{"guid": "364177df-97dd-4069-ba03-8c5f68b0c1b2:b7a542b6-f511-4322-8814-f0067b41b9af", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7516220173.1", "spisova_znacka": "2Co/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/3/2019 z 20. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2019, sp. zn. 2Co/3/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7516220173.1", "identifikacne_cislo": "7516220173", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7a542b6-f511-4322-8814-f0067b41b9af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7516220173.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7516220173.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7516220173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516220173
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516220173.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej B. W., nar.XX.X.XXXX, W. X. P. XXXX/XX, P., o zaplatenie
1.971,41 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa
25.9.2018 č. k. 13Csp/249/2016-66

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby.

M e n í    rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 56 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol o
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.971,41 € s úrokmi z omeškania 5,25 % ročne od 20. 2. 2014
do zaplatenia ako záväzku zo zmluvy o pôžičke č. 7119322 uzavretej medzi žalovanou a právnym
predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. dňa 23.5.2013 tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.232,72 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1532,72
€ od 20.02.2014 do 16.05.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1482,72
€ od 17.05.2017 do 09.06.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1432,72
€ od 10.06.2017 do 11.07.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1382,72 €
od 12.07.2017 do 18.08.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1332,72 €
od 19.08.2017 do 13.09.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy  1282,72 €
od 14.09.2017 do 07.11.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1232,72 € od
08.11.2017 do zaplatenia, zastavil konanie v časti o zaplatenie 300 € a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 26 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o pôžičke bola žalovanej poskytnutá
suma 2000 € s dohodnutou úrokovou sadzbou 32% ročne, ročnou percentuálnou mierov nákladov
(RPMN) vo výške 32%, pri priemernej RPMN 20,44%. Poskytnutú pôžičku sa žalovaná zaviazala vrátiť v
48. mesačných splátkach vo výške 71,82 € vrátane poistného. Náklady spojené s pôžičkou predstavovali
1350,40 €, celkovú sumu zo záväzku z pôžičky v hodnote 3350,40 € mala vrátiť v termíne do „5/2017“.
Žalovaná porušila povinnosť na riadnu a včasnú úhradu splátok, preto veriteľ vyhlásil splatnosť celého
zostatku dlhu k 19.2.2014. Ku dňu podania žaloby bol žalovanou uhradený dlh vo výške 467,28 € a



nesplnený zostatok dlhu v sume 1971,41 €. Po začatí súdneho konania bolo žalovanou uhradených
ďalších 300 €.

3. Právne vec súd prvej inštancie posudzoval podľa § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej „OZ“) ako zmluvu spotrebiteľskú, u ktorej je vylúčené uplatňovanie neprijateľných
zmluvných podmienok a podľa § 3, § 39, § 41 a § 457 OZ o neplatnosti právneho úkonu a nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia.  Zohľadnil závery Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 10/95,
v ktorom okrem iného Ústavný súd uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti,
neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške, ale táto dohoda musí byť v súlade s
ust. § 39 OZ a nesmie sa priečiť dobrým mravov, odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/173/03 pojednávajúceho o tom, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je neakceptovateľný
z hľadiska spoločnosti všeobecne uznávaných mravných zásad a princípov vzájomných zmluvných
vzťahov, a po konštatovaní, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke priemerná úroková sadzba na úvery
dosahovala 11,22 % ročne prijal záver, že zmluva o pôžičke je v časti dohody o úrokovej sadzbe 32
% ročne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, pretože niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru a tento záväzok spotrebiteľa zhoršuje jeho postavenie, nad rámec povinnosti vyplývajúcich mu z
ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia uložil žalovanej
povinnosť na  vrátenie sumy 1232,72 € ako rozdielu medzi finančnými prostriedkami, ktoré jej boli
poskytnuté vo výške 2000 € a finančnými prostriedkami, ktoré do času vyhlásenia rozhodnutia vrátila
(467,28€ + 300€), a v prevyšujúcej časti istiny s príslušenstvom žalobu zamietol. Z dôvodu omeškania
žalovanej s vrátením peňažného dlhu, zaviazal ju na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 20. 2. 2014 podľa § 517 ods. 1,2 OZ , § 3, § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z., v súlade
so žalobným návrhom, a prihliadajúc k splátkam istiny uhradených po začatí konania. Konanie zastavil
v časti o zaplatenie 300 € v súlade s procesným úkonom žalobcu podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP, keď
k späťvzatiu došlo skôr, než vo veci bolo začaté pojednávanie, Aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 26% konštatujúc, že oproti
sume žiadanej žalobou 1971,41 € bolo žalobcovi priznaných len 1232,72 €, teda pomer procesného
úspechu a neúspechu predstavoval 63% ku 37%.

4. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas
odvolanie žalobca vymedzujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového
poriadku („CSP“) o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Žalobca argumentoval,
že jedinou odplatou za poskytnuté finančné prostriedky bol dohodnutý úrok vo výške 32 % ročne,
čomu zodpovedala aj hodnota RPMN. Výška priemernej hodnoty RMPN pre úvery od 1500 € do
6500 € so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy
zodpovedala hodnote 20,44 % so stavom ku dňu 31.3.2013. Zdôraznil, že nie výška úrokovej sadzby,
ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je tým rozhodujúcim faktorom, ktorý
je potrebné posudzovať pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Výška
odplaty neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a neprekračovala ani zákonom
ustanovenú maximálnu výšku odplatu podľa § 1a ods.1 nar. vl. č. 87/95 Z.z. účinného od 1.9.2014,
keď zákonodarca stanovil ako zákonné obmedzenie dvojnásobok priemernej RPMN. Žalobca odkázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/181/2017-74 z 25.1.2018. Vo vzťahu k výroku
o náhrade trov konania poukázal na fakt, že súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil pomer procesnej
úspešnosti žalobcu v spore, nakoľko v rozsahu 300 € nesie zodpovednosť za zastavenie konania
žalovaná, ktorá po začatí súdneho konania uhradila dlh v tejto výške. Žalobca žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej uloží  povinnosť aj na zaplatenie zamietnutej
časti nároku v sume 438,96 € s úrokmi z omeškania od 20. 2. 2014 do zaplatenia, a prizná mu plnú
náhradu trov konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o zastavení konania v časti 300 € nebol odvolaním napadnutý,
v tomto rozsahu rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol preto predmetom odvolacieho prieskumu.
V zostávajúcom rozsahu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie
žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2
CSP  z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.



7. Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov prvoinštančného konania neboli
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho odvolací súd v súlade s §
387 CSP zmenil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.3.2019 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1,
3 CSP.

9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci je daný v prípadoch chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, k čomu
dochádza, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval náležitý právny predpis, ale
tento nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.

10. Tento odvolací dôvod nebol vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku naplnený a odvolací
súd nezistil ani žiadny nedostatok procesných podmienok, či inú vadu konania, ktorý by mala mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z § 191, § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
aplikoval náležité právne predpisy, ktoré aj správne interpretoval. Právne závery súdu prvej inštancie sú
zrozumiteľne odôvodnené, v súlade s ustálenou súdnou praxou a pri zohľadnení ochrany subjektívnych
práv oboch strán sporu.

11. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nárok žalobcu vyplýval zo zmluvy spotrebiteľskej založenej
na zmluve o pôžičke uzavretej dňa 23.5.2013, na podklade ktorej žalovaná získala finančné prostriedky
v sume 2000 €, z ktorých do dňa vyhlásenia rozhodnutia vrátila 767,28€. Rozsah nesplneného záväzku
žalovanej z uvedenej zmluvy súd prvej inštancie stanovil po konštatovaní čiastočnej neplatnosti zmluvy
o pôžičke v časti dohodnutých úrokov.

