Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoPr/4/2014 z 11. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. augusta 2014, sp. zn. 13CoPr/4/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6611215035.2 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoPr/4/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6611215035.2 | 2014-08-11 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ad83c81-c1f4-4b88-a55b-2519bd15dd33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6611215035.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611215035
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611215035.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa:
v právnej veci navrhovateľa: ADATAS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Trnavská 7, IČO: 31379052,
zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Veľký Krtíš, Mierová
1, proti odporcovi: L.. I. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, zastúpený JUDr. Vladimírom Zvarom,
advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, o zaplatenie úroku z omeškania, na odvolanie odporcu
zo dňa 01. 808. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Cpr/1/2011-119 zo dňa 17. 07.
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 67 119,88 € od 03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 57 119,88 € od 03. 07. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania účelne vynaložené na
uplatňovanie jeho práv v rozsahu 100%, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na trovách odvolacieho konania - právneho zastúpenia sumu
33,13 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Veselého, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Procesný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
67 119,88 € od 03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 a zo sumy 57 119,88 € od 03. 07. 2010 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca bol zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania
účelne vynaložené na uplatňovanie jeho práv vo výške 100%.

Súd ďalej v dôvodoch uviedol: „Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 17. 12. 2009 č. k. 9T/100/2007-576 bol odporca uznaný vinným
zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako obchodný
zástupca a následne ako obchodný riaditeľ a súčasne vedúci odštepného závodu navrhovateľa v období
od 01. 04. 2004 do 23. 05. 2006 niekoľkokrát týždenne vyberal na základe podpisového vzoru z účtu
spoločnosti zálohy v hotovosti v rôznych výškach na obchodnú činnosť spoločnosti, z ktorých časť použil
v súlade s určením na obchodnú činnosť, avšak časť v sume 2.322.053,64 Sk nezúčtoval s dokladmi a
ani ich do pokladne spoločnosti nevrátil, ale ich použil pre vlastnú potrebu a tak navrhovateľovi spôsobil



škodu vo výške 2.322.053,64 Sk. Za to bol odporca odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov a výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom.
Zároveň súd odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi v skúšobnej dobe spôsobenú škodu
vo výške 67.119,88 Eur (2.022.053,64 Sk) a so zvyškom nároku navrhovateľa odkázal na občianske
súdne konanie. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie odporca ako aj prokurátor.
Na základe odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 29. 06. 2010 č. k. 5To/47/2010-615
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a rozhodol tak, že odporcu uznal vinným
zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako obchodný
zástupca a následne ako obchodný riaditeľ a súčasne vedúci odštepného závodu navrhovateľa v období
od 11. 04. 2004 do 23. 05. 2006 niekoľkokrát týždenne vyberal na základe podpisového vzoru z účtu
spoločnosti zálohy v hotovosti v rôznych výškach na obchodnú činnosť spoločnosti, z ktorých časť použil
v súlade s určením na obchodnú činnosť, avšak časť v sume 2.022.053,64 Sk nezúčtoval s dokladmi a
ani ich do pokladne spoločnosti nevrátil, ale ich použil pre vlastnú potrebu a tak navrhovateľovi spôsobil
škodu vo výške 67.119,88 Eur. Krajský súd uložil odporcovi trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov
a výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom, ako aj
povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 67.119,88 Eur. So zvyškom nároku na náhradu
škodu poškodeného navrhovateľa odkázal na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 29. 06. 2010. Dovolanie odporcu Najvyšší súd SR uznesením z
01. 06. 2011 č. k. 6Tdo/10/2011-654 odmietol. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
9T/100/2007 súd zistil, že navrhovateľ dňa 19. 06. 2006 podal na odporcu trestné oznámenie pre sumu
vo výške 2.339.351,-- Sk. Ako poškodený si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom
konaní dňa 05. 09. 2006 (č.l. 90 tr. spisu) a voči odporcovi dňa 12. 09. 2007 vo výške 2.322.053,64 Sk
(č.l. 98 tr. spisu). Znaleckým posudkom znalkyne M. O. č. 23/2007 z 30. 08. 2007 (č.l. 167 tr. spisu)
bola vyčíslená výška škody, spôsobená odporcom navrhovateľovi vo výške 2.322053,64 Sk (č.l. 176
tr. spisu). Návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 67.119,88 Eur podal
navrhovateľ voči odporcovi na súd dňa 26. 07. 2011.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení do 30. 06. 2010, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú
v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia
doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo po uznaní.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona, rešpektujúc právny názor
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je súd viazaný. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňuje
zaplatenia úrokov z omeškania z nároku priznaného mu rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. 06. 2010 č. k. 5To/47/2010-615 vo výške 67.119,88 Eur, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.
06. 2010. Úroky z omeškania si navrhovateľ uplatňuje od 03. 07. 2010 až do zaplatenia s tým, že
odporca v zmysle právoplatného rozsudku mu mal zaplatiť priznanú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku t. j. do 02. 07. 2010. Vzhľadom na to, že si odporca svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, od
nasledujúceho dňa, teda od 03. 07. 2010 je potom v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Počas
súdneho konania odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Preto súd skúmal, či
uplatnená námietka premlčania odporcom je dôvodná. Podľa ust. § 100 Obč. zákonníka, premlčaním
sa rozumie kvalifikované uplynutie času, ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania a použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Vznesením námietky premlčania premlčané právo nemožno
oprávnenému súdom priznať, pričom súd je povinný na vznesenú námietku premlčania vždy prihliadať.
So zreteľom na ust. § 110 ods. 3 Obč. zákonníka, úroky z omeškania sa premlčujú v troch rokoch, ak



