Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/382/2011 z 4. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2012, sp. zn. 2Co/382/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1408208761.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/382/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1408208761.2 | 2012-12-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 741a OZ, § 5 zákona č. 281/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41f40a11-48af-4b53-9b3b-8e985f3a99ad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1408208761.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/382/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408208761
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408208761.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A. E., Q..A.., so sídlom M. X, K., IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova
1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti odporcom: 1. B. Š., naposledy bytom M. X, K., zastúpený
opatrovníčkou C. pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, 2. M. O., bytom M.U. XX, K., zastúpená
Mgr. Matejom Vidom, advokátom, so sídlom Papraďová, 3, Bratislava, o zaplatenie 1.654,92 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C
413/2009-101 zo dňa 22.03.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.03.2011 uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 413,70 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.07.2006 do zaplatenia a sumu 120,49
eur na splatných úrokoch z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 413,75 eur od 19.07.2006 do
12.10.2009 a 463,22 eur náhradu trov konania. Návrh proti odporkyni v 2. rade zamietol a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 2. rade trovy konania v sume 232,- eur. Súd prvého stupňa tak
rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd odporcom v 1. a 2. rade
uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.654,92 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z dôvodu, že dňa
18.07.2009 bola uzavretá s odporcami v 1. a 2. rade zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX Q. Č..
XXXXXX, ktorou sa navrhovateľ zaviazal obstarať zájazd pre 4 osoby a to odporcu v 1. rade, odporkyňu
v 2. rade a jej deti M. O. a L. O. v Tunisku, v termíne od 21.07.2006 do 28.07.2006 a odporcovia sa
zaviazali zaplatiť dohodnutú cenu zájazdu vo výške 81.416,- Sk. Odporcovia zaplatili dňa 18.07.2006
len časť ceny zájazdu vo výške 20.000,- Sk. Navrhovateľ na základe zmluvy obstaral objednaný zájazd
pre odporcov, ale odporcovia si svoju povinnosť nesplnili a časť ceny zájazdu vo výške 61.416,- Sk,
ktorá bola splatná dňa 18.07.2006 nezaplatili. Na základe reklamácie navrhovateľ poskytol odporcom
kompenzáciu vo výške 2.890,- Sk na osobu spolu v sume 11.560,- Sk a tak povinnosťou odporcov bolo
zaplatiť sumu 49.856,- Sk po odpočítaní poskytnutej kompenzácie. Odporkyňa v 2. rade nesúhlasila s
uplatneným nárok a tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že boli zaslané tri výzvy na zaplatenie dlžnej
sumy. Zmluvu o zájazde pre ňu uzatváral a podpisoval odporca v prvom rade, ktorý ju na dovolenku
pozval a zmluvu s navrhovateľom pre jej dve deti podpisovala ona. Nesúhlasila s tým, že ide o solidárny
záväzok, keď s odporcom neboli manželia, nežili ani v spoločnej domácnosti a preto záväzok, dlžnú sumu
zaplatila len do výšky 3, čo predstavuje sumu 37.392,-Sk (1.241,20 eur), ktorú sumu navrhovateľovi
zaplatila dňa 12.10.2009, o čom predložila doklad. Navrhovateľ naďalej trval na tom, že v danom
prípade ide o solidárnu zodpovednosť a preto žiadal aby súd odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne
a nerozdielne zaplatiť zostávajúcu sumu 413,70 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa danú vec
právne posúdil podľa ust. § 741a, a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu
o obstaraní zájazdu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa v 2.rade nebola
účastníkom zmluvy č. XXXXXX zo dňa 18.07.2006, pretože účastníkom zmluvy bol len odporca v 1.
rade a teda objednávateľom. V danom prípade boli uzavreté dve samostatné zmluvy, zmluva o obstaraní



