Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/58/2017 z 26. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 12CoP/58/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6116201576.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/58/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6116201576.1 | 2018-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 78 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60eb14d8-065d-4985-abd5-e1412589c649 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116201576.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/58/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116201576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116201576.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o
maloletého S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny G. G., dieťaťa rodičov - matky M. I., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XX, XXX XX E., a otca S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX G. G., v
konaní o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na základe odvolania otca proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 36P/163/2016-111 zo dňa 05. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 05. 06. 2017 uložil otcovi maloletého (ďalej aj „otec“) prispievať
na výživu maloletého S. N., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) zvýšeným výživným zo sumy 50,-
Eur mesačne na sumu 95,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého
(ďalej aj „matka“), počnúc dňom 01. 01. 2016 (prvý výrok). Zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2016
do 05. 06. 2017 vo výške 765,- Eur povolil otcovi splácať v 30,- Eur mesačných splátkach spolu s
bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok). Zároveň vo výroku rozhodnutia konštatoval, že týmto rozhodnutím dochádza
k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/48/2009-31 zo dňa 06. 05. 2009 vo výroku
o výživnom na maloletého (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že matka sa návrhom doručeným
súdu dňa 29. 01. 2016 domáhala zvýšenia výživného pre maloletého zo sumy 50,- Eur mesačne na
sumu 150,- Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 9C/48/2009-31 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a súčasne súd schválil rodičovskú
dohodu ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý bol zverený
do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50,- Eur
mesačne. V čase pôvodného schválenia rodičovskej dohody mal maloletý X roky. Poukázala na to, že
prvýkrát žiadala o zvýšenie výživného 03. 04. 2013, kedy maloletý navštevoval F. ročník základnej školy.
Okresný súd Čadca vyniesol rozsudok o zvýšení výživného na sumu 100,- Eur mesačne a doplatenie
zameškaného výživného od 01. 09. 2012 a to v splátkach 30,-Eur. Proti rozsudku Okresného súdu Čadca
sa otec maloletého odvolal. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného
súdu v Čadci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej už v tejto veci nekonala a
zobrala návrh späť. V súčasnosti žije spolu s maloletým opäť pri svojich rodičoch v trojizbovom byte,



