Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/284/2016 z 12. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. decembra 2017, sp. zn. 11S/284/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016201076.3 Krajský súd Nitra | 11S/284/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4016201076.3 | 2017-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/774f2298-5b58-4a0e-9ba7-611949b12a47 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4016201076.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/284/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201076
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016201076.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek
senátu Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Oto Balogh BAL-MIX, Strekov
373, Strekov, IČO: 32 794 606, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 20. 12. 2016 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 104431435/2016 zo dňa 08. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd
zistil, že na základe oznámenia správcu dane zo dňa 23. 04. 2014 sa u žalobca dňa 20. 05. 2014
začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. V uvedený deň
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu a
pomocnej účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam uvedené doklady podľa potvrdenia
o zapožičaní dokladov spísaného v tento deň.

2. Správca dane požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda o vykonanie miestneho
zisťovania u daňového subjektu MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. (do 02. 05. 2014
GENETRIX s.r.o.) ohľadne faktúry č. 14VF0002 zo dňa 02. 01. 2014 v sume 109.999,99 eur a faktúry
č. 14VF0001 zo dňa 02. 01. 2014 v sume 199.999,99 eur (prílohou oboch faktúr bol krycí list čerpania,
rekapitulácia čerpania, súpis vykonaných prác, všetko s dátumom 02. 01. 2014 a pre stavbu označenú
ako vybudovanie kanalizácie a stavebné práce v obci Trstice, pričom objednávateľ je žalobca a zhotoviteľ
je spoločnosť GENETRIX s.r.o.).
3. Dňa 02. 12. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok
P.. G. P. (konateľ spoločnosti GENETRIX s.r.o. do 02. 05. 2014, teda i v kontrovanom zdaňovacom
období), ktorý na otázky správcu dane odpovedal, že predmetom fakturácie boli odvodňovacie rigoly
v obci Trstice a práce súvisiace s kanalizáciou, faktúry podpísal, práce však nevykonala spoločnosť
GENETRIX s.r.o., ale bolo to riešené dodávateľským spôsobom, nemá žiadne doklady, všetko odovzdal
novému konateľovi V. B.. Na väčšinu otázok odpovedal: „uvedené upresním účtovníčkou“.



4. P.. G. P. v podaní doručenom správcovi dane dňa 02. 02. 2015 oznámil, že mená zamestnancov,
ani použitá technika mu nie sú známe, práce boli vykonané dodávateľsky, preberal ich on, pričom
dodávateľom bola spoločnosť MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. (ktorá však nemusela byť
zhotoviteľom diela, ale vykonanie prác mohol objednať u subdodávateľa), jednal s jej konateľom.

5. Dožiadaný správca dane, t. j. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda v podaní zo dňa 10. 03.
2015 oznámil správcovi dane vykonávajúcemu u žalobcu daňovú kontrolu, že V. B. (konateľ spoločnosti
MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. bol opakovane (8x) predvolávaný na výsluch ako svedok, pričom
ani raz sa na pojednávanie nedostavil, ale predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na
základe ktorého jeho pracovná neschopnosť naďalej trvá.

6. V podaní zo dňa 20. 03. 2015 správca dane žalobcu podrobne oboznámil s priebehom a predbežnými
výsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 a zároveň ho oboznámil s jeho právami.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20. 01. 2015, resp. zo dňa 03. 04. 2015 navrhol vypočuť konateľov
spoločnosti MAESTIC MEDIO spol. s r.o. a GENETRIX s.r.o., vykonať zisťovanie v tejto spoločnosti a
opätovne vypočuť ako svedka P.. G. P..

8. Správca dane dňa 23. 04. 2015 spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie
január 2014, zo záverov ktorého vyplýva, že za toto zdaňovacie obdobie si žalobca v daňovom priznaní
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume - 51.666,66 eur na základe faktúr vystavených
dodávateľom GENETRIX s.r.o. za dodávku stavebných prác. Vykonanou daňovou kontrolou nebolo
preukázané reálne dodanie služby od dodávateľa deklarovaného na faktúrach, t. j. spoločnosťou
GENETRIX s.r.o. (od 03. 05. 2014 MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o., ktorá v súvahe nevykazuje
žiadne stroje, ktorými by mohli byť fakturované práce vykonané a nemá ani zamestnancov), nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, v dôsledku čoho potom ani žalobcovi
ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

9. Protokol z daňovej kontroly bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 27. 04. 2015 spolu
s výzvou zo dňa 23. 04. 2015 na vyjadrenie sa k nemu.

10. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 07. 05. 2015 k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom navrhol
prejednanť jeho vyjadrenie zo dňa 20. 01. 2015.

