Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/294/2014 z 3. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. novembra 2014, sp. zn. 11CoP/294/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513227842.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/294/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513227842.1 | 2014-11-03 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8601ca9a-73cd-4a9e-ab94-3129772623e3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513227842.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/294/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513227842
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513227842.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu maloletého
O. A.X., J.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - S. A., G. G., U. X, Y..Č.. G. G., L. XX, zast. JUDr.
Milošom Kvasňovským, advokátom, AK Bratislava, Dunajská 32, a otec - S. A., G. G., Š. XX, na návrh
starej matky O. H., G. G., U. X, zast. JUDr. Máriou Renertovou, advokátkou, AK Bratislava, Belehradská
8, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie starej matky proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 17P 268/2013-185 zo dňa 31.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh starej matky na zverenie maloletého O., J.. XX.XX.XXXX do
náhradnej starostlivosti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 45 Zák. o rodine, § 100 ods.
3 O.s.p.. Súd prvého stupňa skonštatoval, že dieťa má právo žiť predovšetkým so svojimi rodičmi.
Jedným z práv a povinností rodičov je sústavne a dôsledne sa starať o výchovu dieťaťa, jeho zdravie,
výživu a všestranný vývoj. Odobratie dieťaťa rodičom je jedným z najzávažnejších zásahov do ich
rodičovských práv. Záujem dieťaťa na jeho zverení do iného výchovného prostredia než u rodičov je
daný subjektívnymi alebo objektívnymi príčinami. Objektívnymi príčinami je úmrtie rodičov, ich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, alebo tiež ich dlhodobý pobyt v zahraničí, či výkon trestu. Subjektívne
príčiny spočívajú v zámernom, či nedbanlivostnom neplnení rodičovských povinností, ich zanedbávaní,
či zneužívaní, keď rodičia dieťa týrajú, ohrozujú jeho mravnú výchovu, zanedbávajú jeho zdravotný stav,
žijú asociálnym spôsobom života. Súd prvého stupňa zisťoval aj názor maloletého v predmetnej veci,
keďže vzhľadom na svoje vek a rozumovú vyspelosť je už schopný svoj názor prezentovať. Maloletý sa
jednoznačne vyslovil za zachovanie jeho doterajšieho výchovného prostredia u matky. Tiež sa vyjadril,
že v prípade, že by sa matke niečo stalo, išiel by k otcovi, keby sa niečo jemu stalo išiel by k jeho
rodičom, keby sa niečo stalo aj im išiel by k dedovi z maminej strany a k babke do Č. - navrhovateľke
by išiel len vtedy, kedy už neexistovala iná možnosť. Maloletý O. teda pripustil možnosť zmeny
výchovného prostredia u navrhovateľky, ako poslednú možnosť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
v doterajšom výchovnom prostredí maloletého u matky, ktorej bol zverení na čas po rozvode súdnym
rozhodnutím v septembri 2011, nenastala taká zmena, ktorá by odôvodňovala odňatie maloletého z



matkinej výchovnej pôsobnosti. Závadné prostredie u matky vo vzťahu k maloletému, či už z hľadiska
materiálnych podmienok, samotnej výchovy nebolo preukázané počas celého priebehu konania, ani
opakovanými šetreniami vykonávanými kolíznym opatrovníkom, ani vyjadrením ošetrujúceho lekára
maloletého, ani hodnotením školy, ktorú maloletý navštevuje. V konaní jednoznačne vyplynuli nezhody
medzi starou matkou - navrhovateľkou a matkou maloletého počas ich spolužitia v rodinnom dome
v Č., ktoré sa prejavovali ich vzájomnými hádkami, a nepriaznivo pôsobili na psychiku maloletého.