13. Podľa § 53 ods.6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľné úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658
ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Odplatou pri poskytnutí finančných prostriedkov podľa zmluvy o pôžičke sú práve úroky z pôžičky,
pokiaľ sa tak strany dohodli. Inak v zásade platí, že dlžník z pôžičky vráti len sumu finančných
prostriedkov, ktoré dostal (§657, §658 OZ). Práve táto odplata musí spĺňať kritéria primeranosti a
súladnosti so zákonnou úpravou i dobrými mravmi. Referenčné kritérium upravené § 53 ods. 6 OZ
nevylučuje možnosť súdu posudzovať záväzkový vzťah skrz korektív dobrých mravov ako vyplýva z
§ 3 OZ, naopak predstavuje len jedno z ďalších pravidiel, na dodržiavaní ktorých je potrebné trvať v
dodávateľsko-spotrebiteľskom vzťahu.

16. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na údaje o priemernej hodnote RPMN, táto zohľadňuje všetky činitele,
ktoré sa do jej výpočtu zahrňujú ako je výška požičanej istiny, doba splácania, výška splátok, úroková
miera, ďalšie náklady a poplatky spojené s uzavretím zmluvy (§ 19 a Príloha č.2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách). Údaje o priemernej RPMN teda
zákonite odrážajú priemernú hodnotu veličín vstupujúcich do výpočtu RPMN, a nie sú založené na
len zohľadnení dohodnutej sadzby úroku z poskytnutých finančných prostriedkov. Posúdiť primeranosť



úrokovej sadzby z pôžičky je možné len porovnaním adekvátneho kritéria, ktorým sú priemerné úrokové
miery na spotrebiteľské úvery ako bol úver poskytnutý žalovanému. Priemerná úroková miera na úvery
poskytované spotrebiteľom so splatnosťou do piatich rokov sa v čase uzavretia zmluvy so žalovaným
pohybovala podľa štatistických ukazovateľov Národnej banky Slovenska na úrovni 5 % a až 12%
ročne podľa typu spotrebiteľského úveru a jeho zabezpečenia. Táto úroková miera sa vzťahovala aj
na nebankové inštitúcie, akým bola spoločnosť žalobcu. Dohodnutie úrokov na úrovni 32 % ročne,
tak nepochybne viacnásobne prekračuje obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu v obdobných
prípadoch.

17. Pojem dobrých mravov odráža prevažujúcu mienku rozhodnej časti spoločnosti o tom, aký má byť
výkon práv vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, aby tento bol v súlade so základnými a všeobecne
rešpektovanými zásadami mravného poriadku, ako sú zásady slušnosti, poctivosti, čestnosti, dôvery a
podobne. Za výkon práva s dobrými mravmi je teda možné považovať aj konanie, pri ktorom veriteľ
postupom obchádzajúcim zákon či mariacim jeho zmysel a účel, poškodzuje či znevýhodňuje povinnú
stranu v postavení spotrebiteľa. Zatiaľ čo jedinou obranou žalobcu je odkaz na údaje o hodnote RPMN,
žalobca opomína ďalší faktor, že tento údaj nemožno hodnotiť oddelene od ostatných faktorov, ktorým
je obsah zmluvy, keď hodnota RPMN vo výške 32% odzrkadľuje len v zmluve dohodnuté úroky. Ak
úroková miera na úroky nepresahuje hodnotu 12% ročne, dohoda so spotrebiteľom o úrokovej sadzbe
v rozsahu 32% ročne je nepochybne konaním, ktoré možno hodnotiť ako nepoctivý úkon v snahe
obohatiť sa na úkor slabšej strany zmluvy, a to spôsobom, ktorý má vzbudiť zdanie, že právny úkon
je súladný so zákonom. Snaha veriteľa, ktorého základným zdrojom obchodnej činnosti je požičiavanie
finančných prostriedkov, o dosiahnutie zisku je prirodzená, avšak zisk musí byť úmerný poskytovanej
finančnej čiastke a situácii na finančnom trhu, nie prejavom zneužitia nedostatku finančných prostriedkov
u spotrebiteľa. Z konania veriteľa nemôže vyplývať zjavné zneužitie dominancie v hospodárskych
finančných vzťahoch. Samotná obrana žalobcu v odvolaní len potvrdzuje, že spôsob, akým bol nárok
na odplatu v podobe úrokov v spotrebiteľskej zmluve o úvere založenej na pôžičke dohodnutý, je
snahou o obchádzanie zákona, keď veriteľ vychádzal z predpokladu, že pokiaľ neprekročí dvojnásobok
hodnoty RPMN, nebude možné posudzovať takúto zmluvu ako neplatnú či bezúročnú. Opomenul však,
že akákoľvek dohoda sa vždy posudzuje s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu, a tak, aby bol
naplnený duch zákona, ktorým je zákaz výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. V tomto nie je
namieste ani odkaz odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co 181/2017-74, ktorý
posudzoval obsah spotrebiteľskej zmluvy obsahujúcou dohodu o úrokoch vo výške 13,2% ročne pri
dohodnutej RPMN 32,77%. Sumu odplaty dohodnutú so žalovanou, je zohľadniac vyššie uvedené,
dôvodné považovať za odporujúcu princípom dobrých mravov i poctivého obchodného styku, a teda
vyplývajúcu z neplatného právneho úkonu (§3, § 39 OZ).  Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v časti nároku žalobcu prevyšujúcom sumu požičaných a nevrátených finančných prostriedkov,
bolo preto potvrdené ako zákonné a vecne správne.