11. Následne správca dane predvolal V. B. ako konateľa spoločnosti MAESTIC MEDIO spol. s r.o. a
zároveň ako konateľa spoločnosti MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o., ktorý mal v oboch prípadoch
doručenie predvolania riadne vykázané. Dňa 29. 06. 2015 bolo správcovi dane doručené potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 07. 01. 2015, z ktorého vyplýva, že menovaný je
práceneschopný od 07. 01. 2015.

12. Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda v podaní zo dňa 07. 07. 2015 správcovi dane
oznámila, že V. B. nemal v roku 2014 a v roku 2015 vyplatené žiadne dávky nemocenského poistenia,
nakoľko nebol dočasne práceneschopný.

13. Správca dane opakovane predvolal V. B. ako svedka, pričom doručenie predvolania mal vždy
vykázané a svoju neúčasť ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov (bez predloženia dokladu o dočasnej
pracovnej neschopnosti). Následne správca dane požiadal príslušné OR PZ v Dunajskej Strede o
predvedenie V. B. na deň 11. 11. 2015. Dňa 13. 11. 2015 bolo správcovi dane doručené potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti tejto osoby vystavené dňa 11. 11. 2015, z ktorého vyplýva, že V. B.
je práceneschopný od 11. 11. 2015. Podľa oznámenia OR PZ v Dunajskej Strede zo dňa 16. 11. 2015
predvedenie V. B. nebolo možné, pretože na udanej adrese sa nenachádzal a nedvíhal ani telefón.

14. Sociálna poisťovňa v podaní zo dňa 07. 12. 2015 správcovi dane oznámila, že V. B. nie od roku
2000 poistencom Sociálnej poisťovne a u ošetrujúceho lekára bolo zistené že v roku 2014 bol dočasne
práceneschopný od 17. 01. 2014 do 01. 03. 2014, od 04. 07. 2014 do 01. 01. 2015 a od 11. 11.
2015, pričom táto dočasná pracovná neschopnosť trvá.



15. V podaní zo dňa 22. 01. 2016 správca dane informoval žalobcu o priebežných výsledkoch
vyrubovacieho konania.

16. Dňa 01. 03. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného
zástupcu žalobcu, ktoré sa uskutočnilo za účelom prejednania výsledkov dokazovania. Splnomocnený
zástupca žalobcu bol opätovne podrobne oboznámený s výsledkami daňovej kontroly ako i s výsledkami
vyrubovacieho konania. Uviedol, že riaditeľ spoločnosti BEKOR s.r.o. je ochotný predložiť všetky doklady
(kamerové skúšky, tlakové skúšky a generálne stavebné denníky) pre potreby správcu dane a navrhol
opakovane predvolať P.. G. P. ako bývalého konateľa spoločnosti GENETRIX s.r.o.

17. Dňa 15. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý
T. U. (konateľ spoločnosti BEKOR s.r.o.), ktorý uviedol, že žalobca pre nich robil odkanalizovanie obce
Trstice, pričom spoločnosť BEKOR s.r.o. bola jedným zo subdodávateľov a pod ním robil žalobca. Na
stavbe bolo veľa subdodávateľov, všetkých kontroloval generálny dodávateľ AVA-stav, s.r.o., nevedel,
aké stroje boli na stavbe použité a komu patrili, kto zabezpečoval a platil materiál. V ten istý deň, t.j. dňa
15. 06. 2016 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom predvolaný svedok P.. G.
P. odpovedal na otázky správcu dane a súčasťou tejto zápisnice sú dva listy ručne písané bez dátumu
a bez podpisu, na ktorých je pod bodom 1 až 16 uvedený text s odpoveďami.

18. Dňa 17. 06. 2016 bola správcovi dane doručená faktúra vystavená žalobcom ako dodávateľom pre
odberateľa BEKOR s.r.o., predmetom ktorej bola fakturácia vykonaných prác v zmysle zmluvy o dielo
podľa súpisu vykonaných prác v sume 310.000,- eur. K predmetnej faktúre bol predložený krycí list
čerpania a rekapitulácia čerpania na stavbe obecnej kanalizácie v obci Trstice.

19. Podaním zo dňa 11. 07. 2016 správca dane informoval žalobcu o priebežných výsledkov
vyrubovacieho konania a dňa 11. 08. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom
boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom a zároveň bol žalobca, zastúpený svojim
zástupcom, v tento deň oboznámený s priebehom a výsledkami dokazovania, o čom bola spísaná ďalšia
zápisnica.

