Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/33/2012 z 16. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. januára 2013, sp. zn. 24Sp/33/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012201149.3
Krajský súd Banská Bystrica | 24Sp/33/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012201149.3 | 2013-01-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d8e4703-578d-4174-abe7-ca4802c1b76e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012201149.3

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201149
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012201149.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľky: G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XX, E. F., proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 19, PO Box 177, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OP/2012/001923-1 zo dňa 19. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. OP/2012/001923-1 zo dňa 19. septembra 2012     z r u š u j e
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p. a vec vracia odporcovi
na ďalšie konanie.

II/ Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OP/2012/001923-1 zo dňa 19.09.2012 rozhodol, že navrhovateľka G. G.
nespĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. m/ prípadne iných ustanovení
zákona č. 503/2003 Z.z. k pozemkom v kat.úz. G. parcela E-KN: č. 5136 trvalé trávne porasty o výmere
3079 m2, č. 5179 trvalé trávny porasty o výmere 3071 m2, č. 5184 trvalé trávny porasty o výmere 2786
m2, č. 5156 trvalé trávne porasty o výmere 5078 m2, č. 5263 trvalé trávne porasty o výmere 665 m2,
č. 6837/1 trvalé trávne porasty o výmere 390 m2, č. 6838/1 trvalé trávne porasty o výmere      220 m2,
č. 6839/1 trvalé trávne porasty o výmere 237 m2 evidovaných v PKV č. XXX  pozemkovej knihy G., č.
6546 trvalé trávne porasty o výmere 2580 m2 pôvodne parc.č. 1249 evidovaná v PKV č. XXX, č. 6564
trvalé trávne porasty o výmere 10582 m2, pôvodne parc.č. 1276 evidovaná v PKV č. XXX a ani jej za
tieto pozemky nevzniká právo na priznanie náhrady podľa § 6 ods. 2 zákona.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že parcely E-KN č. 5136, č. 5179, č. 5184, č. 6837/1,
č. 6838/1 a č. 6839/1 sú evidované na LV č. XXX kat.úz. G., č. 5156 na LV č. XXX kat.úz. G. a č.
5263 na LV č. XXX kat.úz. G., všetky na meno navrhovateľky, čo preukazuje, že nedošlo k prechodu
vlastníctva nehnuteľností na štát podľa ponuky z 22.06.1959. K parcelám č. 6546 a č. 6564 uviedol,
že v pozemnoknižných hárkoch č. XXX a č. XXX boli tieto evidované na meno právnej predchodkyne
navrhovateľky G. G., rod. L., avšak tieto plnili funkciu preukázania len užívateľského vzťahu a nie
vlastníctva k nehnuteľnostiam. Ponuky k ich bezodplatnému prevodu boli adresované na užívateľov, v
danom prípade otca navrhovateľky K. G.. Ani na jednej z pozemnoknižných vložiek č. XXX a č. XXX nie
sú ako vlastníci uvedení právni predchodcovia navrhovateľky, a ani navrhovateľka sama.

V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľka. V odvolaní
namietala nezákonnosť rozhodnutia len v spojení s pozemkami parc.č. 6546 a 6564, trvajúc na navrátení



vlastníctva k nim, alebo na priznaní práva na náhradu za ne. Uznala, že ostatné parcely sú evidované
na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, všetky v kat.úz. G.. Nesúhlasila s postupom odporcu, tvrdiac, že
nie je možné parcely č. 6546 a č. 6564 odobrať, vziať, odcudziť, ukradnúť len preto, že v PKV č. XXX a
č. XXX nie sú zapísaní jej predkovia, spochybniac, či sú vôbec tieto správne a pravé. Predložila súpisný
hárok Hospodárskeho zväzu slovenských osadníkov v Republike československej v G. z roku 1925, z
ktorého vyplýva, že ich terajší majetok vlastnila po roku 1886 rodina W. A. a jeho manželky K., rod. R..
Po týchto jej prastarý otec W. L. s manželkou C., rod. G., spolu so svojou dcérou G. G., rod. L., jej starou
mamou dedili, ale tiež dedili po R. G. a jeho manželke K., rod. L.. V predmetom súpisnom hárku sú
zaevidované obidve parcely č. 6546 a č. 6564. Trvala na priznaní reštitučného nároku, pretože nemôže
súhlasiť s tým, že jej rodine boli odobrané pozemky, ktoré jej mnoho rokov patrili len preto, že nie sú
urobené zápisy v pozemnoknižných vložkách, alebo došlo k iným úradníckym chybám.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu zo dňa 30.10.2012 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ktoré navrhoval potvrdiť. Poukázal na to, že vlastníctvo k parcelám E-KN č. 5136, č. 5179,
č. 5184, č. 6837/1, č. 6838/1, č. 6839/1, č. 5156, č. 5263 je evidované na listoch vlastníctva na meno
navrhovateľky, čo napokon nepopiera vo svojom odvolaní ani navrhovateľka. Parcely č. 6546 a č. 6564
prešli do vlastníctva štátu rozhodnutím OÚ-PPaLH č. 66/1997 zo dňa 17.02.1997, t.j. rozhodnutím o
schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v kat.úz. G.. V prípade, že by
navrhovateľka bola zhotoviteľovi preukázala vlastnícke vzťahy k uvedeným pozemkom, neboli by možné
rozhodnúť tak, že by tieto pripadli do vlastníctva štátu a v súčasnosti sú v správe Lesy SR, š.p. a SPF.
U týchto parciel nebol preukázaný iný prechod vlastníctva na štát ako schválenie ROEP-u.

