Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/207/2011 z 26. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. októbra 2011, sp. zn. 43Cob/207/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6710216531.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/207/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6710216531.1 | 2011-10-26 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd8cd41d-c244-4ee5-9d98-134c3ade351a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6710216531.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/207/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710216531
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710216531.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Michalcovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej
veci žalobcu HONT-stav, spoločnosť s ručením obmedzeným, Kuzmányho 22, 963 01 Krupina,
IČO: 31578756, zast. JUDr. Jánom Hudobom, advokátom, AK Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen proti
žalovanému Mesto Krupina, Svätotrojičné nám. 4, 963 01 Krupina, IČO: 00320056, zast. JUDr. Ela
Kocková, advokátka, 962 65 Hontianske Nemce č. 406 v konaní o zaplatenie 44.455,08 Eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 9Cb/61/2010 - 152, IČS: 6710216531 zo dňa
17. mája 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č. k. 9Cb/61/2010 - 152, IČS: 6710216531 zo dňa 17. mája 2011
potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 520,26 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene vo výroku uvedeným rozsudkom návrh žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 5.420,72 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobou podanou na Okresný súd vo Zvolene dňa 26. 10. 2010 sa domáhal žalobca proti žalovanému
zaplatenia istiny 4.455,08 Eur titulom náhrady škody a ušlého zisku, ktorý zavinil žalovaný. Uviedol, že
na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 11. 2007, sa
žalobca ako zhotoviteľ zaviazal zrealizovať stavebné práce na stavbe „K. - kanalizácia ul. D. M.“. Žalobca
podľa stavebného denníka prevzal dňa 14. 12. 2007 stavenisko a začal s realizáciou diela, avšak podľa
ďalšieho zápisu v stavebnom denníku zo dňa 20. 02. 2008 boli práce v uvedený deň pozastavené podľa
príkazu stavebného dozoru J.. V., a to zápisom na osobitnom papieri, podľa ktorého sa kanalizácia
realizuje len po šachtu K. X. Žalobca nakúpil stavebný materiál aj na ďalšiu časť stavby s cieľom
tento zabudovať, čo mu znemožnil žalovaný a spôsobil mu tým škodu na materiáli vo výške 5.593,72
Eur. Žalobca tvrdil, že tento materiál je nepredajný, ponúkal ho viacerým možným záujemcom, avšak
bezvýsledne a materiál chátra na skladovej ploche žalobcu. Uviedol tiež, že okrem priamej škody utrpel aj
škodu vo forme ušlého zisku, a to vo výške 38.861,36 Eur, ktorý predstavuje rozdiel dohodnutej zmluvnej
ceny diela po odpočítaní žalovaným zaplatenej fakturovanej ceny za práce, ktoré žalobca vykonal do
pozastavenia prác žalovaným ako objednávateľom. Pri výpočte ušlého zisku žalobca vychádzal z ceny
bez DPH s odôvodnením, že DPH nemá vplyv na zisk.



Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu zavinením žalovaného vznikla
škoda. Práce na stavbe žalovaný nezastavil, stavebný dozor J.. V. dal pokyn žalobcovi len na dočasné
pozastavenie prác po šachtu K. X, a to pre prekážku na strane zhotoviteľa diela, ktorý nevykonával dielo
v súlade s projektom stavby.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedkov.
Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa
09. 11. 2007 zmluvu o dielo č. X/XXXX na dodávku stavby „K. - kanalizácia ul. D. M.“.  Cena diela
bola dohodnutá vo výške 2.784.637,90 Sk, čo je 92.433,04 Eur. Žalobca sa zaviazal začať s výstavbou
do jedného týždňa odo dňa písomného vyzvania žalovaným ako objednávateľom a termín ukončenia
stavebných prác bol dohodnutý do jedného roka od začatia stavby. V zmluve boli dohodnuté vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán, tiež to, že objednávateľ bude vykonávať odborný dozor nad
realizáciou diela prostredníctvom stavebného dozoru J.. M. V., v článku VIII. bolo dohodnuté predčasné
ukončenie zmluvy výpoveďou zo strany zhotoviteľa aj objednávateľa. Súd tiež zistil, že žalobca začal
s prácami na stavbe dňa 14. 12. 2007 bez toho, aby mu žalovaný zaslal písomnú žiadosť - výzvu na
začatie výstavby diela a bez toho, aby mu žalovaný stavenisko odovzdal. Zápis o prevzatí staveniska
v stavebnom denníku zo dňa 14. 12. 2007 je podpísaný len zo strany žalobcu ako zhotoviteľa. Žalobca
tvrdil, že práce začal po dohovore s primátorom mesta. K pozastaveniu prác na stavbe došlo na základe
písomného pokynu stavebného dozoru J.. V. zo dňa 20. 02. 2008, ktorý na súde prvého stupňa ako
svedok okrem iného uviedol, že pri realizácii prác došlo k stretu s plynovodom a vodárenská spoločnosť
M. B. vodárenská prevádzková spoločnosť a. s.  A. Bystrica upozorňovala, že je potrebné upraviť
projektovú dokumentáciu tak, aby kanalizácia slúžila iba pre splaškové vody a neodvádzali sa ňou
dažďové vody, ako aj na to, že trasa kanalizácie medzi šachtami nie je priama a nie je dodržané
ochranné pásmo kanalizácie v zmysle príslušnej STN. Svedok M. V. tiež uviedol, že za to, aby stavba
bola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie bol zodpovedný zhotoviteľ, a pokiaľ zistil trasovanie
inžinierskych sietí v rozpore s projektovou dokumentáciou, mal s vykonávaním prác sám prestať a
požiadať objednávateľa o riešenie tohto problému. Po pozastavení prác sa na stavbe ďalej nepracovalo,
a žalobca listom zo dňa 10. 09. 2008 oznámil žalovanému, že zmluvu o dielo č. X/XXXX zrušuje z
dôvodov pozastavenia prác na stavbe J.. V. a vzhľadom k tomu, že od februára 2008 nedostal od
objednávateľa žiadne vyjadrenie ohľadom ďalšieho postupu prác. V tomto liste tiež oznámil žalovanému,
že materiál v celkovej hodnote 200.529,- Sk bude vyfakturovaný vrátane skladovej prirážky za 7
mesiacov až do doby, pokiaľ si ho žalovaný neprevezme. Tento list, ktorý bol doručený žalovanému dňa
10. 09. 2008, považoval súd prvého stupňa za odstúpenie od zmluvy.

