{"guid": "364215da-7032-4593-a3fa-a6ac739affd1:9d24cc63-30f9-4d4a-b4c3-87d2c649d8d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6707212509.3", "spisova_znacka": "14CoE/7/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/7/2013 z 22. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. apríla 2013, sp. zn. 14CoE/7/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6707212509.3", "identifikacne_cislo": "6707212509", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 1299, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-1299", "datum_vydania": "2013-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-23", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d24cc63-30f9-4d4a-b4c3-87d2c649d8d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6707212509.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6707212509.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6707212509.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 14CoE/7/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6707212509\nDátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6707212509.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, AK Bratislava,\nPribinova 25, v odvolacom konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava,\nGrösslingova 4, proti povinnému V. O., nar, XX.X.XXXX, bytom O., O. X, pre uspokojenie pohľadávky\noprávneného vo výške 963,95 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,\nExekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 4255/2007, na odvolanie\noprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11 Er/4885/2007-67 zo dňa 23.7.2012 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania    z a m i e t a .\nUznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresným súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného\nporiadku, lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný\ntitul znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní\nvystupoval na strane žalovaného, a preto ju bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku v neprospech spotrebiteľa. Súdnemu exekútorovi súd  náhradu trov nepriznal.\nUznesenie okresného súdu odvolaním napadol oprávnený, v ktorom veľmi obšírne     vo viacerých\nsmeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval výhrady voči prvostupňovému rozhodnutiu.\nPredovšetkým namietal nedostatok právomoci exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a tým aj\nrozhodcovskú doložku. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom\nkonaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo\nveci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Extenzívna\ninterpretácia ust. § 44 ods. 2 EP tak, ako je u danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom\nrozpore s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces ako aj\nv rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty.\nNaviac exekučný súd ani nemohol interpretovať za účelom aplikácie uvedeného ustanovenia EP a\nto preto, že tento procesný úkon uskutočňovaný realizáciou právomoci obsiahnutej v označenom\nustanovení bol už exekučným súdom platne vykonaný. Ak márne uplynie lehota určená v zákone\no rozhodcovskom konaní (v procesnom predpise) je rozhodnutie rozhodcovského súdu právoplatné,\npričom je tým založená platnosť zásady správnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu a to vrátane\núčinkov, ktoré na jeho základe nastali. Iba v rámci zákona o rozhodcovskom konaní a za účelom\ndosiahnutia v ňom vytýčených cieľov je možné pristúpiť k spochybneniu konkrétneho rozhodnutia\nrozhodcovského súdu alebo dosiahnuť určenie jeho neexistencie. Zákonodarca priznal všeobecným\nsúdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o\nzrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe\nzákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkon\ntuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý. Exekučný súd mal s\n\nrozsudkom rozhodcovského súdu nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu v opačnom\nprípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd\nviazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou\nrušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka\nv konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a\nnedostatky exekučného titulu. V prípade, že by sa súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou\nustanovenia § 44 ods. 2 EP odvolateľ žiadal, aby postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b)        O.\ns. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44      ods.\n2, veta prvá a druhá EP s článkom 1 ods. 1, veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom\nprávnej istoty a princípom ochrannej dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ak účastník\nodôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie\nsúladu aplikovanej normy s Ústavou SR, má všeobecný súd v zásade možnosť: buď vykoná ústavne\nkonformný výklad právnej normy alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne\nsúladnú alebo sa stotožní s návrhom účastníkom a podá vec ústavnému súdu. V tomto zmysle nemožno\npod domnienkou (článok 144 ods. 1 Ústavy), či pod dospením k záveru (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.\ns. p.) rozumieť úplne voľnú úvahu súdu (viď. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 269/09 zo\n07. 07. 2009). Odvolateľ tvrdil, že exekučný súd mohol pristúpiť k zastaveniu exekučného konania\nrealizovaného na podklade rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania v zmysle\nust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie explicitne upravuje konanie\nbez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského\nsúdu. Exekučný súd porušil princíp legality ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov\nkonania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal pred\nexekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, bolo s ním zaobchádzané odlišne v porovnaní so\nstranou povinného. Odlišné zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením\n- obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, pretože takýto dôvod\nje priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.\nExekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 40 a\n§ 43 Zákona o rozhodcovskom konaní a aplikované   ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2 Zákona o\nrozhodcovskom konaní interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného\nna súdnu ochranu. V súvislosti s ústavnou potrebou aplikácie relevantných právnych noriem oprávnený\npoukázal aj             na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej\núprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd\nnemohol riadiť resp. nemohol s jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie.\nSmernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach, spotrebiteľských zmluvách nemá všeobecnú\nzáväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom EÚ a nie všetkým fyzickým a\nprávnickým osobám. Pri označenej Smernici neprichádza do úvahy ani jej priamy účinok, a to pretože\nbola správne transponovaná do právneho poriadku SR (zák. č. 150/2004 Z. z. ) a je zabezpečená jej\núplná účinnosť. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach súdneho\ndvora EÚ, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné, lebo nemajú všeobecnú záväznosť, ich\nadresátom nebol členský štát. Okresný súd porušil aj princíp rovnosti zbraní lebo oprávnený bol uvedený\ndo takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných\nosôb v porovnateľnom postavení. Oprávnený ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať      na\nakékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho\nprávnom postavení. Exekučný súd navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to,\naby bez existencie akýchkoľvek obáv s reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Oprávnenému\nvoči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny dlh a núteného preto\nvoči povinnému vymáhal a práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie\nvypočuť oprávneného, nakoľko povinný prechovával voči nemu averziu a pocit antipatie. Oprávnený\nako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne\nrozhoduje o jeho právach a to v súvislosti s úplnou revíziou rozsudku rozhodcovského súdu, nemal\nmožnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Exekučný súd uskutočnením\njudiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho\nkonania lebo napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo\nvzťahu k meritu veci. K záverom uvádzaným v odôvodnení rozhodnutia exekučný súd dospel len na\nzáklade domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu a jeho úvaha nemôže byť podkladom pre\nrozhodnutie. Ak by aj postup súdu bol považovaný za vykonávanie dokazovania, toto dokazovanie\nnebolo vykonané zákonným spôsobom lebo účastníci nemali možnosť vyjadriť sa a navrhovať ďalšie\ndokazovanie. Postupom súdu tak bola odňatá možnosť účastníkom konania konať pred súdom resp.\n\nkonanie má inú vadu, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. V prípade, že by zákonodarca\nchcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia medzi taxatívne uvedenými dôvodmi v § 45\nZákona o rozhodcovskom konaní by nepochybne uviedol aj ďalšie písmená § 40 a teda ďalšie dôvody\nresp. okruhy prieskumu exekučného súdu. Ďalšie dôvody však tam uvedené nie sú, a preto exekučný\nsúd si podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu svojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré nie je\noprávnený v exekučnom konaní riešiť, a preto ak zastavil exekučné konanie, konal v rozpore                 so\nzákonom, čím odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučnému súdu prislúcha len\noprávnenie skúmať, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a\nnie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorému prieskumu slúži odlišný inštitút\nuvedený v ust. § 40 Zákona o rodine, a ktorý povinný nevyužil. V záujme právnej istoty je potrebné\nkonštatovať, že rozhodcovská doložka nebola napadnutá, a preto je v súlade s právom, a preto je\nplatná. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny\nsúd, pričom nešlo o fiktívnu možnosť voľby. Skutočnosť, že povinnosť si nesplnil spotrebiteľ a teda\nžalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Možnosť\nvoľby účastníkmi dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ.\nOprávnený namietal aj exekučným súdom nesprávny výklad § 53 ods. 1 OZ, že rozhodcovská doložka\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\nK uvedenému záveru súd dospel len na základe domnienky, nešpecifikovaného predpokladu a vlastného\nnepodloženého úsudku. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o\nspotrebnom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje svojim klientom\npeňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného\nzákonníka, a preto i všetky právne vzťahy sa mali spravovať uvedenou právnou normou. Oprávnený\npoukazoval aj na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, lebo nie je možné\nodvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné\nstrany dohodnúť. Aplikáciou moderačného práva by súdy nabádali podstate dlžníka neplniť záväzok.\nOprávnený nesúhlasil, ak exekučný súd zastavil exekúciu aj v časti poplatkov za poskytnutie úveru a\nza zasielanie upomienok, ktoré sú súčasťou rozhodcovského rozsudku, a na ktoré mu vznikol nárok. Ak\nexekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia,\nnávrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, preto môže vykonať revízny postup\nvo vzťahu k exekučnému titulu len v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 45\nZákona o rozhodcovskom konaní, dbajúc na existenciu § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní len\nv spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný\nsúd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a\nprincípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné\npráva účastníkov exekučného konania, právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces, vlastniť\nmajetok, na pokojné užívanie majetku. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu oprávnený žiadal\nodvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na\nďalšie konanie, lebo exekúciu zastavil bez toho, aby nariadil pojednávanie.\n\nOprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a článku\n267 Zmluvy o fungovaní EÚ za účelom predloženia Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku\nv nasledujúcom znení:\n1/ Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov ?\n2/ V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1\nprílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nvykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky\nspory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred\nstálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu\nmožno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá\nžalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca\nzmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na\nvšeobecnom súde, považuje  sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky,\nčo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,\nv ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená\nprávomoc rozhodcovského súdu ?\n\n3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS\nzabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?\n\nVyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal, bez nariadenia\npojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. návrh                 na prerušenie konania zamietol a\nuznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 z vecne správnych dôvodov potvrdil.\n\nOdvolací súd sa predovšetkým ako s prvoradou otázkou vyporiadal s návrhom oprávneného na\nprerušenie konania v zmysle postupu podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p..\n\nPodľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor\nEurópskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (článok 234\nZmluvy o založení Európskeho spoločenstva - ÚvES       C 325, 24. 12. 2002).\n\nPri posúdení návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa špecifického dôvodu vyplývajúce z\nuvedeného zákonného ustanovenia je nevyhnutné vychádzať z jeho charakteru a plne rešpektovať\npovahu a sledovať účel tohto osobitného právneho inštitútu komunitárneho práva. Podľa judikatúry\nSúdneho dvora je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o\nneprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08:\n„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka ako taká je tá, ktorá je predmetom sporu\nvo veci samej, spĺňa kritéria požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1\nSmernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).\n\nV zmysle článku 234 Zmluvy o založení ES odvolaciemu súdu nevyplývala povinnosť požiadať o\nvydanie rozhodnutia Súdny dvor ES, ale je výlučne na jeho zvážení, či zvolí takýto postup vzhľadom\nna nutnosť požiadať prejudiciálne Súdny dvor ES o výklad práva Európskej únie, pretože sa domnieva,\nže otázka dotýkajúca sa platnosti či aplikácie únijného práva v konkrétnom konaní je sporná. Odvolací\nsúd v danej  exekučnej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.\ns. p., prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora ES o navrhovaných otázkach výkladu komunitárneho\npráva nepovažuje za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie súdu a to z dôvodu, že žiadnu právne\nrelevantnú skutočnosť nevyhnutnú pre rozhodnutie v danej exekučnej veci nepovažuje za spornú.\nOdvolací súd taktiež poznamenáva, že v obdobných prejudiciálnych otázkach ako navrhuje oprávnený\nbol už vyslovený právny názor Súdneho dvora ES, keď vydal rozhodnutie vo veci POHOTOVOSŤ\nC-76/10 zo dňa 16. 11. 2010 a postup exekučných súdov plne zodpovedá záverom obsiahnutým v danom\nrozhodnutí. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách\nrozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú\npovahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom.\nJe úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za\nnekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného\nsúdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť\nsa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Z uvedeného dôvodu, preto odvolací súd návrh\noprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. zamietol. Odvolací\nsúd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) po preskúmaní uznesenia\nprvostupňového súdu, aplikujúc ust. § 219 ods. 2     O. s. p. sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového\nsúdu i napriek tomu, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP namiesto § 57 ods. 1 písm.\na/ EP, lebo exekúcia vôbec nemala začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné. Takáto iná právna\nkvalifikácia nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia.\n\nExekučný súd počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu vedenia exekúcie) je povinný\ndôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak\npredovšetkým skúmať, či podklad na základe ktorého sa exekúcia vedie, je spôsobilým exekučným\ntitulom v zmysle ust. § 41 EP. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul na návrh účastníka\nalebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu, musí       na zistené nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne\nprocesne zareagovať. Námietkou oprávneného, že exekučný súd nebol oprávnený na preskúmavanie\n\nrozhodcovského rozhodnutia a prekročil svoje právomoci, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú aj\ns poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 456/2011-19 z 23. 11. 2011, v ktorom\nuviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu, v\nktorom koľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté\nexekučné konanie zastaviť. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení § 44 ods. 2, § 57 ods. 1, 2\nExekučného poriadku ako aj § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní je dané zákonné zmocnenie\nexekučnému súdu v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Neobstojí\nani argumentácia oprávneného spochybňujúca postup súdu s akcentom na údajné porušenie ústavne\ngarantovaných práv oprávneného ako účastníka konania na spravodlivý súdny proces          a na\nzachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru                  o\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve, dospel              na podklade\nlistinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky\nskutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú\nzrejmé s obsahu predloženej zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné\nkonštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného ako účastníka konania.\nRovnako nemá zákonné ani skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti\nkonania, nakoľko voči uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje, či už žiadosti súdneho exekútora\no vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vymieneného § 57 ods. 1 písm. g)\nEP pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2, veta posledná, § 58 ods. 4 EP)\na preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu ako súdu prvého stupňa,\nje predmetom odvolacieho - druhostupňového konania.