Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/21/2012 z 15. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 15. januára 2013, sp. zn. 5Saz/21/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012201291.1 Krajský súd Košice | 5Saz/21/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012201291.1 | 2013-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z., § 250q ods. 2 OSP, § 250k ods. 1 OSP, § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af8c519b-0867-4973-9c9d-137904f88a1d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012201291.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/21/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201291
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201291.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: I. Z. G. W., I..
XX.XX.XXXX O. W. Z., T. Z., Š. B.Í. N. L., S. B. Y., B. B. O. N. B. Z., U. XX L. Y. S., Č. W., M., T. Z., toho
času miesto pobytu neznáme, zastúpeného: JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, B. B. M. Ľ.U. X. O.,
W. XX, XXX XX N., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, U.. B. Č.. X,
XXX XX Z., o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-386-19/PO-Ž-2012 zo dňa 02.10.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 02.10.2012 ČAS: MU-386-19/PO-Ž-2012.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-386-19/PO-Ž-2012 zo dňa 02.10.2012 podľa § 13 ods. 1
zákona o azyle navrhovateľovi neudelil azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.
z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) mu neposkytol doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky
(ďalej len „SR“).

Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu
obavy o svoje zdravie a život v domovskej krajine a na U..

Navrhovateľ krajinu pôvodu opustil v novembri 2009 a cez N. a W. odišiel do W., kde začal študovať
informatiku. Pre nepriaznivé počasie a klímu a návštevy prezidenta N., ktoré mu nevyhovovali, v
novembri 2010 odišiel legálnou cestou študovať na U., kde dva školské roky v meste Ľ. študoval U. jazyk.
Dňa 06.07.2012 s vlastným cestovným pasom a falošným povolením na pobyt v Dánsku bol zadržaný
na slovenskom hraničnom priechode Č. I. G.. Z U. sa rozhodol odísť pre problémy s rasizmom.

Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor, v rámci
ktorého navrhovateľ uviedol, že o udelenie azylu žiadal preto, lebo v N. L. bol členom politickej strany B.
X. W. I. (M. W. I.), ktorá stojí v opozícii voči prezidentovi republiky X. M. I.. Pred prezidentským voľbami
v roku 2009 navrhovateľ vytvoril a roznášal letáky s linkom na video, umiestnené na internetovej stránke
www.youtube.sk , na ktorom sú vily, ktoré prezident kúpil vo Francúzsku. Mladí
ľudia sa začali o toto video zaujímať a búriť sa. Následne na to bol v meste Z. napadnutý neznámymi
mužmi, ktorí ho spolu s kamarátom odviezli na pláž, kde ich fyzicky napadli a vôbec neuviedli dôvod,
prečo to urobili. Nezabili ich iba preto, že kamarát na pláži zistil, že pozná jedného z útočníkov zo školy
a tak ich prepustili. Stalo sa to až po prezidentských voľbách v septembri 2009. Iné problémy v N. nemal
a iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.



Odporca na základe vyhodnotenia skutočností uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že
navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. V jeho prípade
nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru
o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“). Zároveň neboli preukázané
opodstatnené obavy z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, ktoré vyplývajú zo zákona o azyle
a z Ústavy SR.

Vo svojom rozhodnutí sa odporca zaoberal hlavným dôvodovom žiadosti navrhovateľa o azyl, a to
problémom v krajine pôvodu, ktoré mal mať z politických dôvodov, konkrétne kvôli členstvu v politickej
strane B. X. W. I.. K tomu odporca uviedol, že politik sa nevolá W. I., ale W. X. a strana, ktorej
je predsedom, je O. Ú. B. I. T. - U. a zároveň F. B. X. - F., pričom v prezidentských voľbách W.
X. kandidoval za F.. Na základe uvedených skutočností považoval odporca za vylúčené, že by bol
navrhovateľ členom tejto politickej strany a tiež aby bol prenasledovaný z politických dôvodov zo strany
štátu, nakoľko neexistujú žiadne správy o politických väzňoch alebo zadržaných v N. L., pričom ústava a
zákony zabezpečujú slobodu politického združovania, čo je aj v praxi dodržiavané. Neexistovali správy
o diskriminačných postupoch, ktoré by sa zameriavali na určitú konkrétnu skupinu alebo stranu.

