Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoE/163/2013 z 17. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. decembra 2013, sp. zn. 4CoE/163/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8413203300.1 Krajský súd Prešov | 4CoE/163/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8413203300.1 | 2013-12-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OZ, /SK/ZZ/0/0, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d1c0f1a-c9c2-4aac-bddd-eb87e88f736d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8413203300.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/163/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413203300
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8413203300.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava
1, IČO: 00 686 930, právne zastúpenej MCGA legal, s.r.o. Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662,
proti povinnému H. J., bytom E.. Y. XXX/XX, W., o vymoženie 951,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er 320/2013 - 18 zo dňa 07.05.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1652/2013.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2012-2453 zo dňa 20.07.2012.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol,
že rozhodcovská doložka je súčasťou vyjadrenia súhlasu banky so žiadosťou o vydanie kreditnej karty.
Rozhodcovskú doložku posúdil súd prvého stupňa ako neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom. Súd poukázal na význam rozhodcovskej doložky, ktorý je osobitný v tom, že v
prípade sporu súkromná soba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská
doložka nebola v tomto prípade dojednaná individuálne, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich
súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že cieľom úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľovi
rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle uvedeného ustanovenia
považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť



celej rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka sa preto v zmysle zákona neprieči
dobrým mravom, lebo nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom
všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na
príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že je bankovým
subjektom a v zmysle ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách (ďalej len
Zákon o bankách) je povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či príjme, alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných
sporov z obchodov. Podotkol, že si svoju povinnosť splnil a povinný nárok prijal. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/333/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoE/18/2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09. Rozhodcovský rozsudok
je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza teda k vymáhaniu plnenia
v rozpore s dobrými mravmi. Návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia sú v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Navrhol zmeniť
napadnuté uznesenie a žiadosti o udelenie poverenia vyhovieť.

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.)
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 01.04.2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods., 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.



Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia posudzoval návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave sp. zn. II/2012-2453
zo dňa 20.07.2012 s právoplatnosťou dňa 17.08.2012 a vykonateľnosťou dňa 20.08.2012, ktorým
bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 951,29 Eur s príslušenstvom (č. l. 3-8
spisu). Rozhodcovská doložka bola súčasťou súhlasu banky s vydaním a používaním karty a vyplýva
z nej, že držiteľ celkového úverového rámca a držiteľ dodatkovej kreditnej karty sa s bankou dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované s konečnou
platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave
jedným rozhodcom, a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Držiteľ celkového
úverového rámca, resp. držiteľ dodatkovej kreditnej karty má právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky
uvedenej v tomto bode, a to písomne do 30 dní odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy.

Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, ktorý vznikol
na základe žiadosti o vydanie a používanie kreditnej karty, ktorá sa akceptáciou banky stala zmluvou
o vydaní kreditnej karty dňa 01.04.2008, pričom povinnému bola vydaná karta s úverovým rámcom 20
000,- Sk (663,88 Eur).

Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou oprávneného, že v danej veci bola rozhodcovská doložka
dojednaná individuálne, a teda platne. Táto bola obsiahnutá vo vopred pripravenej štandardnej zmluve -
akceptácii banky s tým, že povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Oprávnený
v odvolaní (bod II) tvrdí, že povinný súhlasil s rozhodcovskou zmluvou, a ak by s ňou nesúhlasil mal
možnosť ju v lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy vypovedať. Samotné toto tvrdenie oprávneného
vyvracia skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Povinný si rozhodcovskú
doložku individuálne nevyjednal, lebo bola súčasťou formulárovej, vopred pripravenej zmluvy bez reálnej
možnosti zmeny či úpravy. Taktiež aj z rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že oprávnený túto
rozhodcovskú doložku používal, resp. používa v množstve iných obdobných prípadov neurčitého počtu.
Pokiaľ povinný chcel uzavrieť úverovú zmluvu, nemal inú možnosť ako podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu bez možnosti konania pred všeobecným súdom. Napokon nekalou a zákon obchádzajúcou
podmienkou sa javí aj povinnosť dlžníka, pokiaľ chcel zvrátiť konanie pred Rozhodcovským súdom,
odmietnuť túto rozhodcovskú doložku v lehote do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. De facto ide
o spoliehanie sa oprávneného na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto
konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo
najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Ak
teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému
dodávateľom je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Z tohto dôvodu odvolací súd namietané odvolacie námietky oprávneného nepovažoval za opodstatnené.
Ani obdobné rozhodnutia v predmetnej veci, na ktoré poukázal oprávnený v odvolaní nemôžu byť
podkladom na navrhovanú zmenu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd je viazaný Ústavou
Slovenskej republiky, medzinárodnými dohovormi, medzinárodnou zmluvou, Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Iné posúdenie právneho
vzťahu medzi účastníkmi nie je záväzné pre rozhodovanie súdu v iných obdobných veciach, pokiaľ
posúdenie zmluvných podmienok v konkrétnom prípade bolo správne.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné



spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.