Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4T/10/2005 z 18. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. apríla 2012, sp. zn. 4T/10/2005, ECLI:SK:KSNR:2013:4005010155.1
Krajský súd Nitra | 4T/10/2005 | ECLI:SK:KSNR:2013:4005010155.1 | 2012-04-18 | Rozsudok
Citované ustanovenia: predpis č. 613/2004 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 613/2004 Z. z., § 250 ods. 1 zákona č. 613/2004 Z. z., § 250 ods. 5 zákona č. 613/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8896aadb-d407-49c2-bb0f-092145c336a8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4005010155.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4T/10/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4005010155
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4005010155.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
JUDr. Jána Barnáta a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému A. C. pre trestný čin
poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa §
9 odsek 2 Trestného zákona k § 250c odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ A.  C. ,   narodený XX.XX.XXXX v  Z., bytom   Z.  číslo  XXXX

2/ Z.  K. ,  narodený XX.XX.XXXX v N., bytom N. Z., E. ulica  číslo  XXX

s ú    v i n n í ,   ž e :

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle získať pre seba nelegálne finančný prospech,
obžalovaný A. C. nechal vyhotoviť falošnú faktúru číslo XXXXXX na neexistujúceho dodávateľa firmu D.,
A. XX, so sídlom F. a súvisiace doklady, a  následne ako súkromný podnikateľ uzatvoril so spoločnosťou
Union, poisťovacia a. s. Bratislava, pobočka Nitra dňa 30.07.2002 v Nitre na Štefánikovej ulici č. 30,
poistnú zmluvu číslo XXXXXX o poistení zahraničnej prepravy zásielky na poistnú sumu vo výške 6 470
000,- Sk, ( 214.764,66 eur ) predmetom poistenia bol podľa priloženej falošnej faktúry číslo XX/XXXX
19.07.2002 tovar v hodnote 6 470 000,- Sk, ktorý mal byť prepravený zo Slovenskej republiky z obce
Močenok do Českej republiky do mesta Holešov podľa uvedenej faktúry neexistujúcemu odberateľovi
C. Z., V. X Z. číslo XXX, D., pričom tovar bol naložený v Močenku dňa 31.07.2002 a opätovne dňa
01.08.2002 na vozidlo Avia A 30L EČ: GA XXX AL, patriace obžalovanému Z. K., ktorý mal na
základe objednávky vykonať uvedenú prepravu tovaru a ktorý na tento účel prehovori už právoplatne
odsúdeného N. C., aby ako vodič túto prepravu vykonal s tým, aby po príchode na územie Českej
republiky na označenom mieste na mape, ktorú dal právoplatne odsúdenému N. C. vozidlo zapálil;
právoplatne odsúdený N. C. dňa 02.08.2002 asi o 02:35 h na ceste III/43835 v km 1,5 medzi obcami
Tlumačov a Machová polial ložnú plochu vozidla benzínom, ktorý mu na tento účel dal obžalovaný Z. K.
a horiacou zápalkou túto zapálil, čím došlo k požiaru  a jeho následkom k zhoreniu vozidla aj s tovarom,
po čom   požiar oznámil ako nehodu, v dôsledku ktorej obžalovaný A. C. dňa 05.08.2002 písomne v
Nitre v pobočke poisťovacej spoločnosti Union a. s. na Štefánikovej ulici č. 30 urobil oznámenie poistnej
udalosti z poistenia prepravy zásielok a požadoval vyplatenie poistného plnenia na základe poistnej
zmluvy vo výške 6 470 000,- Sk, ( 214.764,66 eur ) v dôsledku čoho mu doposiaľ bola poisťovacou
spoločnosťou Union a. s. vyplatená suma vo výške 296 464,-Sk    ( 9.840,80 eur ).



t e d a :

Obžalovaní: A. C., Z. K.

spoločným konaním sa dopustili konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustili v úmysle vylákať od iného poistné plnenie tým, že
ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak získať  pre seba prospech
veľkého rozsahu, pričom čiastočne došlo k dokonaniu trestného činu,

t ý m      s p á ch a l i :

Obžalovaní: A. C., Z. K.

trestný čin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom čiastočne   dokonaného   a čiastočne v štádiu
pokusu podľa § 8 odsek 1 a § 9 odsek 2 Trestného zákona k §  250c  odsek 1, odsek 5 Trestného zákona
účinného do 01.01.2006 v znení zákona číslo 227/2005 Z.z. ( ďalej len „Trestný zákon“ ).