Na pojednávaní navrhovateľka predložila súdu k nahliadnutiu príslušné súpisné hárky, preukazujúc
zápisy u parciel č. 6546 a č. 6564 ohľadom skutočností tvrdených v odvolaní. Poukázala na to, že bola
na správe katastra a nahliadla do pozemnoknižnej vložky č. XXX a č. XXX a zistila, že tam figurovali
mená jej právnych predchodcov tak, ako uvádza v odvolaní. Navrhovala vypočuť svedkyňu G. R., ktorá
má vedomosť o tom, že mali lúky vedľa seba, a že tieto boli užívané jej rodinou. Ešte v šesťdesiatych
rokoch odvádzali kontingent. V rokoch 1962 až 1963 bolo rozhodnuté o zalesnení týchto lúk. Poukázala
na obsah listín „Ponuka bezodplatného odovzdania majetku do vlastníctva československého štátu“, na
základe ktorých jej nebohý otec K. G. odovzdal lúky parc.č. 6546 a č. 6564 do štátneho vlastníctva, a
to napriek tomu, že s tým nesúhlasil.

Zástupkyňa odporcu poukázala na to, že vlastníctvo na štát prešlo až zápisom rozhodnutia o schválení
ROEP-u v roku 1997 a dovtedy bolo vlastníctvo zachované. Parcely neboli zapísané na štát z titulu
ponukových listín z roku 1961. Do roku 1964 sa k prechodu vlastníctva vyžadoval zápis listín do
pozemkovej knihy, a keďže sa tomu tak nestalo u ponukových listín, nedošlo k zmene vlastníctva na
základe nich. Odporcovi nie je známe, na základe čoho a ako vyhodnotil zhotoviteľ ROEP-u podklady,
podľa ktorých došlo k zápisu vlastníctva v prospech Lesov SR. Podľa názoru odporcu by navrhovateľka
mala podať na okresnom súde žalobu o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, u ktorých
už svedčí vlastníctvo iným subjektom na základe rozhodnutia o schválení ROEP-u.

Súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a postup odporcu v správnom konaní
v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľky, konajúc podľa tretej
hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku je potrebné vyhovieť, lebo
napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, preto súd zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250q ods.
2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p..

Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rade
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu



osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Reštitučné zákony boli
vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd a majú uľahčiť uplatnenie nárokov
oprávnených osôb, nie vylúčiť ich podľa všeobecných právnych predpisov. Pri aplikácii reštitučných
zákonov treba postupovať citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám. V prípade reštitúcie nejde o ochranu
existujúceho majetku oprávnenej osoby, ale o navrátenie vlastníctva strateného v rozhodujúcom období
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z.; tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.; právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území
a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. platí, že ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v
rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch ustanovených v
ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím
tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky fyzické
osoby v poradí uvedenom v skupinách pod písmenami a/ až e/ citovaného ustanovenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.; oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,



j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31.12.2004 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode
vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo
zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemkom alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
odseku 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad (§ 5 ods. 2 reštitučného zákona). Na toto konanie sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Súd po preskúmaní veci, najmä po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanovísk
účastníkov konania, dospel k záveru, že opravnému prostriedku je potrebné vyhovieť z nasledovných
dôvodov:

Podľa názoru súdu v predmetnej veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a odporca rozhodol vo veci
predčasne, bez náležitého zistenia, čoho sa navrhovateľka v skutočnosti domáha, na základe akého
reštitučného titulu je uplatnený nárok v zmysle § 3   ods. 1 reštitučného zákona.

