Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/1258/2014 z 17. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júna 2015, sp. zn. 17Co/1258/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6812205475.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/1258/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6812205475.2 | 2015-06-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bd769f9-8b41-4040-bfb6-b430b91e5c83 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6812205475.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1258/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812205475
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812205475.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného právnym zástupcom SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, v mene ktorého pred súdom
koná JUDr. Alexander Kasatkin, advokát a prokurista, proti odporkyni U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W. č. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou Bc. Hedvigou Mázikovou,
súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Revúca, za účasti HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, IČO: 42 305 675, ako vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne, zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom v Banskej
Bystrici, Nemčianska č. 25, o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka
proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 4C/30/2013-105 zo dňa 26.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal
m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
trovy konania vo výške 77,38 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliama
Glézla, advokáta, so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom
konaní vo výške 18,83 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliama Glézla,
advokáta, so sídlom v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporkyne domáhal zaplatenia
248,95 € titulom zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom, spočívajúcim v úroku z omeškania vo výške 9
% ročne z dlžnej sumy od 28. 09. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, z dôvodu nepreukázania
dojednania zmluvnej pokuty s odporkyňou zo strany navrhovateľa zamietol; o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) tak, že odporkyni náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila a ani jej podľa obsahu súdneho spisu
žiadne trovy v konaní nevznikli; vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p., nakoľko mal za to, že v predmetnej
právnej veci nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Už zo samotného ustanovenia § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že HLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, IČO: 42305675, bolo
zriadené, okrem iného za účelom podávania návrhov, účasti v konaní a tiež zastupovania v konaniach
pred štátnymi orgánmi, teda bolo zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa. Paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do viacerých konaní, v ktorých vystupuje navrhovateľ, a jeho zastúpenie advokátom, zbytočne
navýšilo trovy konania (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia), preto ich súd nemohol považovať



za účelne vynaložené. Obdobný právny záver o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka už vyslovili súdy
vyšších stupňov, ako napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo 37/2013.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, podal včas odvolanie vedľajší účastník. S názorom okresného súdu o neúčelnosti trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nesúhlasil. Podľa jeho názoru v danom prípade neexistujú
výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali použitie § 150 O. s. p., pričom
použitie citovaného ustanovenia nie je možné v prípade, kedy súd dospeje k záveru o neúčelnosti trov
vedľajšieho účastníka (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/379/2012). Poukázal
na to, že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku jeho procesnej aktivity. Práve kvalifikované podanie
vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu
nepreukázal (keď nepredložil Dodatok k zmluve o pripojení, ktorého obsahom malo byť okrem iného
dojednanie o zmluvnej pokute), a ktorého závery boli prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného
súdu, bolo dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom
právneho zástupcu v konaní vykonal možno považovať za účelné z toho hľadiska, že ich vynaložením
vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporkyne proti uplatňovanému nároku
navrhovateľa. Do pozornosti súdu dal rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého
vyplýva, že vedľajší účastník má právo nechať sa zastupovať advokátom aj na náhradu trov konania.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zrušiť a vec vrátiť v tomto
rozsahu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže
navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania vo
výške 137,48 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vedený vo Fio Banka, a.s. pobočka
zahraničnej banky, č. ú.: 2500415041/8330, VS: 44302013. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania vo
výške 21,32 €.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol odvolanie odmietnuť ako podané
neoprávnenou osobou. Na podanie odvolania vedľajším účastníkom sa podľa neho vyžaduje prejav vôle
hlavného účastníka, ktorý v danom prípade takýto prejav vôle neposkytol. Ak hlavný účastník nevyužil
svoje právo podať opravný prostriedok, vedľajší účastník takto bez jeho prejavu vôle konať nemôže.
Uviedol, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže
naplniť jeho zmysel a účel, a teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť
zásadne len sporové konanie a nie konanie, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv.
skrátené konanie). Na vstup vedľajšieho účastníka do konania je nevyhnutný výslovný súhlas účastníka,
ktorého záujmy chce v konaní podporovať, keď takýto súhlas odporca neudelil. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. V
závere zdôraznil pripravované legislatívne zmeny zákona č. 99/1963 Zb. týkajúce sa ustanovenia § 93
O. s. p.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka napriek jeho doručeniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, považujúc odvolanie vedľajšieho
účastníka za čiastočne dôvodné, podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.



V zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 248,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 €
od 28.09.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pripojení.
Predmetom daného konania je nárok navrhovateľa, ako postupníka, z pôvodného zmluvného vzťahu
medzi T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, IČO: 35 705 019, ako
poskytovateľom elektronických telekomunikačných služieb a odporkyňou, ako účastníkom, ktorý bol
postupcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763
469, postúpený navrhovateľovi, a ktorý vyplynul zo zmluvy o pripojení zo dňa 06.08.2007. Z
činnosti odvolacieho súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom
v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, IČO: 35 705 019, zanikla výmazom z obchodného registra dňa
01.07.2010 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova č. 10, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 09.04.2013
doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na
strane odporkyne. Uznesením č. k. 4C/30/2013-53 zo dňa 19.06.2013 okresný súd za opatrovníčku
odporkyne ustanovil Bc. Hedvigu Mázikovú, súdnu tajomníčku informačného centra Okresného súdu
Revúca. Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa zo dňa 12.08.2013 sa vedľajší účastník zaoberal analýzou
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o pripojení; ako prvoradý dôvod zamietnutia návrhu
navrhovateľa uviedol skutočnosť, že navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu nepreukázal keď
nepredložil Dodatok k zmluve o pripojení, ktorého obsahom malo byť okrem iného dojednanie o zmluvnej
pokute; poukázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty v zmluve o
pripojení a tým jej neplatnosť; uviedol rozhodnutia súdov, ktorými bola rovnaká zmluvná podmienka, aká
bola použitá v zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, vyhlásená
za neprijateľnú; vzhľadom na uvedené žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania, ktoré si uplatnil vo výške 68,74 €. Uznesením č.k. 4C/30/2013-69 zo dňa 21.08.2013 okresný
súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, keď na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v
Banskej Bystrici, ako súd odvolací, toto uznesenie zmenil uznesením č.k. 17Co/596/2013-94 zo dňa
14.05.2014 tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva subjektu
HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č. 2009/2, IČO: 42 305
675, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, zamietol. Následne okresný súd dňa 26.08.2014
vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách
konania.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre
správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným
od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znie:
"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.";
predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených
procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; súčasne
v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne očakávania,
ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere
zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou,
ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala.



Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky
vstupu vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom
doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
predstavuje procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase
uskutočnenia takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane tak, ako na to poukazoval navrhovateľ v odvolaní, keď zjavne nesprávnym
spôsobom vykladá uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňuje konajúcemu súdu
rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta v znení
účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd
z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je
len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len
vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Na
podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vedľajší
účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo v
jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho
účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a
procesným povinnostiam.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2
O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva,
že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia
vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto
prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej
z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na
jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s argumentom navrhovateľa ohľadom neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci odkazuje na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí č.k.
17Co/596/2013-94 zo dňa 14.05.2014 ktorým rozhodnutie okresného súdu o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho



účastníctva subjektu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene, J. Bánika č.
2009/2, IČO: 42 305 675, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, zamietol.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia citovaného
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

V predmetnom prípade bola pri rozhodovaní o náhrade trov konania na mieste aplikácia § 142 ods.
1 O.s.p., teda priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní. V zmysle tejto zásady
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspech v konaní treba chápať
v procesnom zmysle, teda v závislosti od výsledku súdneho sporu. Navrhovateľ má procesný úspech
v plnom rozsahu vtedy, keď súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci samej a vydá rozsudok
v súlade s navrhovaným petitom. O plný úspech odporcu ide vtedy, keď súd návrh v celom rozsahu
zamietne. Zamietnutím návrhu v celom rozsahu bola odporkyňa úspešná v plnom rozsahu a vzniklo
jej právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Odporkyňa si však právo na náhradu trov
konania neuplatnila ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Právo na náhradu trov konania vzniklo aj
vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane v konaní úspešnej odporkyne, ktorý bol v konaní
zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne
služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní
o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia.

