Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/77/2017 z 14. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. marca 2018, sp. zn. 9Co/77/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4616204548.1
Krajský súd Nitra | 9Co/77/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4616204548.1 | 2018-03-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 3701 CSP, § 370 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f835e0c-8eac-4802-897d-3ab8e8206fea
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4616204548.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/77/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616204548
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616204548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: N. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. XXX, o zaplatenie sumy 1.976,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. decembra 2016 č. k. 6C/233/2016-54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd   p r i p ú š ť a   späťvzatie žaloby v jeho zamietajúcom výroku čo do zaplatenia sumy 305
eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 305 eur od         16. 05. 2016 do zaplatenia,
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti   z r u š u j e  a konanie  z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania   p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.    Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
356,77 eura s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 356,77 eura od 16. 05. 2016 do
zaplatenia. Uvedené súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 40 eur splatných k 25-
temu dňu mesiaca, počnúc mesiacom marec 2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami
§ 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že pôvodný žalobca (VÚB, a. s. Bratislava) dňa 28. 06. 2016 podal na
súd žalobu, domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu vo výške 1.976,82 eura s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16. 05. 2016 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu,
že dňa 06. 02. 2012 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú
kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom
vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec
vo výške 900 eur a bol povinný mu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. Žalovaný si
neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 07.
05. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30. 04. 2016 obsahujúci súhrn
debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na



vykonané úhrady žalovaným s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.976,82 eura. V priebehu
konania súd uznesením zo dňa 01. 12. 2016 č. k. 6C/233/2016-40 pripustil, aby z konania vystúpil
žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava a aby na jeho
miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35 831 154. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným
dňa 06. 02. 2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 900 eur a tento sa zaviazal úverový rámec
splácať štandardnou mesačnou splátkou po 30 eur. Súčasne medzi stranami bola dohodnutá štandardná
úroková sadzba vo výške 22,80%. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je súd
povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa jedná
o spotrebiteľský vzťah, a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského
práva za účelom ochrany spotrebiteľa. Tak je tomu aj v danom prípade, keď predmetnú zmluvu treba
považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Uvedená zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v §
52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú, formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti a je teda spotrebiteľom. Ide
o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že v predmetnej zmluve bola dojednaná štandardná úroková sadzba vo výške
22,80%. Túto časť zmluvy o štandardnej úrokovej sadzbe považoval súd za neplatné dojednanie
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Neprimerane vysoké úroky dojednané v
zmluve sú všeobecne považované za odporujúce užívaným pravidlám správania a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovanými bankami pri poskytovaní
úverov. Podľa priemerných úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska bol
v mesiaci február 2012 pri spotrebiteľskom dlhodobom úvere nad 5 rokov úrok vo výške 13,4688%.
Z predmetnej zmluvy pritom vyplýva výška úrokovej sadzby 22,80%. Takto dohodnutá výška ročnej
úrokovej sadzby v podstatnej miere prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami.
Preto súd považoval dohodnutú výšku ročnej úrokovej sadzby 22,80% za dohodnutú v rozpore s dobrými
mravmi. Preto žalobca má právo na vrátenie iba sumy, ktorú na základe zmluvy žalovanému poskytol,
t.j. sumy vo výške 900 eur, z ktorej žalovaný uhradil 543,23 eura. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 356,77 eura (900 eur - 543,23 eura). O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaný dostal po tom, ako si
nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s
konečným stavom ku dňu 30. 04. 2016, t.j. v lehote splatnosti do 15. 05. 2016. Podľa ustanovenia § 232
ods. 4 CSP povolil súd žalovanému uvedenú sumu s príslušenstvom splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 40 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Bral pritom zreteľ na sociálne pomery na strane žalovaného. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP, a vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní je
nesporné, že podstatnejší úspech bol na strane žalovaného, ktorému však trovy konania nevznikli a ani
nárok na náhradu trov konania si neuplatnil. Preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.    Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania napadol
v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto
časti tak, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 1.315,05 eura s úrokom z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 1.315,05 eura od 16. 05. 2016 do zaplatenia a prizná mu i nárok na náhradu
trov konania. V časti o zaplatenie sumy 305 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
305 eur od 16. 05. 2016 do zaplatenia navrhol konanie pre späťvzatie žaloby zastaviť. Vytkol súdu
prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o
bezúročnosti úveru pre rozpor dojednaných zmluvných úrokov s dobrými mravmi, keď je nesprávne
zistenie súdu, že dojednané zmluvné úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd
považoval   zmluvu o úvere v časti dojednaných zmluvných úrokov za neplatnú. Postup súdu podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho
výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo forme dojednaných úrokov v úverovej zmluve 22,80% neprevyšuje podstatne odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ustanovenia §



53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a je v
súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 platného a účinného od 01. 09. 2014.
Pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do
výšky 2x priemernej RPMN za akceptujúcu, v takom prípade výška dojednaných úrokov v úverovej
zmluve spĺňajúca kritéria pre maximálnu výšku odplaty nemôže byť označená za dojednanú v rozpore
s dobrými mravmi. Dojednané úroky v úverovej zmluve nepresahujúce 2x priemernej výšky úrokov
požadovaných bankami nespĺňajú požiadavku neprimeranosti výšky dojednaných úrokov a z uvedeného
dôvodu dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za rozpornú s dobrými mravmi.

