{"guid": "35ffb03e-f877-4608-a71a-fc434c2ad83c:aafca51c-5fe6-42d8-af84-3aed5303b2ce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7213233177.1", "spisova_znacka": "11Co/5/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/5/2014 z 14. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 14. januára 2014, sp. zn. 11Co/5/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213233177.1", "identifikacne_cislo": "7213233177", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2014-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-74", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aafca51c-5fe6-42d8-af84-3aed5303b2ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213233177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7213233177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7213233177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213233177
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213233177.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky L. M., nar. X.X.XXXX, bytom Y., U. XXXX, prechodne
V., M. Q. 1, zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, Košice, Mlynárska 19, proti odporcovi U. M.,
nar. XX.X.XXXX, V., M. Q. 1, v konaní o rozvod manželstva, o návrhu navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu 16C 168/2013 - 14 z 18.12.2013
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í    uznesenie tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi zakazuje vstupovať
do bytu č. XX, vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX, pre k.ú.
M., nachádzajúceho sa vo vchode č. 1,  na 6. poschodí,  na ulici M. Q. 1, V. až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 23P/282/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
domáhala, aby odporcovi bola uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. XX,  vedenom na Okresnom
úrade Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie M., nachádzajúceho
sa vo vchode č. 1,  na 6. poschodí,  na ulici M. Q. 1, V. až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o
rozvode manželstva, ktoré  je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23P/282/2013 zamietol.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len
„PO“) odôvodnila tým, že odporca je jej manželom, manželstvo uzavreli v roku 2001 a je v predmetnom
byte prihlásený k trvalému pobytu. Tvrdila, že odporca sa voči nej a staršej dcére, ktorú si osvojil,
správa neznesiteľne. Už niekoľko rokov sa dopúšťa voči nej psychického a fyzického násilia, vyvoláva
hádky a niekoľkokrát do mesiaca ju bezdôvodne fyzicky napáda a to tak, že ju udiera do rôznych častí
tela, dusí ju alebo ju pritlačí k stene. Takisto  jej  bezdôvodne vulgárne nadáva. Má z odporcu strach,
pretože ju fyzicky napáda a každý deň ju psychicky zastrašuje. Podľa navrhovateľky sa odporca dopúšťa
psychického násilia aj voči staršej dcére, vulgárne jej nadáva, zastrašuje ju a  kvôli týmto problémom
navštevuje dcéra  aj detskú psychiatričku. Vychádzajúc z tohto návrhu a z listín, ktoré navrhovateľka
k návrhu pripojila, najmä uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, č. CVS:
ORP-2364/ZA-KE-2013 zo dňa 2.7.2013, po právnom posúdení podľa § 74 ods. 1 a 2 O.s.p., § 76 ods. 1
písm. g/ O.s.p., § 76 ods. 4 O.s.p. súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že by užívanie
bytu odporcom bolo v takej miere neznesiteľné, aby mohla mať obavu o svoje zdravie a psychický
vývoj, ako aj o zdravie a vývoj ich detí. Tvrdenie navrhovateľky o násilnom správaní sa odporcu, resp.
hrozby násilia sa podľa názoru súdu nepreukázalo.  Aj keď bolo osvedčené,  že voči odporcovi bolo
podané trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, to však
bolo postúpené na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to na základe doplnenia
trestného oznámenia samotnou navrhovateľkou.  Navrhovateľka v návrhu síce uviedla, že  ju odporca
niekoľko rokov fyzicky a psychicky napáda,  avšak nepredložila o tejto skutočnosti žiaden  relevantný,
hodnoverný dôkaz akým je lekárska správa, resp. lekárske vyjadrenie, ktoré by nevyhnutne dosvedčovali
tieto skutočnosti  trvajúce podľa navrhovateľky už značne dlhú dobu. Takisto nepreukázala, že by medzi