Okresný súd s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal
vzhľadom na jeho paušálny vstup do konania, keď trovy vynaložené na právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka považoval za zbytočne navyšujúce trovy konania, a tým vynaložené neúčelne. Odvolací
súd konštatuje, že okresný súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. bez toho, aby posúdil celý
komplex (vyššie uvedených) okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa
tohto zákonného ustanovenia. Dôvody, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
neobstoja. Ako dôvod osobitného zreteľa nie je možné určiť okolnosť, že vstup vedľajšieho účastníka
pokladal okresný súd za paušálny, v dôsledku čoho sa zbytočne navyšujú trovy konania. V danom
prípade navyše nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko k zamietnutiu návrhu na začatie konania
došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporkyne zo strany vedľajšieho účastníka.
S argumentom okresného súdu ohľadom paušálneho vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako aj
neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, nemožno súhlasiť vzhľadom
na to, že práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietol nepreukázanie nároku
navrhovateľa na zmluvnú pokutu a poukázal na charakter zmluvnej podmienky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky (a tým jej neplatnosť), a ktorého závery boli sčasti prenesené do odôvodnenia
rozsudku okresného súdu, bolo dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, a teda malo priamy vplyv na
spôsob skončenia sporu. Okresný súd potom nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., vo
vzťahu k dôvodom, na ktoré poukazoval ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pretože aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. v žiadnom prípade neodôvodňuje nepriznanie trov
konania z dôvodu neúčelnosti.

Vedľajší účastník na strane odporkyne si pre prípad úspechu vo veci uplatnil náhradu trov konania v
sume 137,48 €. Trovy konania však nesprávne vyčíslil, pretože za základ pre výpočet odmeny právneho
zástupcu zobral súčet istiny (248,95 €) a príslušenstva. Za tarifnú hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1



Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. je však nevyhnutné považovať len samotnú sumu uplatňovanej istiny
(248,95 €) bez príslušenstva, a základnú sadzbu tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby následne
určiť podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

V prejednávanej veci preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vzniklo v plnom rozsahu právo
na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony
právnych služieb, a to - 1. príprava a prevzatie zastúpenia v sume 21,58 € spolu s režijným paušálom
v sume 7,81 €, 2. vyjadrenie k návrhu na začatie konania v sume 21,58 € spolu s režijným paušálom v
sume 7,81 € a 3. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v sume 10,79 € (odmena znížená na polovicu podľa
§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo
o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej); spolu s režijným paušálom v sume 7,81 €, t.j. spolu trovy
konania v sume 77,38 €; ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Pokiaľ išlo o trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vynaložené na úkon právnej
služby - stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 30.09.2013, tieto odvolací súd nepokladal za
vynaložené účelne, a to z toho dôvodu, že jeho obsah vo vzťahu k zmluvnej pokute predstavovala
argumentácia vedľajšieho účastníka uvedená už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa
12.08.2013, a vo vzťahu k otázke vedľajšieho účastníctva argumentácia obsiahnutá vo vyjadrení
vedľajšieho účastníka k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 30.09.2013, a teda bolo len opätovným
zopakovaním tých istých tvrdení právneho zástupcu vedľajšieho účastníka uvedených v písomných
podaniach, za ktoré bola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania. Na základe
vyššie uvedeného odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania
uplatnených za predmetný úkon právnej služby nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil
trovy odvolacieho konania, ktoré však nesprávne vyčíslil. Uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania
odvolací súd korigoval tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy odvolacieho konania v sume 18,83 €, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby,
t.j. odvolanie v sume 10,79 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej; spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €; spolu trovy odvolacieho konania vedľajšieho
účastníka v sume 18,83 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne JUDr. Viliamovi Glézlovi, advokátovi so sídlom
v Banskej Bystrici, Nemčianska č. 25, na účet vedený vo Fio banka, a. s. pobočka zahraničnej banky,
č.ú.: 2500415041/8330, VS: 44302013.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.