Ohľadom letákov s odkazom na videu o vilách prezidenta, ktoré vlastní vo Francúzsku odporca uviedol,
že sú tam prezentované aj jeho luxusné domy v Španielsku aj v Portugalsku. Z toho odporca vyvodil,
že navrhovateľ, dokonale nepozná ani obsah videa na ktoré mal upozorňovať a roznášať letáky
a preto považoval za nepravdepodobné, že podobnú činnosť v N. L. niekedy vykonával. Navyše
inkriminované video je verejne dostupné a ústava a zákony N. L. zakotvujú slobodu tlače a prejavu,
ktoré podľa medzinárodnej informácie Freedom House vláda rešpektuje, bez vládneho obmedzenia
internetu. Video na youtube umiestnil užívateľ Africa Media TV a je preto nepravdepodobné, že ak by
aj navrhovateľ uvedené video v skutočnosti publikoval, že by bol oficiálnymi štátnymi orgánmi stíhaný.
Štátne prenasledovanie vylučuje fakt, že navrhovateľ z krajiny pôvodu vycestoval legálne na vlastný
cestovný pas a po svojom odchode si vybavil nový cestovný pas po jeho strate v apríli 2011. Z toho
je zrejmé, že nejde o osobu, o ktorú by mali oficiálne štátne orgány N. L. záujem. V krajine neexistujú
politickí väzni a aj sloboda prejavu je povolená.

Ďalej sa odporca vo svojom rozhodnutí zaoberal prípadom, kedy pôvodcom prenasledovania môžu byť
aj neštátni aktéri. Navrhovateľ sa síce obával neznámych ľudí, ktorí ho už raz údajne uniesli bez uvedenia
dôvodu únosu, no popis incidentu nenaplňuje známky prenasledovania. Trestný čin mal navrhovateľ
riešiť podaním trestného oznámenia na políciu. Štátne orgány N. L. na svojom území netolerujú žiadne
prenasledovanie z dôvodov definície prenasledovania.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval pozornosť i vyhodnoteniu rizika vážneho
bezprávia, ktoré zákon o azyle definuje v ustanovení § 2 písm. f). Dodal, že navrhovateľ (ako to
sám uviedol) počas svojho pobytu v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, preto nie je dôvod
predpokladať, že by po jeho prípadnom návrate do N. L. čelil mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu
zo strany štátu, s ktorého orgánmi nemal oficiálne problémy, ani trestu, a to ani zo strany neštátnych
orgánov, ktorých činnosťou sa odporca bližšie zaoberal v súvislosti s parlamentnými voľbami a stranami.

S ohľadom na zmienené skutočnosti preto odporcovi vyplynulo, že neexistujú žiadne dôvody domnievať
sa, že by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak,
ako to definuje zákon o azyle.

Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti správny orgán do konania zabezpečil i informácie
z materiálov „N.- informácie o krajine pôvodu“, vypracovaných k uvedenému prípadu 14.09.2012 a
vedených pod č. p. MU-ODZS-2012/0003961-012.



Napokon k stanovisku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa odporca uviedol, že prívrženci strán pod
vedením W. X. nečelia žiadnemu prenasledovaniu a nie je pravdou, že by čelili svojvoľnému zatýkaniu
a zlému zaobchádzaniu zo strany bezpečnostných síl. Navyše príslušnosť navrhovateľa k stranám je
sporná, lebo nevedel uviesť ani ich názov a nedokázal ani podrobne popísať obsah videa, ktorý mal
propagovať v letákoch. Nedá sa vylúčiť, že bol unesený a napadnutý neznámymi ľuďmi, ale nie je
jasné kto a prečo ho uniesol, takže politické motívy sú iba vykonštruovanými tvrdeniami navrhovateľa
a domnienkami jeho zástupkyne. Spáchanie trestného činu zo strany útočníkov mal navrhovateľ riešiť
pomocou štátnych orgánov krajiny pôvodu a nie odchodom z krajiny.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v ustanoveniach § 8, § 10, neudelil mu
azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1, § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu na území SR.