20. Dňa 16. 08. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie
január 2014 rozdiel dane v sume 51.666,66 eur, nepriznal mu uplatnený nadmerný odpočet v sume
653,34 eur a vyrubil mu daň v sume 51.013,32 eur (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
podanom dňa 25. 02. 2014 v sume 653,34 eur, daň zistená správcom dane v sume 51.013,32 eur, rozdiel
dane na úhradu v sume 51.666,66 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Správca dane vydal dňa 12. 10. 2016 oznámenie o oprave chýb, v ktorom opravil chyby vo svojom
rozhodnutí v „predvýrokovej“ a výrokovej časti rozhodnutia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

21. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.
12. 2016 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne popísal priebeh vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, na
základe ktorých správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepodarilo sa
mu relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, pretože nepreukázal právo odpočítať daň z pridanej
hodnoty. Námietky žalobcu v podanom odvolaní považoval žalovaný za irelevantné. Bol toho názoru,
že správca dane počas výkonu daňovej kontroly zistil, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služby
uvedenej na faktúrach, ktorú mu mala dodať spoločnosť MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. Správca
dane nespochybnil uskutočnenie diela, ale spochybnil, že tieto služby boli dodané spoločnosťou
uvedenou na faktúrach. Žalovaný konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly správca dane dostatočne
využil jemu dostupné možnosti k prevereniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane u
žalobcu, v rámci vyrubovacieho konania vypočul i navrhovaných svedkov, ale naďalej zotrval na svojich
zisteniach uvedených v protokole. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty bol povinný preukázať,
že splnil podmienky stanovené zákonodarcom na odpočítanie tejto dane, teda bol povinný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ. V priebehu



daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, ani nevyvrátil zistenia správcu dane.

Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských
vzťahov žalobcu, pričom využil i dožiadanie na Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda za
účelom vykonania miestneho zisťovania. Miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti MEDIA
MAX UNIVERZAL spol. s r.o. (dodávateľ žalobcu) bolo zistené, že sa jedná o sedem poschodovú
budovu, pri jej vchode boli poštové schránky, ale ani na jednej z nich nebolo uvedené obchodné meno
preverovanej spoločnosti. Taktiež nebolo možné vypočuť ani svedka V. B. (konateľ spoločnosti MEDIA
MAX UNIVERZAL spol. s r.o. od 03. 05. 2014 a konateľ spoločnosti MAESTIC MEDIO spol. s r.o.), ktorý
sa nedostavil na pojednávanie napriek opakovaným predvolaniam a nebolo ho možné ani predviesť,
nakoľko sa v čase predvedenia nezdržiaval na udanej adrese. Spoločnosť MEDIA MAX UNIVERZAL
spol. s r.o. v súvahe nevykazuje žiadne stroje, ktorými by práce vykonala, nemá zamestnancov,
nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a ani daňové priznanie k dani z príjmov právnickej
osoby za rok 2014. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa G. P. taktiež nepredložil žiadne doklady
s odôvodnením, že ich odovzdal novému konateľovi V. B..

K námietke žalobcu, že je zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom, ktoré nevie uviesť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať a v tejto súvislosti poukazuje na
viacero rozsudkov Európskeho súdneho dvora aj Najvyššieho súdu SR, žalovaný uviedol, že žalobca
nepoukázal v podanom odvolaní na spoločné znaky týchto rozsudkov s jeho prejednávaním prípadom.
Pri rozhodovaní súdov sa postupuje podľa konkrétnych zistení v danej veci a nie je možné tieto rozsudky
zovšeobecňovať na všetky konania.

Povinnosťou správcu dane bolo dostatočne zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane aj
bez návrhu daňového subjektu. Túto povinnosť však nemožno chápať tak, že správca dane je povinný
obstarávať vlastnou činnosťou dôkazy týkajúce sa tvrdení daňového subjektu. Dôkazné bremeno bolo
na žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať skutočnosti podľa osobitných predpisov ako i skutočnosti,
na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly a taktiež bol povinný
preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Žalovaný z týchto dôvodov rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne, pričom v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal i na to, že formálne nedostatky svojho rozhodnutia správca dane v súlade
so zákonom opravil, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní označenom ako oznámenie o oprave chýb.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

22. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20. 12. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo
dňa 08. 12. 2016.

Namietal nesprávne právne posúdenie pre nesprávny výklad príslušných (konkrétne uvedených)
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ako i
rozpor medzi obsahom administratívneho spisu a skutkovým stavom v rozhodnutí, ktorý nevychádza
z vykonaného dokazovania. Taktiež namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a nesúlad
rozhodnutia žalovaného s obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k listinám preukazujúcim tvrdenia
žalobcu, ktorý je osobou oprávnenou odpočítať si daň z pridanej hodnoty zo svojej daňovej povinnosti,
pretože prijal službu od platiteľa dane, ktorému vznikla daňová povinnosť. Žalobca zdaniteľné plnenie
riadne prijal, zaplatil daň a na strane jeho dodávateľa vznikla daňová povinnosť, a to, že si ju nesplnil,
nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalobcu.

Žalovaný neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné plnenie dodané
spoločnosťou GENETRIX s.r.o. (od 02. 05. 2014 s obchodným menom MEDIA MAX UNIVERZAL spol.
s r.o.), čo odôvodnil v podstate tým, že žalobca nepreukázal uskutočnenie a dodanie zdaniteľných
obchodov deklarovaným dodávateľom, pričom samotné faktické zrealizovanie stavebných prác, ktoré
boli predmetom fakturácie, nebolo sporné a bolo preukázané samotným zhotovením diela a jeho
odovzdaním investorovi, čo žalobca považuje za nesporné.