Z vyjadrenia maloletého, ako aj vykonaného dokazovania bolo preukázané, že stará matka sa voči
maloletému správala obmedzujúco, presadzovala svoju vôľu pred výchovnými postupmi jeho matky,
považujúc ich za nesprávne a pre dieťa dokonca škodlivé. Rozdielne názory na výchovu a odlišný
výchovný prístup k dieťaťu boli jednou z príčin nezhôd medzi matkou maloletého a starou matkou
maloletého, čo matka riešila odchodom spolu aj s maloletým zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka
v konaní nevyprodukovala žiaden konkrétny dôkaz o nespôsobilosti matky o dieťa sa riadne postarať. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh starej matky zamietol a o trovách konania rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie stará matka maloletého. Namietala, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a nevyhodnotil správanie sa matky,
ako podráždenosť, znížené sebaovládanie, zmeny nálad, chorobná agresivita, ktoré súviseli aj so
zanedbávaním výchovy maloletého. Súd prvého stupňa vyzval matku, aby predložila doklady o svojom
psychickom stave, ktoré však ona nepredložila, nepodrobila sa vyšetreniam, pretože je pre ňu finančne
náročné. Súd prvého stupňa sa so svojou pochybnosťou o psychickom stave matky obrátil na kolízneho
opatrovníka, ktorý sa vyjadril vyhýbavo, pričom v tak závažnom podozrení mal sám trvať na vykonaní
súdom uloženého dokazovania. Zmarené vykonanie dôkazov, ktoré mali byť zásadné pre ďalší vývoj
sporu, len naznačujú, že matka sa chcela vyhnúť lekárskym vyšetreniam, pretože si bola vedomá ich
pozitívnych výsledkov a tiež možných dôsledkov. Okrem iného aj otec sa vyjadril, že pokiaľ sa preukáže
nespôsobilosť matky vychováva maloletého, je pripravený prevziať zverenie maloletého O. do jeho
osobnej starostlivosti. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť na ďalšie konanie.

Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, keďže súd prvého stupňa vykonal
všetko potrebné dokazovanie, zadovážil si stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj ošetrujúcej lekárky
maloletého, z ktorej bolo zistené, že starostlivosť o maloletého je veľmi dobrá. Taktiež si vyžiadal
vyjadrenie základnej školy K., ktorá škola sa tiež vyjadrila, že matke na dieťati a jeho výsledkoch veľmi
záleží a spolupráca s matkou je veľmi dobrá, zúčastňuje sa všetkých triednych aktivít a je s vyučujúcou
v e-mailovom aj telefonickom kontakte. Žiadala priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške XX,XX €.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, vykonaným dokazovaním
nebola preukázaná nedostatočná starostlivosť matky o maloletého a teda ani dôvodnosť jeho zverenia
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu starej matky maloletého nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa vykonal
všetky potrebné dôkazy, skutočnosti tvrdené starou matkou maloletého nemal preukázané. Súd prvého
stupňa vyhodnotil správne starostlivosť matky, čo mal potvrdené vyjadrením kolízneho opatrovníka,
ako aj ošetrujúcej lekárky maloletého školy, ktorú maloletý navštevuje. Na odvolaciu námietku starej
matky, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, odvolací súd uvádza, že súd nie je
povinný vykonávať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhnú, vykoná len tie dôkazy, ktoré sú potrebné
na zistenie skutkového stavu, čo aj súd prvého stupňa riadne vykonal. Správne súd prvého stupňa
prihliadol na názor maloletého, ktorý jednoznačne prezentoval svoj vzťah k navrhovateľke vôľu zotrvať v
prostredí u matky. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo v súlade s predstavami starej
matky, nemôže byť na škodu maloletého, keďže v súvislosti so starostlivosťou o maloletého je potrebné
objektívne zistiť všetky potrebné skutočnosti, čo súd prvého stupňa aj vykonal a rozhodol v jeho záujme.
Tak, ako konštatuje súd prvého stupňa pre maloletého je prvoradé jeho rodinné prostredie, ktoré mu
zabezpečuje všetky potreby a potreba meniť výchovné prostredie zistená nebola.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa pretože je správne, podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého v konaniach ktoré môžu začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol priznať matke maloletého
náhradu trov konania za vyjadrenie v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.