Po zhodnotení zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu nie je
dôvodný. Žalobca podľa súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovaný porušil právnu
povinnosť zo zmluvy o dielo, ktorú uzavrel so žalobcom, rovnako nepreukázal, aká škoda žalobcovi
vznikla a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že sám žalobca začal práce v rozpore so zmluvou, keď ich začal bez písomnej
výzvy žalovaného ako objednávateľa, pričom je zo stavebného denníka zrejmé, že žalovaný, resp.
stavebný dozor nebol na odovzdávaní staveniska prítomný. V konaní bolo preukázané, že žalobca
vykonával práce v rozpore s projektom, hoci súd považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ by sa práce
boli vykonávali podľa projektu, došlo by k stretu s inžinierskymi sieťami. Žalobca mal v takomto prípade
postupovať v zmysle § 552 Obchodného zákonníka a bez zbytočného odkladu to oznámiť žalovanému,
čo však neurobil. Súd prvého stupňa poukázal aj na ust. § 552 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého v prípade vzniku skrytých prekážok pokiaľ zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred
začatím vykonávania diela tieto prekážky, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody a zhotoviteľ
má nárok na cenu za časť diela, ktorú do doby odhalenia skrytých prekážok vykonal. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný zastavil výkon prác na diele. Zápis vykonaný V. V. ako
stavebným dozorom nie je zápisom v stavebnom denníku je teda zrejmé, že v tomto prípade nedošlo
k zastaveniu prác zo strany žalovaného. Napokon žalobca sám vypovedal zmluvu o dielo, avšak bez
akéhokoľvek zákonného dôvodu a nepreukázal, že by boli splnené v zmluve dohodnuté podmienky
na takúto výpoveď. Žalovaný teda podľa súdu nespôsobil škodu žalobcovi z titulu ušlého zisku. Pokiaľ
sa žalobca domáhal aj náhrady škody z dôvodu zaplatenia ceny za materiál, ktorý na vykonanie diela
nakúpil, pokiaľ by aj súd považoval v tejto časti návrh žalobcu za dôvodný ako nárok titulom zaplatenia
ceny  za tovar, nebol by takýto nárok dôvodný vzhľadom k tomu, že tento materiál žalobca nedal
do dispozície žalovaného, a žaloba by bola v tomto prípade podaná predčasne. Súd prvého stupňa