Žalobca predložil správcovi dane všetky listiny, ktoré štandardne preukazujú zhotovenie prác vo
fakturovanom rozsahu a dodanie prác pre žalobcu potvrdil i vtedajší konateľ dodávateľa G. P.. Preukázal
i spôsob a okolnosti, za ktorých získal predmetnú zákazku ako i to, kto bol generálnym dodávateľom
stavby, kto ju dozoroval, taktiež rozsah vykonaných prác, ich kvalitu, aké mechanizmy na stavbe
pracovali a v koho vlastníctve boli. Nebolo však v jeho moci a ani jeho povinnosťou preverovať vzťah
medzi svojim dodávateľom a ďalšími osobami, pretože na tieto vzťahy nemal žiadny dosah. Bol toho
názoru, že práve okolnosti na strane tretích osôb boli dôvodom, pre ktorý žalovaný určil žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. Vychádzal totiž z toho, že konateľ inej
spoločnosti v reťazci dodávateľov bol nekontaktný a tým na ťarchu žalobcu vyhodnotil nezodpovedný
prístup iného subjektu k svojim záležitostiam.

Tieto závery žalovaného žalobca namietal, nakoľko nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a
z procesu daňovej kontroly nevyplývajú. Žalovaný mal k dispozícii všetky doklady dostatočne
preukazujúce vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom žalobcu ako i dôkazy preukazujúce reálnu
existenciu zhotoveného diela. Taktiež namietal, že žalovaný neuviedol žiadne dôkazy, z ktorých by
vyplývalo, že platiteľ dane neposkytol žalobcovi plnenie a že žalobca plnenie neprevzal. Rozhodnutie
žalovaného je v rozpore so zásadou právnej istoty, pretože nezohľadňuje odpovede na prejudiciálne
otázky, ktoré v rozhodnutiach súdov už boli vyriešené.

Žalovaný nezistil v dokladoch u žalobcu žiadne nezrovnalosti alebo porušenia právnych predpisov a
reálne uskutočnenie stavebných prác ani nespochybnil. Vychádzal však zo skutočností, ktoré žalobca
nevedel ovplyvniť a za ktoré nezodpovedal, pričom v dostatočnej miere nezohľadnil dôkazy predložené
žalobcom, ktorý bol takto znevýhodnený a poškodený v tom, že žalovaný konal v rozpore so zásadami
daňového konania a neprihliadal na dôkazy v prospech žalobcu. Celé daňové konanie a jeho výsledok
podľa žalobcu spočívali v tom, či dodávateľ žalobcu preukáže svoje vzťahy k tretím osobám, s ktorými
žaloba nemal žiadny súvis. Žalobca si svoju povinnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov splnil a má za to, že naplnil
podstatu príslušného ustanovenia tohto zákona.

V ďalšej časti podanej žaloby žalobca namietal, že bol zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom,
ktoré nevedel uniesť ani pri vynaložení neprimeraného úsilia, pretože sa týkalo iného subjektu. Právne
vzťahy týkajúce sa dodávateľa daňového subjektu a dodávateľových subdodávateľov nemôžu tvoriť
dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorý z týchto skutočností nemôže znášať ani dôkaznú núdzu. V
tomto smere žalobca poukazoval aj na viacero rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v
spojených prípadoch C-354/03 - Optigen, C-355/03 - Fulcrun Elektronics a C-484/03 - Bond House, v
spojených veciach C-80/11 a C-142/11) ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (rozsudok v konaní pod
sp. zn. 6Sžf/10/2012) a v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010, v ktorom súd otázku zásadného právneho
významu vyriešil vyslovením právnej vety, v zmysle ktorej, v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie
materiálne existuje, ale sú pochybnosti v osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho
zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal
platiteľovi, ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu a za ktoré zodpovedá
iný daňový subjekt. Závery vyššie uvedených rozhodnutí je potrebné zohľadniť i v tejto veci, nakoľko
nie je žiadny rozdiel medzi skutkovým stavom, z ktorého tieto rozhodnutia vychádzajú a skutkovým
stavom vyplývajúcim so žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pochybil, keď neuplatňoval právne
predpisy v súlade so záväznou judikatúrou súdov SR ako i judikatúrou európskych súdov, ktoré sa
zaoberajú otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane.

Žalobca bol toho názoru, že splnil všetky formálne a materiálne predpoklady pre priznanie nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu
nesprávneho vyhodnotenia dôkazov v daňovom konaní a nesprávneho posúdenia dôkazného bremena
žalobcu.

23. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 07. 2017 (k vyjadreniu žalovaného zo
dňa 21. 04. 2017) uviedol, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z vykonaného dokazovania, a to s
poukazom na obsah listín, ktoré boli správcovi dane predložené a ktorými žalobca preukázal nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. Žalobca zotrval na názore, že



daň z pridanej hodnoty za uvedené obdobie mu bola dorubená neoprávnene a opätovne navrhol, aby
súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

IV. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 21. 04. 2017 uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej
kontroly ako i vo vyrubovacom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca však nepreukázal reálne
dodanie služby uvedenej na faktúrach č. 14VF002 a 14VF0001, z ktorých vyplýva, že služby mu
mala dodať spoločnosť GENETRIX s.r.o. (od 03. 05. 2014 spoločnosť MEDIA MAX UNIVERZAL spol.
s r.o. Správca dane nespochybňoval uskutočnenie služby, ale spochybňoval, že tieto služby boli
dodané spoločnosťou uvedenou na faktúrach. Bol toho názoru, že správca dane v dostatočnej miere
využil všetky jemu dostupné možnosti preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
u žalobcu, pričom vypočul i navrhovaných svedkov. Ani po vykonaní týchto dôkazov však žalobca
nevyvrátil pochybnosti o tom, či predmetné zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach boli uskutočnené
spoločnosťou MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o.

Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia (zhodne s odôvodnením svojho rozhodnutia - bod 21 tohto
rozsudku) reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe a podrobne popísal priebeh daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu, vykonané dôkazy a ich hodnotenie správcom dane.

Žalobca tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe predmetných faktúr od dodávateľa MEDIA
MAX UNIVERZAL spol. s r.o. splnil len jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho odpočítať
si daň z pridanej hodnoty, teda mal faktúru od platiteľa. Druhú zákonnú podmienku ustanovenú v §
49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov žalobca
nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby, čím
nebola naplnená ani podstata a teda predmet dane z pridanej hodnoty. Žalobca si sám vybral svojich
obchodných partnerov a musí za to niesť plnú zodpovednosť. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom
o tom, že sa uskutočnil zdaniteľný obchod dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca nepreukázal
vznik daňovej povinnosti, čo má za následok, že nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49
ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Splnenie podmienok práva na odpočítanie dane preukazuje
platiteľ, pričom splnenie týchto podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii a predložení dokladov
s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca neuvádza žiadne spoločné znaky
rozsudkov, na ktoré poukazuje s jeho prejednávaným prípadom. Považoval za neopodstatnené
poukazovať na predmetné rozsudky, vzhľadom na existujúce rozdielnosti. Rozdielnosť rozsudku
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2010 ako i rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie je
už v tom, že pojednávajú o dodaní tovaru a v preskúmavanom prípade sa pojednávalo o dodaní služby.
Tieto rozsudky nemajú spoločné znaky s preskúmavaným prípadom. K rozsudku Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012, na ktorý sa žalobca odvoláva, žalovaný uviedol, že tento pojednával
o materiály, ktorý je určený na ďalšie spracovanie. Rozsudky, na ktoré žalobca poukazuje, teda nemajú
spoločné znaky s prejednávanou vecou a nemôžu sa použiť.

Uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR pojednávajú o tovare a nie o službe a o skutočnosti, že
zdaniteľná osoba si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z pridanej hodnoty,
čo nie je predmetný prípad. Dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúrach neuskutočnil zdaniteľné plnenie,
nepodal daňové priznanie, nevznikla mu daňová povinnosť a v konečnom dôsledku bol nekontaktný.

Správca dane zabezpečoval a vykonával dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu, ktoré by potvrdili
uskutočnenie zdaniteľných plnení a právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný opakovane
poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady a dodávateľom nebolo preukázané
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň z
predmetných faktúr. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,
pričom toto splnenie nespočíva len vo formálnej deklarácii a predložení dokladov. Dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte a primárne musí uniesť dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý disponuje
právom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým



subjektom. Štatutárny orgán daňového subjektu musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými napĺňa svoju podnikateľskú činnosť, ale musí mať vedomosť i o subjektoch, v spolupráci s
ktorými túto činnosť vykonáva.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 12. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

26. Podľa § 2, písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 09. 2014, predmetom dane je
b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.



Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto
zákona pri
a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2016, teda i v
čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)



b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

28. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume
51.666,66 eur (ako rozdielu medzi nadmerným odpočtom uplatneným žalobcom v daňovom priznaní za
uvedené zdaňovacie obdobie v sume 653,34 eur a daňou zistenou správcom dane v sume 51.013,32
eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci
vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom
stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal
uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j.
spoločnosti GENETRIX s.r.o. (od 03. 05. 2014, teda i v čase vykonávanej daňovej kontroly spoločnosti
MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o.).

29. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 pri ním tvrdenej dodávke
stavebných prác od deklarovaného dodávateľa (spoločnosti GENETRIX s.r.o.) podľa predložených
faktúr uvedených v bode 2 tohto rozsudku, t. j. faktúry č. 14VF0002 a č. 14VF0001, ku ktorým
bol pripojený krycí list čerpania, rekapitulácia čerpania - odvodňovacie rigoly v obci, kanalizácia a
kanalizačné prípojky, súpis vykonaných prác (všetko listiny s dátumom 02. 01. 2014 na stavbe označenej
ako vybudovanie kanalizácie a stavebné práce v obci Trstice, pričom objednávateľ je žalobca a zhotoviteľ
je spoločnosť GENETRIX s.r.o.).

Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným
zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác spoločnosťou GENETRIX
s.r.o. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu
a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

30. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie



sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v
daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľom
(spoločnosťou GENETRIX s.r.o.) v mesiaci január 2014. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona
jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená,
že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu
mal dodať ním deklarovaný a vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe)
vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal
v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov, resp. i
preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období január 2014 dodávateľom žalobcu.

31. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 2 tohto
rozsudku, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia január 2014, ďalej predložil krycí list čerpania,
rekapituláciu čerpania a súpisy vykonaných prác s označením stavby „Vybudovanie kanalizácie a
stavebné práce v obci Trstice“ (bez uvedenia mena osoby, ktorá súpisy, resp. krycie listy alebo
rekapitulácie čerpania vyhotovila).
32. Predloženie uvedených dokladov - faktúr, krycích listov, rekapitulácií čerpania a súpisov vykonaných
prác za zdaňovacie obdobie január 2014 (i keď sú opatrené pečiatkou deklarovaného dodávateľa a
odberateľa ako i nečitateľnými podpismi) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania
dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie
podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek
plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou,
ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania
zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne
uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

33. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti GENETRIX s.r.o.
(deklarovaný dodávateľ podľa predložených dokladov) a žalobcu (objednávateľ prác) správca dane
opakovane predvolal a vypočul ako svedka P.. G. P., ktorý bol konateľom spoločnosti GENETRIX s.r.o.
do 02. 05. 2014, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období. Svedok potvrdil, že fakturované práce
boli vykonané priebežne v obci Trstice, nevykonala ich ale spoločnosť GENETRIX s.r.o. (bolo to riešené
dodávateľským spôsobom), ktorá vystavila predmetné faktúry a on ich podpísal, ale k vykonaným
prácam, použitej technike a pracovníkom sa nevedel vyjadriť, pričom na väčšinu otázok odpovedal, že
„upresní účtovníčkou“, čo sa však nestalo.

V písomnom podaní doručenom správcovi dane dňa 02. 02. 2015 P.. G. P. uviedol, že zo strany
spoločnosti GENETRIX s.r.o. preberal dielo on a jednal s konateľom spoločnosti MEDIA MAX
UNIVERZAL spol. s r.o., ktorá bola dodávateľom (nemusela však byť zhotoviteľom), pričom tieto
spoločnosti boli vo vzťahu dodávateľ - odberateľ. Z výpovede P.. G. P. vyplýva, že dodávateľom
stavebných prác pre žalobcu bola spoločnosť GENETRIX s.r.o., ktorá však práce nevykonala a nevie,
kto ich vykonal. V rozpore s touto výpoveďou a v rozpore so žalobcom predloženými faktúrami zo dňa 02.
01. 2014 je obsah písomného podania P.. G. P. doručeného správcovi dane dňa 02. 02. 2015, pretože
spoločnosť GENETRIX s.r.o. mala byť dodávateľom žalobcu a nie dodávateľom spoločnosti MEDIA MAX
UNIVERZAL spol. s r.o. Tieto spoločnosti nemohli byť vo vzťahu dodávateľ (MEDIA MAX UNIVERZAL
spol. s r.o.) - odberateľ (GENETRIX s.r.o.), nakoľko sa jedná o tú istú spoločnosť. Spoločnosť GENETRIX
s.r.o. od 03. 05. 2014 zmenila obchodné meno na spoločnosť MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. a
od uvedeného dňa zmenila i konateľa, ktorým sa stal V. B..

Podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď požiadal Daňový úrad Trnava, pobočka
Dunajská Streda o preverenie v spoločnosti MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. (do 02. 05. 2015
GENETRIX s.r.o.), ktorej konateľom je od 03. 05. 2015 V. B.. Dožiadaný správca dane oznámil správcovi
dane vykonávajúcemu u žalobcu daňovú kontrolu, že na udanej adrese zapísanej v obchodnom registri
príslušného okresného súdu ako sídlo spoločnosti nebola spoločnosť s obchodným menom MEDIA MAX
UNIVERZAL spol. s r.o. zistená, spoločnosť nepredložila žiadané doklady na základe doručenej výzvy
na ich predloženie a jej konateľ V. B. sa nedostavil na daňový úrad ani na opakované predvolanie (8x),
pričom predložil potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.



