. O. a Q. O. do jej osobnej starostlivosti s tým, aby bola otcovi maloletých
detí určená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 250,-eur mesačne na každé z maloletých detí.
Zároveň žiadala, aby súd upravil styk maloletých detí s otcom.

3. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, kolízneho opatrovníka,
oboznámením znaleckého posudku Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii spol. s.r.o.
so sídlom v Nových Zámkoch zo dňa 24.8.2015 a výsluchom znalca X.. D. H., oboznámením
listinných správ kolízneho opatrovníka a triednych učiteliek maloletých detí. Konštatoval, že v priebehu
pojednávania matka maloletých deti uviedla, že od kedy sú deti zverené do starostlivosti otca sa
psychický stav maloletých detí veľmi zhoršil. Uviedla, že deti jej rozprávajú o tom, že v manželovej rodine
im neustále hovoria, že im tam zavadzajú. Q. jej povedala, že otec ju bil, kričal na ňu. Matka k maloletej Q.
uviedla, že bola veľmi utiahnutá, čo jej potvrdila aj učiteľka, pričom v decembri sa Q. správanie zmenilo,
mala vystúpenie sólo pred škôlkou. Momentálne, keď boli deti zverené do starostlivosti otca, z týchto
veselých a spoločenských dievčat sa stávajú tiché a utiahnuté deti, ktoré zle znášajú agresívne správanie
sa v manželovej rodine. Deti jej hovoria, že starostlivosť o nich zabezpečuje stará matka zo strany otca,
ktorá varí, perie, žehlí, stará sa o nich, pretože otec je zamestnaný v rovnakej firme, ako bol predtým. Je
obchodný zástupca, má časté služobné cesty, konferencie, porady a podobne. Ona je zamestnaná ako
učiteľka na základnej škole, má dostatok voľného času po skončení pracovnej doby, aby sa mohla deťom
venovať. Má voľno všetky prázdniny, keď majú deti. Uviedla, že ju mrzí, že s manželom sa dohodli, že
deti budú chodiť na záujmové krúžky. Q. navštevovala angličtinu, deti chodili aj na gymnastiku. Potom,
čo boli deti zverené otcovi, deti nechodia na žiadne krúžky. V čase jej styku s deťmi ich zoberie do
nášho domu, nevymýšľajú žiadne nové aktivity, aby deti mali pocit domova, pretože deti stále povedia,
že chcú ísť domov. Tam si zavolajú svojich kamarátov, aby sa s deťmi pohrali. Aby mali deti pocit, že
sú doma. Matka ďalej doplnila, že odkedy boli deti zverené do osobnej starostlivosti manžela, manžel
s ňou vôbec nekomunikuje, čo sa týka starostlivosti o deti, ak mi niekedy pošle nejakú SMS, vždy je to
nejakým podmieňujúcim spôsobom. Manžel jej rovnako nič nepovedal o výsledku vyšetrení na ktoré boli
deti objednané k lekárom. Uviedla, že ona by chcela, aby sa o deti spoločne starali, dokázali preklenúť
túto zlú komunikáciu. Deti sa jej neustále sťažujú, že otec je na nich zlý, agresívny, že ich bije, že ich
straší, že ich dá cigánke. Staršiu dcéru Q., ktorá má panický strach zo zvierat, najmä zo psov straší,
ak ho nechce v niečom poslúchnuť, že ju zavrie k ich psovi, ktorého majú doma. Matka maloletých detí
poukázala, na vyjadrenia psychologičky X.. O., že pri vyšetrení deti, pri tom, keď im dala kresliť rodinu,
odmietali nakresliť postavu otca, kde jej X.. O. povedala, že je bežné v správaní detí, že deti otca
úplne vytesňujú. Ďalej uviedla, že deti sa hrajú agresívne, to tým spôsobom, že keď si postavili dráhu
s vláčikom, deti úmyselne sa hrali tak, že dali auto na koľajnice, povedali, že je to otcove auto, aby ho
vlak zrazil. Alebo napr. hodili vežu postavenú z kociek, kde spod veže vyťahovali mŕtve ocove telo, čo ju
veľmi zarazilo. Myslí si, že deti by mali byť zverené do jej starostlivosti, ako matky. Ona ich porodila, od
malička vychovala, vypiplala, bola pri nich, naučila ich chodiť rozprávať, sú pre ňu naozaj to najcennejšie
čo má. Jediné, čo si vyčíta je to, že ich nedokázala ochrániť pred tyranským správaním manžela.

4. Prvoinštančný súd konštatoval, že otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že počas celého
manželstva pracoval, riadne sa o rodinu staral. Veľmi chcel mať v manželstve deti, a je veľmi rád, že má
dievčatá. Zlo medzi ním a manželkou nastalo od decembra 2013, odkedy manželka má mimomanželský
vzťah s J. A.. Jeho v podstate vyhodila z domu. K terajšej starostlivosti o deti z jeho strany uviedol, že
deti, keď ráno vstanú, urobia všetky hygienické potreby, odvezie ich do škôlky, poobede sa hrajú, kreslia
si a podobne. Ak má s nimi stretávanie manželka, riadne ich manželke odovzdá. Ďalej doplnil, že počas
obdobia, keď boli deti zverené do starostlivosti matky, mávali bolesti hlavy, migrény, hlavne staršia Q.,
od kedy sú v jeho starostlivosti sa upokojili, Q. nemá žiadne bolesti, migrény hlavy. Doniesli zo škôlky
diplomy, že vyhrali nejakú súťaž v recitovaní. Chodili spolu lyžovať, ku koňom, pretože mladšia dcéra
má extrémne rada zvieratá. On si dohodol stretnutie u detskej psychologičky F.. E. E. v A.Š.. Uviedol,
že on bol aj osobne u psychologičky X.. O. asi hodinu, ale z jej rozprávania nadobudol pocit, že je voči
nemu zaujatá, hovorila mu, že je tyran. Našiel si novú psychologičku, ktorá nepozná ich rodinu, aby mu



pomohla vysvetliť deťom, že sa s manželkou rozvádzajú. Chce, aby ich deti boli šťastné, mali radostné
detstvo. Zároveň poukázal na to, že deti potom, čo boli zverené do jeho starostlivosti musel naučiť jesť,
pretože matka mala doma kúpené len polotovary, deti nevedeli na raňajky zjesť nič iné, len nejaké müsli
s jogurtom. Nevedeli zjesť chlieb s maslom, džemom a podobne. Uviedol, že nepopiera, že deťom chýba
milujúca matka, ale súčasnú situáciu on nevie zmeniť, on sa len neustále bráni voči návrhom zo strany
manželky. Myslí si, že s deťmi má dobrý vzťah. Ráno, keď sa zobudia, skočia mu do náručia, vystískajú
ho. Sami od seba mu povedia, že ho majú radi. Rozprávajú o tom, čo bolo v škôlke, čo bolo na stretnutí
s mamou.

5. V dôvodoch rozsudku sa ďalej uvádza, že zo záverov znaleckého posudku číslo 19/2015 znaleckého
ústavu - Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. so sídlom v Nových Zámkoch
zo dňa 24.8.2015 vyplýva, že znalec neodporúča striedavú starostlivosť u maloletých detí z dôvodu,
že rodičia sú vo vzájomnom konfliktnom vzťahu a striedanie sa v týchto prostrediach by nebolo pre ne
vhodné. Ani jeden z rodičov nepovažoval toto riešenie za vhodné, išlo by teda o riešenie proti vôli oboch
rodičov, čo by celú situáciu komplikovalo. Za aktuálnej situácie je podľa znalca, vhodnejšie zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a s otcom by mali pravidelný, rozšírený styk. Zverenie
detí do osobnej starostlivosti matky je vhodnejšie z dôvodu, že ide o dievčatá v mladšom školskom veku,
kedy je pre deti dôležitá intenzívnejšia odozva rodičov a tú im môže viac poskytnúť matka maloletých
detí. Obe maloleté deti vyjadrujú jasne väčšiu túžbu po blízkosti matky a v kontexte ostatných údajov
znalec nevidí dôvod im nevyhovieť. Deti zažili v poslednom období veľa stresujúcich situácií, vnímajú
konflikty medzi rodičmi, preto by bolo dobré, aby si užili jedno základné rodinné prostredie, ktoré by im
poskytlo stabilnejší pocit domova. Z uvedených dôvodov sa aj zverenie detí do osobnej starostlivosti
otca nejaví ako dobré riešenie. Znalec pri zverení detí do osobnej starostlivosti matky navrhuje upraviť
rozšírený styk s otcom každý druhý víkend od piatku popoludní do pondelka rána a každý druhý týždeň
jeden deň popoludní. Predĺžený víkend znalec odporučil z dôvodu, aby deti mali možnosť zažiť si s
otcom celý víkend, t.j. že v piatok popoludní ich otec vyzdvihne zo školy, škôlky a v pondelok ráno by ich
tam zaviedol. Okrem toho by sa deti mali s otcom stretávať počas prázdnin a sviatkov, kde by to malo byť
rozdelené na polovicu. Znalec X.. D. H. na pojednávaní uviedol, že na záveroch znaleckého posudku č.
19/2015 v plnom rozsahu trvá, nemá dôvod na týchto záveroch niečo meniť. Uviedol, že je vhodné zveriť
ich do osobnej starostlivosti matky, a to aj vzhľadom k veku mal. detí, kde v čase vyšetrenia maloletá
Q. mala X rokov, Q. X rokov. Nie sú to až také malé deti, ale po tom všetkom, čím si deti prešli, aby
mali stabilné rodinné prostredie, striedavú starostlivosť znalec neodporúčal z dôvodu veku maloletých
detí, vzhľadom k antagonistickým postojom oboch rodičov, striedanie v starostlivosti spôsobuje deťom
to, že každý z rodičov sa snaží pri tom striedaní byť najlepší. Vzhľadom k veku maloletých detí, kde
nemajú 15 rokov si myslí, že takáto starostlivosť by pre nich nebola vhodná. Ide o dievčatá v mladšom
veku, kde potrebujú väčšiu citovú odozvu, čo môžu nájsť skôr u matky. Na pojednávaní dodal, že v
znaleckom posudku uviedol, že matka je labilnejšia, avšak je pre deti čitateľnejšia, u otca uvádzal
narcistickú problematiku, na ktorej trvá, má sklon k dvojtvárnosti konania. Rovnako zotrval na tom, že
obaja rodičia by sa mali zúčastniť psychoterapeutických sedení, bolo by to v prospech detí, ak ich majú
radi tak, ako pred ním deklarovali, bolo by potrebné u oboch rodičov, u matky na jej labilnejšej povahe,
u otca na budovaní sebavedomia, na problematike narcizmu. Doplnil, že rodičia si vzájomne dokazujú,
kto je lepším rodičom, tým trpia maloleté deti. Obaja zlyhali, teraz sa snažia, aby psychologičky vyriešili
ich problém nejakým spôsobom. Deti boli vtiahnuté do určitej hry, naučili sa v tejto hre nejak existovať.
Vedia, že pôjdu ku psychologičke na vyšetrenie s otcom, s matkou, dostali sa do kolotoča, odpovedajú
tak, ako sa to od nich očakáva.