psychickými problémami staršej dcéry Veroniky a správaním sa odporcu bola príčinná súvislosť.  Na
základe týchto skutočností a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd v danom prípade
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1  O.s.p. a úspešnému odporcovi, ktorému žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu
nepriznal.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka. Uviedla, že podľa jej názoru a
presvedčenia existujú všetky zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
a navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovie jej návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu a prizná jej náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd po svojom uznesení konštatoval,
že nepovažoval za dôvodné preukázanie násilného správania, resp. hrozby násilím odporcu voči rodine.
Závery súdu prvého stupňa tak považovala za nesprávne a to z nasledujúcich dôvodov:  vo svojom
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že odporca sa dopúšťa psychického násilia
aj voči staršej dcére, ktorá kvôli týmto problémom navštevuje detskú psychiatričku MUDr. Katarínu
Ackermanovú v pedopsychiatrickej ambulancii Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura
so sídlom Trieda SNP 1, Košice, s tým, že v prílohe odvolania predložila lekársku správu MUDr.
Kataríny Ackermanovej zo dňa 19.12.2013, z ktorej okrem iného vyplýva, že u U. M. je t.č. prítomná
porucha adaptácie na záťažovú situáciu so zmiešanou úzkostne - depresívnou poruchou. Taktiež, že
odporca bol na U. M. nar. XX.XX.XXXX aj fyzicky agresívny, pričom pod vplyvom týchto záťaží sa u
nej vystupňovala úzkostná a depresívna symptológia v podobe anticipačnej úzkosti a strachu o matku.
Vplyvom vystupňovaných nepriaznivých okolností bola navrhovateľka spolu s dcérami donútená sa z
predmetného bytu vysťahovať. Z tejto lekárskej správy tak podľa navrhovateľky jednoznačne  vyplýva,
že odporca sa psychického a fyzického násilia dopúšťa nielen voči nej, ale aj voči dcére U.. Touto listinou
tak navrhovateľka jednoznačne preukázala príčinnú súvislosť medzi psychickými problémami dcéry U.
a agresívnym správaním sa odporcu. Dňa 16.12.2013 navrhovateľka bola nútená aj s maloletými deťmi
opustiť predmetný byt a odísť k rodičom do Y., keďže sa bála o svoje zdravie a život svojich maloletých
detí. V Y. sa zdržiava aj doposiaľ, avšak dňa 7.1.2013 bude nútená vrátiť sa do bytu v Košiciach,
keďže maloleté deti nastúpia do školy po zimných prázdninách. Vzhľadom k týmto skutočnostiam tak
považuje za absurdné, aby odporca, ktorý sa dlhodobo dopúšťa psychického a fyzického násilia voči
nej a dcére U. naďalej obýval predmetný byt, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a navrhovateľka spolu
so staršou dcérou bola naďalej vystavovaná neznesiteľnému násilnému správaniu sa odporcu. Dňa
2.1.2013 podala na Okresnej prokuratúre Košice II trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
prečinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktoré v prílohe taktiež predložila a z ktorého vyplýva, že
odporca sa voči navrhovateľke a jej staršej dcére U., ktorú si osvojil správa neznesiteľným spôsobom,
voči navrhovateľke sa dopúšťa psychického a fyzického násilia, neustále vyvoláva hádky a niekoľkokrát
do mesiaca navrhovateľku bezdôvodne fyzicky napáda a to tak, že ju udiera do rôznych častí tela a
dusí ju, alebo ju tlačí k stene. Taktiež je bezdôvodne vulgárne nadáva. Navrhovateľka má z odporcu
strach, pretože ju fyzicky napáda a každý deň ju psychicky zastrašuje. Núti navrhovateľku vykonávať
rôzne činnosti, pričom ak navrhovateľka odmietne, tak ju napadne či už slovne alebo fyzicky alebo
hádže po nej rôzne predmety. Keď bola chorá tak ju jej manžel vysmial, že jej nič nie  je a nútil ju
vykonávať domáce práce. Neustále ju znevažuje pred deťmi a to napríklad tak, že vyhodí jedlo do koša
a začne jej vulgárne nadávať. Taktiež nútil navrhovateľku, aby predala byt alebo iný majetok, ktorých
je výlučnou vlastníčkou. Odporca sa dopúšťa psychického násilia aj voči staršej dcére U., ktorá kvôli
týmto problémom navštevuje detskú psychiatričku MUDr. Katarínu Ackermanovú v pedopsychiatrickej
ambulancii Psychiatrickej kliniky Univerzitnej Nemocnice L. Pasteura so sídlom Tr. SNP 1, Košice.
Túto obmedzuje v tom, kedy si môže vziať jedlo, pričom staršia dcéra je celiaktička a z uvedených
dôvodov sa stravuje doma. Odporca ju dennodenne zastrašuje, vulgárne jej nadáva. V minulosti sa
odporca niekoľkokrát navrhovateľke vyhrážal zabitím a už predtým v záchvate hnevu bola navrhovateľka
donútená aj s deťmi odísť z bytu ,  v ktorom býva, keďže sa bála o svoje zdravie a o zdravie a život jej
detí.   Dňa 16.12.2013 podala na Okresnom súde Košice II návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 23P 282/2013.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie  navrhovateľky  je dôvodné, preto
uznesenie odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p. a nariadil navrhované predbežné opatrenie.



Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorého
zmyslom je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia, a to za situácie, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, a teda ani subjektívne právo,
resp. jemu korešpondujúca povinnosť nie sú v danom prípade celkom nepochybné. Aby však súd mohol
poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí mať aspoň osvedčené (nie dokázané, lebo
v takom prípade by mohlo dôjsť ku konečnému riešeniu), že tu existuje určité právo, že toto právo je
porušené alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebné práve navrhované predbežné opatrenie.
Predbežným opatrením možno zabezpečiť akékoľvek ohrozené alebo porušené právo, ktoré môže byť
predmetom ochrany rozhodnutia vo veci samej. Svoje opodstatnenie stráca predbežné opatrenie vtedy,
keď súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu účastníka definitívnu ochranu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

V cit. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1.1.2003 (novelou O.s.p. vykonanou
zákonom č. 424/2002 Z.z.) je upravené predbežné opatrenie, ktorým možno účastníkovi uložiť, aby
nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva blízka osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia. Pri predbežnom opatrení vydanom z tohto dôvodu nie je rozhodujúce,
aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu alebo domu; dôležité je, že v ňom býva
obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery
účastníkov. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je potrebné v tomto prípade skúmať je dôvodnosť
podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického
či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania. Násilím je akýkoľvek akt alebo
zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby alebo ktorý
závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986).

Z povahy predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/, ako aj z ust. § 75 ods. 5 prvá veta
O.s.p. je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním
spoľahlivosti tvrdených rozhodujúcich skutočností, to znamená, že pre jeho nariadenie postačuje,
ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa aspoň javia
pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ predbežného
opatrenia.

Podľa § 116 OZ, veta za bodkočiarkou, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za
osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.

V cit. ust. zákon nepriamo vymedzuje okruh blízkych osôb pre občianskoprávne vzťahy tým, že za takúto
osobu považuje aj osobu vo vzťahu obdobnom ako je príbuzenský vzťah, napr. aj švagra alebo druha
(pozri Komentár OZ k tomuto ust.) avšak iba za predpokladu, že existuje medzi nimi taký blízky vzťah,
z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú.

Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady
na svoje potreby.  Ustanovenie § 115 OZ vymedzuje (spoločnú) domácnosť explicitne takými znakmi, že
a) dve alebo viac fyzických osôb spolu trvale žijú a zároveň (kumulatívne) spoločne uhrádzajú náklady
svojej potreby.

V posudzovanej veci navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že s
odporcom sú manželia a manželstvo uzavreli v r. 2001 s tým, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu a odporca v predmetnom byte je prihlásený k trvalému pobytu. So zreteľom
na uvedené skutočnosti tak možno dôvodne predpokladať, že odporca má oprávnenie vstupovať a



zdržiavať sa v predmetnom byte, keď vzhľadom na tvrdenie samotnej navrhovateľky sú manželia a
odporca je v predmetnom byte prihlásený k trvalému pobytu.