34. V priebehu vyrubovacieho konania bol ako svedok opakovane dňa 15. 06. 2016 vypočutý P..
G. P., ktorý uviedol, že sa jednalo o práce v obci Trstice, a to vybudovanie kanalizačných prípojok,
vybudovanie splaškovej kanalizácie, odvodňovacích rigolov a úprava skládky odpadov, ktoré práce
vykonali pracovníci na základe živnostenského listu - oprávnenia, pričom všetky doklady boli odovzdané
pri prevode obchodného podielu V. B.. Z tejto výpovede bývalého konateľa spoločnosti GENETRIX s.r.o.,
ktorá podľa predložených faktúr mala byť dodávateľom stavebných prác pre žalobcu (rovnako ako z
výpovede tohto svedka zo dňa 02. 12. 2014) vyplýva, že stavebné práce v obci Trstice nevykonala
táto spoločnosť ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a deklarovaný dodávateľ žalobcu, ale vykonali
ich iné subjekty, ktoré neboli presne špecifikované. Nie je potom zrejmé, či stavebné práce, ktoré boli
fakturované žalobcovi ako odberateľovi a pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, boli vôbec vykonané platiteľom tejto dane, či a komu vznikla daňová povinnosť.

Ako ďalší svedok bol na základe návrhu žalobcu vypočutý T. U., konateľ spoločnosti BEKOR s.r.o.,
ktorý na pojednávaní dňa 15. 06. 2016 uviedol, že žalobca ako dodávateľ robil pre túto spoločnosť
odkanalizovanie obce Trstice, generálnym dodávateľom bola spoločnosť AVA-stav, s.r.o., ktorý to
riešil subdodávateľsky a kontroloval všetkých, pričom spoločnosť BEKOR s.r.o. bola jedným zo
subdodávateľov, pod ktorým robil i žalobca. Na stavbe pracovalo veľa subdodávateľov a nevedel, koho
zamestnanci práce vykonali. Správcovi dane bola predložená i faktúra zo dňa 03. 01. 2014 vystavená
dodávateľom (žalobca) pre odberateľa BEKOR s.r.o., predmetom ktorej bola fakturácia vykonaných prác
v zmysle zmluvy o dielo podľa súpisu vykonaných prác. Taktiež bol predložený i krycí list čerpania a
rekapitulácia čerpania na stavbe označenej ako „Trstice - obecná kanalizácia“. V súvislosti s osobou
tohto svedka správny súd uvádza, že je zároveň konateľom spoločnosti AVA-stav, s.r.o.

Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania opakovane predvolával na pojednávanie svedka V. B.,
ktorý je od 03. 05. 2014 konateľom spoločnosti MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o., ktorý doručenie
predvolania mal vykázané, ale na pojednávanie dňa 29. 06. 2015 sa nedostavil, pričom predložil
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 07. 01. 2015. Podľa oznámenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Dunajská Streda však v roku 2015 nebol dočasne práceneschopný. Svedok sa bez
ospravedlnenia nedostavil ani na pojedávanie dňa 03. 09. 2015 a 09. 10. 2015 a nebol ani predvedený
na deň 11. 11. 2015, nakoľko podľa oznámenia OR PZ v Dunajskej Strede zo dňa 16. 11. 2015 na
udanej adrese sa nenachádzal a nebral ani mobilný telefón. Dňa 13. 11. 2015 však bolo správcovi dane
predložené ďalšie potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti V. B. vystavené dňa 11. 11. 2015.

35. Žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca bol s výsledkami daňovej kontroly písomne
oboznámený, a to v oznámení správcu dane zo dňa 20. 03. 2015 a v podaní zo dňa 22. 01. 2016
bol oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania. S výsledkami vykonaného dokazovania bol
oboznámený i na pojednávaní dňa 01. 03. 2016, písomne v podaní zo dňa 11. 07. 2016 a opätovne
na pojednávaní dňa 11. 08. 2016, kedy mu bolo oznámené, že správca dane trvá na svojich zisteniach
uvedených v protokole z daňovej kontroly.

36. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri
deklarovaných dodávkach stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci január 2014 bol
povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto prác spoločnosťou GENETRIX s.r.o., resp. jej
dodávateľmi, ktorých bolo potrebné označiť. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a
reálnosť deklarovaných dodávok stavebných prác zo strany spoločnosti GENETRIX s.r.o., resp. jej
dodávateľov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane
vykonané dôkazy vykonanie deklarovaných dodávok stavebných prác spoločnosťou GENETRIX s.r.o.
nepreukazujú. Taktiež nebol označený žiadny iný subjekt, ktorý by ako dodávateľ tejto spoločnosti
stavebné práce vykonal.

37. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že
žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti
GENETRIX s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane
je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť
na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní



pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn.
2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní
pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný“.

38. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom,
pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva,
že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový
subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci január 2014 na základe ním
predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka
stavebných prác) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko
v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov
(faktúr za zdaňovacie obdobie január 2014, krycích listov čerpania, rekapitulácie čerpania a súpisov
vykonaných prác bez uvedenia mena osoby, ktorá súpisy vyhotovila) žiadnym spôsobom nepreukázal
uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. jeho dodávateľa) ako
základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny
záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy,
ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce)
boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs
177/2006-61).

39. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťou
GENETRIX s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom
období január 2014, ani krycími listami a súpismi prác, ale ani výpoveďou žalobcom navrhnutých a
správcom dane vypočutých svedkov. Z týchto svedeckých výpovedí nie je zrejmé, kto práce vykonal
(nie je preukázané, či to boli zamestnanci deklarovaného dodávateľa, alebo sa malo jednať o práce
vykonané subdodávateľsky) a kto ich prevzal. V prípade, ak by sa malo jednať o práce vykonané
subdodávateľsky, tak žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nepreukázal,
kto vykonal práce (plnenie), pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty a komu
vznikla daňová povinnosť. Z predložených faktúr vyplýva, že stavebné práce žalobcovi fakturovala
spoločnosť GENETRIX s.r.o. ako dodávateľ (táto ale stavebné práce nevykonala) a žalobca tieto práce
ďalej ako dodávateľ fakturoval spoločnosti BEKOR s.r.o. ako svojmu odberateľovi. Tieto faktúry však
nepreukazujú, ktorý subjekt v skutočnosti práce vykonal, či bol platiteľom dane z pridanej hodnoty a či
mu vznikla vôbec daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty.

40. Správca dane sa snažil preveriť dodanie stavebných prác i u žalobcom deklarovaného dodávateľa
GENETRIX s.r.o. (od 03. 05. 2014 spoločnosť MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o.), resp. u bývalého
a súčasného konateľa spoločnosti, čo však vzhľadom na tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti (P..
G. P.) na pojednávaniach, jeho písomné podanie doručené správcovi dane dňa 02. 02. 2015, ako i na
nespoluprácu V. B. ako súčasného konateľa spoločnosti MEDIA MAX UNIVERZAL spol. s r.o. neviedlo
k relevantným zisteniam. Správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k
výsluchu súčasného konateľa deklarovaného dodávateľa žalobcu (za účelom preverenia evidencie),
napriek tomu sa jeho výsluch nezrealizoval.

Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných
dodávok stavebných prác správca dane správne odôvodil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri
ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodal ním deklarovaný dodávateľ, v dôsledku čoho sa dostal do
dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.



41. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri
stavebných prácach, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť GENETRIX s.r.o., aby
preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je
povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne
obchodného partnera ako i ohľadne toho, či práce vykoná sám, alebo ich vykoná prostredníctvom iného
dodávateľa a ktorého. S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z vykonanej daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal ním
tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu
k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť
schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera
sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne
naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené,
je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k
zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v
daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
42. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý
a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

43. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

44. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
stavebných prác sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto
rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v
ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp.
dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však
potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka
stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a
preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho
povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie
oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016



v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu
dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie
o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly
a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené a s výsledkami
vykonaného dokazovania bol opakovane oboznamovaný. Žalobca napriek tomu nepreukázal reálnosť
uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobie tam
uvedeným dodávateľom.

45. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo
povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní
daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa
predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným
dodávateľom stavebných prác a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil
dôkazy o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a
neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie stavebných prác od
deklarovaného dodávateľa - spoločnosti GENETRIX s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené
žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.

46. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
(rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House) a rozsudok
Najvyššieho súdu SR (v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne
vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac
ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný
prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z tejto judikatúry Súdneho
dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená
na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti
nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali
potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, čo je podľa názoru súdu i tento prípad,
resp., že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve). Nie je v rozpore s
právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due diligence), ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na
daňovom podvode.

47. Na doplnenie súd uvádza, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty u žalobcu v prípade
dodávok stavebných prác súvisí so vznikom daňovej povinnosti u žalobcom deklarovaného dodávateľa
stavebných prác, pričom správca dane spochybnil žalobcom predložené doklady o dodaní prác zo strany
deklarovaného dodávateľa a tieto pochybnosti žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani následného
vyrubovacieho konania nepreukázal.

48. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 16. 08. 2016 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 51.666,66 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 16. 08. 2014 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa
08. 12. 2016. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

49. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad (nebolo preukázané, že stavebné práce vykonal deklarovaný dodávateľ, resp.
nebolo preukázané, kto vôbec tieto stavebné práce vykonal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku
všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach
nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo
svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom



v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia
daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

50. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.