6. Prvostupňový súd ďalej v rozsudku konštatoval správu kolíznej opatrovníčky vypracovanú dňa
8.3.2016, v ktorej je uvedené, že otec maloletých detí sa spolu s maloletými deťmi zdržiava v rodinnom
dome na adrese trvalého bydliska, ktorý je v spoločnom vlastníctve oboch rodičov. Počas šetrenia
maloleté deti spontánne komunikovali, popisovali aktivity a program v čase, keď sú s otcom. Správanie
detí v prítomnosti otca bolo pokojné, vyrovnané a spontánne. Správanie sa otca k deťom bolo láskavé,
prirodzené a empatické. Otec maloletých detí uviedol, že v poslednom období nedošlo u neho k zmene
majetkových pomerov. Počas šetrenia v domácnosti matky, kedy tam boli prítomné aj maloleté deti
boli obe deti hravé, veselé, komunikatívne. Terajšie bývanie matky je dočasné v 2-izbovom byte, kde
nájomné hradia jej rodičia. Šetrením v domácnosti matky, ako aj otca bolo zistené, že deti majú v
oboch domácnostiach zabezpečené všetky potreby, oblečenie, hračky, školské potreby. Obe maloleté
deti sa počas šetrenia pred oboma rodičmi vyjadrili, že chcú bývať s mamkou a s otcom sa chcú
stretávať. Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na vykonané šetrenie s poukazom na podmienky



v domácnostiach oboch rodičov a s poukazom na aktuálny dobrý psychický stav detí, ich správanie a
komunikáciu považuje zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za takú formu,
ktorá je v záujme maloletých detí.

7. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj so správou triednych učiteliek maloletých detí. V správe triednej
učiteľky maloletej Q. O. sa konštatuje, že o dieťa sa príkladne starajú obaja rodičia. Momentálne je dieťa
v starostlivosti otca, matka ju vyberá zo škôlky dva krát v týždni. Dieťa sa rovnako teší na otca aj mamu.
Pondelky deti rozprávajú svoje zážitky počas víkendu. Q. spontánne rozpráva svoje zážitky a je jedno,
či víkend trávila s otcom alebo mamou. S radosťou rozpráva o svojom psíkovi a koníkoch, na ktorých
jazdí. Zo správy triednej učiteľky maloletej Q. O. vyplýva, že vo vzťahu k povinnostiam týkajúcich sa
starostlivosti o maloletú Q. ako triedna učiteľka oceňuje starostlivosť oboch rodičov. V čase, keď mal Q.
v starostlivosti otec, chodila Q. do školy vždy riadne pripravená na vyučovanie, pekne a čisto oblečená,
učesaná, otec ju kontaktoval, o Q. sa zaujímal. Rovnako to bolo, keď bola Q. v starostlivosti matky. V
závere triedna učiteľka uviedla, že maloletá Q. je dobré a milé dievčatko túžiace po láske, povedala jej,
že už nechce žiť v jednej rodine s matkou, otcom a sestrou, pretože rodičia sa stále hádajú, chce žiť
iba s matkou a sestrou.

8. S poukazom na uvedené, citujúc ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
len „Zákona o rodine“), § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine prvostupňový súd
zveril maloleté deti Q. a Q. O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že podrobne a v širokom
rozsahu upravil styk maloletých detí s otcom. Súd pri tejto úprave vychádzal z dôkazov vykonaných v
priebehu pojednávania, pričom ich hodnotil v súhrnne, predovšetkým so zreteľom na najlepší záujem
maloletých detí. Konštatoval, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú toho času zložité,
bez konštruktívnej vzájomnej komunikácie zameranej na výchovu, potreby a záujmy maloletých detí.
Každý z rodičov vyzdvihuje vlastné kvality rodiča, svoj spôsob výchovy ako ten najlepší a najpriaznivejší
pre ich maloleté deti. Obaja rodičia pred súdom prezentovali, že chcú pre svoje deti len to najlepšie
a snažia sa, aby deťom nič nechýbalo. Prehliadajú však to najpodstatnejšie, aby sa na výchove detí
ujednotili, snažili sa deťom vštepovať lásku k druhému rodičovi, ako aj ostatným príbuzným, ukázali
deťom vlastným príkladom kontinuálne pokračovanie rodinnej výchovy aj keď žijú oddelene a vzájomne
komunikovali o potrebách detí. Obaja rodičia sa spoločne podieľali na výchove ich detí až do okamihu,
kedy bol otec maloletých detí vykázaný zo spoločnej domácnosti pri incidente, kedy bola privolaná
polícia. Matka maloletých detí uvádzala, že otec sa o deti nezaujímal, zo správy X.. O., ktorú matka
navštevovala so staršou dcérou už v roku 2012, vyplýva, že sama uvádza, že otec sa do výchovy
zapája, pričom je to listinný dôkaz predložený v konaní matkou maloletých detí. Z uvedených dôvodov
súd návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.
Prvostupňový súd poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného v tomto konaní,
vyplýva, že vzhľadom na aktuálnu rodinnú situáciu, potrebu stability výchovného prostredia pre maloleté
deti k tomu, čo všetko si tieto deti prežili, v dôsledku správania sa ich rodičov je potrebné, aby mali
v súčasnosti stabilné rodinné zázemie v zmysle ich zverenia do starostlivosti jedného z rodičov, kde
v súčasnosti je vhodnejším riešením zveriť ich do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti sú v
mladšom školskom veku, ide o dievčatá, pričom znalec uviedol, že matka je síce labilnejšia, ale pre deti
čitateľnejšia, preto je vhodné ich zveriť do osobnej starostlivosti matky. Ďalej uviedol, že v tomto konaní
súd neposudzoval, ktorý z rodičov má deti radšej, ale to, aká starostlivosť o maloleté deti je v súčasnosti
pre ne najvhodnejšia z hľadiska zabezpečenia stability a istoty v ich vývoji a výchove. Je zrejmé, že obaja
rodičia sa chcú rovnakým dielom podieľať na výchove maloletých detí, z ich vyjadrení možno usúdiť,
že výchovu druhým rodičom vôbec neakceptujú, ich vzájomné vzťahy sú natoľko vyhrotené, že sa to
premietlo až do trestného konania, ktoré je zatiaľ v štádiu prípravného konania. Striedavá starostlivosť
v takejto situácii, podľa názoru súdu, nie je možná. Kolízna opatrovníčka v konaní v záverečnej správe
navrhla zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom to oprela
o fakt, že deti pri sociálnom šetrení vyjadrovali túžbu byť zverené do osobnej starostlivosti matky.
Súd opierajúc sa o samotné vyjadrenie maloletých detí pre kolíznou opatrovníčkou, závery znaleckého
posudku a dá sa povedať nepriateľské vzájomné naladenie oboch rodičov zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky. Súd zároveň upravil styk maloletých detí s otcom v širokom rozsahu, tak, aby otec
mal možnosť tráviť s maloletými deťmi víkendy, sviatky, prázdniny, ale mal možnosť deti aj vyzdvihnúť
zo školy, škôlky, pripraviť sa s nimi na vyučovanie a odprevadiť ich do školy. Pri tejto úprave styku
maloletých detí s otcom súd vychádzal z toho, že z výsledkov znaleckého dokazovania, správy a šetrenia
kolíznej opatrovníčky, ako samotnej výpovede otca, ktorý pred súdom uviedol, ako sa o deti stará ako
aj z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že deti majú k otcovi pozitívny vzťah a tento vzťah maloletých



detí s otcom je potrebné ďalej rozvíjať a upevňovať. Nemožno uprieť, že otec maloletých detí sa na ich
výchove podieľal od ich narodenia po súčasnosť a napriek rozdielnym názorom matky maloletých detí,
nebolo preukázané, aby otec nejakým spôsobom škodlivo pôsobil na ich výchovu.

9. Uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov, predovšetkým v záujme dosiahnutia stability výchovného
prostredia maloletých detí, súd rozhodol o ich zverení do osobnej starostlivosti matky a upravil ich
stretávania sa s otcom, tak, aby s otcom mohli tráviť bežný deň, sviatky, prázdniny resp., aby aj otec
mal možnosť ísť s deťmi na dovolenku, absolvovať s nimi výlety a mal aj možnosť sa podieľať na ich
príprave do školy. Deti momentálne potrebujú stabilné prostredie, sú to dievčatá vo veku X a X rokov a
v takomto veku je matka pre nich prioritnou vzťahovou osobou, pričom bolo v konaní aj preukázané, že
im dokáže poskytnúť stabilitu a pre deti ľahšie čitateľnú výchovu, ktorú v tomto veku a po negatívnych
zážitkoch, ktoré prežili v súčasnosti potrebujú.

10. Súd zároveň určil aj povinnosť otca prispievať výživným na maloleté deti a to na maloletú Q. vo
výške 180,- eur mesačne a na maloletú Q. vo výške 120,- eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmových a majetkových pomerov na strane
otca, matky, pričom prihliadol aj k tomu, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Mal
za to, že takto určená výška výživného je primeraná príjmovým pomerom otca ako aj potrebám detí, ktoré
boli rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky. Je teda na matke, aby znášala všetky základné
potreby detí. Otec sa rovnako bude podieľať na výchove detí nielen platením výživného, ale aj osobnou
starostlivosťou v rámci súdom upraveného styku s deťmi. Starostlivosť o deti po finančnej stránke bude
však prevažne na matke, preto aj súdom určené výživné bolo stanovené tak, aby pokrývalo potreby detí
a s cieľom stability súdneho rozhodnutia o výživnom nastavené tak, aby aj v priebehu budúcich rokov
bolo výživné v dostatočnej výške a nebolo potrebné ho upravovať.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.

12. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých detí odvolanie, ktorým žiada zmeniť napadnutý
rozsudok, mal. Q. O. a Q. O. zveriť do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať
majetok, matku zaviazať prispievať na výživu detí primerane jej príjmu a upraviť styk matky s deťmi,
alternatívne, aby odvolací súd zveril maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov a s poukazom
na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi uložiť im povinnosť návštevu psychoterapeutického sedenia v
najlepšom záujme maloletých detí.