zájazdu č. XXXXXX, ako samostatná zmluva bola uzavretá dňa 18.07.2006 odporkyňou v 2. rade, ako
zákonnou zástupkyňou a matkou detí a z tejto zmluvy nie je možné odvodzovať súhlas so zmluvou o
obstaraní zájazdu č. XXXXXX a túto zmluvu uzatváral odporca v 1. rade, ktorý bol objednávateľ zájazdu
a jemu vzniká povinnosť vyplývajúca zo zmluvy. Aj na zmluve sú uvedené mená odporcu v 1.rade a
odporkyne v 2. rade v tabuľkovej časti pod menom a priezviskom z čoho vyplýva, že tieto osoby sú
objednávatelia, ako aj, že odporkyňa v 2. rade je tiež objednávateľ zájazdu, ako vyplýva zo zmluvy. Pokiaľ
by to tak bolo musel by tam byť podpis odporkyne v 2. rade pri označení objednávateľa. Odporkyňa
v 2. rade sa mohla stať objednávateľom len s vyjadrením svojho súhlasu s touto zmluvou podľa § 50
Občianskeho zákonníka a § 741f Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže objednávateľ zájazdu
oznámiť cestovnej kancelárii, že zájazdu sa namiesto neho zúčastní iná osoba uvedená v oznámení.
Podľa odseku 2 nový objednávateľ a pôvodný objednávateľ spoločne a nerozdielne zodpovedajú za
zaplatenie zájazdu. Zákonodarca v ust. § 741f vyslovuje prípad solidárnej zodpovednosti za záväzky
voči cestovnej kancelárii medzi pôvodným a novým objednávateľom. V danom prípade však odporkyňa
v 2. rade nikdy nebola objednávateľom. Skutočnosť, že je uvedené v tabuľke meno a priezvisko v
časti zmluvy bez bližšieho označenia, že je objednávateľ zájazdu, nemožno vyvodzovať záver, že
odporkyňa v 2. rade je solidárne zodpovedným objednávateľom. Pretože sa odporca v 1. rade, ktorému
bola uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, dostal s plnením do omeškania, navrhovateľ si dôvodne
uplatnil úroky z omeškania a súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia Rady SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov
konania proti odporcovi v sume 463, 22 eur. Trovy konania priznal navrhovateľovi za zaplatený súdny
poplatok v sume 99,18 eur a trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby podľa § 10 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby v sume 29,88 eur. O trovách konania
odporkyne v 2. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, a priznal jej trovy konania za zaplatený
súdny poplatok v sume 99,- eur a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu v zmysle
podaného návrhu. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a neprávne
právne vec posúdil. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, že odporkyňa v 2. rade nebola
zmluvnou stranou zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, keď odporkyňa v 2. rade sa zúčastnila zájazdu
organizovaného navrhovateľom. Namietal, že odporkyňa v 2. rade svoje teoretické tvrdenia ohľadne
osoby objednávateľa nepreukázala žiadnymi ustanoveniami platných právnych predpisov a jej tvrdenia
nemajú odporu v zákone. Súd sa touto podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou vôbec nezaoberal.
Pokiaľ súdu nebolo zo zmluvy o obstaraní zájazdu jednoznačne zrejmé, kto je osobou objednávateľa,
mal odpoveď hľadať v platných právnych predpisoch, napr. pri určení osoby objednávateľa je nevyhnutné
vychádzať z § 5 zák. č. 281/2001 Z.z. kde je výslovne uvedené kto je objednávateľom. Navrhovateľ
tvrdil, že zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX bola uzatvorená v prospech odporkyne v 2. rade
a preto je v predmetnom zmluvnom vzťahu objednávateľom. Podľa názoru navrhovateľa z ust. §
5 zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch vyplýva aj samotná solidárna zodpovednosť odporcu v 1. a
odporkyne v 2. rade za splnenie povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že
súdu jasne a jednoznačne preukázal, že účastníkmi a objednávateľmi zmluvy o obstaraní zájazdu
č. XXXXXX sú odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade, čo vyplýva z § 5 zák. č. 281/2001 Z.z.
a preto v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka ide o solidárnu zodpovednosť z tejto zmluvy a
solidárny záväzok, pri ktorom sa zaviazalo viacero dlžníkov na to isté plnenie a veriteľ je oprávnený
žiadať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu, že zmluva bola
uzavretá iba s odporcom v 1. rade a odporkyňa v 2. rade nikdy nevyjadrila súhlas s touto zmluvou,
pretože odporkyňa v 2. rade sa zájazdu riadne zúčastnila a čerpala služby poskytnuté navrhovateľom.
Navrhovateľ nesúhlasil s názorom súdu, že solidárnu zodpovednosť je možné uplatniť iba v súlade s
ust. § 741f ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prípade ak zájazdu sa namiesto objednávateľa zúčastní
iná osoba, na základe oznámenia objednávateľa. Takýto názor a tvrdenie odporkyne v 2. rade je
absolútne neakceptovateľný, keď toto ustanovenie sa týka skutkového stavu, pri ktorom dochádza k
tomu, že do zmluvného vzťahu pristupuje ďalší subjekt, ktorý nebol účastníkom konania. Ustanovenia
o spoločných záväzkoch aj ustanovenia o pasívnej solidarite podľa § 511 Občianskeho zákonníka
patria medzi všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a tieto ustanovenia sú aplikovateľné pre
všetky záväzkovo-právne vzťahy upravené v tejto časti Občianskeho zákonníka. Súd preto nesprávne
dospel k záveru, že odporkyňa v 2. rade nebola objednávateľkou predmetnej zmluvy. Súd opomenul



skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade uzavrela zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX v prospech svojich
maloletých detí. V prípade prijatia právneho názoru súdu prvého stupňa by pri zmluve č. XXXXXX
neexistoval objednávateľ, keď odporkyňa v 2. rade nie je uvedená ako objednávateľ zájazdu a maloleté
deti nevyjadrili písomný súhlas s jej uzatvorením. Odporkyňa v 2. rade uhradila dňa 12.10.2009 časť
pohľadávky vo výške 1.241,20 eur za jej maloleté deti podľa zmluvy 6483838, a to istinu vo výške
827,45 eur (24.928,-SK) a časť ceny zájazdu za pobyt odporkyne v 2. rade podľa zmluvy č. XXXXXX
vo výške 413,75 eur (12.464,30,-Sk). Čiastočnou úhradou vo výške 1.241.20 eur bola časť tejto sumy
vo výške 827,45 eur zarátaná na zaplatenie zostávajúcej časti ceny zájazdu podľa zmluvy č. XXXXXXX
a teda cena zájazdu podľa zmluvy nie je zaplatená v celom rozsahu, ale iba v istine. Odporkyňa v 2.
rade sa dostala s plnením svojej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXX do omeškania, preto
navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu úrokov z omeškania a čiastočnou úhradou odporkyňa v 2.
rade uznala dlh voči navrhovateľovi. Súd však opomenul rozhodnúť o príslušenstve pohľadávky napriek
tomu, že navrhovateľ si nárok uplatnil. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s uložením povinnosti platiť trovy
konania odporkyne v 2. rade, keď nemala plný úspech vo veci a až po podaní návrhu na začatie konania
zaplatila časť vo výške 1.241,20 eur a preto nemôže mať plný úspech vo veci. Navrhovateľ žiadal, aby o
náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s uložením solidárnej zodpovednosti odporcom zaplatiť
dlžnú sumu.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa v 2. rade písomným podaním zo dňa 06.07.2011
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Vo vyjadrení
poukázala na to, že samotné uvedenie údajov mena a priezviska, dátum narodenia a adresy nezakladá
vznik zmluvného vzťahu a preto je potrebné podľa § 50 Občianskeho zákonníka prejaviť so zmluvou
súhlas. Zmluva o obstaraní č. XXXXXX bola uzavretá písomne v zmysle § 741a, a nasl. Občianskeho
zákonníka a na prípadné pristúpenie k zmluve sa vyžaduje písomná forma. Odporkyňa v 2. rade
nepodpísala predmetnú zmluvu a preto s ňou neprejavila súhlas a preto sa nikdy nestala účastníčkou
zmluvy. V danom prípade preto nie je možné uplatniť solidárnu zodpovednosť, keď odporkyňa v 2.
rade nemala s odporcom v 1. rade uzavreté manželstvo, ani nežila s ním v spoločnej domácnosti
a preto neexistuje skutočnosť, na základe ktorej by vznikla solidárna zodpovednosť v danej veci.
Odporkyňa preukázala súdu, že nebola účastníkom zmluvy ani solidárnym dlžníkom a preto je záver
súdu prvého stupňa správny. Obidve zmluvy nie je možné spájať, sú to samostatné zmluvy. V dôsledku
uvedenia nesprávnej adresy M. XX, K., zo strany navrhovateľa a v dôsledku jeho konania nie je možné
uplatňovať úroky z omeškania, pretože nesprávny postup navrhovateľa v danej veci spôsobil, že sa
časovo predĺžilo uplatnenie nároku a nebolo potrebné, aby vznikol súdny spor a omeškanie nemuselo
vzniknúť. Odporkyňa v 2. rade preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok voči odporcom v 1. a 2. rade a žiadal zaplatiť sumu
1.654,92 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, keď zmluvou o obstaraní zájazdu č. XXXXXX Q.
Č.. XXXXXX sa zaviazal obstarať pre 4 osoby v termíne od 21.07.2006 do 28.07.2006 zájazd v Tunisku,
ktorého cena bola dohodnutá vo výške 81.416,-Sk a po odpočítaní kompenzácie v sume 49.856,-Sk.

Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa ust. § 741a a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie (§ 741a Občianskeho zákonníka) upravuje zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorou sa
obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu
služieb cestovného ruchu (zájazd) a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

Zákon č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárii a cestovných
agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, priamo novelizuje
Občiansky zákonník a dopĺňa ho o zmluvu o obstaraní zájazdu. Zákon o zájazdoch bol prijatý na základe
smernice Rady Európskej Únie č. 90/314/EEC, ktorá je zameraná na ochranu spotrebiteľov - zákazníkov
cestovných kancelárii. Nová práva úprava by mala zvýšiť ochranu spotrebiteľov - klientov a zaručiť im
realizáciu dojednaných služieb. Právnou podstatou zmluvy o obstaraní zájazdu je obstaranie služieb
súvisiacich so zájazdom, teda s cestou a pobytom.



Zákon v § 5 vymedzuje pojem objednávateľ v tom zmysle, koho treba považovať za osobu, ktorá má
právo na poskytovanie služieb dojednaných v zmluve.

Podľa § 5 zák. č. 281/2001 Z.z. ( zákon o zájazdoch ) objednávateľ je:
a/ osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o zájazde,
b/ osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila,
c/ osoba, na ktorú sa zájazd previedol za podmienok podľa Občianskeho zákonníka.

Zákon v § 5 vymedzuje pojem objednávateľ v tom zmysle, koho treba považovať za osobu, ktorá má
právo na poskytovanie služieb dojednaných v zmluve. Predovšetkým je to osoba, ktorá s cestovnou
kanceláriou uzavrela zmluvu o zájazde, ďalej osoba v prospech ktorej sa zmluva o obstaraní zájazdu
uzavrela a napokon aj osoba, na ktorú sa zájazd a teda práva a povinnosti z uzavretej zmluvy previedli
(§ 741f Občianskeho zákonníka).

Zákon presne nerozlišuje medzi objednávateľom ako osobou, ktorá zmluvu uzaviera a medzi osobami
oprávnenými z tejto zmluvy na poskytovanie služieb.

V danej veci bola uzavretá zmluva o obstaraní zájazdu rezervačné číslo XXXXXX, s označením mena
a priezviska B. Š. Q. M. O. na zájazd do Tuniska v termíne od 21.07.2006 do 28.07.2006 a túto zmluvu
uzavrel dňa 18.07.2006 B. Š., ktorý predmetnú zmluvu podpísal. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa
18.07.2006 bola uzavretá ďalšia zmluva o obstaraní zájazdu č. XXXXXX v rovnakom termíne, aj mieste
pobytu a s označením mena a priezviska M. O. Q. L. O. a zmluvu o obstaraní zájazdu uzavrela ich
zákonná zástupkyňa matka, ako odporkyňa v 2. rade. Predmetnom konania zostal nárok na zaplatenie
sumy 413,70 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.07.2006 do zaplatenia, suma 120,49 eur,
splatné úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 413,75 eur od 19.07.2006 do 12.10.2009 s tým,
že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plniť druhého z nich a nárok voči odporkyni v 2. rade
v sume 240,96 eur a splatných úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy 820,45 eur od 19.07.2006
do 12.10.2009, po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie 1.241,20 eur o ktorom súd prvého
stupňa rozhodol uznesením zo dňa 29.07.2010, č.k. 7C 413/2009-52. V priebehu konania nebolo sporné,
že odporkyňa v 2. rade zaplatila cenu zájazdu vo výške 1.241,20 € o čom predložila doklad a táto
suma predstavovala dlžnú sumu podľa zmluvy o obstaraní zájazdu, ktorú uzavrela odporkyňa v 2. rade
č. XXXXXX a časť ceny zájazdu na základe zmluvy č. XXXXXX, ako tvrdila, ktorá sa týkala jej ako
účastníčky zájazdu, zostala teda neuhradená suma za odporcu v 1. rade. Účastníci uzatvorili zmluvu
o obstaraní zájazdu podľa § 741a Občianskeho zákonníka. Podľa zmluvy bola cena zájazdu presne
dohodnutá, a to vo výške 81.416,-Sk. Nebolo sporné, že odporca v 1. rade zaplatil len časť ceny zájazdu
vo výške 20.000,-Sk a tiež to, že cena zájazdu bola znížená o poskytnutú kompenzáciu na sumu 49.856,-
Sk.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v zmysle ust. § 741a Občianskeho zákonníka povinnosť
zaplatiť cenu zájazdu má objednávateľ.