však ide o práva právoplatne priznané platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých
nastala po právoplatnosti rozhodnutia. Z dokazovania mal súd preukázané, že pohľadávka navrhovateľa
voči odporcovi sa stala zročnou právoplatnosťou rozhodnutia súdu o jej priznaní t.j. dňa 29. 06. 2010. V
danom prípade si navrhovateľ právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy
67.119,88 Eur od 03. 07. 2010 do zaplatenia, uplatnil na súde dňa 26. 07. 2011. Potom podľa názoru
súdu, trojročná premlčacia doba, ktorá začala navrhovateľovi plynúť dňa 29. 06. 2010 by uplynula dňa 29.
06. 2013. Navrhovateľ si teda uplatnil svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v lehote. Navrhovateľ
sa podaným návrhom domáha zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 03. 07. 2010 do
zaplatenia, teda od nasledujúceho dňa po lehote určenej na plnenie podľa § 160 ods. 1 O.s.p.(do 02.
07. 2010), pretože mu odporca nezaplatil žalovanú sumu. Preto navrhovateľ ako veriteľ má právo aj na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 1 % , potom výška úrokov z omeškania zvýšená
o 8 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 9 % ročne. Vzhľadom na to, odporca počas
súdneho konania dňa 24. 02. 2012 zaplatil navrhovateľovi istinu vo výške 10.000,- Eur a navrhovateľ
zobral podaný návrh čiastočne späť pre zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
10.000,- Eur od 25. 02. 2012, súd uznesením z 06. 06. 2012 č. k. 2Cpr/1/2011-53 konanie v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 25. 02. 2012 zastavil.
Predmetom konania bolo potom zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 67.119,88
Eur od 03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 a zo sumy 57.119,88 Eur od 03. 07. 2010 do zaplatenia. Súd mal
za to, že návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu dôvodný a preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., na základe
zásady úspechu. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy. Preto potom
súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods.
7 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením“.

Proti rozsudku odvolanie podal odporca. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) OSP vo všetkých jeho výrokoch a domáha sa zmeny v zmysle § 220
tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý. Alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania odporca uviedol, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu a odkazuje na svoje
doterajšie vyjadrenia. Podľa neho nešlo v danom prípade o plnenie peňažného záväzku. Uvádza, že
práva a povinnosti môžu vznikať z rôznych právnych skutočností. Možno pripustiť záver, že podľa § 489
OZ je povinnosť nahradiť spôsobenú škodu záväzkom, ktorý bol konštituovaný súdnym rozhodnutím.
Ale na jeho strane nešlo o dlh, ani nejde o dlh v peňažnej forme, ale ide o záväzok zo spôsobenej
škody. Len v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
úroky z omeškania a v úplnom protiklade s názorom odvolacieho súdu je ust. § 519 OZ. Iný výklad by
nekorešpondoval s úpravou, ktorá je obsiahnutá v § 121 ods. 3 OZ.
Odvolateľ naďalej trval na tom, že ide o premlčaný nárok.
Odporca ďalej namietal že z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplynulo, že má platiť úrok vo výške
9 % zo sumy 67 119,88 € od 03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 a zo sumy 57 119,88 € od takého istého
počiatočného dátumu do zaplatenia. Tento výrok považuje za rozporný s hmotným právom ako aj s
matematickým výpočtom, pretože v období od 03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 má odporca zaplatiť z dvoch
súm dva popri sebe idúce úroky z omeškania z rôznych súm.
Záverom odvolateľ uviedol, že si je vedomí toho, že prvostupňový súd v novom rozhodnutí bol viazaný
právnym názorom a odvolanie podáva aj z toho dôvodu, aby mu bolo zachované právo na podanie
dovolania už aj s odkazom na niektoré rozhodnutia NS SR a odborné články vyjadrené v právnických
časopisoch.