13. V dôvodoch rozsiahleho odvolania otec v podstate uviedol, že aj napriek rozdielnym názorom
matky maloletých detí, nebolo nikdy preukázané, že by otec maloletých detí nejakým spôsobom
škodlivo pôsobil na ich výchovu. Prvoinštančný súd sa opiera o tvrdenie, že pri vyhodnocovaní dôkazov
vykonaných v priebehu pojednávania, ich hodnotil v súhrne, predovšetkým so zreteľom na najlepší
záujem maloletých detí, neposudzoval, ktorý z rodičov má deti radšej, ale to, aká starostlivosť o maloleté
deti je v súčasnosti pre ne najvhodnejšia z hľadiska zabezpečenia stability a istoty v ich vývoji a výchove.
Súd sa jednoznačne rozhodol iba na záveroch znaleckého posudku číslo 19/2015 znaleckého ústavu -
vypracovaného L.. H. zo dňa 24.8.2015 a prehliadal to, že výsledky ďalšieho dokazovania sú odtrhnuté
od jeho záverov. Znalec neposudzuje závažnosť zvýšenej emočnej lability a nekonvenčnosť matky detí,
ale prikláňa sa skôr k posudzovaniu z hľadiska biologickej blízkosti k matke. Zvýšená emočná labilita
môže negatívne ovplyvňovať jej snahu zvládať veci a okolnosti skôr racionálne. Za otcovu nevýhodu sú
považované úspornejšie emočné prejavy, zvýšená potreba presadzovať sa, dokazovať si svoju hodnotu,
t.j. ide o narcistickú problematiku. Znalec sa tiež opiera aj o vyjadrenia detí, ale zároveň priznal, že deti
boli vtiahnuté do určitej hry, naučili sa v tejto hre nejak existovať, dostali sa do kolotoča, odpovedajú
tak, ako sa od nich očakáva. Súd sa opiera o rok starý znalecký posudok vypracovaný v auguste
2015, čo pri skutočnosti, že deti podliehajú rýchlejšie časových zmenám ako dospelý, považuje za dosť
závažne tvrdenie a myslí si, že v danom prípade znalecký posudok nie je tým jediným a najdôležitejším
dôkazom pri posudzovaní zverenia detí do starostlivosti, pretože sa prehliada absolútna neochota matky
spolupracovať a jej konfliktné správanie, čo nedáva deťom žiadne istoty do budúcna. Poukázal na to,
že zo šetrení a správ kolíznej opatrovníčky vyplýva, že otec sa v celom priebehu konania preukázal, že
je schopný a vie zabezpečiť potreby svojich detí a aj reálne zabezpečoval starostlivosť o detí. Pravdou



je, že deti sa dostali do psychickej pohody a z pohľadu kolíznej opatrovníčky veľkým dielom k tomu
prispel otec, ak nie hlavne on.

14. V ďalšej časti dôvodov odvolania sa odvolateľ vyjadruje k záverom znaleckého posudku, ktorými
znalec poukázal na dva zásadné nedostatky u oboch rodičov. U matky zvýšenú emočnú labilitu, u
otca sebavedomie a narcistickú problematiku a podrobne sa zaoberá problematikou narcistických čŕt
osobnosti a emočne nestabilnej osobnosti a predostiera súdu vysvetlenie týchto pojmov. Vo vzťahu
k znaleckému posudku uviedol, že má za to, že metódy, ktorými sa znalec riadil pri svojich záveroch,
sú zastaralé a neodzrkadľujú súčasnú dobu. Pokiaľ nie je žena alkoholik, alebo narkoman, je vhodná
starať sa o deti vždy a je to jediné riešenie, čo považuje za prežitok a myslí si, že mladší psychológ by
ich situáciu posúdil inak. Zároveň podotkol, že už počas vyšetrovania, a to 10.7.2015, sa znalec pred
ním vyjadril, že sám pochádza z rozvedenej rodiny, že žil pri matke a nemal nikdy problém sa s otcom
stretávať. Na základe toho sa domnieva, že samotná osoba znalca, bola už pred vypracovaním posudku
predpojatá a o výsledku bol už znalec dopredu rozhodnutý, čomu nasvedčuje aj to, že samotné závery
znaleckého posudku sú odtrhnuté od dokazovania a vykreslené tak, aby matka vyšla ako vhodná osoba
na starostlivosť o deti. Považuje však za pochopiteľné, že ako zodpovedný otec vykonanie znaleckého
posudku nijako nenamietal, pretože má rád svoje deti a už nie je ochotný ich vystavovať ďalším takýmto
vyšetreniam, aby boli neustále vystavované stresovým situáciám a mali dokazovať, koho majú radi a
koho nie.

15. Odvolateľ poukázal na to, že matka sa snaží prezentovať, že jej deti veľmi chýbajú a že deti si želajú
byť s ňou, avšak cez týždeň chodí s deťmi na návštevy k novým známym, či k príbuzným, kde sa deti
hrajú s inými deťmi a matka sa im vôbec nevenuje, len ich odloží. Má za to, že matka maloletých detí
nevenuje dostatočnú pozornosť príprave mal. dcéry Q. do školy a príprave školských pomôcok resp. jej
osobných potrieb. Zdôraznil, že on dostal do opatery deti z dôvodu, že matka deti v opatere mala, ale
absolútne to nezvládla, dostala ich do extrémnej psychickej nepohody a kolízna opatrovníčka za svoju
doterajšiu prax ešte nevidela deti v takejto psychickej nepohode. Tvrdí, že on si svoju úlohu splnil, v plnej
miere sa jej zhostil, zodpovedne sa o deti stará, s láskou, dostal ich do psychickej pohody a neustále im
psychickú pohodu vytvára tak, aby sa netrápili rozvodom rodičov. Zastáva názor, že matka opateru po
psychickej stránke absolútne nezvláda a nikdy to nebude zvládať, pretože nedokáže niesť zodpovednosť
za svoje činy a stráca zmysel pre realitu. On sa snaží matke styk s deťmi umožňovať aj nad rámec súdom
určeného času, pretože deti potrebujú byť s oboma rodičmi a žiadne uznesenie im v tom nezabráni.
Ak deti budú cítiť, že chcú byť s matkou, on im to vždy umožní. Svoje konanie nepodmieňuje žiadnym
ekonomickým vydieraním, či osobným prospechom, ani nevyvíja snahu obmedziť manželku v užívaní, či
pripraviť ju o majetok, ktorý jej patrí. Má za to, že matka účelovo odmieta a marí striedavú starostlivosť,
lebo jej záujem nie sú deti, ale osobný boj s otcom, pomsta a sociálne a ekonomické výhody, ktoré
jej zverením deti plynú, keď nie je schopná sa samostatne postarať a vytvoriť vhodné podmienky na
bývanie. Matka ani nezvláda sama šetrenie kolíznou opatrovníčkou v domácnosti, vždy musí niekto s
ňou byť, lebo v minulosti bola veľmi napätá situácia pri šetrení a preto trvala na prítomnosti tretej osoby,
v čom jej bolo vyhovené. Nevidí dôvod na potrebu prítomnosti ďalšej osoby, jedine z dôvodu, že matka
nezvláda emočne konfrontáciu a nevie sa ovládať, čím dáva jasne najavo, že spôsobuje konflikty matka,
nie kolízna opatrovníčka, pretože tá jej vychádza v ústrety.

16. Otec maloletých detí dal do pozornosti súdu, že jeho právny zástupca bol pri výsluchu triednej
učiteľky F. v trestnom konaní, z uvedeného výsluchu, okrem iného vyplynulo, že došlo k zmene správania
k lepšiemu, že predtým, pokiaľ maloletá Q. bola zverená do výchovy matky, boli problémy a nie veľmi
chcela sa stretávať s otcom, taká bola nastavená nepriateľsky, respektíve negatívne. Tým, že bola v
súčasnosti zverená otcovi, že to prostredie je stabilnejšie, teší sa na mamu a na otca rovnako. Naopak,
matka vytvára stresové situácie, keď zaťažuje dcéry ich problémami, pričom účelom je, aby mohla
dokazovať, že sa stav detí pri otcovi zhoršil. Matka bezdôvodne mení lekárov - pediatrov a psychológov
detí a podsúva im veci, ktoré on nikdy nepovedal, a je to len jej názor.

17. Odvolateľ dodáva, že svojím konaním vždy plne bojoval pre dobro rodiny, ktorá pre neho znamená
veľa, snažil sa vytvoriť pokoj a pohodlie pre manželku a svoje deti. Momentálne sa snaží nájsť čo i
len štipku pokoja, hlavne pre svoje deti, ale pri tomto spôsobe života stráca nádej, že to niekedy nájde,
pretože o niektorých závažných veciach v jeho živote rozhodujú iní. Verí, že sa nebude rozhodovať len
zaužívaným postojom spoločnosti, ale ozajstným záujmom detí. Deti si želajú úplnosť rodiny, čo už nie
je možné a majú radi oboch rodičov. Pokiaľ deti sú v jeho starostlivosti, snaží sa o to, aby mali s matkou



dobrý vzťah, dostatočnú možnosť na stretávanie a aby čo najmenej pocítili ich rozchod. Nikdy žiadne
uznesenie na svete nevyrieši konflikt rodičov. Ak to matka bude neustále dramatizovať konflikty budú
pretrvávať, budú tým trpieť iba ich deti. Odkedy sú deti v jeho opatere, navrhol manželke rozšírený styk
s deťmi, aj nad rámec uznesenia. Ak by si to deti želali a nemalo by to zlý vplyv na učenie a výsledky
v škole, hlavne na Q., umožňoval by styk manželke aj častejšie.

18. V závere uviedol, že verí, že súd nájde odvahu bojovať za práva detí a nie za práva pomstychtivých
matiek, aby súd hľadal najlepšie riešenia, aby deti mali rovnomerný a rovnaký vzťah s oboma rodičmi nie,
aby bola uprednostňovaná jedna rodina, či jeden rodič, lebo pri matke ich čaká iba to. Matka maloletých
detí stále tlačí deti do rozhodnutia, aby sa oni rozhodli a povedali, pri kom chcú žiť a bývať. Neustále
zneužíva dôverčivosť detí, nevytvára im to prostredie, ktoré oni potrebujú, aby mohli kľudne žiť, ale ničí
ich tým, že ich svojou slepou láskou vydiera. Oni ju úprimne majú radi a ona to veľmi zneužíva na to,
aby sa pomstila manželovi, vôbec nemyslí na deti. Deti pritom majú rovnako radi otca ako ich matku,
nemôžu za to, že si ich rodičia prestali rozumieť. Tvrdí, že on nikdy nebude deťom vykresľovať matku v
zlom svetle, lebo by ublížil sám sebe a hlavne by ublížil deťom a všetko by sa mu v budúcnosti vrátilo.
On dáva deťom istotu, pevný bod v ich živote, lásku, neničí im ich slobodný názor a snaží čo najviac im
všetko zanechávať tak, ako bolo pri spoločnom žití s matkou. Deti musia mať stále pocit, že majú aj otca
aj mamu. Keď boli deti v starostlivosti matky, ten pocit im bol odopieraný a matka nedovolila sa stretávať,
ani komunikovať s otcom, tak ako si to deti želali. Matka hľadá vždy dôvod na problém a konflikt, nehľadá
chybu na sebe. Napriek tomu, že je tu znalecký posudok, v ktorom sa znalec vyjadril, že vzhľadom na
biologickú príbuznosť, alebo blízkosť maloletých detí vo vzťahu k matke ako žene je väčšia a preto bol
prijatý záver, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, z jeho pohľadu sú tu také
negatívne charakterové vlastnosti zo strany matky, i vo vzťahu k otcovi, ktoré, sú tak závažné, že vylučujú
to, aby maloleté deti boli vedené k tomu, aby mali normálny vzťah aj k svojmu otcovi. S poukazom na
množstvo oboznámených listinných dôkazov, sa domnieva že, je možné rozhodnúť o zverení detí do
osobnej starostlivosti otca, matke určiť primerané výživné a upraviť styk s deťmi tak, ako bolo predtým
rozhodnuté, alternatívne zveriť deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