18. V časti výroku o náhrade trov konania sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia pri posudzovaní
miery procesného úspechu strán sporu. Aj keď použil správne ustanovenia právneho predpisu § 255
ods. 1 CSP, tieto nesprávne právne interpretoval. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie
peňažnej pohľadávky v celkovej výške 1.971,41 €. Zo žalovaného nároku súd rozhodnutím vo veci samej
priznal žalobcovi sumu 1.232,72 €. Za procesne úspešného sa však žalobca považuje aj v časti výroku
o zastavení konania v rozsahu 300 €. Podľa § 256 ods. 1 CSP za zastavenie procesne zodpovedá
žalovaná, nakoľko v tejto časti pohľadávky žalobca vzal žalobu späť, pretože bola uhradená žalovanou
po začatí konania. V porovnaní so sumou, ktorá bola predmetom konania vo výške 1.971,41 €, žalobca
sa domohol uspokojenia nároku v sume 1.534,72 €. Celkový úspech žalobcu tak predstavuje 78 % a
neúspech v zamietnutej časti, sa vzťahuje iba k sume 438,69 € s príslušenstvom, čo zodpovedá 22 %
žalovanej pohľadávky. Pri zohľadnení pomeru procesného úspechu a neúspechu v konaní na súde prvej
inštancie, tak nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej činí 56 % (78%-22%). Z dôvodu
nesprávnosti posúdenia miery procesného úspechu súdom prvej inštancie, odvolací súd zmenil jeho
rozhodnutie v časti výroku  o trovách prvoinštančného konania.

19. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Zatiaľ čo žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie bol prevažne úspešnou stranou sporu, v
odvolacom konaní je pomer úspechu a neúspechu oboch strán sporu rovnaký. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.



20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Csp/249/2016", "guid": "5bac3c6a-c474-476e-bf73-d54d3f233d95:460ceca5-10e5-447e-86a7-ee81fd7c6692", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59f680b3-6032-4f6a-b4cf-c2dc0868af51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/95 z 28. 2. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-02-28", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.10.1995.1"}, {"guid": "8216dea7-921c-46b3-b3b8-95c7f5473d78:410eb2e3-8d1c-43e2-b8a8-82d1f46cfa25", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/181/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/181/2017 z 10. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8216dea7-921c-46b3-b3b8-95c7f5473d78:410eb2e3-8d1c-43e2-b8a8-82d1f46cfa25"}], "citovane_v": []}