3.    Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcom v časti o zaplatenie sumy 305 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.
05. 2016 je potrebné v zmysle ustanovenia § 370  ods. 1, 2 CSP v tejto časti pripustiť späťvzatie
žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť. Vo zvyšnom napadnutom
zamietajúcom výroku odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a dospel k záveru, že v
tejto časti ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4.     Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.    Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6.   Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol  účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7.    Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.976,82 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.976,82 eura od 16. 05. 2016 do zaplatenia, ako i
náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu (VÚB banka a.
s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 06. 02. 2012 uzatvorili Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB a. s., na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške
22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
900 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur. Žalovaný si nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu
vystavil ku dňu 07. 05. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30. 04. 2016
obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s
prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.976,82
eura. V priebehu konania súd uznesením zo dňa         01. 12. 2016 č. k. 6C/233/2016-40 pripustil, aby z
konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava
a aby na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
IČO 35 831 154. V zmysle žalobcom doručenej špecifikácie pohľadávky (č. l. 43) žalovaná suma vo
výške 1.976,82 eura pozostáva z istiny 887,70 eura, poplatkov 184,29 eura, štandardného úroku vo
výške 784,12 eura a sankčného úroku vo výške 120,71 eura. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 9.
decembra 2016 č. k. 6C/233/2016-54 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 356,77 eura
s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 356,77 eura od 16. 05. 2016 do zaplatenia. Uvedené
súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 40 eur splatných k 25-temu dňu mesiaca,
počnúc mesiacom marec 2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Vo vyhovujúcom výroku, vrátane výroku o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom
rozsudok súdu prvej inštancie pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť. Predmetom prejednania



odvolacieho súdu bola žalobcom napadnutá zamietajúca časť rozhodnutia, vrátane výroku o trovách
konania.

8.    V priebehu odvolacieho konania zobral žalobca žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie
poplatkov a sankčného úroku, spolu vo výške 305 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 305 eur od 16. 05.  2016 do zaplatenia.

9.    Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť  po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd  rozhodne o pripustení späťvzatia.

10.    Podľa § 370 ods. 2 CSP  súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší  rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11.    Pretože žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie  v jeho zamietajúcom
výroku nenadobudlo právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 05. 01. 2017 (ako súčasť podaného
odvolania) vzal svoju žalobu čiastočne späť (čo do zaplatenia sumy 305 eur s príslušenstvom) a žiadal
zastaviť konanie a žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov v zmysle
ustanovenia § 370 ods. 2CSP, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v jeho zamietajúcom výroku čo
do zaplatenia sumy 305 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 305 eur od 16. 05.
2016 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie  v rozsahu späťvzatia žaloby zrušil a konanie v tejto
časti zastavil.

12.    Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.    Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14.    Podľa  § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15.    Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

16.  Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k zvyšnému zamietajúcemu výroku
(okrem sumy 305 eur s príslušenstvom, v ktorej súd konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil)
napadnutého rozhodnutia správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17.    Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. S ohľadom na obsah
podaného odvolania žalobca v podanom odvolaní napádal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu dojednaných  zmluvných úrokov vo výške 22,80%, ktoré zmluvné
dojednanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi, a tak za neplatné, keď
výška úrokov podľa názoru súdu prvej inštancie podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovaným bankami pri poskytovaní
úverov.



18.    Odvolací súd po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že toto odvolanie nie je
dôvodné, keď záver súdu prvej inštancie o neprimeranosti dojednanej výšky úrokov, vedúci k neplatnosti
tohto zmluvného dojednania je správny.

19.    Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej
istiny. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi
v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných
pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými
princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc
podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
základných noriem.

20.    Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
(abstraktnou)  hypotézou, t. j. právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym
predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade
sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri
posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými
mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na
úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia
byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

21.    Pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval
veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie NS SR  5Cdo/26/2011).

22.    V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že úroková miera 22,80 % dohodnutá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v uzavretej zmluve zo dňa 06. 02. 2012 podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, keď podľa priemerných úrokov obchodných bánk bol v mesiaci február 2012
pri spotrebiteľskom dlhodobom úvere nad 5 rokov úrok vo výške 13,4688% a z tohto zistenia vyvodil
správny právny záver o neplatnosti takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi. S týmto názorom
súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, keď dojednaný úrok 22,80% presahuje vyššie uvedené
limity úrokových sadzieb uplatňovaných bankami, a to o viac ako 59%. Dohodnuté úroky sú odplatou
za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s
dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov,
ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej sumy, teda ňou dôjde k
zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom.

23.    K argumentácii žalobcu, že dojednaná výška úrokov v úverovej zmluve spĺňa kritéria pre maximálnu
výšku odplaty v zmysle ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne) nie je z
hľadiska posudzovania tejto právnej veci namieste, keďže uvedené ustanovenie § 1a ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/19895 nadobudlo účinnosť od 01. 09. 2014, a teda pre posudzovanie zmluvného dojednania
o výške odplaty za užívanie požičanej sumy na základe zmluvy zo dňa 06. 02. 2012 medzi stranami
sporu (resp. právnym predchodcom žalobcu)  nie je relevantné.

24.    Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby (okrem sumy 305 eur s prísl., v ktorej časti konanie zastavil), ako vecne správny,
spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, potvrdil.

25.    O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste



priznať mu náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V
danej veci však priznanie náhrady trov odvolacieho konania vylučovala skutočnosť, že žalovanému v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).