19. Matka maloletých detí (ďalej aj „matka“) vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí (ďalej aj „otec“)
uviedla, že otec k tvrdeným dôvodom odvolania - o údajnej nevhodnosti starostlivosti matky a údajnej
vhodnosti svojej starostlivosti nepredložil žiadny dôkaz, ale iba ďalšie svoje tvrdenia. Ak zastáva názor,
že starostlivosť matky o deti nie je v najlepšom záujme detí, potom nerozumie, ako môže navrhovať
zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda aj matky. Predsa, ak je nevhodná
matkina výlučná starostlivosť, potom musí byť nevhodná aj striedavá starostlivosť oboch rodičov, v
ktorej by mala matka deti vo svoje starostlivosti 50% času. Má za to, že alternatívny petit otca so
striedavou osobnou starostlivosťou usvedčuje ho z toho, že ním tvrdené skutočnosti o nevhodnosti
starostlivosti matky o Q. a Q. sú nedôvodné a vymyslené, a že vlastne otec daným návrhom považuje
matku prinajmenšom za rovnako vhodnú a dobrú pre zabezpečenie starostlivosti ako seba samého.
K tvrdeniu otca, že nebolo nikdy preukázané, že otec škodlivo pôsobí na výchovu detí, poukázala na
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, týkajúce sa trestného konania, pričom od vydania rozsudku
nastala zmena v tom zmysle, že na otca boli podané dve obžaloby, a to jedna za trestný čin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby a jedna za nebezpečné vyhrážanie. Matka zastáva názor, že obzvlášť
skutočnosti uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. lPv 47/15/7707-38 z 9.6.2016
proti otcovi za týranie blízkej osoby a zverenej osoby sú významné aj pre toto konanie a že takéto
správanie otca, ku ktorému dochádzalo aj v prítomnosti maloletých detí, škodlivo pôsobilo a negatívne
vplývalo na Q. a Q.. Tvrdenia otca, že súd prvej inštancie prehliadal to, že výsledky dokazovania sú
odtrhnuté od záverov znaleckého dokazovania, a že znalec neposúdil závažnosť zvýšenej emočnej
lability a nekonvenčnosť matky sú nepodložené a sú subjektívnym pohľadom otca. Výsledky dôkladného
dokazovania v tomto konaní korešpondujú skutkovému stavu a tento preukazujú precízne a dôsledne.
Ak sú výsledky dokazovania odtrhnuté, tak iba od subjektívneho želania a predstáv otca o budúcom
režime úpravy rodičovských práv a povinností voči Q. a Q., ale nie sú odtrhnuté od posúdenia najlepšieho
záujmu detí a od toho, čo je pre deti najlepšou formou zabezpečenia starostlivosti o ne. Nie je pravdivým
tvrdenie otca, že súd prvej inštancie sa opiera o rok starý znalecký posudok, pretože Rozsudok vychádza
nielen z tohto znaleckého posudku, ale aj z iných dôkazov, a to najmä z výsluchu znalca z 9.3.2016 na
pojednávaní a z vyjadrení samotných detí vrátane tých, ktoré zistila kolízna opatrovníčka v 2016. Otec
opakovane poukazuje na jednu časť zistení znalca týkajúcu sa „slabosti“ matky, ktorou je jej zvýšená
emočná labilita, no na druhej strane opomína alebo bagatelizuje zistenia znalca o svojej „slabosti“, ktorou
je jeho menšia emočná výbava, povrchnejší prístup k svetu a zvýšená zameranosť na svoju osobu.



Ako znalec, tak i súd prvej inštancie brali do úvahy uvedené zistenia a podľa ich zhodnotenia urobili
záver, že v súčasnosti je pre Q. a Q. vhodnejšou formou starostlivosti práve starostlivosť matky, pričom
znalec podrobne toto svoje stanovisko odôvodnil aj na pojednávaní a súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku.

20. Podľa matky otec sa opiera predovšetkým o vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, pričom z nich vyberá
len to, čo je v jeho prospech. Tak, ako sa kolízna opatrovníčka po šetreniach vyjadrila, že otec preukázal,
že je schopný a vie zabezpečiť potreby svojich detí, to isté kolízna opatrovníčka uviedla aj na adresu
matky. To, že si kolízna opatrovníčka myslí, že deti sa dostali do psychickej pohody hlavne vďaka
otcovi, matka vyvrátila správou psychologičky X.. O., ktorá počas šetrení zistila, že deťom sa zlepšil
psychický stav po päťmesačnej starostlivosti o maloleté deti matkou, kedy bol deťom upravený styk s
otcom. Pokiaľ sa otec maloletých detí v odvolaní vyjadruje k znaleckému posudku vypracovanému v
tomto konaní, ide o nenáležité a miestami možno až difamačné vyjadrenia, najmä na adresu X.. D. H..
Možno vlastne povedať, že otec sám seba pasuje za lepšieho odborníka, než sú X.. X.. T. O., C.., X..
J. F., X.. a X.. D. H., t. j. osoby podpísané a zodpovedné za znalecký posudok vypracovaný v tomto
konaní a súčasne otec „uvádza“ či „opravuje“ znalecké závery na „správnu mieru“, t.j. na otcom želanú
predstavu. Zhodnotenie znaleckého posudku otcom je skratkovité a útržkovité, otec nie je spôsobilý na
relevantné posúdenie kvality znaleckého posudku, pričom jeho tvrdenia o zastaranosti použitých metód
a osobnú narážku na vek znalca nemožno považovať za nič iné ako za znevažovanie znalca a za
bezdôvodný atak na odbornosť a schopnosti X.. D. H., čo môže byť vysvetlené práve narcizmom otca
a jeho nespokojnosťou s objektívnymi zisteniami znalca. Ak otec uvádza, že „pre samotné rozhodnutie
je znalecký posudok len jeden z dôkazov pre definitívne rozhodovanie súdu“, áno, má pravdu, dodáva
však, že v každom z konaní, v ktorom súd nariadi znalecké dokazovanie, je znalecký posudok dôkazným
prostriedkom osobitnej dôkaznej sily a nepomerne význačnejšej dôkaznej hodnoty, ako sú ostatné v
konaní vykonané dôkazy. Na základe toho matka tvrdí, že okrem toho, že znalecký posudok je len jeden
z dôkazov, je to dôkaz určujúci a často pre rozhodnutie súdu najviac relevantný. V neposlednom rade
závery znaleckého posudku podporujú v tomto konaní aj iné dôkazy, najmä správy X.. O. a konštatovania
kolíznej opatrovníčky o názoroch Q. a Q. o starostlivosť o ne.

21. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca ďalej uviedla, že pokiaľ boli deti v starostlivosti matky, otec
mal súdom určený čas styku s deťmi naozaj len na to, aby sa venoval deťom a nie ich povinnostiam.
Matka nevyžadovala od otca nič, len nech sa venuje deťom, aby si daný čas navzájom užili. Matka
za dve hodiny dvakrát do týždňa nemá priestor na to, aby sa so staršou dcérou učila. Dcéra si matku
chce za ten kratučký čas užiť a dcéra sa vtedy odmieta venovať učeniu. Q. sa matke vždy pochváli, čo
nové sa naučila, pravidelne obe dcéry matke kreslia obrázky, kde Q. matke zvykne niečo napísať, aby
matka videla, ako krásne píše. Otec sa ďalej sťažuje, že po víkende prídu deti v špinavom oblečení.
Veď predsa to oblečenie deti počas víkendu nosili a je prirodzené, že ako deti si oblečenie aj zašpinia.
Keď boli deti v starostlivosti matky, chodila k otcovi Q. už pripravená do školy, nenosila si k nemu ani
školskú tašku, lebo jej z nej vždy niečo zobral a Q. si k nemu nechcela brať nie iné ako žiacku knižku,
aby sa mu pochválila jednotkami. Keď dostal deti do starostlivosti otec, považovala matka za prirodzené,
že prevezme za dcéry zodpovednosť a postará sa o to, aby im nič nechýbalo. Namiesto toho sa Q.
mierne zhoršila v škole, začala dostávať poznámky, že nemá domáce úlohy, že nie je pripravená na
vyučovanie, zhoršila sa v čítaní a pri písaní robí množstvo chýb. Keby otcovi záležalo na Q., tak by
si dal viac záležať na jej príprave do školy a systematicky by ju pripravoval a učil sa s ňou tak, aby
sa odstránili jej problémy v učení. Namiesto toho otec opakovane kladie matke za vinu svoju vlastnú
neschopnosť dobre sa postarať o dcéru - prváčku, čím jednak dcére vôbec nepomáha a navyše opäť len
zbytočne vytvára konflikt a napätie medzi rodičmi. Otec uvádza, že dostal deti do opatery z toho dôvodu,
že matka opateru detí absolútne nezvládala a že matka dostala deti do extrémnej psychickej nepohody.
Pravdou však je, že deti boli predbežným opatrením zverené do otcovej starostlivosti preto, že podľa
kolíznej opatrovníčky sa deťom zhoršil psychický stav. Matka však doložila dôkazy, že deti boli v zlom
psychickom stave už v čase vykázania otca zo spoločnej domácnosti, a to pre jeho vyčíňanie v rodine a
pre fyzické a psychické ubližovanie matke. Správou od psychologičky X.. O. bolo jasne preukázané, že v
čase zverenia detí do otcovej starostlivosti boli na tom deti psychicky lepšie práve z dôvodu, že im matka
bez prítomnosti otca vytvorila pokojné domáce prostredie. Otec detí takto nielen súdom, ale aj širokému
okoliu podsúva negatívne informácie o matke a neustále napáda matkinu psychickú stránku, pričom
viacerými znaleckými vyšetreniami nebol dokázaný zlý psychický stav matky, ktorý otec tvrdí. Otec
sa vykresľuje ako zodpovedný a starostlivý otec, ktorý deťom vytvára psychicky stabilné prostredie a
odvoláva sa na odborníkov, ktorí sledujú situáciu v rodine. V prospech výlučne osobnej starostlivosti otca



sa vyjadruje od začiatku jedine kolízna opatrovníčka, ktorá je podľa matky zaujatá a podľa vyjadrenia
otca adresovaného matke, je to známa rodiny O., ktorá podľa názoru matky nekoná ako nestranný
zástupca maloletých detí, ale ako štátom platený „obhajca“ záujmov otca.