Záver odporcu o tom, že vlastníctvo k parcelám č. 6546 a č. 6564 bolo zachované pôvodným
vlastníkom a na štát prešlo až rozhodnutím o schválení ROEP v roku 1997, t.j. po uplynutí rozhodného
obdobia súd považuje za predčasný, právne neodôvodnený a nepodložený dôkazmi. Odporca nevykonal
dokazovanie na zistenie obsahu listín označených ako Ponuka bezodplatného odovzdania majetku do
vlastníctva československého štátu, ktoré podpísal právny predchodca navrhovateľky. Nevysporiadal sa
ani s ďalšími skutočnosťami vyplývajúcimi z pripojených rozhodnutí ohľadom zalesnenia lúk, ohľadom
zmeny pôvodnej kultúry uvedených nehnuteľností.

V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci súd konštatuje aj nesprávne právne
posúdenie veci, resp. rozsah zisteného skutkového stavu odporcovi ani neumožňoval vec právne
posúdiť. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd považuje za preukázané, že štát s
uvedenými pozemkami disponoval a choval sa voči nim ako vlastník, a to bez ohľadu na to, či došlo
k zápisu vlastníctva na štát. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku 28Cdo 1719/2002 zo dňa
13.03.2003 konštatoval, že k „prechodu nehnuteľností na štát bez právneho dôvodu“ zákon nevyžaduje
prechod vlastníctva k nehnuteľnosti, ale prechod nehnuteľnosti do moci štátu alebo právnickej osoby. O



takýto prechod ide i v prípade, že štát s nehnuteľnosťami disponoval a choval sa k nim ako vlastník. To, že
zhotoviteľ ROEP-u potvrdil vlastníctvo k parcelám štátu - Lesom SR, š.p. a SPF nasvedčuje tomu, že mal
podklady o prechode vlastníctva na štát. Preto v tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie a zistiť,
z akých podkladov vychádzal zhotoviteľ pri spracovávaní ROEP-u. Odporca ovšem pri rozhodovaní
vychádzal z nepreukázaného právneho dôvodu „vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady“ podľa § 3 ods.
1 písm. m/ zákona, avšak svoje rozhodnutie v tejto časti vôbec neodôvodnil. Oprávnená osoba nie
je povinná označiť konkrétny reštitučný titul, na základe ktorého uplatňuje reštitučný nárok. Má len
povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, pričom právne posúdenie o
aký reštitučný titul ide, prináleží odporcovi.

Súd sa nestotožňuje so stanoviskom odporcu, že jediným možným riešením pre navrhovateľku je
podanie určovacej žaloby na príslušnom okresnom súde v dôsledku skutočnosti, že vlastníctvo už na
základe rozhodnutia o schválení ROEP-u svedčí inej osobe. Naopak zastáva názor, že práve pozitívne
rozhodnutie vo veci uplatneného reštitučného nároku navrhovateľky môže byť rozhodujúcim podkladom
pre odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníctva k predmetným parcelám v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p.. Rozhodovanie o reštitučných nárokoch patrí výlučne do právomoci obvodných
pozemkových úradov, a nie súdov. Všeobecné súdy nemôžu posudzovať opodstatnenosť reštitučných
titulov, ani oprávneným osobám priznávať náhrady v prípade existencie prekážok na reštituovanie
vlastníctva.

Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal so skutkovými
okolnosťami veci, náležite nevyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľkou, a ani sám nezabezpečil
potrebné podklady pre rozhodnutie. Súd preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

Súd v konaní správneho orgánu tiež zistil vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, a to v tom, že odporca si dostatočne neuvedomil a neujasnil podstatu inštitútu účastníkov
konania vyplývajúcu z ustanovenia § 14 Správneho poriadku. Súd zastáva názor, že v konaní o
reštitučnom nároku navrhovateľky odporca pochybil, ak sa nezaoberal existenciou povinnej osoby,
resp. nekonal ako s účastníkom správneho konania s vlastníkom predmetných nehnuteľností. Je
zrejmé, že rozhodnutím správneho orgánu môžu byť práva a právom chránené záujmy a povinnosti
vlastníka pozemkov, u ktorých sa domáha navrhovateľka reštituovania vlastníctva, resp. poskytnutia
náhrady, priamo dotknuté. Podľa názoru súdu pri rozhodovaní o reštitučnom nároku ide o situáciu, keď
rozhodovanie o právnych pomeroch určitej osoby sa môže priamo dotknúť právnej pozície inej osoby, a
preto takejto inej osobe je potrebné umožniť účasť na konaní, aby v ňom mohla uplatňovať svoje práva
alebo právom chránené záujmy.

Súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie, pretože podľa názoru súdu v danom prípade správny orgán nepostupoval v konaní v
súlade s § 3 ods. 2 a 4, § 14, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania napriek tomu, že v konaní mala úspech, pretože si
náhradu trov konania neuplatnila, aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.