Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/597/2015 z 21. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. júna 2016, sp. zn. 24Co/597/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2512215400.1 Krajský súd Trnava | 24Co/597/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2512215400.1 | 2016-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8ba204d-5187-4803-86e2-b149eda8d358 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2512215400.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/597/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215400
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512215400.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného euroadvokátom:
JUDr. Helena Strachotová, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., M. XXX/XX, o zaplatenie 326,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. januára 2015, č.k. 5C/31/2013-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu v časti o vymoženie istiny vo výške 326,93
Eur a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím ust. § 115a ods. 2, § 120, § 156 ods. 3, § 200ea ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008.

Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli
dňa 15.05.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 258,58 Eur (7.790,- Sk) na kúpu
tovaru. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) obsahovala žiadosť (dlžníka) o
zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, o poskytnutie úverového rámca vo
výške 663,88 Eur (20.000,- Sk) a vydanie úverovej karty na meno žiadateľa. V zmysle tejto časti zmluvy
sa dlžník zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo
výške minimálne 5% jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, s tým, že termín
splatnosti splátok je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti
B) zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi navrhovateľom
a odporcom bola uzavretá individuálne špecifikovaná zmluva o úvere s jednorazovým čerpaním za
účelom kúpy tovaru, ktorej súčasťou bola tiež navrhovateľom vopred naformulovaná žiadosť (dlžníka z
uzatváranej zmluvy o úvere s jednorazovým čerpaním) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie
úverového rámca, o poskytnutie úverového rámca 663,88 Eur (20.000,- Sk) a o vydanie úverovej karty.
Predmetom konania sú nároky navrhovateľa zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá, ako vyplýva z