22. Matka ďalej uvádza, že otec sa vyjadruje, že svoje konanie nepodmieňuje žiadnym ekonomickým
vydieraním či osobným prospechom, ani nevyvíja snahu obmedziť matku v užívaní spoločného majetku
či pripraviť ju o majetok, ktorý jej patrí. Navodzuje dojem, že matka koná presne opačne, čo nie je pravda.
Veď otec bol vykázaný zo spoločnej domácnosti pre fyzické ublíženie a hrubé správanie sa voči matke,
sú na neho vznesené dve obžaloby za dva trestné činy ním spáchané na matke, t. j. jeho manželke, a
napriek tomu, že on tvrdí, že chce pre deti to najlepšie, sám žil v spoločnom dome v čase, keď mala deti
zverené do svojej starostlivosti matka, zatiaľ čo ona sa s deťmi musela presťahovať do podnájmu, ak sa
chcela vyhnúť neustálym fyzickým a psychickým atakom otca. V dome ostali všetky osobné veci matky,
ku ktorým sa vyše desať mesiacov nemôže pre správanie otca dostať. Počas striedavej starostlivosti
mali deti žiť v spoločnom dome otca a matky, ktorí sa mali striedať po týždni. Skutočnosť však bola
taká, že otec toto rozhodnutie nikdy nerešpektoval a dokonca to písomne oznámil súdu a deti museli
aj naďalej žiť u rodičov otca. Otec matke dom po týždni odovzdával odpojený od elektriny a plynu,
zanechal znefunkčnenú studňu alebo čističku, odstrihoval káble od internetu a veľa vecí, čo boli v dome
(detské oblečenie, kozmetika, potraviny, elektronika, kosačka, atď.) pravidelne z domu odnášal, čím
matke spôsoboval zbytočné finančné náklady a zvýšenú starosť o dom, aby matka počas týždňa deťom
nemohla vytvárať vhodný a bezpečný domov tak, ako si to predstavovala.

23. Matka vo vyjadrení zastáva názor, že otec navrhuje alternatívne striedavú starostlivosť nielen z
finančných a osobných dôvodov, ale aj preto, aby mohol prostredníctvom takéhoto režimu starostlivosti
naďalej psychicky vplývať na matku. Otec odmieta stratiť s matkou kontakt, naďalej ňou chce
manipulovať a rozhodovať, s kým sa môže a nemôže stretávať, kedy a kde môže s deťmi ísť a podobne.
Tvrdenie otca, že matka nezvládla situáciu počas šetrenia kolíznou opatrovníčkou, je zavádzajúca.
Počas prvého šetrenia v domácnosti matky došlo zo strany kolíznej opatrovníčky, ktorá je podľa
vyjadrenia otca známa rodiny O., k závažným porušeniam pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka,
a to napríklad už tým, že na šetrenia prišla kolízna opatrovníčka na aute a v sprievode otca v čase,
kedy bol tento vykázaný políciou zo spoločného domu za násilné a hrubé správanie sa voči matke.
Už len jeho blízkosť u detí v tom čase prirodzene vzbudila obavu a strach, čo kolízna opatrovníčka
ešte umocnila nenáležitým a nedôvodným krikom na deti a umelým vyhrotením situácie v domácnosti,
ktorý teatrálne a demonštratívne zavŕšila spôsobom, ktorý mal matku vystaviť do zlého svetla a odvrátiť
pozornosť od podstaty veci a najmä od násilného správania sa otca voči matke. Tiež bola kolízna
opatrovníčka na šetrení v predškolskom zariadení spolu s otcom, ktorý tam bol prítomný počas celého
jeho priebehu. Dôvodom prítomnosti tretej osoby počas šetrenia u matky a dôvodom vyhotovenia
zvukového záznamu matkou zo šetrenia kolíznej opatrovníčky F.. T. je ten, že kolízna opatrovníčka
už niekoľkokrát súd neinformovala pravdivo a podľa skutočných udalostí, ale skreslene proti matke
a vykonštruované v prospech otca. Matka sa chce ohradiť aj voči nepravdivým tvrdeniam otca, že s
dcérou v škole nejakým spôsobom manipuluje a podsúva jej klamstvá. Matka nikdy dcérami nijako
nemanipulovala, dcéry nevyhľadáva, aby im podsúvala nejaké klamstvá o otcovi. Keďže pracuje na
rovnakej škole, akú navštevuje Q., je prirodzené, že sa vídajú v priestoroch školy. Matka je presvedčená,
že je normálne, ak sa matka s dcérou stretnú, že sa pozdravia, objímu a povedia si niečo milé alebo
pekné. Je prirodzené, že ak je Q. v starostlivosti otca, pri stretnutí s matkou prejaví svoje city a radosť.
Na druhej strane matka nepovažuje za normálne, aby otec, keď sa matka s deťmi v škole pozdraví a
dá si s nimi pusu, oboril sa na matku s tým, že teraz nemá súdom stanovený čas na kontakt s deťmi, a
preto má vypadnúť a nemanipulovať s nimi. Tvrdenie otca, že deťom sa zlepšuje stav, keď sú pri ňom, je
len jeho tvrdenie. Naopak, zo správ od X.. O. vyplýva, že psychický stav detí sa zlepšuje práve v čase,
keď sú zverené do starostlivosti matky.

24. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že otec opakovane dehonestuje matku a podsúva súdu
názor, že matka sa nevie postarať o deti a že sa im nevenuje. Obe deti sa pri matke v jej starostlivosti
cítia veľmi dobre a preferujú túto starostlivosť pred starostlivosťou otca. Pri všetkých šetreniach Q. a
Q. opisujú pozitívne vyjadrenia smerom k matke a tešia sa na spoločné aktivity s matkou. Matka je
učiteľka detí mladšieho školského veku, t. j. veku, v akom sú práve Q. a Q.. Vyjadrenia, ktoré sú v
spise od nadriadenej matky a jej kolegýň, sú veľmi pozitívne, kde práve vyzdvihujú kreativitu matky a
pekný vzťah, ktorý si vie vybudovať s deťmi. Oceňujú tvorivosť a nápaditosť, s ktorou matka pristupuje
k deťom a poukazujú na to, ako ju deti, a to nielen jej vlastné, majú veľmi radi. Matka pri tom všetkom



deťom poskytuje nehu, lásku a pozornosť, aká im u otca chýba. Ak otec v odvolaní uvádza, že matka
nedokáže deti pripraviť na odovzdanie, je to ďalšia jeho lož. Všetky okolnosti ohľadom odovzdávania detí
z 22.5.2016 matka ozrejmila kolíznej opatrovníčke. Matka poukazuje na jednu podstatnú vec, a to, že
to nie ona nezvláda situáciu pri odovzdávaní, ale, čo je pre matku obzvlášť bolestné, päťročná dcéra Q.
nezvláda túto situáciu. Sára odmieta ísť k otcovi, nechce akceptovať rozhodnutie, že musí žiť s otcom a
nedokáže pochopiť, že nemôže byť so svoju mamkou tak často, ako si to ona sama želá. Q. je nešťastná
z tejto situácie, bráni sa tým, že už toľkým ľuďom povedala, že chce žiť s mamkou a predsa stále musí
žiť s otcom. Je z toho zronená, z jej pohľadu bola doslova násilne odlúčená od matky, a aj keď matku
veľmi chce a potrebuje, nemôže s ňou byť. Nerozumie tomu, ako sa to mohlo stať a prečo to stále tak je.

25. Vo vyjadrení matka ďalej uvádza, že otec ju obviňuje z manipulácie s dôkazmi. Neuviedol
však, ktorým konaním matky malo dôjsť k uskutočneniu nejakej manipulácie - napríklad úpravou
listiny, vymyslením nejakej listiny a vydávaním ju za pravú či vytvorením obsahu nejakej elektronickej
komunikácie a vydávaním ju za skutočnú (ako to urobil otec ohľadom komunikácie matky na sociálnej
sieti, o čom sú dokonca dôkazy v súdnom spise). Čo je dôležitejšie vo vzťahu k tomuto dokazuje to, že
otec cielene podsúva množstvo nepodstatných tvrdení ohľadom správy pani triednej učiteľky, a tým sa
snaží odpútať pozornosť od tej najpodstatnejšej skutočnosti, a to, že sa pani triedna učiteľka Q. písomne
vyjadrila, že sa jej žiačka Q. O. priznala, že ju otec doma opakovane bije. Túto skutočnosť potvrdila F..
F. aj pri výsluchu na polícii, čo je zaznamenané v príslušnej zápisnici z trestného konania. Nie je zrejmé,
čo presne otec tvrdí o údajnej manipulácii so správami X.. O., ale matka vyhlasuje, že do žiadnych správ
a ani iných listinných dôkazov nijako nezasahovala, nemenila ich a ani s nimi inak nemanipulovala. Otec
detí od momentu, kedy sa detská psychologička X.. O. vo svojich stanoviskách priklonila k názoru detí,
že je vhodnejšie, aby boli deti u matky, spochybňuje jej nestrannosť a nezaujatosť, a obviňuje túto detskú
psychologičku z rôznych vymyslených konaní a vlastne aj z podávania nepravdivých správ súdu. Matka
má vedomosť, že otec sa mal uvedenej odborníčke vyhrážať udaním na Úrad pre dohľad na zdravotnú
starostlivosť, ak sa bude naďalej venovať psychickému zdraviu Q. a Q., pretože on si neželá, aby tak
ďalej robila. Čo sa týka tvrdenia otca o tom, že matka mení vyjadrenia F.. E., z ním predloženého dôkazu,
a to z prílohy č. 5 vyplýva, že je to nepravdivé obvinenie. F.. E. totiž uvádza, že v prípade vyjadrení matky
ide o matkine subjektívne interpretácie rozhovoru s ňou, t.j. F.. E. neuviedla, že by matka vyjadrenie
F.. E. zmenila. Matka nikdy nežiadala F.. E., aby táto zmenila dátum na svojej správe v rozpore so
skutočnosťou. Matka sa iba snažila, aby F.. E. uviedla konkrétny dátum z konkrétneho vyšetrenia, ku
ktorému napísala správu určenú pre F.. P., pretože na danej správe bol dátum, kedy deti boli v matkinej
starostlivosti a v ten deň neboli na žiadnom vyšetrení pri F.. E..

