Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/56/2013 z 21. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. mája 2013, sp. zn. 13CoE/56/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3105228300.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/56/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3105228300.1 | 2013-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06c48ad9-beb5-4f09-960f-5d916aa6dbd6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3105228300.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105228300
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3105228300.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava 813 53,
Ul. 29. augusta 8, IČO 30 807 484 proti povinnému: DREVO - GAT, s.r.o. so sídlom Bratislava 821 01,
Rezedová 28, IČO 36 322 253 o vymoženie 851,26 € (25.645,10 Sk) s prísl., na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Er/852/2008 - 18 zo dňa 25. januára
2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil
exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V odôvodnení uviedol,
že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný nevlastní žiadny majetok
postihnuteľný exekúciou, príp. finančné prostriedky, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku.
Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril s tým, že k postupu súdneho exekútora
nemá žiadne výhrady. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený. Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. §
196 Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. spolu vo výške 76,46 €, ktorá pozostáva
a) z časovej odmeny určenej podľa počtu hodín v sume 13,28 €, za 2 účelne vynaložené hodiny á 6,64
€, (30 min. vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, 20 min. vypracovanie zrušenia exekučného
príkazu banky 2 x) podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky; b) z paušálnej odmeny v sume 33,20 € za 10
jednotlivých úkonov á 3,32 € podľa ust. § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, i/, j/; c) z náhrady
hotových výdavkov vo výške 21,15 € (poštovné 19,49 €, telekomunikačné poplatky, založenie spisovej
zložky, obálky vo výške 1,66 €) podľa ust. § 22 vyhlášky; d) z DPH vo výške 8,83 €, 19 % zo sumy 46,48
€. Vzhľadom k tomu, že predmetná exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, zaviazal
súd k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nemá výhrady k postupu súdneho exekútora, ak v rámci svojich
zákonných možností uskutočnených v predmetnom exekučnom konaní zistí nemajetnosť povinného,
aby bola exekúcia z tohto dôvodu aj zastavená, avšak ako oprávnený nenesie procesné zavinenie na
zastavení exekúcie, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie predvídať nemajetnosť povinného. Žiadal, aby krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie zobral do úvahy, že v danej veci oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie
a aby zvážil možnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, prípadne možnosť zníženia trov exekúcie. Navrhol, aby krajský súd uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie zmenil tak, že súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie neprizná.



Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
exekúcie) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie
postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
H. R. dňa 06. októbra 2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 851,26 € s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne - platobný
výmer č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX-X/LA zo dňa 11. augusta 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 26. septembra 2003.

Z obsahu spisu vyplýva, že písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. marca 2009,
súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, z ktorých by bolo
možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu
zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov
exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného
na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej veci je totiž nesporné,
že dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Preto aj keď oprávnený v posudzovanom prípade
zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa
ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanie bolo preukázateľne zastavené pre
nemajetnosť povinného.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o
náhrade trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.