čl. IV. všeobecných podmienok, mala vzniknúť odoslaním oznámenia navrhovateľa o prijatí žiadosti
o poskytnutie úverového rámca, obsiahnutej v časti C) zmluvy, s ktorou odporca vyjadril formálny
súhlas podpisom zmluvy o úvere s jednorazovým čerpaním. Navrhovateľ však nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že právny úkon majúci smerovať k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle
obsahu všeobecných podmienok urobil, dokonca túto skutočnosť neuviedol ani v opise skutkového
stavu v návrhu na začatie konania. Dôvodnosť žaloby vymedzil len tvrdením, že odporca vyčerpal
na základe zmluvy o revolvingovom úvere peňažné prostriedky v celkovej výške 731,84 Eur, pričom
pre tvrdené porušenie zmluvného záväzku zo strany odporcu listom zo dňa 21.12.2011 odstúpil od
zmluvy o revolvingovom úvere, čím došlo k zosplatneniu dlhu vo výške 326,93 Eur, ktorú sumu odporca
neuhradil a ktorej zaplatenia sa preto domáhal v súdnom konaní. Výšku žalovanej sumy, spôsob jej
vyčíslenia (najmä s ohľadom na úhrady odporcu), ako ani jednotlivé nároky, ktoré sú v nej zahrnuté,
však navrhovateľ nezdôvodnil a nepredložil žiadne listinné dôkazy (napr. výpis z úverového účtu), z
ktorého by tieto skutočnosti vyplývali. Keďže po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených
listinných dôkazov nebolo možné vecne preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy, súd výzvou zo dňa
29.04.2013 navrhovateľa vyzval na doplnenie návrhu a predloženie špecifikácie uplatnenej pohľadávky.
Ten však aj napriek výzve súdu, ktorá bola preukázateľne doručená jeho právnej zástupkyni, návrh
nedoplnil. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného
bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností nesie ten účastník konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa má za následok
neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, navrhovateľ v prejednávanej veci nepredložil súdu taký návrh, ktorý by predstavoval
dostatočný podklad pre vecné prejednanie uplatneného nároku, pričom tento nedostatok neodstránil
ani na výzvu súdu na jeho doplnenie. Keďže súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku
jednak pre nedostatočne odôvodnený návrh a jednak pre nepredloženie (neoznačenie) dôkazov zo
strany navrhovateľa, nezostávalo mu iné, ako návrh pre jeho vecnú nepreskúmateľnosť a neunesenie
dôkazného bremena zo strany navrhovateľa zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok
zmenil a návrhu vyhovel v plnom rozsahu, alebo vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Odvolateľ namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci. Odvolateľ síce uznal zmeškanie
lehoty na doplnenie návrhu, avšak podľa jeho názoru bolo zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému
revolvingový úver na základe predloženej úverovej zmluvy. Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa
pri svojom rozhodovaní postupoval nesprávne, keď návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že
navrhovateľ v prejednávanej veci nepredložil súdu taký návrh, ktorý by predstavoval dostatočný podklad
pre vecné prejednanie uplatneného návrhu, pričom tento nedostatok neodstránil ani na výzvu súdu na
jeho doplnenie a keďže súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku jednak pre nedostatočne
odôvodnený návrh a jednak pre nepredloženie dôkazov zo strany navrhovateľa, nezostávalo súdu nič
iné, ako návrh pre jeho vecnú nepreskúmateľnosť a neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu
zamietnuť. Súd má síce možnosť v drobných sporoch rozhodnúť bez nariadenia súdneho pojednávania,
ale nakoľko súd považoval podanie žalobcu za neúplné a toto nebolo v stanovenej lehote z hore
uvedeného dôvodu doplnené, mal súd postupovať v súlade s ust. § 43 ods. 2 O.s.p. a podanie žalobcu
odmietnuť alebo nariadiť pojednávanie, na ktorom by žalobca podanie doplnil a podrobne vysvetlil.
Prvostupňový súd síce navrhovateľa vyzval na doplnenie neúplného návrhu, ale neupozornil ho na
následky nesplnenia výzvy v súlade s ust. § 43 O.s.p. Navrhovateľ namietal, že nemal za preukázané,
že došlo k rozhodnutiu súdu na verejnom vyhlásení, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa aj podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keď s ohľadom na nesplnenie výzvy súdu
na doplnenie návrhu a špecifikáciu uplatneného nároku, nebol navrhovateľ upovedomený o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Počas vykonávania úkonov prvostupňového súdu pred predložením odvolania na rozhodnutie
odvolaciemu súdu, doručil navrhovateľ dňa 20.04.2015 prvostupňovému súdu čiastočné späťvzatie
návrhu, nakoľko odporca dňa 16.03.2015 uhradil na účet navrhovateľa istinu v plnej výške. Navrhovateľ
však trvá na tom, aby odvolací súd v časti nároku príslušenstva rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi zmluvný nárok vo výške 21,24% ročne zo sumy 269,73 Eur od 16.12.2011 do 16.03.2015
a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 326,93 Eur od 01.02.2012 do 16.03.2015. S ohľadom



na to, že odporca uhradil dňa 16.03.2015 aj trovy právneho zastúpenia vo výške 78,07 Eur, v tejto časti
navrhovateľ náhradu trov právneho zastúpenia nepožaduje a žiada uhradiť iba zaplatený súdny poplatok
vo výške 16,50 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

V zmysle § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Keďže v danom prípade došlo zo strany navrhovateľa k čiastočnému späťvzatiu návrhu v čase,
keď už rozhodol vo veci súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie v dôsledku podaného odvolania
dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pričom odporca nevyslovil nesúhlas so späťvzatím návrhu, čím boli
naplnené predpoklady pre aplikáciu cit. § 96 ods. 1 a § 208 O.s.p., odvolací súd späťvzatie návrhu v
tejto časti pripustil a konanie v tejto časti zastavil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal zostábajúcu časť zamietajúceho výroku v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v
zmysle § 219 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania na základe pôvodne podaného návrhu bolo zaplatenie
sumy 326,93 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 21,24% ročne zo sumy 269,73 Eur od 16.12.2011
do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 326,93 Eur od 01.02.2012 do zaplatenia
z titulu neuhradenej časti dlhu zo zmluvy o (revolvingovom) úvere. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že
navrhovateľ na základe časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.05.2008 poskytol
odporcovi revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca vyčerpal ku dňu 01.10.2008
z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 731,84 Eur, avšak svoje povinnosti splácať
poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach nesplnil, a preto navrhovateľ od úverovej zmluvy
odstúpil, v dôsledku ktorej skutočnosti sa dňom 31.01.2012 stal dlh odporcu vyčíslený v sume 326,93
Eur v celom rozsahu splatný. Právnym základom bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 15.05.2008, ktorej súčasťou bola i žiadosť dlžníka o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie
úverového rámca. Práve nesplácanie poskytnutého úverového rámca bolo dôvodom na odstúpenie od
zmluvy zo strany navrhovateľa.

Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 29.04.2013 na špecifikovanie nárokovanej sumy,
či ju skutočne odporca vyčerpal, akú sumu reálne splatil, čo z toho bola istina a čo úroky, navrhovateľ
mal uviesť kedy sa dostal odporca do omeškania, ďalej akým spôsobom bola určená RPMN vo výške
37,42%. Navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval a svoj žalovaný nárok dostatočne nepreukázal.

Odvolací súd nemôže uznať, že navrhovateľ nereagoval z dôvodu vyššieho pracovného zaťaženia,
nakoľko medzi výzvou na doplnenie návrhu a verejným vyhlásením rozsudku bolo časové obdobie
trvajúce viac ako rok, takže navrhovateľ mal dostatok času na doplnenie dôkazov vypovedajúcich v jeho
prospech.

Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu o
nesplnení dôkaznej povinnosti a neunesení dôkazného bremena, poukazujúc na to, že navrhovateľ v
sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera
jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska
veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej



podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa,
prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania
zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom
tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu s návrhom. Dôkazné
bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná
strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok
navrhovateľa nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom
v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené
skutočnosti.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom nepreukázal, že by odporca prečerpal peňažné
prostriedky z úverového rámca do nárokovanej výšky a súdu nárokovanú sumu dostatočne
nešpecifikoval. Navrhovateľ k návrhu priložil len žiadosť odporcu o poskytnutie úveru zo dňa 15.05.2008,
z ktorej nie je možné zistiť, či, v akej výške a za akých podmienok bol odporcovi v skutočnosti
úver poskytnutý. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy preukazujúce existenciu
zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť uplatnená pohľadávka, nepreukázal, kedy, ako a v akej
výške pohľadávka vznikla, nesplnil dôkaznú povinnosť na preukázanie obsahu predmetného zmluvného
vzťahu, čo viedlo k záveru súdu aj o neunesení jeho dôkazného bremena. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje navrhovateľa ako účastníka,
na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol
alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Nevyhnutným preto bolo jeho návrh už len z tohto dôvodu zamietnuť.

Odvolací súd v súvislosti na namietané porušenie práva navrhovateľa konať pred súdom poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júna 2013 sp. zn. 1 Cdo 8/2012 (publikované
pod č. 130 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov 9/2014), podľa ktorého ak súd nepoučil účastníka
konania podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, neodňal mu tým možnosť pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovení § 101 ods. 1 a § 120 ods.
1 O.s.p. vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje
svoje právo alebo povinnosť protistrany, a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať
pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné



bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej
skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena
vyplýva z hmotného práva (z príslušnej hmotnoprávnej normy). V zásade platí, že dôkazné bremeno má
ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Označenie dôkazov nie
je iba procesnou povinnosť účastníkov konania, ale zároveň aj ich procesným oprávnením. Uplatnenie
tohto oprávnenia je však časovo limitované.

Neobstojí ani odvolacia námietka, že vec nebola súdom prvého stupňa daná na verejné vyhlásenie
rozsudku. Podľa obsahu spisu termín verejného vyhlásenia rozsudku bol určený sudcom dňa 21.11.2014
na 12.01.2015 a následne úpravou sudcu zo dňa 16.12.2014 bol termín zmenený na 29.01.2015, ktorý
pokyn bol kanceláriou súdu realizovaný a k vyhláseniu rozsudku došlo 29.01.2015.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo už ďalej nadbytočným zaoberať sa ďalšími dôvodmi
pre zamietnutie žaloby, ako aj ďalšími odvolacími námietkami, nakoľko tieto by nič nezmenili na vyššie
uvedenom závere o nevyhnutnosti žalobný návrh zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena zo
strany navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto
bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.