{"guid": "3628d8e7-3fc4-4043-8264-92683d401b8b:6b7ccfb6-44ae-42ae-ac21-545c4c3e8dbc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2607206345.1", "spisova_znacka": "10Co/246/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/246/2013 z 29. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. decembra 2014, sp. zn. 10Co/246/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2607206345.1", "identifikacne_cislo": "2607206345", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-12-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b7ccfb6-44ae-42ae-ac21-545c4c3e8dbc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2607206345.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2607206345.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2607206345.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/246/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607206345
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2607206345.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Z. H., nar. XX. M. XXXX, bytom I. XXX, zast.
advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, Šaštín-Stráže, Štúrova 1267, proti odporkyni: Z. E., nar. XX. M. XXXX,
štátna občianka Českej republiky, bytom Česká republika, S. E., S. J.. XXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 26. júna
2013 č. k. 12C/119/2007-202 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania   m e n í   tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I/ zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre Obec a k.ú. I., parcela registra „C“ č. 5174/18 vo výmere
336 m2 - zastavané plochy, parcela registra „C“ č. 5174/37 vo výmere 379 m2 - záhrady a k rodinnému
domu súpisné č. XXX postavenému na parcele registra „C“ č. 5174/18 (ďalej len „nehnuteľnosti“) tak, že
uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa v celosti; II/ uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 8.000 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; III/ uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume  2.929,39 eur, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa  JUDr. Štefanovi Lehockému a IV/
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 165 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
na účet Okresného súdu Senica. Rozsudok v časti trov konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s.
p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a paušálnymi
odkazmi na § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 písm. a/ a b/,§ 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších zmien a doplnení
(tzv. advokátska tarifa); vecne potom názorom o plnom úspechu navrhovateľa v konaní, ktorému preto
priznal náhradu trov konania v sume 2.929,39 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume
2.149,39 eur (jednotlivé položky priznaných trov označil a vyčíslil), zo súdneho poplatku z predmetu
konania v sume 480 eur a z preddavku na znalecké dokazovanie v sume 300 eur (z ktorej bola uhradená
časť znalečného).

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa iba v časti trov konania účastníkov s návrhom
na jeho zmenu vyslovením, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodila
predovšetkým tým, že od začiatku súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a nesúhlasila
len s navrhovateľom navrhovanou čiastkou za jej podiel (1/6), keď jej pred začatím súdneho konania
núkal prvotne len 30.000 Kč a neskôr 150.000 Kč, pričom ona bola do toho času oboznámená len
so znaleckým posudkom č. 140/2002 vypracovaným Ing. Pavlom Patinkom, kde tento určil hodnotu
uvedených nehnuteľností na sumu 625.110 Sk. Žiaden iný znalecký posudok, a teda ani znalecký
posudok č. 5/2008 vypracovaný taktiež znalcom Ing. Pavlom Patinkom, do začatia konania nevidela.



Úspech v konaní teda navrhovateľ nedosiahol, čoho dôkazom ja aj určenie rozsudkom hodnoty jej
spoluvlastníckeho podielu na sumu 8.000 eur, teda čiastky rovnajúcej sa približne sume 240.000 až
250.000 niekdajších Sk.

Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v  napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť,
nakoľko podľa jeho názoru výsledkom konania bol jeho plný úspech. Keďže sa návrhom na začatie
konania domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam
za súčasného prikázania nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s určením mu povinnosti vyplatiť
odporkyňu hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu (predstavujúceho 1/6-tinu) a tejto hodnote zodpovedala
súdom určená suma 8.000 eur, s dôvodmi odvolania odporkyne sa stotožnil nemohol.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne
napadnutej časti trov konania a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo
o prejednanie veci samej a ani o žiaden prípad, v ktorom by bolo potrebným prejednanie veci
na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti trov konania
účastníkov nemožno považovať za správny a je dôvodné ho zmeniť.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa 24. mája 2007 domáhal
zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam za súčasného
prikázania nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s určením mu povinnosti vyplatiť odporkyni
„všeobecnú cenu za podiel 1/6-tiny tak ako ju určí súd“ (ktorú v návrhu žiadal zistiť súdom
ustanoveným znalcom), čo odôvodnil tým, že obaja účastníci konania sú spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, on v podiele 5/6-ín a odporkyňa v podiele 1/6-iny, pričom navrhovateľ so svojou rodinou
v nehnuteľnostiach býva a napriek tomu, že sa viackrát pokúsil s odporkyňou mimosúdne dohodnúť na
odkúpení jej podielu na nehnuteľnostiach, ona to odmieta.