26. Podľa názoru matky si deti už neželajú spoločný život matky s otcom. Vnímajú konflikty medzi rodičmi
a zlé správanie otca voči matke. Obe deti sa vyjadrili aj pred znalcom X.. H., aj pred psychologičkou X..
O. a aj pred kolíznou opatrovníčkou, že si želajú žiť len s mamkou a s otcom sa chcú len stretávať. Otec
svojimi vyjadreniami, že matka využíva deti ako zbraň na vydieranie otca, len dokazuje svoje nečestné
úmysly. Snahou o získanie deti do svojej starostlivosti otec podľa názoru matky napĺňa svoje vyhrážky,
ktoré jej uvádzal na začiatku krachu ich vzťahu, že ak matka od otca odíde, tak on ju pripraví o deti a
zničí ju. Otec podsúva svoje predstavy, že ho matka chce pripraviť o majetok a cez deti ho vydierať. V
skutočnosti však matka nemohla konať inak a po tom, ako si vytrpela jeho dlhodobé psychické a fyzické
násilné správanie sa v ich spoločnej domácnosti a po tom, ako podala trestné oznámenia, sa ju otec
naozaj snažil a stále sa snaží pripraviť o deti. Po tom, ako boli deti v decembri 2014 zverené do otcovej
starostlivosti, matku v januári 2015 surovo zbil jeho otec, pričom otec nezasiahol, matku nebránil, svojho
otca nezastavil a celý incident si zaznamenával na mobil. Až po tomto fyzickom ataku sa matka rozhodla
zmobilizovať a začať sa voči takémuto násilnému a hrubému správaniu sa voči nej brániť spôsobom a
prostriedkom, ktorý jej na to právny štát poskytuje. Iné možnosti matka nemala a nemá, ona nie je otcovi
a ani jeho otcovi vyrovnaným súperom pre fyzické zápolenie. Otec sa sťažuje, že matka vôbec nemá
zmysel pre porozumenie a pochopenie voči jeho pracovnej zaneprázdnenosti, kedy deti odovzdávala
jeho matka. V skutočnosti matke otec na poslednú chvíľu oznámil, že si má prísť pre deti do X., k
domu jeho rodičov. Tam ju však nečakal s deťmi on, ale jeho rodičia. Po incidente, ktorý sa odohral v
januári 2015 (vyššie uvedená bitka matky otcom otca) a za ktorý prebieha trestné stíhanie za trestný čin
výtržníctva, a aj pre vlastnú bezpečnosť, nechodí matka pre deti sama. Matka nerozumie, prečo by mala
po tom všetkom chodiť pre deti do X., keď deti s otcom žijú v I.. Navyše, matka sa tam necíti bezpečne
a má opodstatnené obavy z rodičov otca. Matka nevyvoláva hádky ani s manželom a ani s jeho rodičmi,
jedine informovala otca, že deti si podľa súdneho rozhodnutia má preberať od otca a nie od starej mamy,
a tiež že môže deti odovzdať otcovi a nie starým rodičom.



27. Matku obzvlášť pobúrilo otcovo vyjadrenie, že nikomu sa tým neublížilo a netreba veci dramatizovať,
lebo že je to v matkinej povahe. Matka sa oslobodila od dlhodobého psychického a fyzického týrania
otca, od monoklov po bitke, od modrín od kopancov. Už aj poranenia jej ruky sa zahojili, ale hlboké rany
na duši sú dodnes také živé, akoby sa to, čo otec nazval „krivdami“, stalo len včera. Matka si je vedomá,
že otca si za manžela vzala z vlastného rozhodnutia. Ale jej deti si nevyberali, do akej rodiny sa narodia
a akého otca, či matku chcú mať. Im je v tomto prípade ubližované najviac a do dnešného dňa. Oni boli
svedkami kriku a násilia doma, oni museli byť svedkami (a jedna z nich aj) obeťou fyzického napadnutia
starým otcom, oni musia byť aj napriek svojej vôli násilne odlúčené od mamy, oni museli zo dňa na
deň opustiť svoju detskú izbičku a svoj domov a museli ísť žiť do cudzieho domu k starým rodičom,
ktorých predtým videli možno tak dvakrát do roka. Deťom je ubližované doteraz, keď svoju milovanú
mamku môžu vidieť dvakrát do týždňa po dvoch hodinách, keď sa budia plačom zo sna a bez mamky
sa nemôžu upokojiť, keď oslavujú narodeniny a od svojej mamičky nemôžu dostať ani len pusu, keď ju
vidia v škole, či inde a nemôžu sa ku nej ani rozbehnúť, len smutne klopiť oči, keď počas ich spoločného
víkendu matku stískajú svojimi rúčkami tak silno, akoby to malo byť naposledy, keď zúfalo túžia byť v
mamkinej blízkosti, keď si želajú aspoň sa mamky dotýkať či dostať od nej božteky. A ten smútok v
očiach, keď sa deti s matkou lúčia, ten plač a zúfalstvo, ktoré dcéry nedokážu zvrátiť, sú pre matku
tak bolestné a ťažké, že si to nikto, kto to sám nezažil, nedokáže ani len predstaviť. A že si toto otec
neuvedomuje a nič s tým nerobí, aby to zastavil, je pre matku nepochopiteľné. V časti odvolania otca
s názvom „Záver“ otec uvádza alebo naznačuje, že matka je zákerná, nekompromisná, pomstychtivá a
podobne. Matka nevidí zmysel v presviedčaní súdov, že to nie je pravda. Veď znalecké posudky robené
na osobnosť matky v tomto a iných konaniach preukazujú viac a lepšie, akú povahu má matka. Možno si
však súd urobí lepšiu predstavu o skutočnom stave vecí a o tom, čo si otec myslel o matke, ak si prečíta
výtlačok súboru otcom nazvaný „prečo ta milujem“, ktorý otec doručil matke 16.5.2014 o 3.56 hod., ktorý
pripája ako dôkaz. Matka tvrdí, že otcovo hodnotenie rozsudku, že ide o „pokus s deťmi“, je nenáležité
a nesprávne. Rozsudok považuje za vecne správny a nepochybne súladný so záujmami detí. Matka
od začiatku poukazuje na skutočnosť, že ešte v októbri 2014 X.. O. pri vyšetreniach detí zistila, že deti
sú úzko naviazané na matku a veľmi si želajú žiť s matkou. V júli 2015 zistil tento názor detí aj znalec
ustanovený v tomto konaní, pričom znalec nevidel dôvod nesplniť im túto ich túžbu. Následne X.. O. v
marci 2016 zisťovala názor a túžbu detí a zistila, že sa nič nezmenilo. Deti si opakovane veľmi želajú žiť
práve s matkou. A napokon, aj v máji 2016, keď konečne kolízna opatrovníčka zisťovala názor detí počas
šetrení v domácnostiach rodičov, sa obe deti pred ňou aj u otca a aj u matky zhodne vyjadrili, že si želajú
žiť s matkou. Teda ide o súčasný i minulý a zároveň trvalý a stabilný názor detí, ktorý nie je zastaraný a
ani neaktuálny a ktorý môže, má byť a musí byť zohľadnený pri rozhodovaní súdov v tomto konaní. Matka
deťom vždy bola, je a navždy bude dobrou mamou. Matka si „len“ dovolila vzoprieť sa tyranovi, ktorý jej
ničil život a to, čo si želá, je, aby niečo podobné nezažívali aj jej deti. Otec sa sám pri znalkyni X.. X. pri
cielenom rozhovore vyjadril, že „nie je pravda, že by mal milenky, ani že by chodil do „bordelu“. Len tam
vozil kamarátov (Znalecký posudok 21/2015; str. 14). Matke sám otec poslal e-mailom fotodokumentáciu
jeho blízkeho vzťahu s kolegyňou a tiež sa ospravedlnil za všetky krivdy, ktoré jej spôsobil, a tiež za
hanbu a poníženie. Otec matke ešte v podstate nedávno písal, aká je úžasná a ako krásne sa vie rozdať
deťom, že aj on by sa rád vrátil do školských lavíc. Pokiaľ matka v sebe nenašla odvahu a nenahlásila
manželovo násilné správanie sa voči nej na polícii, bol otec presvedčený, že matka je úžasná matka
ich spoločných detí. Až po vykázaní otca políciou z domu a podaní žiadosti o rozvod matkou na súd
sa jeho verbálna prezentácia náhle zmenila. Odvtedy sa otec snaží matku prezentovať v čo najhoršom
svetle vymyslenými tvrdeniami a konštrukciami, či dezinterpretáciami. Matka je presvedčená o tom, že
deťom bude v jej výlučnej osobnej starostlivosti najlepšie, a to isté si želajú aj samotné deti. Verí, že
všetky už vykonané dôkazy sú dostatočné pre rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení rozsudku ako
správneho a zákonného.

28. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že žiaden zo subjektov, ktoré boli v
dlhodobom resp. pravidelnom kontakte s deťmi, ani kolízny opatrovník, nezistili, že sa deti otca boja
alebo ho odmietajú. Naopak, každý zo subjektov, podobne ako kolízny opatrovník, vyhodnotili, že deti sa
v prítomnosti otca správajú spontánne, prirodzene, sú otvorené, spolupracujú s otcom pri komunikácii,
aj neverbálne prejavy detí vo vzťahu k otcovi poukazujú na ich vzájomný dobrý a blízky vzťah. Na
odmietanie otca deťmi, psychické týranie detí otcom poukazuje ich matka, ktorá s deťmi navštevuje
dlhodobo psychológa X.. O.. Uvedený psychológ počas vyšetrenia detí vychádza z jednostranných
vyjadrení matky, ktorá od nej žiada správy pre úradné účely a popisuje situáciu v rodine podľa svojho
pohľadu. Ku konaniu a správaniu matky detí, ktoré popisuje vo vyjadrení otec detí, sa kolízny opatrovník