\n\nV danej veci okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej\nskutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský\nvzťah a následne aj obšírne vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje\nrozhodnutie zdôvodnil. Argument poukazujúci       na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES a\nJudikatúry Súdneho dvora ES ako je argument poukazujúci na nepresný preklad slovenského znenia\npísm. q) bodu 1 Prílohy Smernice nie z hľadiska správnosti rozhodnutia prijatého právneho názoru\nsúdu zásadný, nakoľko okresný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu\ndotýkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a len podporne poukázal    na znenie\nčlánkov Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, v nadväznosti na výklad danej Smernice\nobsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.\n\nOprávnený v odvolaní polemizuje o správnosti právneho posúdenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľského\núveru a tým aj podriadenie sa tohto zmluvného vzťahu pod režim upravený príslušnými ustanoveniami\nzákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu podpísania\nzmluvy z dôvodu jeho povahy ako absolútneho obchodu. Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje\núverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti\nalebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy legs specialis. Popri tejto\nšpeciálnej norme výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky\nv spotrebiteľskej zmluve vrátane služieb na finančnom trhu upravený v ust. § 53 a nasl. Občianskeho\nzákonníka v spojení s ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 3 ods.\n3 neskôr prijatého zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalosť rozhodcovskej doložky je\nmožné posudzovať podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Obč. zák. zakotvenej do zákona od 01. 04.\n2004. V danej právnej veci ide o typovú, spotrebiteľskú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky. Odvolací\nsúd sa zaoberal aj preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami neprijateľnej podmienky,\nza ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve,                 2.\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v\nneprospech spotrebiteľa. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že\nrozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v\nprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Podstatnou z hľadiska vyslovenia\nabsolútnej neplatnosti takéhoto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom\nvopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej\nformulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Veriteľ podaním návrhu\nv rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v ustanoveniach zmluvných dojednaní, po\ntomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným\nsúdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces\n\npred nezávislým všeobecným súdom. Argumenty oprávneného v odvolaní dotýkajúce sa polemiky\noprávnenosti a primeranosti dohodnutých úrokov z omeškania, poplatkov sú bezpredmetné, nakoľko v\nodôvodnení uznesenia sa exekučný súd touto problematikou ani nezaoberá a tak aj odvolacie dôvody\nv tejto časti smerujú zjavne voči inému súdnemu rozhodnutiu.\n\nNedôvodná je i námietka oprávneného, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože\nnevykonal náležité dokazovanie, lebo platí že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie\nskutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Pre záver o\nvyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením\nzmluvy, pretože je zrejmé že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako\ndodávateľom.\n\nRozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia\nzo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym\nexekučným titulom na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bolo treba považovať za materiálne\nnevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti                        za neodstrániteľnú prekážku brániacu\nvo vykonaní exekúcie. Rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže\nbyť spôsobilým exekučným titulom          na základe, ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol\nnárok, ktorého vymoženie by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Oprávnený v postavení dodávateľa\ns odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať\naj dôsledky ich používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd\nnemôže vymôcť. Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj\nzáklad v neprijateľnej rozhodcovskej doložke je neprípustná a exekučný súd    na to prihliada už v štádiu\nrozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§\n44 ods.2, 3 EP). Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský\nrozsudok, ktorý nemožno vykonať. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý\nargument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, preto odvolací súd so zreteľom na\nneplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami\noprávneného. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie prvého stupňa ako vecne správne\npodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. aj keď za dôvod zastavenia exekúcie bolo potrebné považovať neexistenciu\nvykonateľného rozhodnutia v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) EP, pričom iná právna kvalifikácia  nemá vplyv\nna vecnú správnosť výsledku rohodnutia.\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 224 ods. 1        O. s. p. v spojení\ns ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.\nOprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu\nžiadne trovy nevznikli.\n\nRozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/4885/2007", "guid": "b835a1bb-f18b-462c-9792-d3559acc4878:4d7111f6-54d8-400e-a348-3be8accb13ec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:bb92e598-2f70-4b28-ab51-cd8b9a51cb43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 269/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb92e598-2f70-4b28-ab51-cd8b9a51cb43"}], "citovane_v": []}