kde sa podieľa na nákladoch v domácnosti mesačne sumou 100,- Eur. Pracuje ako H. v jednom salóne
na dohodu. Je vedená na úrade práce. Keďže jej mesačný príjem jej nedokáže pokryť všetky mesačné
náklady, je odkázaná aj na pomoc svojich rodičov. V doplnení návrhu zo dňa 29. 11. 2016 uviedla, že
mení pôvodný návrh o zvýšenie výživného, v ktorom žiadala o zvýšenie výživného spätne od 01. 09.
2012 na návrh, v ktorom žiada o zvýšenie výživného len odo dňa podania návrhu, t. j. od 29. 01. 2016.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na vyjadrenia účastníkov, na
vykonané dokazovanie a po uvedení zákonných znení ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a
§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine uviedol: „Zo správy zo sociálneho zisťovania Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny G. G. - odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18. 05. 2017 súd zistil okrem iného, že
matka maloletého uzavrela nové manželstvo dňa XX. XX. XXXX s Z. I., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým
žije v spoločnej domácnosti, pričom jej manžel pracuje v S. Y. s.r.o. L. U., G. G. ako N.. Od 24. 11. 2016
bývajú na adrese E. XX, jedná sa o veľký dvojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve matkiných svokrovcov
I.. (...) Maloletý S. je žiakom F. ročníka Základnej školy K., G. G., problémy v škole nemá, je však
hyperaktívny, má o X rok odloženú povinnú školskú dochádzku. Matka s ním navštívila K. poradňu. V
F. ročníku ešte v P. a po presťahovaní sa do G. G. chodili do U. špeciálne pedagogického poradenstva,
H. XX, G. G.. Má diagnostikovanú K. K.. Veľa času trávi u starých rodičov z matkinej strany. Maloletý
tam chodí prakticky každý deň po škole. Rodičom prispieva na stravu pre maloletého sumou 20,-Eur
mesačne. Na školské pomôcky a exkurzie, školské aktivity hradí priemerne 20,-Eur mesačne. Oblečenie
dokupuje priebežne, hlavne tričká, obuv, spodné prádlo, ponožky, aj sezónne oblečenie. Maloletý nosí
Q., za čo matka zaplatila cca 150,-Eur za V. Okrem toho mu hradí kultúrne akcie, hygienické potreby
vo výške cca 10,-Eur. Je zdravý, špecialistov nenavštevuje. Chodil by veľmi rád na V. krúžok, výbava
stojí cca 100,-Eur. V škole zatiaľ žiadne krúžky nenavštevuje. Matka je zamestnaná v K. Q. v E. ako
K.. Jej čistý mesačný zárobok tvorí minimálna mzda, cca 430,- Eur. Poberá prídavok na dieťa, aj
daňový bonus. Pracuje na zmeny. Podľa vyjadrenia matky, otec výživné platí pravidelne, ale o syna sa
nezaujíma. Naposledy ho videl, keď mal asi X roky. Nad rámec výživného neprispieva ničím, darčeky
mu nekupuje a maloletého nekontaktuje. Záujem prejavuje o maloletého len stará matka otca - prastará
matka dieťaťa, ktorá žije vo L.. Otec pri pohovore uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Toho času je
nezamestnaný, nemá finančné prostriedky ani pre seba, pre druhého syna a priateľku. V súčasnej dobe
žije vo L. v podnájme. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. N., nar. XX. XX. XXXX. V
spoločnej domácnosti žije aj jeho priateľka M. G., zamestnaná X. L.. Majú v prenájme 3 izbový byt,
za ktorý mesačne hradia 300,-Eur. Veľmi mu pomáha rodina - rodičia a stará matky, pretože inak by
to nezvládol. Priateľka nastúpila do zamestnania len nedávno. Ich spoločné dieťa býva často choré,
takže on s ním býva doma. Ďalej uviedol, že je evidovaný na Úrade práce v G. G., ako uchádzač o
zamestnanie. Dávku v nezamestnanosti nepoberá, nevznikol mu na ne nárok. Neberie ani žiadne dávky
v hmotnej núdzi. Rodinné prídavky na maloletého G. poberá jeho priateľka. Problém je údajne aj v
tom, že v čase choroby nemajú kde nechať syna, aby mohli obaja pracovať. Výživné na maloletého
platí pravidelne, nad rámec výživného neprispieva ničím.“ Následne prvoinštančný súd uviedol, že na
základe vykonaného dokazovania „mal preukázané, že posledná úprava vo veci výživného bola v roku
2009, pričom od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej
úpravy mal maloletý X roky. Navštevoval ešte materskú školu. V súčasnej dobe má maloletý XX rokov,
pričom navštevuje V. ročník Základnej školy K. v G. G.. Matka má s maloletým bežné výdavky. Matka
maloletého v súčasnej dobe pracuje ako K. v K. Q. v E.. Pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú. Podľa
jej vyjadrenia má čistý priemerný mesačný príjem v sume 350,-Eur. Iný príjem nemá. Na maloletého
poberá rodinné prídavky. Okrem maloletého nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého
je v súčasnosti nezamestnaný. K. jeho vyjadrenia je vedený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v
G. G. s tým, že v súčasnosti nemá žiadny príjem. Nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok.
Okrem maloletého S. má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému synovi G. N., nar. XX. XX. XXXX.
Býva spoločne so svojou priateľkou v podnájme vo L. v trojizbovom byte.“ V súvislosti s rozhodnutím
o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému potom prvoinštančný súd konštatoval, že „od
poslednej úpravy vo veci výživného sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. Súd preto návrhu
matky maloletého dieťaťa čiastočne vyhovel a upravil rozsah vyživovacej povinnosti na sumu 95,-
Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného zodpovedá veku a potrebám maloletého dieťaťa, ale
aj schopnostiam otca, ktorý sa môže podieľať na výžive maloletého dieťaťa. Otec maloletého je v
súčasnej dobe nezamestnaný a teda bez stáleho príjmu, k čomu súd poznamenáva, že nie sú mu
známe žiadne okolnosti, resp. žiadny objektívny dôvod, ktorý by otcovi bránil sa zamestnať a dosahovať
príjem primeraný svojmu veku a vzdelaniu, t. j. vo výške minimálnej mzdy. Zo spisového materiálu je
zrejmé, že otec maloletého pracoval vo viacerých zamestnaniach, avšak iba dočasne, z čoho vyplýva,
že si nedokáže udržať stále zamestnanie a zabezpečiť trvalý príjem. Súd pri určovaní výšky výživného



zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. N.,
nar. XX. XX. XXXX.“ Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že „stanovil výšku vyživovacej povinnosti otca na
maloletého na sumu 95,- Eur mesačne s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že otec maloletého aj napriek
tomu, že si plní vyživovaciu povinnosť (resp. výživné uhrádzajú jeho rodičia), o dieťa neprejavuje žiadny
záujem a na zabezpečovanie potrieb maloletého dieťaťa sa nepodieľa ani zakupovaním darčekov.
Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že od matky maloletého nemožno spravodlivo požadovať,
aby všetky náklady so zabezpečením potrieb maloletého znášala sama. Súd potom zvýšil výživné na
maloletého odo dňa 01. 01. 2016, t. j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh matky na
zvýšenie výživného.“
1. 4. V odôvodnení rozhodnutia o zročnom výživnom (druhý výrok) prvoinštančný súd poukázal na
výpočet zročného výživného a konštatoval, že pri určení výšky splátok zročného výživného zohľadnil
dobu splatnosti zročného výživného.
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „CMP“).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh matky o zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti zamietol.
2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti nemá príjem, ktorý by mu
umožňoval prispievať na výživu maloletého vyššou sumou. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny G. G. vyplýva, že je vedený ako uchádzať o zamestnanie a nemá žiadny príjem.
Pokiaľ prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku vychádzal z domnienky jeho schopnosti dosiahnuť
predpokladané príjmy, tak v tomto rozsahu je jeho rozsudok nesprávny, pretože na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Poukázal na to, že sa snaží zabezpečiť si finančné prostriedky
na živobytie podľa možností. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Dňa XX. XX. XXXX
sa mu narodil syn G. N.. Teraz býva v G. N., v dome vo vlastníctve jeho rodičov. Musí hradiť náklady
spojené s bývaním a nemá dostatok prostriedkov na požadované zvýšené výživné. V žiadnom prípade
nie je preukázané, že by sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu, a ani neznižoval svoje príjmy žiadnymi neprimeranými majetkovými rizikami.
Zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

3. Z obsahu vyjadrenia matky k odvolaniu otca vyplýva, že rozsudok prvoinštančného súdu považuje
za vecne správny a preto ho žiadala potvrdiť. Uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí. Poukázala na
to, že výživné na maloletého bolo naposledy upravené v roku 2009 a od tej doby nebolo zvyšované
ani upravované, napriek tomu, že na strane maloletého nastali od tej doby podstatné zmeny, pretože
už navštevuje X. stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady. Pokiaľ otec v odvolaní
poukázal na svoju momentálnu zlú finančnú situáciu, tak v tejto súvislosti uviedla, že tento jeho argument
je neopodstatnený, pretože zlá finančná situácia u neho trvá dlhodobo a to v dôsledku jeho zavinenia,
pretože nie je schopný zotrvať dlhšie v nejakom zamestnaní a preto býva často nezamestnaný.

4. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok
prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože určené výživné je v záujme maloletého
dieťaťa. Poukázal na to, že naposledy bolo výživné na maloletého upravované v roku 2009, kedy
navštevoval materskú školu a v súčasnej dobe je žiakom základnej školy. Je nesporné, že náklady na
jeho výchovu a výživu sa zvýšili. Otec okrem výživného inou formou na maloletého neprispieva a ani
sa s ním nekontaktuje.

5. Otec sa k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie



správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je
dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. 1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné
podmienky na uvedené zvýšenie výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie
(eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto
prípade maloletého. Je nesporné, že jeho oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda
od roku 2009 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast
nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s
jeho vekom a školským zaradením. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečuje a i v minulosti zabezpečovala výhradne len jeho matka, a že táto jej osobná
starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci
tomu, čo je otec povinný mu poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza, že z prvoinštančným
súdom presne citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky
výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade na
oprávnené potreby maloletého. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného
stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. U povinnej osoby (teda v
tomto prípade u otca) sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.
9. 2. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné aspekty,
keď o návrhu matky maloletého rozhodol tak, že tento návrh čiastočne akceptoval a s účinnosťou od
01. 01. 2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 50,- Eur mesačne nad sumu
95,- Eur mesačne. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných potrieb maloletého a zároveň
zohľadňuje reálne možnosti a schopnosti otca. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že podľa
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre posudzovanie schopností a možností povinného rodiča
nie je rozhodujúci len jeho skutočne dosahovaný príjem, ale je nutné zohľadniť aj jeho kvalifikáciu,
nadobudnuté pracovné skúsenosti, ale i vôľu a snahu dosiahnuť čo najvyšší zárobok. Zákonná úprava
kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v
prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným
potomkom. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vzhľadom
na vek, vzdelanie a zdravotný stav otca, je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si také
pracovné možnosti, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V konečnom dôsledku, otec ani v
odvolaní neuviedol žiadne konkrétnej okolností a skutočností, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť
si pravidelný príjem. Dokonca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že podniká konkrétne efektívne
kroky na zabezpečenie si pravidelného príjmu. Takýto prístup v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu
maloletého

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo



na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).