Z a    t o    s a      o d s u d z u j ú :

Obžalovaní:

A.  C.   a  Z.  K.   každý z nich :

Podľa § 250c odsek 5 Trestného zákona s použitím § 40 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia
slobody 2 ( dva ) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, § 59 odsek 1 Trestného zákona sa výkon trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu  5 ( päť) rokov.

Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006           ( ďalej len „ Trestný poriadok“ )
s a  obžalovaným A. C. a  Z. K.  u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej
organizácii Union poisťovňa, a.s. Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31322051 škodu vo výške
296.464,-Sk                                 ( dvestodeväťdesiat-šesticíc štyristo šesťdesiatštyri slovenských
korún ), čo po prepočítaní podľa § 438b trestného zákona účinného od 01.01.2006             ( v znení
zákona číslo 498/2008 Z.z. ) predstavuje čiastku 9.840,80 eur            ( deväťtisíc osemsto štyridsať
eur a osemdesiat centov ).

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre po zrušení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo 16. marca 2011, sp.zn.
3To 10/2010 doplnil dokazovanie v prejednávanej veci, a to v smere naznačenom nadriadeným súdom
a prakticky vykonal vo veci v priebehu hlavných pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na
objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením       §-u 2 odsek 5 Trestného poriadku a tieto
následne aj vyhodnotil tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach podľa ustanovenia §-u 2 odsek
6 Trestného poriadku.

Na základe uvedeného, potom dospel k skutkovým záverom uvedeným i vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný A. C. v rámci doplneného dokazovania  na otázky predsedníčky senátu, ktoré boli
formulované v zmysle zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného súdu uviedol, že obžalovaného Z.  K. a



ani N. C. pre skutkom osobne nepoznal, takže nemal k týmto osobám žiadny bližší vzťah, v súčasnosti
sa stretávajú len v rámci hlavných pojednávaní, mimo toho sa nekontaktujú.

Obdobne obžalovaný Z. K. v rámci doplneného dokazovania na otázky zo strany predsedníčky senátu
uviedol, že obžalovaného A. C. pred skutkom osobne nepoznal. N. C. poznal už pred skutkom, pracoval
u neho ako šofér, nešlo medzi nimi o bližší  vzťah, iba o pracovný. V súčasnosti  nemajú spolu už ani
pracovný vzťah, a aj keď sú z jednej dediny, vôbec sa spolu nekontaktujú.

K osobe P. T., ktorého navrhol v rámci svojich odvolacích námietok vo veci vypočuť ako svedka uviedol,
že menovaná osoba by mala potvrdiť skutočnosti, ktoré mala počuť od N. C. konkrétne tú skutočnosť,
že tento sa mu má pomstiť za to, že mu v roku 2004 neposkytol  ním požadovanú pôžičku. Túto okolnosť
neuvádzal ani v prípravnom konaní a ani  na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach pred súdom z
dôvodu, že na túto skutočnosť zabudol, nebral to ani ako vyhrážku, nebral na to ohľad, že by mu mohol
C. nejakým spôsobom ublížiť. Na toto si spomenul až po skončení konania pred krajským súdom.

Záverom pri dotaze predsedníčky senátu, či má v ďalšom návrhy na doplnenie dokazovania vrátane
výsluchu osoby P. T., obžalovaný uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a netrvá na
výsluchu pôvodne ním navrhovaných svedkov : P. T., B. C. a P.. Z. ( čl. 1509 súdneho spisu ).

N. C. v ďalšom súdnom konaní, po zrušení napadnutého rozsusdku  nadriadeným súdom len vo vzťahu
k obžalovaným C. a K., na hlavnom pojednávaní už v procesnom postavení svedka, využil svojho
zákonného práva v zmysle ustanovenia § 100 odsek 2 Trestného poriadku a odmietol vo veci vypovedať.