K podanému odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril. Odvolanie považuje za účelové so snahou predlžovať
konanie o zaplatení úrokov z omeškania a všemožnými prostriedkami sa brániť zaplateniu dlžnej sumy.
Žiadal preto, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správne a priznal mu aj trovy odvolacieho konania.



Odvolateľ vo svojom vyjadrení znova opakuje všetky svoje argumenty a dôvody, pre ktoré nesúhlasí
s podaným návrhom na začatie konania a opakuje tie dôvody, s ktorými sa už súd prvého stupňa ako
aj odvolací súd vyporiadal. Spoločnosť žalobcu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa, kde poukazujú na skutočnosť, že odporca prejavil záujem uhradiť navrhovateľovi dlžnú
sumu, pretože bol odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou a
hrozilo mu, že na základe toho, že tento dlh nezaplatí v skúšobnej dobe, dôjde k premene trestu, avšak
po tom ako bol odporca účastný amnestie prezidenta republiky, stratil záujem akokoľvek komunikovať
so spoločnosťou žalobcu a doteraz dlh neuhradil. Vo veci sa vedie voči odporcovi neúspešné exekučné
konanie už viacero rokov, keďže odporca je len konateľom spoločnosti, ktorej spoločníkom je jeho otec,
pracuje údajne za minimálnu mzdu a nemá žiaden majetok.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu ručenom § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol
odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 67 119,88 €
od 03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 potvrdil podľa ust. § 219 OSP ako vecne správny.
V ostatných výrokoch, t. j. vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 57 119,88 € od 03. 07. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania, rozsudok okresného súdu
zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ tento
priznal navrhovateľovi proti odporcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 67 119,88 € od 03. 07.
2010 do 24. 02. 2012 a konštatuje správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd nepovažuje za konštruktívne opakovať skutkové a právne závery okresného súdu.
Okresný súd totiž správne pochopil a vyložil právne závery a stanovisko krajského súdu v zrušujúcom
rozhodnutí.

V časti, pokiaľ okresný súd priznal navrhovateľovi proti odporcovi úrok z omeškania zo sumy 57 119,88
€ od 03. 07. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku však bolo potrebné
rozsudok okresného súdu zrušiť. Tu súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, pretože nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne vyložil zistený skutkový stav.

Odvolací súd totiž musí prisvedčiť odporcovi, ktorý poukázal na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa, pokiaľ týmto bol zaviazaný plniť úrok 9 % zo sumy 57 119,88 € od 03. 07. 2010 až do zaplatenia.
Na príslušný úrok z tejto sumy mal byť odporca zaviazaný iba odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom
odporca uhradil navrhovateľovi čiastočne sumu, ku ktorej úhrade už bol právoplatne zaviazaný. Na
príslušné úroky zo sumy 57 119,88 € mal byť odporca zaviazaný až od 25. 02. 2012 do zaplatenia.
Je logické, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 57 119,88 € od
03. 07. 2010 do 24. 02. 2012 bola obsiahnutá vo výroku, pokiaľ v tomto období bol odporca zaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania zo sumy 67 119,88 €.

Ani z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplynulo, že by išlo o chybu, ktorá by sa dala napraviť
použitím ust. § 164 OSP a preto došlo v tejto časti k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa ako je vo
výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

V rozsahu úspechu s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP priznal
odvolací súd navrhovateľovi aj trovy odvolacieho konania. Tieto boli vypočítané z jedného úkonu v sume
10 112,09 € a to podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch.

Navrhovateľovi bol zatiaľ priznaný úrok z omeškania zo sumy 67 119,88 € od 03. 07. 2010 do 24. 02.
2012. Ročný úrok z omeškania v rozsahu 9 % z tejto sumy predstavuje 6 040,79 €. K tejto sume je
potrebné pripočítať úrok z omeškania, ktorý vznikol odporcovi od 03. 07. 2011 do 24. 02. 2012. Denný
úrok z omeškania je 16,55 €. Za 246 dní tento úrok potom predstavuje 4 071,30 €. Spolu navrhovateľovi
bolo priznané 10 112,09 €. Z tejto sumy jeden priznaný úkon advokáta predstavuje 269,80 €. K sume je
potrebné pripočítať režijný paušál 7,81 € a DPH 55,52 €. Na odvolacích trovách potom zaplatí odporca
navrhovateľovi sumu 333,13 € k rukám jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní.



O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.