Proti tomuto rozhodnutiu podala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa dňa 07.11.2012 faxovým
podaním, písomne potvrdeným v zákonnej lehote, opravný prostriedok a žiadala rozhodnutie
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej
ochrany na území SR v celom rozsahu zrušiť z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a
vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa s rozhodnutím odporcu nesúhlasila, nakoľko sa domnievala,
že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázala na zákonné znenie § 8, § 2 písm. d/ a
e/ zákona o azyle s tým, že navrhovateľ bol stúpencom opozičného kandidáta W. I. a tvrdila, že kritici
režimu čelia svojvoľnému zatýkaniu a zlému zaobchádzaniu zo strany bezpečnostných síl a napadnutie
navrhovateľa a takmer zabitie neznámymi ľuďmi evidentne súvisí s jeho politickými aktivitami. Navyše
pokiaľ ide o situáciu v Z., podľa informácií o krajine pôvodu v marci 2012 výbuch v tomto meste nebol
riadne vyšetrený a hoci oficiálne sa uvádza ako príčina výbuchu požiar, neoficiálne správy hovorili o
útokoch povstalcov. V krajine prebiehajú neustále útoky, ktoré zasahujú najmä civilistov a situácia nie je
veľmi bezpečná a preto sa domnievala, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 06.12.2012, doručeného odvolaciemu súdu dňa 12.12.2012,
vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Správny orgán argumentoval všetkými dôvodmi žiadosti navrhovateľa s podrobným poukazom na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že navrhovateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie
azylu a svoju žiadosť zakladal na irelevantných dôvodoch.

Po opätovnom preskúmaní správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľove dôvody nemožno
subsumovať medzi dôvody hodné udelenia azylu, uvedené tak v Ženevskom dohovore, ako i v zákone
o azyle. Podľa názoru odporcu rovnako neboli preukázané ani žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali
dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.

Zároveň odporca uviedol, že súčasný pobyt navrhovateľa mu nie je známy, nakoľko dňa 16.11.2012
svojvoľne a bez uvedenia dôvodu opustil B. G. O. T. I. O. a dňa 23.11.2012 bol vyradený z evidencie
odporcu.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v spojení s ustanovením § 156 ods. 1 a ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo



b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania
ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu
prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f)
citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov,
pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať
len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či
prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný
alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Skutočnosť, že navrhovateľ prejavil obavy z rasistických útokov na U., respektíve z nedostatku
finančných prostriedkov, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Z
uvedeného dôvodu preto krajský súd i túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú. Navyše
je pravdou, že navrhovateľ pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne konkrétne problémy neuvádzal,
nakoľko ich ani nemal.

Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na U. odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa
na U. vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú U. orgánmi tolerované, pokiaľ sa o
takýchto prípadoch dozvedia. U. je členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho
medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou U. právneho
systému.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu
hrozby vážneho bezprávia odvolací súd uvádza, že správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f)
zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava.

Odporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa
(nachádzajúce sa na č. l. 36-66 administratívneho spisu odporcu) a samotné výpovede navrhovateľa v
konaní, tieto vyhodnotil tak, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne
bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani
jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež mu nehrozí
ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa názoru odvolacieho
súdu neexistujú žiadne informácie, že by na území N. L. prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny
konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. S ohľadom na vyššie
zmienené skutočnosti i krajskému súdu, v zhode so závermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa
neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe
vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle.



V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného
skutkového stavu a vec správne právne posúdil, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu
alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno
považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR,
t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca
vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený
skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa
existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle §
8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle
ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne
zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky
vyhodnotené.

Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie
azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred
odporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu
hrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával.

Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ B. G. O. T. I. O. bez upovedomenia
Migračného úradu Ministerstva vnútra SR opustil, pričom dňa 23.11.2012 bol z evidencie migračného
úradu vyradený. I táto skutočnosť podľa názoru súdu svedčila o tom, že navrhovateľ skutočný záujem
o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky nikdy nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ, ani jeho splnomocnená zástupkyňa, neboli v konaní úspešní, preto
nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.