V prílohe návrhu bol jeho list (v zastúpení právnym zástupcom) z 23. februára 2007 adresovaný
odporkyni, v ktorom navrhol odporkyni zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, že
odkúpi podiel odporkyne za trhovú cenu 170.000 Sk (čo je suma vyššia ako suma určená znaleckým
posudkom č. 140/2002 vypracovaným Ing. Pavlom Patinkom, kde tento určil hodnotu uvedených
nehnuteľností na sumu 625.110 Sk a hodnotu jej podielu na sumu 104.185 Sk), alternatívne jej navrhol,
že jej daruje spoluvlastnícky podiel 1/6 z rodinného domu v obci X. a priplatí 100.000 Sk.

Navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu znalecký posudok č. 5/2008 vypracovaný 11. januára
2008 znalcom Ing. Pavlom Patinkom, v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená sumou
1.348.880,25 Sk po zaokrúhlení 1.300.000 Sk (viď znalecký posudok za č. l. 62 str. 23), pri vyjdení
zo sumy 1.350.000 Sk by hodnota podielu odporkyne bola 225.000 Sk. Navrhovateľ poprel tvrdenie
odporkyne, že jej za jej spoluvlastnícky podiel ponúkal iba 30 000 Kč, ponúkal jej 170.000 Sk a k tomu
podiel 1/6 v rodičovskom dome po matke (viď zápisnicu z pojednávania konaného dňa 26. marca 2008
- č. l. 64 p. v.).

Odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa so zrušením podielového spoluvlastníctva v zásade
súhlasila, súhlasila aj s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľa a uviedla, že
k jeho zrušeniu pred začatím konania nedošlo z dôvodu ponúkania jej navrhovateľom podľa nej nízkej
sumy, keď jej mal tento ponúknuť za jej spoluvlastnícky podiel 30.000 Kč a ona považovala za adekvátnu
sumu 250.000 Kč (č. l. 57). Po oboznámení sa s posudkom Ing. Patinku s posudkom nesúhlasila, mala
za to, že hodnota nehnuteľností je vyššia ako 1.300.000 Sk (č. l. 88). Neskôr v písomnom vyjadrení (č. l.
91) uviedla, že pri určovaní hodnoty jej podielu by sa malo vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti vo výške
1.800.000 Sk, čím by hodnota jej podielu predstavovala 300.000 Sk, ktorú sumu by ona už akceptovala.
Vyjadrila zároveň nesúhlas so znaleckým posudkom Ing. Pavla Patinku, ktorý považuje za nesprávny a
naviac tento znalec je osobou blízkou rodine navrhovateľa (č. l. 91).

Navrhovateľ so sumou navrhovanou odporkyňou (300.000 Sk) nesúhlasil (č. l. 96). Súdom prvého stupňa
bol na vypracovanie znaleckého posudku ohľadom určenia všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností
v konaní ustanovený znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jaroslav
Kucbela, ktorý 21. januára 2013 predložil súdu prvého stupňa znalecký posudok č. 87/2012 z 30.
decembra 2012, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 48.000 eur (č. l. 153). S určením
všeobecnej hodnoty nehnuteľností sumou 48.000 eur súhlasili tak navrhovateľ ako aj odporkyňa (č. l. 174



a 175). Z tejto sumy napokon vychádzal aj súd prvého stupňa, keď v napadnutom rozsudku nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa so súčasným určením mu povinnosti odporkyni zaplatiť
8.000 eur (ako 1/6-tiny hodnoty nehnuteľností).

Odvolateľka rozsudku dôvodne vytýkala predovšetkým to, že sa tu nesprávne usúdilo na procesný
úspech navrhovateľa, či presnejšie na taký výsledok konania, pri ktorom by právo na náhradu trov
konania malo vzniknúť tomuto účastníkovi.