Podľa § 741a Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná
kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného
ruchu (zájazd) a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil podľa § 741a Občianskeho zákonníka, avšak nesprávne
zistil skutkový stav veci a nesprávne dospel k záveru, že z obsahu zmluvy nevyplýva, že odporkyňa a
jej deti sú objednávateľmi zájazdu a najmä, že odporkyňa v 2. rade je tiež objednávateľom zájazdu a
preto odporkyni v 2. rade nevzniká povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú sumu. Z predložených
zmlúv o obstaraní zájazdu a to zmluvy číslo XXXXXX a zmluvy číslo XXXXXX vyplýva, že účastníkmi
zájazdu sú odporca v 1. rade, odporkyňa v 2. rade a jej dve maloleté deti.

Podľa § 5 zák. č. 281/2001 Z.z. v platnom znení, objednávateľ je osoba, ktorá má právo na poskytnutie
služieb dojednaných v zmluve. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade sa
zúčastnila predmetného zájazdu organizovaného navrhovateľom, spolu s maloletými a preto podľa
§ 5 zák. č. 281/2001 Z.z. jej boli poskytnuté služby dojednané v zmluve, čo v konaní nenamietala.
Poskytnutie služieb a účasť na zájazde potvrdzuje aj sťažnosť - reklamácia zo dňa 16.08.2006, ktorá je
založená v spise, z ktorej vyplýva, že účastníci zájazdu mali poskytnuté izby č. 75 a 76 a aj nedostatky



spoločne reklamovali. Z obdivoch zmlúv uzavretých dňa 18.07.2006 vyplýva, že účastník zájazdu svojim
podpisom potvrdzuje, že je oboznámený so zmluvnými podmienkami R. A. a súhlasí s nimi. Pokiaľ ide
o zmluvné podmienky R. A. E., Q..A.., súd prvého stupňa sa nimi nezaoberal. Podľa článku 1 bod 1
zmluvných podmienok R. A. E., Q..A.., pre potreby zmluvných podmienok sa obstarávateľom zájazdu
rozumie obchodná spoločnosť A. E., Q..A.. a podľa článku 1 bod 2 pre potreby zmluvných podmienok sa
objednávateľom zájazdu rozumie osoba, ktorá s obstarávateľom uzatvorila zmluvu o obstaraní zájazdu,
alebo osoba, v ktorej prospech sa zmluva uzatvorila, alebo osoba, na ktorú sa zájazd previedol. V
prípade, že na strane objednávateľa vystupuje viac osôb, používa sa aj na nich označenie v jednotnom
čísle objednávateľ a v tomto prípade sú všetky osoby na strane objednávateľa povinné plniť svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu spoločne a nerozdielne. Ako vyplýva zo zmluvných
podmienok R. A. článok 1 bod 6, podpisom zmluvy objednávateľ potvrdzuje, že predtým, ako uzatvoril
zmluvu sa s jej obsahom, ako aj so všetkými jej súčasťami oboznámil a bezvýhradne s ňou súhlasí.
Zároveň potvrdzuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvných podmienok R. A. E., Q..A..

Súd prvého stupňa preto nesprávne rozhodol, keď návrh proti odporkyni v 2. rade zamietol z dôvodu, že
nebola objednávateľom zájazdu a nevznikla jej tak povinnosť zaplatiť cenu zájazdu spolu s odporcom
v 1. rade a súd prvého stupňa tiež nesprávne právne vec posúdil.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.