poukázal tiež na to, že s prihliadnutím aj k tomu, že tento materiál sa nachádza u žalobcu, nedošlo
u neho k zmenšeniu jeho majetku a ani v tomto prípade návrh žalobcu nie je dôvodný. Napokon súd
prvého stupňa uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha voči žalovanému ušlého zisku tak, ako tento nárok
špecifikoval v priebehu súdneho konania, mala byť v tomto výpočte už zahrnutá aj cena za materiál, ktorý
mal byť na dielo použitý. Súd prvého stupňa preto považoval návrh žalobcu za nedôvodný a zamietol
ho v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému
ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor a trovy
právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Žalobca namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom, svoje právne závery náležite neodôvodnil, a
preto je jeho rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Tvrdil, že žalobca v konaní riadne preukázal
splnenie všetkých náležitostí zodpovednostného vzťahu, spočívajúce v porušení zmluvných povinností
zo strany žalovaného, v príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a vznikom škody, a aj samotný
vznik škody. Poukázal na svoje tvrdenia prednesené v konaní na súde prvého stupňa, že žalobcovi po
prevzatí staveniska na základe súhlasu primátora mesta Krupina nebolo zo strany žalovaného vytknuté
prevzatie staveniska, že žalovaný zastavil práce na kanalizácii bez akéhokoľvek zdôvodnenia a až
neskôr sa žalobca dozvedel, že žalovaný má nekvalitne vypracovanú projektovú dokumentáciu, že
žalovaný nepreukázal výkon prác zo strany žalobcu v rozpore s projektom stavby, že žalovaný neumožnil
žalobcovi pokračovať v diele a dokončiť ho napriek viacerým výzvam adresovaným žalovanému, a preto
nemohol žalobca zabudovať zakúpený stavebný materiál, pričom v prípade náhrady priamej škody nejde
o kúpu a predaj, a preto nebol potrebný žiaden dodací list, ďalej na to, že žalovaný nikdy neuplatnil voči
žalobcovi žiadnu reklamáciu na vady diela. Žalobca tvrdil, že zmluvu nezrušil svojvoľne, ale po rozsiahlej
korešpondencii so žalovaným, keď ho žalovaný ani raz nevyzval na dokončenie diela a nenamietal
ukončenie zmluvy, bol teda nečinný. Oprávnenosť náhrady priamej škody za stavebný mareriál je podľa
žalobcu preukázaná nepredajnosťou tohoto materiálu, ktorý bol žalobcom vyradený z účtovnej evidencie
ako nepredajný a neupotrebiteľný a bude musieť byť žalobcom zlikvidovaný. Žalobca tiež namietal, že
skutočnosť, či odstúpenie žalobcu od zmluvy je platné alebo nie je v tomto prípade úplne bezvýznamná.
Na druhej strane nesporne je preukázané, že žalovaný nemal vybavené stavebné povolenie na túto
stavbu a že ním predložená projektová dokumentácia bola nekvalitne vypracovaná. Žalobca nemal
nikdy úmysel porušovať príslušné STN, avšak zisteným stavom inžinierskych sietí a nedostatočnou
projektovou dokumentáciou bol prinútený k improvizácii, pričom tvrdil, že na ním vykonanom diele sa
vôbec nič nezmenilo a bolo skolaudované v stave, v akom bolo zhotovené. Pokiaľ súd prvého stupňa
poukazuje na to, že žalobca mal postupovať podľa §552 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že
vždy tak aj urobil, napríklad 18. 12. 2007 pozastavil práce na výkopoch, pretože v strede výkopu sa
nachádzalo plynové potrubie, o čom sú aj ďalšie zápisy. Dôkazom pozastavenia prác podľa žalobcu
je papier podpísaný stavebným dozorom žalovaného Ing. V., na základe ktorého následne štatutárny
zástupca žalobcu dňa 20. 02. 2008 zapísal túto skutočnosť v stavebnom denníku, pričom stavebný dozor
v stavebnom denníku neurobil viac žiadny zápis, nevyzval ani žalobcu na pokračovanie v týchto prácach.
Žalobca tvrdil, že v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno, že žalovaný porušil právne povinnosti zo
zmluvy, riadne preukázal vznik škody a aj príčinnú súvislosť.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 21. 07. 2011, v ktorom zopakoval svoje
námietky vznesené počas konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z
dôvodu jeho správnosti. Uviedol tiež, že nepovažuje za vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa
o trovách konania v časti, kde nepriznal žalovanému náhradu za premeškaný čas právnej zástupkyne
žalovaného v celom vyúčtovanom rozsahu.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez
nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods.3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvého stupňa v tejto veci na základe rozsiahleho dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a
zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu tak, ako to tvrdil. Samotné odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa v časti hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia je možno stručné, odvolací súd však
nepovažuje jeho rozsudok za nepreskúmateľný a ani za nepresvedčivý.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a
nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich.

Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky
týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to
bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene
diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú
na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 552 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím
vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody;
zhotoviteľ má nárok na cenu na časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť
pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Zodpovednosť za škodu v zmysle citovaného § 373 Obchodného zákonníka je objektívnou
zodpovednosťou, pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom vzniku
zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej v
Obchodnom zákonníku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Škodou sa rozumie skutočná škoda, a to majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ďalej ušlý zisk,
ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná
len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Nie každé porušenie
povinností zo záväzku spôsobí škodu.



Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v tomto prípade nepreukázal splnenie
predpokladov pre náhradu škody voči žalovanému. Žalobca predovšetkým nepreukázal, že žalovaný
porušil konkrétnu povinnosť z uzavretej zmluvy, resp. že porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.
Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, bol to práve žalobca, ktorý porušil svoje povinnosti z
uzavretej zmluvy o dielo, keď začal s prácami na stavbe bez toho, aby bol na to písomne vyzvaný
objednávateľom (článok II. bod 2 zmluvy). Rovnako odvolací súd súhlasí s tým, že žalobca nepreukázal
vznik škody, náhrady ktorej sa domáhal v tomto konaní, a to tak škody skutočnej, ale ani ušlého
zisku. Súd prvého stupňa tiež správne uviedol, že žalobca mal po zistení prekážok v súvislosti s
tým, že v prípade pokračovania prác podľa predloženej projektovej dokumentácie by došlo k stretu s
inžinierskymi sieťami, postupovať podľa citovaného § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, sám mal na
túto skutočnosť upozorniť žalovaného ako objednávateľa a navrhnúť mu zmenu diela (prepracovanie
projektovej dokumentácie, prípadne iné potrebné zmeny). Z citovaného § 552 ods. 2 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ diela má po vzniku záväzku už pred samotným začatím vykonávania
diela preveriť, či sa na mieste samom nenachádzajú skryté prekážky, ktoré by znemožnili vykonávanie
diela spôsobom, dohodnutým v zmluve o dielo. Ak zhotoviteľ túto svoju povinnosť neporuší, má nárok
na cenu za časť diela, ktorú vykonal do doby odhalenia skrytých prekážok, resp. do doby, kedy mohol
skryté prekážky zistiť. Aj sám žalobca v odvolaní uvádza, že podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka
postupoval, keď dňa 18. 12. 2007 pozastavil práce na výkopoch, pretože v strede výkopu sa nachádzalo
plynové potrubie, nebol však v tomto smere dôsledný, keď netrval na zmene uzavretej zmluvy o dielo.

Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu v tom, že pre rozhodnutie tejto veci nie je podstatné, či
odstúpenie žalobcu od zmluvy  dielo bolo platné alebo nie. Podstatné však je, že žalobca nepreukázal
porušenie povinností zo strany žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalobcovi vzniknúť
udávaná škoda.

Ako už bolo uvedené, v súvislosti s obchodným záväzkovým vzťahom môže dôjsť k viacerým porušeniam
záväzku, nie každé však má za následok vznik škody. Ako je to zrejmé z vykonaného dokazovania, za
práce, ktoré žalobca na diele vykonal do odstúpenia od zmluvy, mu žalovaný zaplatil. Nezaplatil mu však
cenu za materiál, ktorý žalobca zakúpil a nezabudoval ho už do stavby. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalovaný bol ochotný odkúpiť od žalobcu nezabudovaný materiál v hodnote 5.593,72 Eur,
žiadal však, aby mu žalobca tento materiál najprv dodal, zatiaľ čo žalobca trval na zaplatení faktúry
s tým, že po zaplatení ceny za tovar žalovanému tento privezie. Napokon však medzi účastníkmi
konania k dohode nedošlo. Stavebný materiál sa teda nachádza u žalobcu a jeho hodnota, resp.
cena, ktorú za tento materiál žalobca zaplatil svojim dodávateľom, nie je podľa názoru odvolacieho
súdu škodou, za ktorú zodpovedá žalovaný. Keďže žalobca nepreukázal prvý a základný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného, a to porušenie povinnosti z uzavretej zmluvy, nemá voči
žalovanému nárok ani na náhradu ušlého zisku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj v prípade, že by
žalovaný žalobcovi za škodu zodpovedal, nemohla by byť výška ušlého zisku určená iba rozdielom medzi
dohodnutou cenou diela a sumou, ktorá bola žalobcovi za čiastočný výkon stavebných prác zaplatená.
Žalobca zrejme do ceny prác zakalkuloval aj svoje náklady a aj cenu za materiál, ktorý na stavbe hodlal
použiť.

Je možné, že v tomto zmluvnom vzťahu došlo k viacerým pochybeniam, keď žalobca mal snahu
vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a žalovaný - mesto Krupina mal prirodzený záujem na
kanalizačných prácach v prospech svojich obyvateľov, žalobca však týmto návrhom uplatnený nárok na
náhradu škody nepreukázal.

Pokiaľ žalovaný namieta proti výške priznaných trov prvostupňového konania, odvolací súd ho
upozorňuje, že odvolanie nepodal a preto nie je dôvod skúmať rozsudok súdu prvého stupňa v tomto
smere.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania vzniknutých žalovanému a to trovy právneho zastúpenia, ktoré boli určené na
základe vyúčtovania žalovaným a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu,
vo výške 512,85 Eur  + režijný paušál 7,41 Eur, spolu 520,26 Eur. Podľa § 149 OSP je žalobca
žalovanému prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.