Z pripojeného podania oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu týrania blízkej a zverenej
osoby zo dňa 2.1.2013 na Okresnú prokuratúru Košice II odvolací súd zistil, že navrhovateľka takéto
oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu týrania blízkej a zverenej osoby podala na odporcu
a to z dôvodu, že sa už niekoľko rokov dopúšťa voči nej psychického a fyzického násilia, keďže neustále
vyvoláva hádky, niekoľkokrát do mesiaca ju bezdôvodne fyzicky napáda a to tak, že ju udiera do
rôznych častí tela a dusí ju, alebo ju pritlačí k stene, bezdôvodne jej vulgárne nadáva, fyzicky a každý
deň ju aj psychicky zastrašuje. V minulosti sa jej niekoľkokrát vyhrážal zabitím a v čase keď dostane
záchvaty hnevu, navrhovateľka so staršou dcérou je nútená odísť z bytu, v ktorom býva, keďže sa bojí
o svoje zdravie a život a o zdravie a život svojich detí. Naposledy to bola dňa 16.12.2013, kedy odišla
k svojim rodičom. Odporca sa dopúšťa psychického násilia aj voči staršej dcére Veronike, ktorá kvôli
týmto problémom navštevuje detskú psychiatričku MUDr. Katarínu Ackermanovú v pedopsychiatrickej
ambulancii Psychiatrickej kliniky Univerzitnej Nemocnice L. Pasteura so sídlom Tr. SNP 1, Košice, o
čom navrhovateľka predložila lekársku správu zo dňa 19.12.2013, v ktorej sa uvádza, že vzhľadom
na adaptáciu na záťažovú situáciu trpí maloletá U. M. zmiešaným úzkostne depresívnym symptómom
a to vplyvom nepriaznivých vonkajších okolností spôsobených záťažovou situáciou disharmonického
správania rodičov, keďže opakovane bola vystavená hádkam a konfliktom medzi matkou a jej otčimom
a podobne otčim aj voči nej bol slovne aj fyzicky agresívny.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a
jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa §
76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie
dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76
ods. 1 písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej
osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí
zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné
použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo
proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť
následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému
človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.
Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom
bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie
sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou,
ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento
fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom
je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj
duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením
OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania
alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s
domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší
priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované predbežné
opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ O.s.p., ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav
veci nie je náležite zistený.



Navrhovateľka v odvolacom konaní predložila listinné dôkazy o tom, že navrhovateľ sa voči nej
opakovane násilia dopúšťa a to aj s poukazom na lekársku správu o vyšetrení maloletej U., ktorej
konfliktná situácia v rodine vyvolaná nevhodným správaním odporcu má za následok jej psychické
problémy. Taktiež násilné správanie odporcu viedlo navrhovateľku k podaniu oznámenia na Okresnú
prokuratúru Košice II vo veci podozrenia zo spáchania prečinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 Tr. zákona. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tak predložené listinné dôkazy
dostatočne osvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., t.j. že odporca
je vo vzťahu k navrhovateľke a mal. Veroniky dôvodne podozrivý z násilia a preto odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa a vo veci nariadil predbežné opatrenie v navrhovanom  znení.

Navrhovateľka podala odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého uznesenia a navrhovala
rozhodnúť o náhrade trov konania. Odvolací súd hoci zmenil napadnuté uznesenie,  o trovách súvisiacich
s predbežným opatrením vrátane odvolacieho konania nerozhodoval, lebo s odkazom na § 145 O.s.p.
(podľa § 224 ods. 1 O.s.p.) o týchto rozhodne súd v konaní o veci samej, t.j. o rozvode manželstva
účastníkov, keďže predbežné opatrenie bolo nariadené po začatí konania o rozvode manželstva sp. zn.
23P 282/2013 a súvisí s touto vecou.

Rozhodnutie bol prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/168/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}