P.. N. Z. , v súčasnej dobe už nečinný ako znalec z odboru požiarna ochrana, teda nezapísaný v zozname
znalcov MS SR ,  z uvedeného dôvodu  na hlavnom pojednávaní zložil zákonom predpísaný sľub v
zmysle § 5 odsek 7 zákona číslo 382/ 2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkov a prekladateľoch v platnom znení
a zároveň bol poučený aj o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných
následkoch krivej výpovede a nepravdivo podaného znaleckého posudku.

Na hlavnom pojednávaní prezentoval svoje závery písomne vypracovaného znaleckého posudku  z
15.07.2004, ktoré vypracoval na pokyn vyšetrovateľa v prípravnom konaní a  uviedol, že tieto zostávajú
nemenné a nie sú mu známe žiadne ďalšie  nové  skutočnosti, o ktoré by svoje pôvodné závery k
hlavnému pojednávaniu doplnil.

Uviedol, že predmetom znaleckého skúmania bolo určiť, respektíve stanoviť miesto vzniku požiaru, a
vychádzajúc z materiálu ktorý mal k dispozícii od policajných orgánov dospel k jednoznačnému záveru,
že miesto vzniku požiaru je možné stanoviť na ložnej ploche - korbe požiarom zničeného motorového
vozidla Avia. K iným skutočnostiam sa v zmysle položených otázok vyšetrovateľom nemal vyjadrovať,
preto iné zistenia z jeho strany z jeho strany v posudku ani nie sú uvádzané.

Na otázky predsedníčky senátu uviedol, že pri spracovaní ním podaného posudku vychádzal len z tých
materiálov, ktoré rozvádza v úvodnej časti posudku, pričom iné materiály, než sú tam rozvedené mu k
dispozícii dané neboli. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu z miesta činu vrátane vraku motorového vozidla,
tieto dokumenty boli súčasťou záverov spracovaných Hasičským záchranným zborom Zlínskeho kraja
ČR, a teda z týchto dokumentov,  keďže  mu boli  predložené aj vychádzal. Na základe týchto dokumentov
bolo možné jednoznačne ustáliť miesto vzniku požiaru, pričom bolo potrebné zodpovedať, či požiar
vznikol v motorovej časti alebo na korbe vozidla. V posudku sa nevyjadroval k príčinám vzniku požiaru
z dôvodu, že takáto otázka mu nebola položená na zodpovedanie.

Potvrdil však, že následne vo svojej výpovedi v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom sa k tejto
skutočnosti vyjadroval a to v tom smere, že je možné a až vysoko pravdepodobné, že uvedený požiar
na ložnej ploche nákladného motorového vozidla vznikol spôsobom, ktorý vo svojej výpovede popísal
vodič Avie ( N. C. ). K danému zisteniu dospel po tom, že neboli zistené stopy po prechode horenia z
motorového priestoru na korbu vozidla, teda neboli viditeľné stopy poškodenia pod korbou ( autobatéria,
podvozok vozidla ), a v prepravovanom tovare  neboli zistené materiály so sklonom k samovznieteniu.



Na otázky obhajcov obžalovaného K. uviedol, že jeho zistenia a závery boli ovplyvnené len dokumentmi,
ktoré mu boli poskytnuté a predložené, teda aj zápisnicou o výsluchu vodiča Avie z 21.06.2004, avšak
pokiaľ by predmetnú zápisnicu nemal k dispozícii, na jeho zisteniach a záveroch by to nič nemenilo,
boli by totožné.

Miesto požiaru na základe predložených dokumentov vedel určiť jednoznačne.

Z oboznámeného  písomného vyjadrenia  svedka A. D. sa zistilo, že zo závažných zdravotných dôvodov
a vzdialenosť od jeho trvalého bydliska sa nevie zúčastniť hlavného pojednávania, pričom k danej veci
si ani nevie vybaviť žiadne podstatné veci , ktoré by mohli ovplyvniť pojednávanie na Krajskom súde v
Nitre. Svojim svedectvom by mohol  v zásade niekoho poškodiť.

Ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli  na hlavnom pojednávaní prečítané boli správy o povesti na
obžalovaných a aktuálne odpisy z registra trestov.

Krajský súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 odsek 6 Trestného poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Skutkový stav, krajský súd ustálil po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 19.04.2012
pričom doplnil dokazovanie v prejednávanej veci v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo 16.03.2011, pod. sp.zn. 3 To 10/2010.

Ani po  doplnenom dokazovaní nariadenom odvolacím súdom, neboli spochybnené pôvodné skutkové
zistenia, ba práve naopak zo súhrnu dôkazov je evidentné, že k spáchaniu skutku došlo tak, ako to bolo
ustálené aj v skutkovej vete tohto rozsudku, a že jeho páchateľmi sú bez akýchkoľvek pochybností obaja
obžalovaní už s právoplatne odsúdeným N. C..

Krajský súd k zisteniu, že predmetný skutok spáchali aj obaja obžalovaní dospel nielen na základe ich
vzájomných tvrdení, keď títo nezávisle od seba,  vypovedali skutočnosti o priebehu skutku v takom
rozsahu a v detailoch, ktoré môžu byť známe len samotným páchateľom nehodového deja (nepochybná
však bola  snaha každého z nich minimalizovať svoj  podiel na spáchanom čine, uvedomujúc si
zjavne trestno-právne následky  svojho konania), ale aj výpoveďou N. C. v procesnom postavení
spoluobvineného, výpoveďami pracovníkov poškodenej Union poisťovňa, a to najmä svedeckými
výpoveďami P.. K. L., ďalej výpoveďami svedkov  B. R. a R. N., ktorí svedkovia okrem iného potvrdili
nepriamo aj  aktívnu účasť obžalovaného A. C. na celej tejto transakcii.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom za jednoznačne preukázané, že obžalovaní, ako
trestne zodpovedné subjekty, v úmysle vylákať od poisťovacej spoločnosti Union, a. s. poistné plnenie,
uviedli túto spoločnosť do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a to vystavením
falošných faktúr, ako aj objednávok od neexistujúceho dodávateľa pre neexistujúceho odberateľa,
úmyselným zapálením vozidla, pri ktorom došlo k zhoreniu vozidla i tovaru a následným vymáhaním
poistnej sumy chceli pre seba získať poistné plnenie vo výške 6.470.000,- Sk (214.764,66 eur), teda
prospech veľkého rozsahu, pričom časť poistnej sumy vo výške 296.464,- Sk (9.840,80 eur) bola
obžalovanému A. C. aj vyplatená.

Skutočnosť, že v posudzovanom prípade evidentne išlo o úmyselné zapálenie nákladného motorového
vozidla i tovaru, mal súd za  umocnené a potvrdené aj výpoveďou P.. N. Z. na ostatnom hlavnom
pojednávaní, ktorý sa k miestu vzniku požiaru a k príčinám jeho vzniku vyjadril jednoznačne a napokon
jeho závery v tomto smere sú totožné so závermi znalca P.. S. P. pribratého do konania v rámci konania
pred súdom.

S poukazom na tieto skutočnosti, považoval krajský súd výpovede oboch obžalovaných  za
nevierohodné, tendenčné a ďalšími vyššie poukazovanými dôkazmi  za vyvrátené.



Krajský súd  preto i s prihliadnutím na ostatné, už pôvodne vykonané dôkazy, ktoré boli podrobne
rozvedené v predchádzajúcom odsudzujúcom rozsudku zo dňa 31.marca 2010 dospel k zisteniu, že
skutok sa stal, ako bol popísaný i v petite tohto rozsudku.

Súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako trestný čin poisťovacieho podvodu spolupáchateľstvom,
čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona, § 9 odsek 2
Trestného zákona k § 250c odsek 1, odsek 5 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 v znení zákona
č. 227/2005 Z. z., nakoľko svojim protiprávnym  konaním  naplnili skutkovú podstatu  daného trestného
činu po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Súd  tiež dospel k záveru, že obžalovaní sa zažalovaného trestného činu dopustili spoločným konaním,
teda ako spolupáchatelia v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 Trestného zákona.