môže vyjadriť iba na základe skúsenosti s matkou počas práce s rodinou, zo šetrenia v rodine resp. z
pojednávaní. S poukazom na zápisnice z pojednávaní v predmetnom konaní sa opakovalo, že matka
popisovala situácie takým spôsobom, ktorý nezodpovedal realite, resp. matka upravovala interpretácie
iných subjektov, či osôb s takým záverom, ktorý vyhovoval matke a z toho dôvodu navrhol kolízny
opatrovník súdu svedkov, ktorých súd v konaní o úpravu práv a povinností zamietol. Podľa kolízneho
opatrovníka je matka detí manipulatívny klient, ktorý je počas celého kontaktu s oddelením SPODaSK v
odpore, matka od začiatku odmietala navrhnuté možnosti riešenia situácie v rodine, ktoré by smerovali k
riešeniu problémov. Ďalej kolízny opatrovník poukázal na správy, ktoré v predmetnom konaní predložil na
Okresný súd Prešov. Nakoľko mal. Q. a Q. sa pred kolíznym opatrovníkom, znalcom, ako aj psychológmi
vyjadrujú v tom zmysle, že chcú byť bližšie pri mamke, chcú žiť s mamkou ..., mamka plače ..., kolízny
opatrovník poukázal na vek detí, k tomu, či sú deti v tomto veku schopné posúdiť následky svojich
vyjadrení, resp. či sú deti ovplyvňované matkou, sa odborne môže vyjadriť psychológ. Podľa kolízneho
opatrovníka majú mal. Q. a Q. O. v starostlivosti otca v tomto období zabezpečené všetky svoje potreby,
otec sa o deti vie postarať. Obaja rodičia sa o deti vedia postarať a každý z nich zabezpečil v čase, kedy
sa o deti staral, aj vhodné bytové podmienky. Vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti, aj s poukazom na
psychický stav detí a ich zdravý vývin do budúcna, vie, podľa kolízneho opatrovníka, lepšie podmienky
a pomery zabezpečiť deťom ich otec. Matka odmieta striedavú starostlivosť o deti, ktorá by bola do
budúcna vhodná pre deti aj podľa kolízneho opatrovníka, a to z dôvodu bariéry v komunikácii medzi
rodičmi. Striedavá starostlivosť o deti je v záujme detí vzhľadom na ich zdravý vývin, vzhľadom na dobré
a blízke vzťahy k obom rodičom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia sú schopní sa o deti
postarať, čo otec aj reálne preukázal za obdobie posledného obdobia, kedy sa v prevažnej miere sám
osobne staral o deti a zabezpečoval všetky ich potreby, čo podľa kolízneho opatrovníka smerovalo k
zlepšeniu psychického stavu detí. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník považuje za starostlivosť,
ktorá je v najlepšom záujme mal. detí Q. a Q. O. starostlivosť, ktorú deťom zabezpečuje ich otec. Kolízny
opatrovník pri tomto vyjadrení vyhodnotil záujem detí podľa čl. 5 zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vrátil mu vec na ďalšie konanie, aby
súd v ďalšom konaní mohol vyhodnotiť aj dôkazy, ktoré mu zatiaľ neboli predložené resp. aby zabezpečil
súd dôkazy, ktoré zamietol v predmetnom konaní.

29. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje so súdnym rozhodnutím,
ktoré vzhľadom na vykonané dokazovanie, podľa jeho názoru, odôvodňuje aktuálne potreby a záujem
maloletých detí.

30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v
spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP) prejednal odvolanie podané
otcom maloletých detí v zmysle § ustanovení 378 a nasl. CSP, § 2 ods. 1 CMP, riadiac sa tým, že
a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nariadil pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1
CSP a súčasne písomnou výzvou zo dňa 28.9.2016 vyzval kolízneho opatrovníka maloletých detí,
aby oznámil odvolaciemu súdu, či by prípadné zisťovanie názoru maloletých detí k veci na odvolacom
súde nebolo, vzhľadom na doterajší priebeh konania a realizované úkony u znalca, psychológov, u
opatrovníka (rozhovory s maloletými) pre deti spojené so zvýšenou psychickou záťažou, so stresom,
či inými nepriaznivými vplyvmi na ich detskú dušu, a teda či opatrovník odporúča alebo neodporúča
zisťovanie názoru maloletých nesprostredkovane súdom s prihliadnutím na vek a vyspelosť maloletých
detí.

32. Kolízny opatrovník na výzvu odvolacieho súdu reagoval písomným podaním zo dňa 7.10.2016,
v ktorom poukázal na nízky vek maloletých detí a ich mentálnu vyspelosť, ako aj skutočnosť,
že tieto deti sú z celkovej situácie v rodine a nepriaznivej komunikácie medzi rodičmi zneistené
a sú naďalej vystavované priamemu, aj nepriamemu tlaku v rodine, čo obaja rodičia vo svojich
vyjadreniach aj uvádzajú, pričom z toho každý z nich obviňuje druhého rodiča. S poukazom na
uvedené kolízny opatrovník, ako zástupca detí v predmetnom konaní neodporučil zisťovanie názoru detí



nesprostredkovane súdom, nakoľko tento úkon by bol pre deti spojený so zvýšenou psychickou záťažou
a stresom, čo nie je v záujme ich zdravého psychického a fyzického vývinu.

33. Dňa 12.10.2016 doručila matka maloletých detí odvolaciemu súdu ďalšie podanie, v ktorom vyjadruje
svoj názor, že kolízny opatrovník nevykonáva svoju funkciu nestranne a v záujme detí, jeho podania
vo veci sú koncipované jednoznačne na prospech otca a na niektorých miestach sa dokonca snaží
zavádzať odvolací súd a vytvárať dojem, že matka je osobnostne horší človek ako otec. Tvrdí, že kolízny
opatrovník sa stavia do pozície odborníka psychológa, keď si trúfa posudzovať psychický stav detí a
negatívnym spôsobom posudzuje osobnosť matky, pričom na to nemá adekvátne vzdelanie a ani dôkazy
o pravdivosti týchto tvrdení. Matka zdôrazňuje, že práve to podstatné podanie kolízneho opatrovníka
neobsahuje, a to stanovisko kolízneho opatrovníka k vykonanému znaleckému dokazovaniu, chýba
zmienka o tom, že kolízny opatrovník v priebehu tohto konania niekoľkokrát svojvoľne zmenil svoje
odporúčanie ohľadom zverenia detí a chýba mu logické a racionálne zdôvodnenie takýchto náhlych
zmien, chýba zmienka o tom, že otec je obžalovaný zo spáchania dvoch násilných trestných činov
voči matke, chýba zmienka o tom, ako je zabezpečená každodenná starostlivosť o maloleté deti a
miera „výpomoci“ matky otca otcovi. Ďalej matka poukázala na vyjadrenie Okresného prokurátora v
Prešove, stotožnila sa s ním v celom rozsahu a považuje ho za relevantný názor vyvracajúci stanoviská
a tvrdenia kolízneho opatrovníka. Navrhla, aby odvolací súd vykonal dôkaz výsluchom maloletých detí,
pretože má za to, že nesprostredkované zistenie názoru a záujmu detí od nich samotných odvolacím
súdom najlepšie prispeje k potvrdeniu už spoľahlivo zisteného skutkového stavu a takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktoré bude najlepšie z hľadiska maloletých detí a nie ich rodičov. Matka zastáva
názor, že rozsudok je správny a zákonný, niet dôvodu pre jeho zmenu ani zrušenie a preto navrhla, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil.

34. Otec v podaní zo dňa 12.10.2016 poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, pričom, poukázal
na to, že matka mala na návrh otca zverené deti do svojej starostlivosti, bývala v dome, mala k
dispozícii aj ich auto. Nie zapríčinením otca, ale vlastnou nerozvážnosťou a nezodpovednosťou dostala
deti do zlého psychického stavu, čím prejavila neschopnosť sa o deti starať, čo viedlo k zmene
predbežného opatrenia. Neplatením povinného zmluvného poistenia niekoľko mesiacov vystavovala
otca, ako vlastníka vozidla, riziku pokuty aj v zmysle objektívnej zodpovednosti, čo už nebol ochotný ďalej
znášať. Takisto nedokázala uhrádzať základné poplatky za rodinný dom, až musela prísť upomienka.
Momentálne nie je schopná platiť si ani len nájom za byt, keďže ho platia jej rodičia, tak ako chce do
budúcna preukázať schopnosť starať sa o deti? Konštatuje, že matka nezvláda niesť zodpovednosť za
svoje činy. Otec tvrdí, že matka neustále vyvoláva konfliktné situácie, nedokáže ovládať svoje pocity,
zachádza do krajnosti, len aby sa mu pomstila a ublížila mu, pretože on je pre ňu nepriateľ č. 1, za
preukázanie jej nevery. Trestné oznámenia sa stali jej prostriedkom a hlavným argumentom, ako chce
získať deti do svojej starostlivosti, čo vyplýva aj z posudku znalca či z prebiehajúcich trestných konaní.
S poukazom na želanie detí a na to, že matka prejavuje záujem starať sa o deti, navrhuje striedavú
starostlivosť ako alternatívnu a myslí, že takáto striedavá starostlivosť do budúcna môže vzťahy medzi
rodičmi ukľudniť. Poukázal na to, že keď dostal možnosť sa o deti starať, v plnej miere sa toho zhostil
a myslí, že to splnilo svoj účel a deti sú teraz v psychickej pohode. Matka nenamieta viac menej otcovu
starostlivosť a opateru, iba prezentuje otca ako tyrana a násilníka, aby dosiahla zvrat v poručníckom
konaní, čo sa jej aj podarilo. Nedovolí, aby deti znovu prežívali to, čím si už museli prejsť len preto, že
niekto nebol schopný sa správať zodpovedne.

35. Matka maloletých detí dňa 13.10.2016 predložila súdu ďalšie podanie, v ktorom uviedla, že si nevie
predstaviť striedavú starostlivosť o ich deti za súčasnej situácie, pričom rozpisuje ako jej otec maloletých
detí nedovoľuje podieľať sa na ich výchove, nerešpektuje jej názory pri riešení otázok výberu školského
zariadenia, voľnočasových aktivít a krúžkov, ani jej záujem o výchovu detí. Tvrdí, že deti sa jej sťažujú,
že otec veľmi rýchlo mení nálady a často dostanú bitku, ani nevedia za čo, hneď na to ich otec začne
štekliť, aby sa smiali, akože všetko je v poriadku. Deti jej vravia o tom, ako ich otec zamyká do izby,
lebo nechce, aby ho vyrušovali, keď telefonuje. Ona deťom verí, pretože všetko to zažila na vlastnej
koži. Najbolestivejšie pre ňu je to, že jej sa podarilo odísť, avšak deti tam, v dôsledku zásahu kolíznej
opatrovníčky, ostali. Momentálne im nemôže pomôcť inak, ako vytrvalým úsilím o získanie ich do takej
starostlivosti, ktorá je v ich najlepšom záujme.

36. Účelom a zmyslom nariadeného odvolacieho pojednávania bolo najmä poskytnutie možnosti
odvolaciemu súdu reagovať prípadne na zmeny, ktoré mohli nastať (či nastali) v pomeroch účastníkov



v čase od rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd mal pritom na zreteli, že v mimosporových
konaniach (akým je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) v zmysle čl. 5 ods. 1, 2, § 35
zák. č. 161/2015 Z.z. - ďalej aj CMP, platí princíp materiálnej pravdy, a tiež princíp vyšetrovací, ktorý sa
v odvolacom konaní prejavuje okrem iného povinnosťou súdu podľa § 68 CMP, doplniť dokazovanie,
ak je to nutné pre zistenie skutočného a úplného stavu veci. Pre rozsudok aj vo veci starostlivosti súdu
o maloletých v zmysle § 217 ods. 1 CSP a ust. § 2 ods. 1 CMP je totiž rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

37. Na odvolacom pojednávaní v zásade účastníci zotrvávali na obsahu svojich podaní, ktoré doručili
súdu prvej inštancie, či odvolaciemu súdu po rozhodnutí prvoinštančným súdom napadnutým rozsudkom
zo dňa 18.5.2016 (tak ako ich obsah je uvedený vyššie). Okrem podaných obžalôb proti otcovi maloletých
detí, vedených na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 33T/66/2016 a sp.zn. 4T/63/2016 bolo z týchto
podaní objasnené, že rodičia maloletých detí dospeli vzájomne k úprave styku matky s deťmi počas
letných prázdnin roku 2016. Inak sa pomery oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu
detí do starostlivosti jednému z rodičov nezmenili.