S návrhom sa tu síce nepochybne uspelo, avšak len v tej najvšeobecnejšej rovine (rozumej v tom, že
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené, teda že nedošlo k jeho
zamietnutiu). Popri principiálne správnej úvahe o tom, že v konaniach zahájiteľných oboma účastníkmi
neskôr reálne vedeného sporu (v ktorých vykázanie do procesnej pozície odporcu závisí od faktoru
predstihnutia jednej zo sporiacich sa strán tou druhou) majú status navrhovateľa i jeho úspech s návrhom
len obmedzený význam, totiž v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (podobne
ako aj v konaní o vyporiadaní BSM) je pre posúdenie úspechu navrhovateľa s návrhom aj samotnej
nutnosti vedenia konania pred súdom potrebným najmä zodpovedanie si otázok, 1. na čej strane bol
dôvod neúspechu prípadného pokusu alebo aj viacerých pokusov o mimosúdne vyriešenie predmetu
sporu (pokiaľ tu takýto pokus vôbec bol) a 2. do akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený rozsudkom
alebo prípadným iným vecným rozhodnutím súdu kryje so spôsobom vyporiadania navrhovaným
žalobou, resp. tým, ktorý bol obsahom dohody ponúkanej navrhovateľom druhému účastníkovi vzťahu
pred začatím konania.

Pri nazeraní na posudzovaný problém aj z tohto uhla pohľadu potom v konaní neboli spornými pokusy
navrhovateľa o mimosúdnu dohodu, na druhej strane však ani to, že „krach“ takýchto pokusov netkvel v
absolútnom odmietaní dohody zo strany odporkyne, ale len v neochote pristúpiť na finančné požiadavky
navrhovateľa v súvislosti s jeho ponukou spred začatia konania (vyplývajúcou z návrhu na začatie
konania  a jeho príloh).

Ak teda aj v prejednávanej veci má platiť záver, podľa ktorého o plnom úspechu podielového
spoluvlastníka v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno hovoriť len v prípade, ak
tento dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím
súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom
dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012,
sp. zn. 4 M Cdo 10/2012), pri komparácii jednotlivých vyššie priblížených pokusov jedného či druhého
účastníka o dosiahnutie dohody o výške odplaty za spoluvlastnícky podiel patriaci odporkyni, nemožno
mať pochybnosti o tom, že tak u navrhovateľa ako ani u odporkyne nemožno o úspechu v konaní hovoriť.

Výsledkom konania v relevantnej časti bolo totiž určenie navrhovateľovi povinnosti zaplatiť odporkyni
8.000 eur majúcich vyjadrovať hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Ak ale navrhovateľ v návrhu
na začatie konania uviedol, že jeho posledný návrh pred začatím súdneho konania adresovaný
odporkyni predstavoval 170.000 Sk  (dnešných 5.642,97 eur) a v petite návrhu so zrejmou snahou
sa vyhnúť presnej sume požadoval výrokom súdu určiť mu povinnosť zaplatiť odporkyni 1/6-tinu
hodnoty nehnuteľností určenej súdom a u odporkyne nebola v konaní relevantným spôsobom zistená
jej požiadavka voči navrhovateľovi predchádzajúca začiatku konania (keď všetky jej vyjadrenia ohľadom
ich mimosúdnej komunikácie boli len v podobe odmietania ňou ponúk navrhovateľa a uvedenie ňou
v odvolaní sumy 200.000 Sk, ktorú by bola ochotná pred začatím konania akceptovať, neboli ničím
podložené) a táto v konaní pred súdom požadovala za svoj spoluvlastnícky podiel 300.000 Sk (9.958,18
eur), ani u jedného z nich pri určení hodnoty podielu žalovanej na sumu 8.000 eur nebolo možné
konštatovať úspech v konaní, keďže súdom prvého stupňa aj oboma účastníkmi finálne akceptovaná
suma ležala takpovediac uprostred.

Možným bol potom len ten záver, že navrhovateľ s návrhom uspel iba formálne (teda bez toho, aby
rozsudkom boli zohľadnené aj tie jeho požiadavky, pre ktoré tu nedošlo k mimosúdnej dohode a pre
ktoré tak bolo potrebným obrátenie sa na súd).

Riadiac sa už opísanými úvahami preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto jeho uznesenia.



Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom bola plne úspešná odporkyňa (ktorej sa takto podarilo
odvrátiť tzv. náhradovú povinnosť v časti trov konania a plne bol akceptovaný i jej návrh na spôsob
rozhodnutia, kým navrhovateľ naopak s návrhom na potvrdenie rozsudku v príslušnej časti neuspel) a
bola to tak ona, komu tu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s.
p.. Odporkyni však v odvolacom konaní s výnimkou poštovného žiadne trovy preukázateľne nevznikli a
aj keby to malo byť inak, nepodala návrh na priznanie jej náhrady (nutná podmienka podľa § 151 ods.
1 a 4 O. s. p.); preto jej odvolací súd žiadnu náhradu nepriznal.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/119/2007", "guid": "bbf22c11-dfe5-422c-8295-294c3ebf94d3:cb482545-e1ce-4d54-8168-8d55be2fa6c6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}