Na naplnenie pojmu spolupáchateľstva nie je potrebné, aby sa všetci  spolupáchatelia zúčastnili na
trestnej činnosti rovnakou mierou. Stačí aj čiastočné prispenie hoci aj v podriadenej úlohe, len keď je
prispenie vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov, a je tak objektívne i subjektívne
zložkou deja, ktorý tvorí vo svojom celku trestné konanie.

Spoločný úmysel neznamená, že páchatelia musia byť výslovne dohodnutí na spáchaní trestného činu.
Stačí aj konkludentná dohoda pri vedomí každého spolupáchateľa aspoň o možnosti, že jeho konanie i
ostatných spolupáchateľov  smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním, s čím je pre tento
prípad každý uzrozumený.

V prejednávanej veci evidentne išlo zo strany obžalovaných o spoločný úmysel s rovnakým  cieľom , a
to vylákať od poisťovne Union a.s. plnenie tým, že  túto  uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok
na jeho poskytnutie. Obžalovaní jednoznačne a preukázateľne útočili proti rovnakému predmetu útoku
so sledovaním totožného zámeru.

N tomto zistení a závere súd nemení nič ani skutočnosť, že obžalovaní sa pred spáchaním skutku osobne
nepoznali.

Obžalovaní predmetný trestný čin spáchali s úmyslom priamym podľa                  § 4 písmeno a/
Trestného zákona, pretože chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom.

Konanie obžalovaných bolo zjavne v priamej príčinnej súvislosti so spôsobeným následkom.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných v  zmysle    §  3 odsek 4  Trestného zákona
spočíva najmä v porušení zákonom chráneného záujmu spoločnosti na ochrane majetku a je zvýšený
tým, že trestnou činnosťou chceli pre seba získať prospech veľkého rozsahu.

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaných bolo  zistené nasledovné:

Obžalovaný A. C. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, doposiaľ priestupkovo postihovaný
nebol a v registri trestov nemá záznam.  Je bez pracovného pomeru. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

Obžalovaný Z. K. doposiaľ nebol oznamovaný pre priestupok, a taktiež nebol súdne trestaný.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 23 a § 31Trestného zákona,
prihliadol na konkrétny stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, motív konania obžalovaných, spôsob
spáchania skutku, dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania skutku (10 rokov), osoby obžalovaných
( neboli súdne trestaní ani pred spáchaním predmetného skutku a v RT nemali záznam ani v čase
rozhodovania krajského súdu ) ako aj možnosti ich nápravy a prevýchovy a dospel k záveru, že účel



trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie u  obžalovaných  vzhľadom na rovnakú mieru
viny oboch z nich na spáchaní trestného činu bude splnený uložením trestu odňatia slobody v rovnakej
výmere, a to i za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody  podľa § 40 odsek
1 Trestného zákona na  dolnej hranici  zákonom stanovenej  a mimoriadne zníženej trestnej sadzby vo
výmere dvoch rokov, výkon ktorého im, ktorá skúšobná doba je dostatočne dlhá k tomu, aby obžalovaní
mohli preukázať, že budú viesť riadny život a budú sa vyvarovať akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Takto uložené tresty obžalovaným považoval krajský súd za primerané stavu veci a zákonu.

Poškodená organizácia Union poisťovňa, a. s. so sídlom v Bratislave si riadne a včas uplatnila nárok na
náhradu škody vo vzťahu k obom obžalovaným.

Nakoľko súd mal všetky podklady k rozhodnutiu o nároku poškodeného a ohľadne výšky spôsobenej
škody neboli žiadne pochybnosti,  postupom podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku účinného do
01.01.2006 uložil obžalovaným A. C. a Z. K. povinnosť nahradiť tejto poškodenej organizácii spôsobenú
škodu, v celkovej výške 296.464,- Sk, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od
10.01.2006 (v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) predstavuje čiastku 9.840,80 eur.

Poučenie:

Proti   tomuto  rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré

je    možné    podať    najneskôr   do   8  odo dňa jeho

doručenia,  prostredníctvom  Krajského  súdu  v Nitre

na  Najvyšší  súd  Slovenskej  republiky v Bratislave.