38. Odvolací súd pri prejednaní a rozhodovaní predmetnej veci prihliadol i na to, že na Okresnom súde
v Prešove sa pod sp.zn. 30P/330/2014 vedie rozvodové konanie rodičov maloletých detí a v prípade
rozvodu manželstva sa bude opätovne súdom realizovať úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP). V rozvodovej veci je nariadené pojednávanie na súde prvej
inštancie na deň 25.10.2016.

39. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu je toho názoru, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie
o veci zhromaždil veľké množstvo dôkazového materiálu, ktorý správne podľa pravidiel upravených v
ustanovení § 132 O.s.p. vyhodnotil a zodpovedajúco tomuto hodnoteniu zistil správne i skutočný stav
veci. Vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov, i vyjadrení účastníkov pred odvolacím súdom, odvolací
súd je aj toho názoru, že nebolo na ujmu zistenia skutočného stavu veci ani nerealizovanie kolíznym
opatrovníkom navrhovaného dokazovania výsluchom svedkýň F.. F., psychologičiek X.. O., X.. E., či
lekárky detí F.. P.. Písomné správy, či vyjadrenia podané označenými osobami sú v spise, a niet podľa
názoru odvolacieho súdu dôvodu na pochybnosti o obsahu týchto listinných dôkazov, či predpokladu
na zmenu toho, čo uviedli uvedené osoby pre účely tohto konania v písomnej podobe. Bez závažnejšej
relevancie pre zistenie skutočného stavu veci, je aj prípadný otcom (jeho zástupcom) pred súdom
prvej inštancie navrhovaný dôkaz o úraze žiaka v škole v čase, kedy mala dozor matka maloletých
detí. Napokon to ani v podanom odvolaní otec nenamieta. Aj zvukové záznamy o šetrení pomerov v
domácnostiach rodičov kolíznym opatrovníkom sú skôr zamerané, či zaznamenané na priebeh úkonu
realizovaného povereným pracovníkom opatrovníka, ako na obsah skutočnosti, ktoré z tohto šetrenia
podal do písomných správ kolízny opatrovník. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie ďalšie šetrenie už
kolíznym opatrovníkom v domácnostiach rodičov nebolo robené a súdu kolízny opatrovník správy o
prípadných nových zisteniach už nepodával. Za takéhoto stavu ani vady konania spočívajúce v tom, že
súd prvej inštancie nedal v dôvodoch svojho rozhodnutia odpoveď na to, prečo nerealizoval navrhnuté
dôkazy (zamietnuté vyhláseným uznesením na príslušnom pojednávaní) nie sú takými, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP).

40. Tak, ako je už uvedené vyššie, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil
skutočný stav veci a z neho aj vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností vyvodil správny právny
záver.

41. Odvolateľ napadol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým sa realizovala úprava výkonu rodičovských
práv a povinností odlišne od posledných úprav realizovaných súdom vydanými rozhodnutiami o
predbežných opatreniach, či o návrhoch na zmenu týchto vydaných predbežných opatrení. Odvolateľ
tak, ako je už uvedené vyššie, zameral svoje námietky voči hodnoteniu záverov znaleckého
dokazovania, najmä s prihliadnutím na odstup času od písomne podaného znaleckého posudku
po čas, kedy vo veci rozhodoval súd prvej inštancie. Tu nemožno opomenúť tú skutočnosť, že
pracovník ústavu povereného vypracovaním znaleckého posudku dopĺňal písomný znalecký posudok
aj realizovaným výsluchom na pojednávaní pred súdom prvej inštancie v marci 2016 a na záveroch
písomného posudku nič nemenil, resp. neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
záverov prijatých ústavom ako kolektívnym subjektom podávajúcim vo veci znalecký posudok. Odvolací
súd nemá pochybnosti o tom, že závery znaleckého posudku týkajúce sa osobnostných čŕt oboch



rodičov, posudzovanie osobnostných čŕt maloletých detí korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi, ktoré boli
realizované súdom, či už hodnoteniami od psychológov, správami zo školy a materskej školy, ktoré
maloleté deti navštevovali.

42. Tak, ako je už uvedené vyššie, v podanom odvolaní a napokon aj vo vyjadrení pred odvolacím súdom,
otec maloletých detí zameral svoju argumentáciu na zdôvodňovanie potreby rozhodnutia o striedavej
osobnej starostlivosti rodičov vo vzťahu k maloletým deťom. Odvolací súd je si toho vedomý, že záujmom
dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Zverenie dieťaťa do
striedavej starostlivosti rodičov (§ 36 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine) nesmie však byť ústupkom
ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá
toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého
dieťaťa by malo vychádzať zo spoločnej vôle a dohody rodičov, či schopnosti spolu komunikovať a
spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. S prihliadnutím na obsah spisu i
na opakované obsahy vyjadrení oboch rodičov v priebehu odvolacieho konania, i s prihliadnutím na
obsah znaleckého posudku i ďalších listinných dôkazov je odvolací súd toho názoru, že v súdenej veci
takáto situácia nenastala. Rodičia nie sú vzhľadom na ich vzájomné konflikty spôsobilí spolupracovať a
komunikovať vo veci výkonu rodičovských práv. Chýba im obom ochota a vyspelosť v záujme maloletých
detí spolu kooperovať. V aktuálnej situácii, keď na základe matkou podaných trestných oznámení je
otec trestne stíhaný, niet ani predpokladu, že by v blízkej budúcnosti nastalo v kooperácii rodičov o
úprave ich rodičovských práv k deťom k takej zmene, či spolupráci, ktorá by viedla ku takej striedavej
starostlivosti, ktorá by bola v záujme oboch maloletých detí. Je málo pravdepodobné, ak nie až vylúčené,
že nedostatok vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú v aktuálnej situácii rodičia schopní napraviť
sami, a to ani pri prípadnom autoritatívnom zásahu štátnej moci spočívajúcej v nariadení poradenských
konzultácií, či už u psychológa, alebo na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba preto
súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že striedavá starostlivosť rodičov o deti nie je v súčasnej
situácii možná.

43. Pri vylúčení alternatívy striedavej rodičovskej starostlivosti o deti bolo úlohou súdu posúdiť, u koho
z rodičov je lepší predpoklad naplnenia záujmov dieťaťa. V súlade s rozsudkami Európskeho súdu
pre ľudské práva a i už judikatúrou súdu SR je kritériom rozhodovania pri zohľadnení záujmov dieťaťa
predovšetkým miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb, pričom všeobecné súdy by sa
mali vždy usilovať o to, aby akýkoľvek ich zásah bol minimalizovaný, teda aby dieťa nebolo odtrhnuté
najmä od osôb, ku ktorým má silnú náklonnosť a u ktorých nachádza svoj domov, aby bolo zverené do
starostlivosti osoby, ktorá uznáva rolu iných blízkych osôb v živote dieťaťa ako unikátneho jedinca a aby
zásadným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa bolo jeho želanie, hodnotené aj so zreteľom
k jeho rozumovej aj emocionálnej vyspelosti.

44. Odvolací súd je toho názoru, že uvedený záujem dieťaťa prvoinštančný súd správne vyhodnotil, keď
zveroval dieťa do starostlivosti matky. Rešpektoval pritom nielen závery, ktoré vyplynuli zo znaleckého
dokazovania i z oboznámených správ, ale v neposlednom rade želanie oboch maloletých detí na tom,
aby boli u mamy. Takýto záujem prezentovali deti aj u psychológov i u kolízneho opatrovníka (aj keď
ten namietal ich rozumovú a emocionálnu vyspelosť smerujúcu k vyjadrovaniu ich záujmu. Každopádne
však maloleté deti svoj názor vyjadrili a z neho vychádzal pri formulovaní záverov vo veci podaný
znalecký posudok ústavom. Súd prvej inštancie neopomenul ani vyjadrenie triednej učiteľky, staršej z
dcér, ktorá v tomto smere sa tiež vyjadrila, že by chcela byť u mamy. Odvolací súd je preto toho názoru,
že prvoinštančný súd vo vzťahu k rozhodovaniu o zverení detí do starostlivosti matky nepochybil, ale
správne zo skutočne zisteného skutkového stavu privodil aj správny právny záver (§ 36 ods. 1, § 24
ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Na správne zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
odkazuje.

45. Prvoinštančný súd správne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. V podstate ide
o štandardnú úpravu, ktorá smeruje ku zachovaniu väzieb detí aj s otcom. V tomto smere je opäť
potrebné zdôrazňovať to, že predovšetkým rodičia by mali mať na zreteli to, že majú povinnosť vytvárať
také predpoklady, aby každý z rodičov mal uznanú svoju úlohu vo výchove a že by navzájom rodičia
presvedčovali deti o dôležitosti druhého rodiča v živote dieťaťa, a že aj ten druhý z rodičov je dobrým
rodičom. Rodičom detí v predmetnej veci je známe, že ich nekomunikatívnosť, či problémy už pri
odovzdávaní detí, alebo iné ich konflikty sú výrazne nežiaducim javom aj pre osobnostný vývoj aj
duševné zdravie maloletých detí. Sami však nepristúpili zatiaľ k takému riešeniu, aby sa takýmto



negatívnym stavom vyhli, a aby tento negatívny stav aj zmenili. Do budúcna je však u nich žiadúce,
aby vlastnou iniciatívou pristúpili ku vzájomne kvalifikovanej komunikácii a napravili to, čo prenášajú
zo svojich problémov na svoje deti. Súdom upravený styk otca s deťmi je potrebné dodržiavať a nie je
vylúčené, aby sa aj dohodou rodičov intenzita týchto vzájomných kontaktov dcér s otcom zvýšila. Úprava
styku je však bežná, štandardná a je v záujme detí (§ 36 ods. 1, § 24, § 25 Zákona o rodine).

46. Aj úprava výšky výživného nie je v rozpore so zisteným skutočným stavom vecí, vychádzajúcom z
odôvodnených potrieb maloletých detí i z pomerov oboch rodičov. Napokon v podanom odvolaní otec
maloletých detí sa bližšie ani týmto skutočnostiam o výške výživného nevenuje. Ak v záverečnom návrhu
pred odvolacím súdom konštatoval neprimeranosť, odvolací súd je toho názoru, že táto námietka v
záverečnom návrhu je nedôvodná, pretože vychádza z aplikácie tých ustanovení Zákona o rodine, na
ktoré súd prvej inštancie poukázal v dôvodoch svojho rozhodnutia (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine).

47. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, §
2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.

48. Podľa § 52 CMP, ktorý sa použije aj pre odvolacie konanie, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa uvedeného ustanovenia odvolací súd
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

49. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).